Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115227279
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115227279.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ O. Ň., K. P. Č.. XXX, P., X/
V. Ň., K. P. Č.. XXX, P., oboch zastúpených BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody
28, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad
4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ ARRIVA, a.s., so sídlom Nitrianska 5, Trnava, IČO: 36 249 840,

zastúpenému JUDr. Štefanom Levickým, advokátom, Nám. J. Herdu 1, Trnava, X/ Ľ.F. C., K. Č. Č.. XX,
o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 03. júla 2017, č.k. 25C/186/2015-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ po
úprave petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie domáhali proti žalovaným zaplatenia žalobcovi 1/
spoločne a nerozdielne titulom nemajetkovej ujmy sumy 20.000 eur a žalobkyni 2/ titulom nemajetkovej
ujmy sumy 15.000 eur. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporným, že pri dopravnej nehode, ktorú
dňa 04.12.2012 na ceste v úseku Senica - Rovensko spôsobil žalovaný 3/, ktorý ako šofér autobusu
prevádzkovaného žalovaným 2/ za nepriaznivých poveternostných podmienok v neprimeranej rýchlosti

na zasneženom povrchu vozovky dostal šmyk a zišiel s autobusom mimo cesty, kde autobus pravým
bokom narazil do svahu, prišlo k zraneniu žalobcu 1/ ako cestujúceho v havarovanom autobuse, a to ku
semiamputácii jeho pravej hornej končatiny. Žalovaný 3/ bol rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa
14.10.2013 č.k. 2T/105/2013-483 uznaný vinným zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa
§ 285 ods. 1, ods. 2/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
2 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a súčasne mu bol uložený trest

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke po dobu 2 roky. Podľa
odborného posudku o invalidite vyhotoveného sociálnou poisťovňou dňa 06.12.2013 utrpel žalobca
1/ úraz ako účastník autonehody, pričom došlo k traumatickej amputácii v pravom ramennom zhybe
(na dominantnej končatine); následne bola zrealizovaná operácia; po zákroku pretrvávalo komplikované
hojenie rany; žalobca bol v starostlivosti chirurga až do septembra 2013, nosí exartikulačnú protézu
pravej hornej končatiny a pretrvávajú u neho fantómové bolesti pravej hornej končatiny. Sociálna

poisťovňa určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%, pričom invalidita
vzniklavdôsledkuúrazu.ŽalobcovibolaposudkomÚPSVaRSenicazodňa30.04.2013stanovenámiera
funkčnej poruchy 70 %, teda je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Vykonaným dokazovaním
výsluchom žalobcov a svedkov - dcéry a syna žalobcov zistil, že žalobca 1/ pred úrazom pracoval
ako technik - autorizovaný koordinátor zvárania pre Eustream, jeho práca ho bavila a v súvislosti s
výkonom práce cestoval po celom území Slovenskej republiky. Po úraze túto prácu nemôže vykonávať,

poberá invalidný dôchodok, jeho život sa úplne zmenil, pred úrazom pomáhal svojim rodičom aj
svokre, staral sa o záhradu, pričom záhradkárčenie bolo jeho záľubou, bol manuálne zručným a všetkymanuálne práce okolo domu a v záhrade vykonával sám, čo po úraze nie je možné, a preto tieto činnosti
vykonávajú jeho manželka, deti, prípadne si na pomoc zavolajú širšiu rodinu alebo kamaráta žalobcu.
V minulosti žalobca športoval (bicykloval, hrával volejbal), hrával s partiou z práce futbal, chodieval do

sauny, viedol spoločenský život, navštevoval divadlá, mal kamarátov, organizoval rodinné stretnutia a
oslavy; celá rodina žalobcov chodievala na dovolenky na hory. V dôsledku úrazu žalobca 1/ prestal
športovať, snaží sa aspoň na krátky čas zúčastniť rodinných stretnutí, na ktoré sú s manželkou naďalej
pozývaní, resp. rodina a kamaráti žalobcu sú pozývaní na návštevu ku žalobcom, pretože sa žalobca
1/ cíti príjemnejšie doma. Bývalí kolegovia ho prestali po určitej dobe kontaktovať. Žalobca zmenil

svoje správanie, stal sa nervóznym, nevrlým, podráždením vo vzťahu ku svojim blízkym, všetko ho
prestalo baviť, nemôže spávať, potom je unavený a ťažko sa sústredí. Na mieste amputovanej ruky
pociťuje fantómové bolesti; zostal odkázaný na pomoc blízkych, najmä pri každodenných bežných
činnostiach ako obliekanie, osobná hygiena, príprava jedla. Musí sa učiť písať ľavou rukou a v súvislosti
s úrazom prišlo k zmene jeho psychiky, utiahol sa, nechce chodiť do spoločnosti, nikoho z rodiny nechce
zaťažovať, dôsledky úrazu prežíva po psychickej stránke veľmi ťažko, navštevoval psychiatra, užíva

lieky na spanie a ukľudnenie. Žalobca 1/ si uplatnil v súvislosti s poškodením jeho zdravia, ku ktorému
prišlo pri dopravnej nehode nárok na náhradu škody na zdraví a žalovaný 1/ ako poisťovňa, u ktorej
bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplatila žalobcovi
1/ titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia jednorazové odškodnenie v sume 34.776 eur
a následne žalovaný 1/ ako poisťovateľ podľa zákona č. 381/2001 Z.z. uznal a poukázal žalobcovi

1/ zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20%, t.j. sumu 6.955,20 eur. Zo spisu
Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C/142/2014 zistil, že žalobca 1/ si proti žalovanému 1/ okrem
vyplateného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia uplatňuje aj ďalšiu sumu 20.930 eur
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spočívajúce vo vážnych duševných poruchách
vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a

tiesnivých situácií a sumu 20.897,80 eur ako zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o
50%, keď zvýšenie vo výške 20%, ktoré mu poisťovňa priznala a vyplatila, nepovažoval za dostatočné,
pričom svoj nárok v uvedenom konaní odôvodnil tým, že v súvislosti s úrazom je odkázaný v bežných
veciach na pomoc manželky a okolia, ako živiteľ rodiny stratil svoj pracovný potenciál, učí sa znovu
písať, skončil so záľubami, trpí fantómovými bolesťami, je senzitívny, trpí psychickými problémami, je

obmedzený v sexuálnom živote. Ďalej zistil, že žalobkyňa 2/ po úraze žalobcu 1/ a výpadku jeho
príjmu z pracovnej činnosti, zabezpečuje hlavný príjem v rodine, spolu s deťmi pomáhajú žalobcovi
1/ pri bežných činnostiach denného života spojených so stravovaním, obliekaním, osobnou hygienou,
sprevádzaním k lekárovi, vykonávajú aj niektoré manuálne práce okolo domu a v záhrade,
ktoré dovtedy zabezpečoval žalobca 1/. Žalobkyňa 2/ podporuje manžela najmä po psychickej stránke

