Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Nora Zátopková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Csp/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119466780
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6119466780.2

Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: R. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX A. A., o zaplatenie 14 418,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14 400,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 13 340,05 eur od 13.12.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 05.03.2020 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom
14 418,23 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dňa 01.03.2017 uzatvoril so
žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 16 600,- eur. Žalovaný bol povinný splácať úver mesačnými splátkami, pričom splatnosť
prvej splátky bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na deň 15.04.2017 a splátka bola splatná
vždy 15. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek
tomu, že žalobca žalovaného upozornil na jeho omeškanie so splácaním úveru a možnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle Zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaný úver nesplácal, žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 12.11.2018 a požiadal žalovaného o okamžité splatenie
celého zostatku úveru vo výške 15 060,60 eur, ktorý pozostával z nesplatenej istiny úveru vo výške
14 740,05 eur, nezaplatených úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 302,56 eur a
nezaplatených poplatkov vo výške 18,- eur.

Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný svoj záväzok čiastočne plnil a to dňa 13.11.2018 sumu vo
výške 100,- eur, 12.12.2018 sumu vo výške 100,- eur, 11.01.2019 sumu vo výške 100,- eur, 11.02.2019
sumu vo výške 100,- eur, 12.03.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.04.2019 sumu vo výške 100,- eur,
13.05.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.06.2019 sumu vo výške 100,- eur, 11.07.2019, sumu vo výške
100,- eur, 13.08.2019 sumu vo výške 100,- eur, 11.09.2019 sumu vo výške 100,- eur, 14.10.2019 sumu
vo výške 100,- eur, 12.11.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.12.2019 sumu vo výške 100,- eur. Predmetné
plnenia žalobca započítal prednostne na nesplatenú istinu úveru, a žalovaná suma potom predstavuje
istinu vo výške 14 418,23 eur pozostávajúca zo sumy 13 340,05 eur ako nesplatenej istiny zníženej
o sumu čiastočných plnení po predčasnej splatnosti, zo sumy 302,56 eur ako nesplatené úroky do
vyhlásenia predčasnej splatnosti, zo sumy 18,- eur za nesplatené poplatky a zo sumy 757,62 eur za

vyčíslené úroky z omeškania do realizovania poslednej platby žalovaného po vyhlásení predčasnej
splatnosti. Žalobca vyčíslil úroky z omeškania do momentu realizovania poslednej splátky nasledovne:
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14 740,05 eur od 13.11.2018 do 12.11.2018 0,00 eur, úrok z
omeškania 5% ročne zo sumy 14 640,05 eur od 13.11.2018 do 11.12.2018 58,16 eur, úrok z omeškania
5% ročne zo sumy 14 540,05 eur od 12.12.2018 do 10.01.2019 59,75 eur, úrok z omeškania 5% ročne
zo sumy 14 440,05 eur od 11.01.2019 do 10.02.2019 61,32 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy
14 340,05 eur od 11.02.2019 do 11.03.2019 56,97 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14 240,05
eur od 12.03.2019 do 11.04.2019 60,47 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14 140,05 eur od
12.04.2019 do 12.05.2019 60,05 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14 040,05 eur od 13.05.2019
do 11.06.2019 57,70 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 940,05 eur od 12.06.2019 do
10.07.2019 55,38 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 840,05 eur od 11.07.2019 do 12.08.2019
62,56 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 740,05 eur od 13.08.2019 do 10.09.2019 54,58 eur,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 640,05 eur od 11.09.2019 do 13.10.2019 61,66 eur, úrok z
omeškania 5% ročne zo sumy 13 540,05 eur od 14.10.2019 do 11.11.2019 53,79 eur, úrok z omeškania
5% ročne zo sumy 13 440,05 eur od 12.11.2019 do 11.12.2019 55,23 eur. Žalobca si zároveň uplatnil
zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 27Up/1963/2019 zo dňa
13.01.2020, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný
odpor.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 01.03.2017 so žalobcom zatvoril Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 16 600,- eur.
Predmetnú zmluvu žalovaný pospisoval z dôvodu zlej finančnej situácie. Žalovaný je toho názoru, že v
danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti,
ktoré pre daný typ úveru zákon vyžaduje. Predmetná zmluva však podľa názoru žalovaného nespĺňa
všetky podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže predmetná zmluva nespĺňa podmienky
vyššie uvedeného zákona daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
taktiež namietol výšku nesplatenej istiny úveru, nakoľko žalobca nezapočítaval splátky žalovaného
najskôr na istinu. Započítavanie platieb spotrebiteľa veriteľom najskôr na príslušenstvo a až potom na
istinu, bez ohľadu na to, na aký účel boli platby určené zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože je spôsobilé navyšovať náklady spotrebiteľa spojené s úverom na rozdiel od
použitia jeho platieb v súlade s úpravou obsiahnutou v § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v odpore neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť ako relevantné. K náležitostiam zmluvy o úvere a teda k
tvrdeniam žalovaného, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov žalobca uviedol, že náležitosti
úverovej zmluvy sú súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. obsiahnuté v čl. 2 Zmluvy o
úvere, v identifikovanej časti zmluvy je inter alia bližšie špecifikovaný úrok, doba trvania zmluvy o úvere
počet a platobný deň jednotlivých splátok, rovnako spôsob výpočtu celkových nákladov zmluvy o úvere,
preto má žalobca za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované právnou úpravou, ktorá bola
platná v čase uzavretia predmetnej zmluvy. K výške uplatňovanej pohľadávky a započítavaniu plnení
od dlžníka žalobca uviedol s odkazom na ust. § 267 ods. 1 CSP a §129 ods. 1 CSP, že žalovaný nesie
zodpovednosť za riadne odôvodnenie odporu, čo je v súlade s princípom zodpovednosti strán za kvalitu
a obsah prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a s princípom efektívneho súdneho konania.
V zmysle čl. 6.4 Zmluvy o úvere dlžník súhlasí, aby sa platby započítavali v nasledujúcom poradí: a)
náklady spojené s poistením (ak bolo uzatvorené), b) poplatky podľa ZoÚ, c) úrok z omeškania, d)
zmluvný úrok k Úveru, e) splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky
voči Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné. Pričom žalobca v
danom smere zaškrtol políčko ÁNO, čo reprezentuje vôľu dlžníka. Preto niet najmenších pochybností
o vôli žalovaného započítavať jeho čiastočné plnenia peňažného dlhu prednostne na príslušenstvo
úverovej pohľadávky žalobcu v súlade so znením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 6.4 Zmluvy
o úvere. Žalobca v prospech žalovaného započítal všetky plnenia do vyhlásenia predčasnej splatnosti v
zmysle Zmluvy o úvere a všetky plnenia po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru na istinu pohľadávky.
Zároveň žalobca uviedol, že zo stručného a neurčitého odporu žalovaného nemožno identifikovať, akú
časť žalobcom uplatnenej sumy v skutočnosti rozporuje, čo bol žalovaný povinný v odpore nielen uviesť