a podľa jej tvrdenia nechodia už spoločne na prechádzky alebo na bicykel, nehrávajú spoločenské
hry, pretože žalobcu 1/ tieto aktivity nebavia. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1,
2, 3, § 427 ods. 1, 2, § 444 Obč. zákonníka, § 5 ods. 5, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že poškodením
zdravia žalobcu 1/ pri dopravnej nehode prišlo k zásahu do jeho telesnej integrity ako aj súkromia, ich

ochrana je však upravená osobitným spôsobom v § 444 Obč. zákonníka v rámci náhrady škody na
zdraví, a to konkrétne v rámci odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa §
427 Obč. zákonníka vzniká poškodenému v dôsledku dopravnej nehody nárok na náhradu škody zo
zodpovednosti, pretože ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a
poškodený má pri škode na zdraví podľa § 444 Obč. zákonníka nárok na jednorazové odškodnenie

bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a nahrádza sa tiež ujma vzniknutá v majetkovej
sfére poškodeného, a to strata na zárobku, strata na dôchodku a účelne vynaložené náklady spojené
s liečením. Uviedol, že žalobca si podľa jeho skutkových tvrdení uplatňoval nárok na náhradu škody
na zdraví, ktorý nárok je však pokiaľ ide o ochranu osobnostných atribútov súvisiacich s právom na
zdravie (ako je právo na súkromie vrátane práva vytvárať a rozvíjať vzťahy v rodine a rozvíjať svoju

osobnosť)krytýodškodnenímbolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Vrámciškodynazdraví
sa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. poskytuje odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
za stav vzniknutý v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh, pričom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu,
v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti a v prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca 1/ si na základe totožnýchskutkových tvrdení a z rovnakých dôvodov uplatňuje dva rôzne nároky v súvislosti s poškodením jeho
zdravia pri dopravnej nehode, a to jednak nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
ako aj nárok na peňažnú satisfakciu za zásah do jeho osobnostných práv poškodením jeho zdravia.

Žalovaný 1/ poskytol žalobcovi 1/ náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s jeho 20%
zvýšením a v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/142/2014 si žalobca 1/ uplatnil voči žalovanému
1/ ďalšiu náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom strany sa sporia ohľadom bodového
hodnotenia položky č. 255 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo
iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií), ako aj ohľadom miery zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď žalobca 1/ tvrdí, že je primeraným vzhľadom
na devastačný charakter poranení, priznanú invaliditu, ZŤP, vek a postavenie, ktoré znamenali trvalé
vyradenie žalobcu z aktívneho osobného, pracovného, spoločenského, športového a kultúrneho života,
zvýšenie v rozsahu 50% a žalovaný 1/ považuje z rovnakých dôvodov za primerané zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 20%. Konštatoval, že žalobca 1/ si v inom konaní
uplatnil nárok z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia spočívajúceho vo vážnej duševnej poruche, vzniknutej ako
dôsledok dopravnej nehody, pričom svoje nároky na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
a v tomto konaní nároky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti, odôvodňuje
rovnakými skutkovými okolnosťami. Žalobca netvrdil žiadne iné významné skutkové okolnosti ako tie,
ktoré tvrdil a uplatňoval v konaní o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, a ktoré sa týkali výlučne

nárokov z titulu náhrady škody na zdraví. Dospel k záveru, že ust. § 444 Obč. zákonníka v spojení
so Zákonom o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vytvárajú právny základ pre
odškodnenie všetkých zložiek ujmy, ktorá vznikne pri poškodení zdravia, teda aj ujmy nemajetkovej,
ktorá vznikne v osobnostnej sfére poškodeného, a teda z titulu zodpovednosti za škodu na zdraví
má poškodený nároky, ktoré sú pokryté v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sú

odškodňované jednorazovo a odškodňuje sa náhrada za dôsledky poškodenia zdravia, ktoré vznikajú
v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, spoločenskom, manželskom živote, ako aj v iných sférach, v
ktorých sa prejavil dôsledok poškodenia zdravia. Ust. § 444 Obč. zákonníka má vo vzťahu k náhrade
ujmy z titulu ochrany osobnosti špeciálny charakter a z pohľadu existujúcej právnej úpravy je zrejmé,
že ujmy spôsobené poškodením zdravia žalobcu sú kryté inštitútom náhrady sťaženia spoločenského

uplatnenia a bolestného a odškodňované jednorazovo, na základe bodového ohodnotenia, v závislosti
odrozsahuobmedzenípriuplatnenívživoteaspoločnostiapokrývajúnáhraduvšestrannýchobmedzení
poškodenéhovrôznychsférachjehoživota,priplneníjehorôznychspoločenskýchúloh,ktorésaprejavili
ako dôsledok poškodenia zdravia. Osobitná právna úprava nárokov na náhradu škody na zdraví preto
vylučuje aplikáciu § 11 a 13 Obč. zákonníka. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 13.08.2014

sp.zn. I. ÚS 426/2014, v ktorom ústavný súd s poukazom na § 444 Obč. zákonníka, § 2 ods. 2, § 4 ods.
1 a § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. považoval za zrejmé, že zásah do zdravia a telesnej integrity
spôsobený protiprávnym konaním pri dopravnej nehode, nepriaznivé následky v osobnej a rodinnej
sfére, hospitalizácia, následné liečenie v dôsledku poškodenia zdravia a nepriaznivý vplyv na realizáciu
životných úkonov sťažovateľky, jej obmedzenie možnosti realizácie plnohodnotného života a pracovnej

realizácie, ako aj nemožnosť plnohodnotného napĺňania úlohy matky a manželky a obmedzenia v
starostlivosti o chorého manžela, sú dôsledkami poškodenia zdravia a tieto sa prejavili vo viacerých
sférach súkromného a rodinného života sťažovateľky, avšak z pohľadu platnej právnej úpravy sú tieto
ujmy kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe
bodového ohodnotenia. Záver všeobecných súdov o odškodnení dôsledkov poškodenia zdravia aj v

súkromnom a rodinnom živote prostredníctvom inštitútu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
považoval preto ústavný súd za ústavne konformný a akceptovateľný. Ďalej uviedol, že žalobkyňa 2/,
ktorá je manželkou žalobcu 1/, sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti z
dôvodu, že prišlo k zásahu do jej práva na ochranu súkromia, v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu
1/ spôsobeného dopravnou nehodou, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako zásah do

svojej osobnostnej sféry spôsobený dopravnou nehodou vníma skutočnosť, že po dopravnej nehode
je žalobca 1/ odkázaný na jej pomoc pri každodenných bežných činnostiach ako obliekanie, osobná
hygiena, príprava jedla, ktoré mu žalobkyňa poskytuje, ďalej skutočnosť, že prišlo k výpadku príjmu
zo zamestnania žalobcu, ktorý tvoril hlavnú časť príjmu v domácnosti, a že žalobkyňa zabezpečuje
spolu s ostatnými členmi rodiny manuálne práce v dome a záhrade, ktoré pred nehodou vykonával

manžel. Dospel k záveru, že žalobkyňou 2/ poskytovaná pomoc pri bežných životných úkonoch žalobcu
1/ spojených s jeho obliekaním, prípravou jedla, ako aj pri osobnej hygiene, je len reálnym naplnením
zákonnej povinnosti manželov vzájomne si pomáhať, vyplývajúcej z manželského zväzku žalobcov,
vyjadrenej v § 14 Zákona o rodine a takéto poskytovanie pomoci manželkou manželovi pri jednotlivýchúkonoch bežného života, nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobkyne takou mierou,
aby boli založené jej nároky v rozsahu relutárnej satisfakcie, ktoré si žalobkyňa uplatnila. Pokiaľ ide o
následnústarostlivosťžalobkyne2/ožalobcu,spočívajúcuvsprevádzanínaošetrenielekárom,lekárske

vyšetrenia,kontroly,prípadneinéúkony,akoajsamotnéošetrovanierán, dospelknázoru,žeideonárok
na náhradu liečebných nákladov, prípadne nárok na náhradu skutočnej škody, ktorý je možné uplatniť si
v rámci náhrady škody na zdraví, teda o nároky v majetkovej sfére a nie nemajetkovej sfére žalobkyne.
Ust. § 449 ods. 1 Obč. zákonníka v širšom výklade zakladá nárok na náhradu nákladov liečenia,
ktorých účelom je v prvom rade obnovenie zdravia, alebo aspoň čiastočné zlepšenie zdravotného stavu

poškodeného po škodnej udalosti, ale aj udržanie stabilizovaného zdravotného stavu v situácii, kedy
sa ďalšie zlepšenie nepredpokladá a v tejto súvislosti aj nárok na skutočne vynaložené náklady na
zaistenie pomoci pri základných životných úkonoch poškodeného, či zaistenie chodu jeho domácnosti,
ktoré poškodený už nemôže sám vykonávať a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie občiansko-
právneho a obchodného kolégia NS ČR, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
Rc 44/2015. Ďalej uviedol, že zníženie príjmu domácnosti žalobcov spôsobené stratou zamestnania

žalobcu 1/ predstavuje majetkovú ujmu, ktorá je kompenzovateľná ako strata na zárobku, resp. náhrada
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu a náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti žalobcu a žalobkyňa 2/ v konaní netvrdila žiadnu konkrétnu zmenu, resp.
rozvrat v rodinných vzťahoch alebo sociálnych väzbách, a teda neposkytla súdu žiadne tvrdenia o
konkrétnomzásahudojejosobnostnejsféryspôsobenýzníženímpríjmudomácnostižalobcov.Poukázal

na to, že žalobkyňa bola zamestnaná pred úrazom svojho manžela a je kontinuálne aj po úraze
žalobcuzamestnanávrovnakomzamestnaní.Skutočnosť,žežalobkyňa2/vykonávaalebozabezpečuje
niektoré manuálne práce, ktoré do úrazu zastával jej manžel, nie je možné kvalifikovať ako zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobkyne 2/. Skutočnosť, že do úrazu manžela žalobkyňa 2/ manuálne
práce nevykonávala, nemožno charakterizovať ako zákonom chránené osobnostné právo žalobkyne 2/;

nevykonávanie manuálnych prác totiž nezodpovedá žiadnemu právu imanentnému osobnosti fyzickej
osoby,ktorébybolovdôsledkuúrazumanželažalobkyne porušené.Pokiaľžalobkyňazásahdojejpráva
na rodinný život odôvodňovala zmenou vzťahov v rodine, a tým, že s manželom spolu nevykonávajú
spoločné aktivity, ktoré zvykli vykonávať pred úrazom, ako prechádzky, spoločenské hry, bicyklovanie,
konštatoval, že k zásahu do práva žalobkyne na súkromie prišlo, avšak pre sanáciu nemajetkovej

ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, bola postačujúca forma morálneho zadosťučinenia, pričom
poukázal na to, že zásah do osobnostných práv žalobkyne je len sekundárnym zásahom, odvodeným
od prvotného zásahu do práva na ochranu osobnosti manžela žalobkyne 2/, ktorému bolo uhradené
jednorazové odškodnenie v podobe náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré mu malo pomôcť
nájsť „stratené radosti života“ a konštatoval, že i keď ide v prípade žalobcov o dva samostatné a rôzne

nároky, nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že intenzita zásahu do osobnostných práv žalobkyne 2/ a
reparácia tohto stavu je odvodená od zásahu do osobnostných práv a ich reparácie na strane žalobcu
1/, ktorému sa odškodnenia dostalo už skôr v podobe náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia.
Považoval za potrebné prihliadnuť na satisfakčnú úlohu samotného trestného rozsudku, ktorým bol
pôvodcazásahu-žalovaný3/odsúdenýzaspáchanýtrestnýčinvšeobecnéhoohrozenianatrestodňatia

slobody v trvaní 2 roky a súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 roky. Dospel k záveru, že samotným prejednaním
skutku, ako aj odsúdením žalovaného 3/ sa dostalo žalobcom 1/ a 2/ morálnej satisfakcie za zásah do
ich osobnostných práv, ku ktorým prišlo v dôsledku dopravnej nehody. Rozsah nepriaznivých následkov
vzniknutých u žalobkyne 2/ neodôvodnil v tomto prípade priznanie finančného zadosťučinenia. Ďalej

dospel k záveru, že žalovaný 1/, teda poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pretože pod pojem škody na zdraví
tak, ako je vymedzený v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 318/2001 Z.z. nemožno subsumovať náhradu
nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázal na právny názor prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.04.2011 sp.zn. 4 Cdo/168/2009, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR z

31. marca 2016 sp.zn. 3 Cdo 301/2012, ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.05.2017
sp.zn. 8 Cdo 219/2016. Pokiaľ ide o výklad § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. po rozhodnutí
SD rozsudkom C-22/12 vo veci C. I. proti P. O. a K. I. konštatoval, že SD v rozsudku nevyložil, či v
rámci posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia povinného zmluvného poistenia je
zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode alebo nie, a teda ani nespochybnil závery doterajšej judikatúry aplikujúcej vnútroštátne právo,
v zmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia. SD
iba uviedol, ako by mala úprava tejto otázky vo vnútroštátnom práve v súlade s komunitárnou úpravou
vyzerať. Z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že toto poistenie nepokrýva uvedenýdruh nemajetkovej ujmy, ale kryje iba „škodu na zdraví“, pričom škodu na zdraví a nároky spôsobené
zásahom do osobnostných práv Občiansky zákonník striktne od seba odlišuje, pričom v uvedenom
rozsudku SD nebolo konštatované, že by toto ustanovenie bolo v rozpore s niektorou zo smerníc

upravujúcich poistenie zodpovednosti motorových vozidiel. Keďže slovenské právo neupravuje takúto
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obetiam usmrteným pri dopravných nehodách, v rámci úpravy
zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby tento nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý
v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že priznal žalovanému 1/ proti žalobcom nárok na náhradu trov konania a priznal žalovanému