ale aj preukázať, preto žalobca považuje odpor žalovaného za vecne neodôvodnený. Žalobca záverom
poukázal na stanoviská vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.08.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu
na základe substitučného splnomocnenia a substitučnej plnej moci a žalovaný. Žalobca sa pojednávania
nezúčastnil, súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe ako aj skutočnostiach,
ktoré uviedol žalobca vo vyjadrení proti odporu, ktorý je podľa názoru žalobcu nedôvodný, nespĺňa
podmienky stanovené právnym predpisom, tvrdenia žalovaného sú tendenčné a účelové, neboli
doložené konkrétnymi dôkazmi. Žalobca žiada žalobe vyhovieť a priznať trovy konania.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že od žalobcu si zobral úver na zariadenie bytu. V čase uzatvorenia
zmluvy žil s priateľkou a vtedy mali spoločne finančné prostriedky, aby uhrádzali splátku vo výške 231,-
eur, tak ako bolo dohodnuté. Potom sa s priateľkou rozišli a tak žalovaný zostal na splácanie úveru sám
a nemal už dostatok finančných prostriedkov na splátku, tak ako bola dohodnutá, a preto platil menej.
Žalovaný uviedol, že mu neostávalo ani životné miniminum a v súčasnej dobe sa situácia nezmenila,
úver spláca v nižších splátkach a do budúcna nie je predpoklad, že by mal viac peňazí, je zamestnaný
a zostal bývať sám. Pričom má záujem dohodnúť sa so žalobcom na nižších splátkach úveru ako boli v
zmluve, a bol poučený o tom, že do jednania musí vstúpiť so žalobcom.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. l. 5 a nasl., výzvou na zaplatenia dlžnej časti úveru zo dňa 16.10.2018, 12.11.2018,
predžalobnou výzvou zo dňa 28.11.2019 s podacím hárkom, všeobecnými obchodnými podmienkami
Poštovej banky a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 01.03.2017 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 1795465457, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach od 15.04.2017.
Mesačné splátky boli dohodnuté tak, že prvá a nasledujúce splátky budú vo výške 231,22 eur mesačne
a výška poslednej splátky bude v sume 230,06 eur. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že konečná
splatnosť úveru bude dňa 15.03.2025 a celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu vo výške
22 195,96 eur. Úver bol dohodnutý s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 7,50 % ročne, s ročnou
percentuálnou mierou nákladov Banky vo výške 7,80 %, pri priemernej hodnote RPMN 9,36 % a odplatou
za poskytnutie úveru vo výške 7,50 % ročne a najvyššou prípustnou hodnotou odplaty vo výške 18,72
% ročne. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, t.j.
v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania neuhradením splátky
splatnej v mesiaci júl 2018. Žalobca listom zo dňa 16.10.2018 žalovaného vyzval na úhradu dlžných
splátok v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde
k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaný dlžnú
sumu ani v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca tak listom zo dňa 12.11.2018 žalovanému
oznámil, že dňa 12.11.2018 úver zosplatnil. Žalovaný po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru hradil dňa
13.11.2018 sumu vo výške 100,- eur, 12.12.2018 sumu vo výške 100,- eur, 11.01.2019 sumu vo výške
100,- eur, 11.02.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.03.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.04.2019 sumu vo
výške 100,- eur, 13.05.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.06.2019 sumu vo výške 100,- eur, 11.07.2019,
sumu vo výške 100,- eur, 13.08.2019 sumu vo výške 100,- eur, 11.09.2019 sumu vo výške 100,- eur,
14.10.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.11.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.12.2019 sumu vo výške
100,- eur. Ku dňu podania žalobného návrhu tak predstavuje dlžná suma sumu vo výške 14 418,23 eur.

9. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a
povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 2, prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa čl. 4 bod 4.6. písm. (i) Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade riadneho nesplácania úveru
je banka oprávnená: (i) vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka s platením
splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri
mesiace so zaplatením splátky, a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej
ako 15 dní.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny
obchod, avšak je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko
žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa a žalobca v pozícii dodávateľa/veriteľa.
V zmysle uvedeného mal súd za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným
použiť primárne špeciálny predpis, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon
určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a
to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre
prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len
tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.

17. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom/veriteľom a žalovaným ako
spotrebiteľom došlo dňa 01.03.2017 k platnému uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
žalovaný podpísal ako fyzická osoba, spotrebiteľ s uvedeným trvalého pobytu, rodného čísla, čísla
občianskeho preukazu. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatuje, že
Zmluva o úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti naviac, žalovaný v podanom odpore
nešpecifikoval, ktoré náležitosti, prípadne podmienky predmetná zmluva neobsahuje. Na základe
predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 16 600,- eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach v sume 231,22 eur mesačne, v prípade poslednej
mesačnej splátky v sume 230,06 eur s prvou splátkou dňa 15.04.2017. Posledná splátka úveru bola
dohodnutá ku dňu 15.03.2025, a zároveň bola v zmluve dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 7,50
% ročne, RPMN Banky vo výške 7,80 % ročne pri priemernej RPMN na trhu vo výške 9,36 % ročne,
odplata za poskytnutie úveru vo výške 7,50% ročne a najvyššia prípustná hodnota odplaty vo výške
18,72 % ročne. Celková výška úveru na zaplatenie bola zmluvne dohodnutá na sumu 22 195,96 eur.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného ohľadne započítavania platieb úveru na príslušenstvo a potom až na
istinu, súd uvádza, že žalovanému bolo už pri podpise zmluvy z jej obsahu zrejmé, v akom poradí sa
bude započítavať splátka, a to v s poukazom na čl. 2 bod. 2.2 Zmluvy o úvere v časti výšky mesačnej
splátky, kde je uvedené (úroky + istina). Súčasťou zmluvy bola aj tabuľka v bode 2.3 s názvom Termíny
splatnosti a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úkonu, poistenie a poplatky s uvedením
zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní Úveru, v zmysle ktorej je zrejmé, aká časť z
mesačnej splátky ide na istinu a aká časť na úroky. Žalovaný naviac v čl. 6 bod 6.4 predmetnej zmluvy
udelil súhlas zaškrtnutím políčka ÁNO, čím súhlasil s tým, aby sa platby započítavali v nasledujúcom
poradí: a) náklady spojené s poistením, b) poplatky, c) úrok z omeškania, d) zmluvný úrok z Úveru, e)
istinu Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči dlžníkovi sa platby započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci júl
2017, ktorú neuhradil riadne a včas. Preto má súd za to, že žalovaný pri už podpise zmluvy mal vedomosť
o tom, ako sa bude mesačná splátka započítavať, pričom pre úplnosť súd uvádza, že žalobca čiastočné
úhrady vykonané žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti započítal na nesplatenú istinu. Žalobca
vyzval žalovaného listom zo dňa 16.10.2018 na zaplatenie sumy vo výške 851,88 eur a žalovanému
poskytol lehotu 15 dní, pričom ho upovedomil, že pokiaľ nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy, bude
žalobca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Žalovaný v zmysle prehľadu splátok uhradil dňa
13.11.2018 sumu vo výške 100,- eur, pričom zvyšnú časť dlžnej sumy neuhradil. Žalobca tak vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 12.11.2018, výšku ktorého ku tomuto dňu vyčíslil vo výške 15 060,61
eur, a to dlžnú istinu vo výške 14 740,05 eur, úrok vo výške 302,56 eur a poplatky za upomienky v sume
18,- eur.