2/ a žalovanému 3/ proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/, žiadali
napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťažalobevyhovieťvcelomrozsahuapriznaťimnáhradu
trov konania. Namietali, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
vo vysporiadavaní sa s ich argumentáciou je arbitrárny, súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a zároveň súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa ich názoru jednoznačne v danom prípade došlo k zásahu
do osobnostného práva žalobcu 1/ na zdravie a telesnú integritu dopravnou nehodou spôsobenou
žalovaným 3/, ako aj k zásahu do osobnostného práva oboch žalobcov na súkromie, keďže dopravnou
nehodou bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Uviedli, že nemajetkovou ujmou v

zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej
osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej
integrity, ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na
zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do
telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov. Zmyslom náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy
na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy
a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť
nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občiansko-
právnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako

priamy dôsledok do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 Obč. zákonníka) je pokúsiť sa
poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania
jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Nesprávny je preto záver súdu

prvej inštancie, podľa ktorého rámec špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby
zahŕňavsebeajochranuprávanasúkromievrátanerodinnéhoživotaaodvodenieajochranudôstojnosti
osoby dotknutej neoprávneným zásahom do práva na súkromný a rodinný život. S poukazom na ust. § 2
ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 namietali, že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej

osoby. Z týchto ustanovení, ani zo zásad na ohodnotenie bolestí, zásad na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, a ani zo sadzieb bodového ohodnotenia nemožno vyvodiť, že by sa náhrada
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do psychickej
sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti ako aj to, že by zahŕňala ochranu dôstojnosti
osobydotknutejneoprávnenýmzásahomiprávanasúkromnýarodinnýživot.Vtejtosúvislostipoukázali

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 65/2013 zo dňa 28.05.2014, publikované v Zbierke
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako R1/2015. Namietali, že pri rešpektovaní názoru súdu prvej
inštancie by pri poškodení zdravia bola celá sféra zasiahnutých osobnostných práv odškodňovaná na
základe lekárskeho posudku bodovým ohodnotením, pričom v prípade nemajetkovej ujmy podľa § 11
a nasl. Obč. zákonníka takýto postup nie je daný a mieru zásahu do osobnostných práv posudzuje

výlučne súd. Poukázali na to, že výška nemajetkovej ujmy je pri sťažení spoločenského uplatnenia
ohraničená maximálnym bodovým ohodnotením, príp. mimoriadnym zvýšením, a poškodení by takto
mohli byť ukrátení o určitú časť nemajetkovej ujmy, ktorá by im mohla byť priznaná v prípade postupu
podľa § 11 Obč. zákonníka, kde zákonný limit výšky nemajetkovej ujmy nie je explicitne vyjadrený.
Namietali, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.2 Obč. zákonníka je

jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby a vzniká
ako samostatný nárok, ktorý nie je krytý náhradou sťaženia spoločenského uplatnenia vtedy, ak morálna
satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu do osobnostných práv nepostačuje, a týmto zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickejosoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. K vzniku nemajetkovej ujmy vo forme zníženia
dôstojnosti fyzickej osoby prispel aj postoj žalovaného 3/, resp. žalovaného 2/ ako jeho zamestnávateľa
k celej udalosti, ktorý možno označiť za ľahostajný, keď so žalobcami 1/ a 2/ sa preukázateľne nijakým

spôsobom nekontaktovali ani neprejavili účinnú ľútosť osobne žalobcom, za svoje nedbanlivostné
konanie sa úprimne neospravedlnili ani neprejavili súcit rodine žalobcu 1/, nezaujímali sa o jeho
zdravotný stav. Podľa ich názoru z vykonaného dokazovania vyplýva, že zníženie dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti pociťujú a prežívajú obaja žalobcovia ako závažné vzhľadom na
povahu, intenzitu, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku dopravnej nehody, pri ktorej

došlo k amputácii pravej hornej končatiny žalobcu 1/. Ťažkým poškodením zdravia žalobcu 1/ došlo k
tak závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti oboch žalobcov, spočívajúcemu v obmedzení
ich súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je postačujúca.
V danom prípade sú splnené všetky nevyhnutné predpoklady pre uplatnenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch spôsobenej neoprávneným zásahom žalovaného 3/ do osobnosti žalobcov, pretože
ujmu, ktorá im vznikla v osobnom, rodinnom aj v pracovnom živote, by na ich mieste každá iná osoba

považovala za ujmu objektívne závažnú. Strata možnosti žalobcov predovšetkým v súkromnom živote je
hodná osobitného zreteľa. Jedinou zákonom stanovenou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je, že materiálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Zásah do osobnostných práv
žalobcov na ochranu zdravia, ochranu súkromia vrátane rodinného života je tak vážny, nenapraviteľný
a rozsiahly, že morálne zadosťučinenie je nedostatočné. V dôsledku ťažkého poškodenia zdravia s

trvalými následkami došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/, a to tak, že bolo zasiahnuté do
jeho súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keďže ochudobnenie
žalobcu 1/ v pracovnom, rodinnom a intímnom živote sú nenapraviteľné. V dôsledku konania žalovaného
3/ je život žalobcu 1/ nenapraviteľne zničený. Žalovaný 3/ svojím konaním zasiahol taktiež do práv
žalobkyne 2/, a to konkrétne do práva na súkromie, pretože v dôsledku zničenia zdravia žalobcu

1/, ktorý je jej manželom, došlo k výraznému zásahu do ich práv na súkromie, ako aj k výrazným
zmenám v pracovnom, rodinnom a intímnom živote oboch žalobcov, pretože už nikdy nebude môcť žiť s
manželom tak, ako pred dopravnou nehodou, nikdy ju pevne oboma rukami neobjíme, nikdy nebude pre
ňu zdravým, veselým manželom ako pred nehodou. Pre oboch žalobcov tým došlo k nenahraditeľnej
emocionálnej strate a narušeniu ich silných rodinných väzieb. Súdom uvádzaná povinnosť manželov

vzájomne si pomáhať je ustanovená v § 18 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že ide o vzájomnú
synalagmatickú povinnosť manželov, avšak v dôsledku zásahu do súkromného rodinného života oboch
manželov si manžel túto povinnosť nemôže už nikdy splniť. Žalobkyňa 2/ žije v permanentnom
vnútornom nepokoji a obave z toho, že ochorie a dlhodobo alebo krátkodobo nielenže nebude môcť
manželovi pomáhať, ale ani manžel nebude schopný z dôvodu totálneho poškodenia svojho zdravia

pomôcť jej. Ďalej uviedli, že žalobkyňa 2/ si neuplatňuje náhradu vynaložených nákladov na ošetrenia
alebo vyšetrenia, uplatňuje si relutárnu satisfakciu nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnosti, do jej
psychickej integrity, keď zle znáša ošetrovanie rany manžela a dennodenné pripomínanie jeho/ich stavu
pri pohľade na neho, nereparovateľného stavu v dôsledku konania žalovaného 3/. Nebola schopná pred
súdom o tom osobne vypovedať, pretože trvale zažíva pocity zahanbenia, smútku a trápenia, ktoré nie je

schopnázdieľaťscudzímiľuďmi.Nestotožnilisasozáveromsúduprvejinštancie,žemorálnasatisfakcia
je pre nich postačujúca, osobitne pre žalobkyňu 2/ a relutárna satisfakcia nie je potrebná a namietali,
že zo žiadnej výpovede žalobcov ani svedkov nevyplýva, že by samotné odsúdenie žalovaného v
trestnom konaní malo akýkoľvek význam pre žalobcov. Pokiaľ ide o vykonávanie alebo nevykonávanie
manuálnych prác žalobkyňou 2/ namietali, že ide o zásah do rodinného života oboch žalobcov, ktorý

mali určitým spôsobom usporiadaný, a ktorí sa zmenil proti ich vôli v rozpore s usporiadaním, ktoré
vychádzalo z ich pováh a ľudskej prirodzenosti, a to výlučne v dôsledku zásahu žalovaného 3/ do tohto
ich rodinného života, pričom tento zásah bol v dôsledku nereparovateľnej amputácie hornej končatiny
žalobcu 1/ závažný a intenzívny. Uvedené sa vzťahuje aj na zásah do osobnostnej sféry žalobkyne 2/ v
súvislosti so znížením príjmu rodiny a tým, že hlavným príjmom v rodine už nie je príjem žalobcu 1/, k

čomu tiež uviedli, že vyrastali obaja v modeli tradičnom pre kultúru na našom území, že živiteľom rodiny
a obstarávateľom hlavného príjmu je muž, manžel, teda žalobca 1/ a takýmto spôsobom si usporiadali
rodinný život. Pokračovanie v ňom už v dôsledku konania žalovaného 3/ nie je možné, čo pre žalobcov
predstavuje výrazný zásah do ich usporiadania rodinného života, hodnôt, nazerania na svet, teda do
všetkých aspektov, ktoré tvoria psychickú zložku ich osobností. Žalobcovia musia žiť v modeli, ktorý je v

príkrom rozpore s ich presvedčeniami a duševné útrapy, ktoré pri tom zažívajú, sú veľmi intenzívne a pre
oboch žalobcov sú zdrojom intenzívnej vnútornej frustrácie. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej
inštancie, že povinné zmluvné poistenie nekryje aj nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti poukázali na
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci I. vydaný v spojených veciach C-22/12 a C-277/12, ktorýje záväzný odo dňa vyhlásenia nielen pre súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ale aj pre všetky súdy
členských štátov „pro futuro“ a poukázali aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. ÚS 206/2015-25
zo dňa 29.04.2015 aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré priznali priamy nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia. Právo domáhať sa
nemajetkovej ujmy priamo od poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia priznal Ústavný súd SR aj
v ďalšom rozhodnutí, a to zo dňa 16.12.2015 sp.zn. III. ÚS 646/2015.
3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalobcov je podľa jeho názoru nedôvodné a účelové.

Súd prvej inštancie správne dospel k názoru, že poškodením zdravia žalobcu 1/ pri dopravnej nehode
prišlo k zásahu do telesnej integrity ako aj súkromia žalobcu 1/, ktoré hodnoty sú chránené zákonom,
ale právny poriadok uskutočňuje ich ochranu osobitným spôsobom. Ich ochrana je riešená v § 444
Obč. zákonníka v rámci náhrady škody na zdraví - odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Z dôvodu, že žalobca 1/ si už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I
pod sp.zn. 11C 142/2014 uplatňuje nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s totožnou

argumentáciou ako v predmetnom spore, čo za daného stavu platnej právnej úpravy nie je možné, súd
správne postupoval, keď žalobu žalobcu 1/ zamietol. Správne zamietol aj žalobu žalobkyne 2/, keď ani
vykonaným dokazovaním nebolo odôvodnené priznanie finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu 2/
a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že bolo postačujúce morálne zadosťučinenie. Namietal,
že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. V zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je taxatívne
uvedené, ktoré nároky sú poistením kryté, a tieto sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje plne v
zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku. Poistený má v
zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázateľné nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť

svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. Nemajetkovú ujmu nie je možné priradiť pod
žiadny zo zákonodarcom takto určených nárokov. Platná právna úprava, ako aj právna teória striktne
odlišuje právo na ochranu osobnosti a sním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka a právo na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Obč. zákonníka. V
danom prípade nejde o škodu, čo vyplýva aj z § 16 Obč. zákonníka, ktorý priamo upravuje, že ak bola

neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobená aj škoda, zodpovedá za ňu vinník
podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu.
4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania. Namietal svoju pasívnu
legitimáciu v spore, pričom poukázal na to, že Občiansky zákonník vo svojich jednotlivých ustanoveniach

striktne rozlišuje medzi tým, kto zodpovedá za škodu a medzi tým, kto do práv na ochranu osobnosti
neoprávnene zasiahne. Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ do práva na ochranu osobnosti žalobcu 1/,
ani do práva na ochranu osobnosti žalobkyne 2/ neoprávnene nezasiahol, nemôže byť v tejto veci
pasívne legitimovaný. Pre prípad, že odvolací súd ustáli, že je pasívne legitimovaný v spore, poukázal
na ustanovenia šiestej časti Občianskeho zákonníka, v ktorej sa používa pojem: škoda na zdraví,

pričom rovnaký pojem používa i zákon č. 381/2001 Z.z., a preto podľa jeho názoru pokiaľ na škodu
na zdraví podľa šiestej časti Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj náhrada nemajetkovej ujmy, v
tom istom rozsahu sa na rozšírenú škodu na zdraví o nemajetkovú ujmu vzťahuje aj povinné zmluvné
poistenie podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a vec je preto potrebné riešiť v súčinnosti žalovaných 1/ a
2/. V právnych predpisoch používané rovnaké právne pojmy nemôžu mať rôzne právne významy bez

toho, aby jednotlivá právna norma upozornila na ich rôzny právny výklad. Poukázal na ust. § 13
Obč. zákonníka, ktorý nehovorí o náhrade škody, ale o zadosťučinení, resp. o satisfakcii, ale voči
tomu, kto neoprávnene zasiahol do práv na ochranu osobnosti, t.j. nie voči tomu, kto ako prevádzateľ
vozidla zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Obč. zákonníka, pričom podľa § 16 Obč. zákonníka,
pokiaľ neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti bola spôsobená škoda, za túto škodu

zodpovedá ten, kto do práva na ochranu osobnosti neoprávnene zasiahol. Aj z týchto dôvodov žiadal
žalobu voči nemu zamietnuť. S poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
11C 142/2014, v ktorom si žalobca 1/ uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a v tomto konaní žalobcovia odôvodňujú žalobu v podstate tými istými dôvodmi, namietal, že za daného
stavu platných právnych predpisov Slovenskej republiky nie je možné titulom tých istých dôvodov a