Z prehľadu splátok mal súd za preukázané, že žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti plnil
čiastočne, a to dňa 13.11.2018 sumu vo výške 100,- eur, 12.12.2018 sumu vo výške 100,- eur,
11.01.2019 sumu vo výške 100,- eur, 11.02.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.03.2019 sumu vo výške
100,- eur, 12.04.2019 sumu vo výške 100,- eur, 13.05.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.06.2019
sumu vo výške 100,- eur, 11.07.2019, sumu vo výške 100,- eur, 13.08.2019 sumu vo výške 100,-
eur, 11.09.2019 sumu vo výške 100,- eur, 14.10.2019 sumu vo výške 100,- eur, 12.11.2019 sumu
vo výške 100,- eur, 12.12.2019 sumu vo výške 100,- eur. Žalobca si vyčíslil úroky z omeškania do
realizovania poslednej platby žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti celkovo v sume 757,56
eur, a úroky z omeškania počítal odo dňa kedy žalovaný čiastočne plnil, pričom súd má za to, že
žalovaným vyčíslené úroky z omeškania boli vyčíslené nesprávne a mali byť vypočítané nasledovne:
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14 640,05 eur od 14.11.2018 do 12.12.2018 = 58,15 eur, úrok z
omeškania 5% ročne zo sumy 14 540,05 eur od 13.12.2018 do 11.01.2019 = 59,75 eur, úrok z omeškania
5% ročne zo sumy 14 440,05 eur od 12.01.2019 do 11.02.2019 = 61,32 eur, úrok z omeškania 5%
ročne zo sumy 14 340,05 eur od 12.02.2019 do 12.03.2019 = 56,96 eur, úrok z omeškania 5% ročne
zo sumy 14 240,05 eur od 13.03.2019 do 12.04.2019 = 60,47 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo
sumy 14 140,05 eur od 13.04.2019 do 13.05.2019 = 60,04 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy
14 040,05 eur od 14.05.2019 do 12.06.2019 = 57,69 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13
940,05 eur od 13.06.2019 do 11.07.2019 = 55,37 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 840,05
eur od 12.07.2019 do 13.08.2019 = 62,56 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 740,05 eur od
14.08.2019 do 11.09.2019 = 54,58 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 640,05 eur od 12.09.2019
do 14.10.2019 = 61,66 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 540,05 eur od 15.10.2019 do
12.11.2019 = 53,78 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 13 440,05 eur od 13.11.2019 do 12.12.2019
= 55,23 eur, teda celkovo vo výške 757,56 eur. Súd mal na základe vykonaného dokazovania a v
súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 14 400,17 eur, predstavujúcej istinu vo výške 13 340,05 eur, nesplatené
úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 302,56 eur a úroky z omeškania do realizovania
poslednej platby žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti vo výške 757,56 eur. S poukazom na
uvedené, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko žalobu žalobcu v tejto časti považoval za

právne opodstatnenú a dôvodnú, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 14
400,17 eur s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

18. Vo zvyšnej časti, a to rozdielu žalobcom vyčíslených úrokov z omeškania do realizovania poslednej
platby žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti a súdom priznaných úrokov z omeškania do
realizovania poslednej platby žalovaného vo výške 0,06 eur v zmysle bodu 17 odôvodnenia tohto
rozhodnutia a nesplatených poplatkov vo výške 18,- eur, súd žalobu žalobcu zamietol. Tieto poplatky
vo výške 18,- eur, súd žalobcovi nepriznal, nakoľko ich považoval za nedôvodne uplatňované. Žalobca
poplatky nijakým spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal z čoho pozostávajú, v čom a čím mu náklady
v takomto rozsahu vznikli, preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, tak ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so
zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd spolu s nárokom na zaplatenie dlžnej sumy priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po vykonaní čiastočných úhrad zo strany žalovaného, t.j. odo dňa 14.11.2018,
13.12.2018,12.01.2019, 12.02.2019, 13.03.2019, 13.04.2019, 14.05.2019, 13.06.2019, 12.07.2019,
14.08.2019, 12.09.2019, 15.10.2019, 13.11.2019, 13.12.2019. Nahliadnutím do prehľadu základných
úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že k vyššie uvedeným dňom bola platná
úroková sadzba vo výške 0,00 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.