rovnakou právnou argumentáciou uplatniť si dva rôzne nároky na plnenie. Namietal aj výšku žalobcom
uplatnených nárokov, ktorá je podľa jeho názoru neprimerane vysoká a neadekvátna.
5. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že
za predmetný skutok už bol potrestaný - strata vodičského preukazu, strata zamestnania, následne polroka na úrade práce bez peňazí, podmienka, súdne trovy, následky na zdravotnom stave, a nevidí dôvod
na opakovaný trest. Uviedol, že o zdravotnom stave žalobcu 1/ bol informovaný od zosnulého švagra
p. B. E., od zosnulého otca p. Ň. Q. U. O. O.. Z. I.. Ospravedlnenie sa uskutočnilo

na pojednávaní na Okresnom súde v Senici a po súde v Senici sa žalobca 1/ odmietol s ním baviť;
spáchanie trestného činu priznal a tento čin úprimne oľutoval. Uviedol, že Okresný súd v Senici mu za
dopravnú nehodu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 2 roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
dobu 2 roky. Po dopravnej nehode mu bol zadržaný vodičský preukaz na 15 mesiacov + skúšobná doba

12 mesiacov, čím prišiel o prácu. Dodnes pociťuje zdravotné problémy po nehode, bolí ho krčná chrbtica
aj pravé koleno, chrbtica sa nedá operovať, sú iba lieky na bolesť. Srdce mu funguje na 60%, nerobí
mu dobre účasť na súdoch a stres ako to dopadne. Pracovný úraz mu nebol uznaný a nedostal žiadne
odškodnenie. Pol roka po nehode bo nezamestnaný, ale podporu v nezamestnanosti musel vrátiť. 2
mesiace pracoval v PD Senica ako zvárač, údržbár elektro a v skúšobnej dobe ho prepustili, pretože
nemalvodičskýpreukazanemoholdržať hotovosti,keďkúriťbolotrebaskôrakochodilautobus.Ďalejvo

svojomvyjadrenípoukázalnaokolnostidopravnejnehody,uviedol,ženehodunechcelspôsobiť,autobus
bol neovládateľný na zľadovatelej ceste, ktorá nebola posypaná a k nehode prispel aj zlý technický
stav autobusu - zlé pneumatiky a zadné brzdy, o ktorých vedel, nevedel však o poruche retardéra.
Ďalej uviedol, že žalobca 1/ bol už niekoľkokrát odškodnený titulom straty na zárobku počas PN v sume
3.080,39 eur, titulom nemocenských dávok v sume 7.148,60 eur, titulom liečebných nákladov v sume

7.328,82 eur, titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 35.935
eur a 4.286 eur, titulom invalidného dôchodku 2.191,24 eur a 20.713,58 eur, spolu v sume 80.583,63
eur, ktorá sa mu zdá postačujúca vzhľadom na jeho zárobok. Sumu odškodného a súdnych trov nie je
schopný zaplatiť, je pre neho likvidačná, príjem mal len za 2 mesiace z PD Senica, 3 mesiace Zeustravel,
dohoda L+L autobusová doprava. Zamestnávateľ - jeho spoločníci mu nevyplácajú mzdu, ktorá je na

hranici minimálnej mzdy, nakoľko majú zablokovaný účet pre dlhy na daňovom úrade, ktoré sa snažia
splatiť. Uviedol, že matka platí všetky náklady na domácnosť a vynahrádza jej to tým, že sa o ňu stará,
vozí ju k lekárom, nakupuje, perie, stará sa o dom a záhradu, pretože mu to finančne nevychádza.
6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 2/ a 3/ zotrvali na svojom odvolaní a
na námietkach v ňom uvedených. Podľa ich názoru je v spore pasívne legitimovaný aj žalovaný 2/,

keď k zásahu došlo konaním žalovaného 3/ ako vodiča motorového vozidla, ktoré vlastnil žalovaný
2/, a žalovaný 3/ bol aj v danom čase zamestnancom žalovaného 2/, teda konal na základe pokynov
zamestnávateľa a z jeho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov vyplýva, že žalovaný 2/ zanedbal mnohé
svoje dôležité povinnosti ako prevádzkovateľ motorového vozidla a priamo nariadil výkon pracovných
povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy žalovanému 3/ v zrejme technicky nespôsobilom vozidle.

Poukázali na ust. § 853 ods. 1, § 420 ods. 2 vety prvej, § 427 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.04.2012 sp.zn. 30 Cdo/476/2011 a na judikát R3/1984 v
zmyslektorého,aknároknanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoudopravnéhoprostriedkuorganizácie
(tzn. právnickou osobou) uplatňuje žalobca len voči vodičovi - priamemu škodcovi na základe jeho
zodpovednosti za zavinenie podľa § 420 Obč. zákonníka, vždy treba súčasne zisťovať, či nebola škoda

spôsobená v rámci plnenia úloh organizácie v zmysle § 421 ods. 2 Obč. zákonníka (teraz § 420
ods. 2). Namietali, že skutočnosti uvedené žalovaným 3/, týkajúce sa priebehu nezhody, zdravotného a
sociálneho stavu nie sú právne relevantné a pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, uviedli, že vo verejne
dostupných registroch je žalovaný 3/ vedený ako spoločník a konateľ v obchodnej spoločnosti Nová
STAS Senica, s.r.o., ktorá za uplynulý kalendárny rok 2016 dosiahla tržby vo výške takmer 200.000 eur

a podľa Štatistického úradu SR zamestnáva 5-9 zamestnancov.
7. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na svojich tvrdeniach uvedených
v pôvodnom vyjadrení, pričom zdôraznil, že o zdravotný stav žalobcu sa zaujímal, za nehodu sa
ospravedlnilaskutokúprimneoľutoval.Opätovneuviedol,že suma35.000eurasúdnetrovysúpreneho
likvidačné, nemá ich z čoho zaplatiť a prosí súd, aby zohľadnil jeho sociálny a zdravotný stav v prípade

rozhodnutia v prospech žalobcov. O svojom sociálnom a zdravotnom stave a matke písal z toho dôvodu,
že sa o ňu stará, žijú v spoločnej domácnosti a pri práci je týmito skutočnosťami limitovaný. O priebehu
dopravnej nehody písal z toho dôvodu, aby poukázal na svoju bezmocnosť pri šmykoch a následnú
neovládateľnosť ťažkého niekoľkotonového vozidla, spoluvinu cestárov, keďže nebola posypaná cesta,
nevyrezaný koreň stromu - amputácia ruky. K nehode sa nestihol vyjadriť ani pri vyšetrovaní políciou

ani na súde a súdny znalec neovládal činnosť brzdového systému s retardérom, neuskutočnila sa ani
sľubovaná prehliadka vozidla v Nitre. Pri daných poveternostných podmienkach ľad - sneh sa daný úsek
cesty nedal prejsť ako znalec skonštatoval plynule bez brzdenia a jemu sa nepodarila znížiť rýchlosť
vozidla, nevedel o nefunkčnosti systému retardéra a že vozidlo samostatné brzdy ťahajú do strany. I keďjespoločníkomakonateľomspoločnostiNováSTAS Senica,s.r.o.,nedostávamzdu,pretožespoločnosť
je v zlej finančnej situácii.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do ich
osobnostnýchprávchránenýchust.§11anasl. Obč.zákonníka,atodoprávanatelesnúintegritu,práva

na súkromie, ktorého súčasťou je aj právo na rodinný život žalobcu 1/ a do práva na súkromie a rodinný
život žalobkyne 2/, ku ktorému došlo závažným poškodením zdravia žalobcu 1/ (amputácia pravej
hornej končatiny) pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným 3/. Žalobcovia tvrdili, že neoprávnený
zásah žalovaného 3/ do ich osobnostných práv mal u nich za následok vznik ujmy v morálnej oblasti,
ktorú vzhľadom na jej charakter možno považovať za ujmu imateriálnej povahy, teda nemajetkovú.

Z hľadiska rozsahu a trvania im vznikla dlhotrvajúca a rozsiahla morálna a citová ujma. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poškodením zdravia žalobcu 1/
pri dopravnej nehode prišlo k zásahu do telesnej integrity ako aj súkromia žalobcu 1/, ktoré hodnoty
sú chránené zákonom, ale právny poriadok uskutočňuje ich ochranu osobitným spôsobom, a to tak,
že ich ochrana je riešená v § 444 Obč. zákonníka v rámci náhrady škody na zdraví a konkrétne v

rámci odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia; podľa § 427 Obč. zákonníka vzniká
poškodenému v dôsledku dopravnej nehody nárok na náhradu škody zo zodpovednosti, pretože ide o
škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a poškodený má tiež nárok na
náhradu ujmy vzniknutej mu v majetkovej sfére, keď nahrádza sa strata na zárobku, strata na dôchodku
a účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z jej

odôvodnenia žalobcom 1/ tým, že v dôsledku poškodenia zdravia nemôže vykonávať zamestnanie, ktoré
ho bavilo, ani manuálne práce, v ktorých sa realizoval a uplatňoval, vrátane starostlivosti o záhradu a
v dôsledku úrazu nemôže realizovať športové aktivity, ktoré dovtedy prevádzkoval, poškodenie zdravia
ťažko psychicky znáša, obmedzil sa jeho spoločenský život a je odkázaný na pomoc blízkych osôb
aj v činnostiach každodenného bežného života. Konštatoval, že podľa skutkových tvrdení si žalobca

uplatňoval nárok na náhradu škody na zdraví, ktorý nárok je, pokiaľ ide o ochranu osobnostných
atribútov súvisiacich s právom na zdravie (ako je právo na súkromie vrátane práva vytvárať a rozvíjať
vzťahy v rodine a rozvíjať svoju osobnosť), krytý odškodnením bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Na základe totožných skutkových tvrdení a z rovnakých dôvodov si žalobca 1/ uplatňuje
dva rôzne nároky v súvislosti s poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehode, a to jednak nárok na

odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na peňažnú satisfakciu za zásah do
jeho osobnostných práv poškodením jeho zdravia. Vychádzal zo zistenia, že žalobca 1/ si v inom
konaníuplatnilnárokztitulumimoriadnehozvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,akoajnárokna
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia spočívajúceho vo vážnej duševnej poruche vzniknutej ako
dôsledok dopravnej nehody, pričom svoje nároky na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia

(jeho mimoriadneho zvýšenia) a v tomto konaní nároky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany
osobnosti, odôvodňuje žalobca rovnakými skutkovými okolnosťami a konštatoval, že ochrana osobnosti
môže mať miesto len v prípade skutkov, nárokov, bez ohľadu na ich právne posúdenie, alebo
osôb, odlišných od skutkov, nárokov alebo osôb spadajúcich do právneho režimu škody na zdraví.
Skutkové vymedzenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom 1/ v žalobe v podstatnom

rozsahu zodpovedá skutkovým tvrdeniam uvádzaným žalobcom 1/ v konaní o náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia, o ktorej koná a rozhoduje súd v konaní pod sp.zn. 11C/142/2014. Žalobca
netvrdil iné významné skutkové okolnosti ako tie, ktoré tvrdil a uplatňoval v konaní o náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia, a ktoré sa týkali výlučne nárokov z titulu náhrady škody na zdraví. Dospel
k záveru, že ust. § 444 Obč. zákonníka v spojení so zákonom o náhrade za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vytvárajú právny základ pre odškodnenie všetkých zložiek
ujmy, ktorá vznikne pri poškodení zdravia, teda aj ujmy nemajetkovej, ktorá vznikne v osobnostnej
sfére poškodeného a v rámci náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodňuje náhrada
za dôsledky poškodenia zdravia, ktoré vznikajú v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, spoločenskom,manželskom živote ako aj v iných sférach, v ktorých sa prejavil dôsledok poškodenia zdravia. Ust. §
444 Obč. zákonníka má vo vzťahu k náhrade ujmy z titulu ochrany osobnosti špeciálny charakter. Z
pohľadu existujúcej právnej úpravy vyvodil, že ujmy spôsobené poškodením zdravia žalobcu, sú kryté

inštitútom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného a odškodňované jednorazovo, na
základe bodového ohodnotenia, v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti
a pokrývajú náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení
jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Osobitná právna
úprava nárokov na náhradu škody na zdraví preto vylučuje aplikáciu § 11 a 13 Obč. zákonníka. Poukázal

aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 13.08.2014 sp.zn. I. ÚS 426/2014.
11. S vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil, ale dospel k záveru,
že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nepokrýva aj nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom
do práva na súkromie a práva na rodinný život fyzickej osoby a je potrebné rozlišovať medzi inštitútom
ochrany osobnosti a inštitútom náhrady škody, upravujúcimi samostatné a vzájomne nezávislé nároky.
12. Ust. § 11 Obč. zákonníka vyslovuje všeobecnú zásadu ochrany osobnosti a súčasne uvádza

najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti a z jeho znenia vyplýva, že výpočet chránených práv
v ňom uvedených nie je vyčerpávajúci, ale Občiansky zákonník chráni aj iné zložky a prejavy
spojené s osobnosťou, ako je dôstojnosť, vážnosť, skutočnosti týkajúce sa rodinného života, vnútorné,
intímne stránky osobnosti a pod. Ust. § 11 až 16 Obč. zákonníka je poskytovaná ochrana fyzickým
osobám, tzn., že subjektom práva na ochranu osobnosti je len fyzická osoba, ako ľudská bytosť -

človek, pretože len táto môže byť nositeľom osobnosti, resp. jednotlivých hodnôt tvoriacich osobnosť.
Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,
všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia totiž voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom
sú výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť), patria každej fyzickej osobe „apriori“, (sú prejavom ľudskej

osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým
právnym postavením. Výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach určených právnym
poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti patrí fyzickej osobe, nemožno ich scudzovať, deliť
od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti. Jednotlivé
stránky a zložky osobnosti fyzickej osoby sa vyznačujú mnohorakosťou prejavov, čomu zodpovedá aj

široké spektrum možných zásahov do jednotlivých týchto stránok a zložiek osobnosti.
13. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.05.2014 sp.zn. 7Cdo 65/2013, publikovanom v zbierke stanovísk
NS a súdov SR pod R1/2015 uviedol, že „Nemajetkovou ujmou v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka
je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti.
Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej

osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými
dôsledkami (pozri § 16 OZ) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do
telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri § 444
OZ). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť
vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady

takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu
a najúčinnejšiu občiansko-právnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom
náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 OZ)
je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo

odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia)“. Ďalej Najvyšší
súd SR z ust. § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vyvodil, že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej
integrity fyzickej osoby a nevyplýva z nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti, zásad na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, a ani zo zásad bodového hodnotenia, že by sa náhrada za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do psychickej
sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR

dospel k záveru, že „Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri
ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnejúpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovni v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného
života poškodeného“.
14. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keď nárok žalobcu 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy posúdil ako nedôvodný z dôvodu, že zásah do jeho
práv, ku ktorému prišlo poškodením zdravia, je krytý odškodnením sťaženia spoločenského uplatnenia,
a nárok uplatnený žalobcom 1/ v tomto konaní na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti
neodlišoval od jeho nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý bol čiastočne
uspokojený a v ďalšom rozsahu uplatnený v inom konaní a neskúmal splnenie zákonom stanovených
predpokladov vzniku práva žalobcu 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy titulom neoprávneného zásahu

do jeho práva na súkromie a práva na rodinný život, v rámci ktorého človek prežíva sociálne vzťahy
súkromného charakteru, založené na citových väzbách, keďže ide o vzťahy s najbližšími príbuznými,
resp. najbližšími osobami, a to najmä pokiaľ ide o vzťahy medzi manželmi a tieto vzťahy aj intenzívnejšie
prežíva po citovej a emocionálnej stránke, či už ide o radosť, smútok, obavy a pod. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie nezaoberal tvrdeniami žalobcov o tom,

že v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu 1/ sú ochudobnení o možnosť viesť plnohodnotný rodinný,
spoločenský a partnerský život.
15. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že z nesprávneho právneho posúdenia vychádza aj rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobkyne 2/, ktorou sa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej jej neoprávneným zásahom do jej práva na súkromie a rodinný život,

keď vychádzal z toho, že intenzita zásahu do osobnostných práv žalobkyne 2/ a reparácia tohto stavu
je odvodená od zásahu do osobnostných práv a ich reparácie na strane žalobcu 1/, ktorému sa
odškodnenia dostalo už skôr v podobe náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Z uvedeného je
zrejmé, že aj pri posudzovaní žaloby žalobkyne 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie
nerozlišoval inštitúty práva na ochranu osobnosti a práva na náhradu škody, v dôsledku čoho sa

nezaoberal dôsledne tvrdeniami žalobkyne 2/ o ujme, ktorá jej mala vzniknúť zmenou vzťahov v
rodine prejavujúcou sa aj tým, že jej príslušníci prestali navzájom komunikovať o svojich pocitoch a o
nemožnosti vykonávania spoločných aktivít s manželom, ktoré vykonávali pred úrazom ako prechádzky,
spoločenské hry, bicyklovanie, obmedzenie spoločenského života a vzhľadom na to odvolací súd
považuje za predčasný záver súdu prvej inštancie, že pre sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej

neoprávneným zásahom žalobkyne 2/ bola postačujúca forma morálneho zadosťučinenia. Odvolací
sa súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že pomoc poskytovaná žalobkyňou 2/ pri
bežných životných úkonoch žalobcu 1/, spojených s jeho obliekaním, prípravou jedla ako aj pri osobnej
hygiene, je len reálnym naplnením zákonnej povinnosti manželov vzájomne si pomáhať, vyplývajúcej
z § 18 Zákona o rodine a posúdil ako dôvodnú námietku žalobcov, uvedenú v ich odvolaní, že v

dôsledku závažného poškodenia žalobcu 1/ je znemožnené plnenie povinnosti pomáhať si vzájomne
medzi žalobcami ako manželmi a žalobkyňa nebude môcť v prípade potreby očakávať poskytnutie
pomoci od svojho manžela a že nemožnosťou žalobcu 1/ vykonávať manuálne práce, došlo k zásahu
do rodinného života oboch žalobcov, keď týmto zásahom proti ich vôli došlo k zmene zaužívanej deľby
práce medzi manželmi a spôsobu usporiadania ich rodinného života.

16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel ďalej k záveru, že žalovaný 1/ je v spore
pasívne vecne legitimovaným subjektom na základe § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Z rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 vo veci I. proti O. Q. I., C-22/12 (predmetom ktorého konania
bol návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa vkladu čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/
EHS a čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS), vyplýva, že členské štáty sú povinné zabezpečiť,

aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa
vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami jednotlivých smerníc. Keďže rôzne
jazykovéverziedotknutýchsmernícpoužívajúpojem„ujmanazdraví“,akoajpojem„osobnáujma“,ktoré
pojmydopĺňajúpojem„škodanamajetku“;jepotrebnéuplatniťtzv.extenzívnyvýkladuvedenýchpojmov,
na základe ktorého patrí medzi škody; ktoré sa musia nahradiť v súlade s dotknutými smernicami; i

nemajetková ujma. Členské štáty majú teda zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva
zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy; ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré
boli obeťami dopravnej nehody; bola krytá poistením v určitých minimálnych sumách. Z uvedeného
vyplýva, že povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, mápokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej, ktorý záver nemôže spochybniť skutočnosť, že úprava týkajúca sa

ochrany osobnosti (§ 11 a nasl. Obč. zákonníka) je nezávislá od úpravy tzv. všeobecnej zodpovednosti
za škodu (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v uznesení
sp.zn. 3Cdo/234/2017 zo dňa 17.04.2018 treba eurokonformným výkladom pojmu škoda na zdraví
dospieť k záveru, podľa ktorého škodou na zdraví (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) je aj citová,
osobnostná, psychická (teda nemajetková) ujma, spôsobená pozostalým obetiam dopravnej nehody (§

13 Obč. zákonníka). V uvedenom rozhodnutí dovolací súd pripomenul, „že Súdny dvor v spojených
veciach C-397/01 až C-403/01 vyslovil, že ak umožňuje vnútroštátne právo použitím vlastných metód
výkladu vnútroštátne ustanovenie vykladať za určitých okolností tak, že bude možné vyhnúť sa rozporu s
inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie
tohto účelu a použiť ho len do tej miery, aby bolo v súlade s danou normou, tak je vnútroštátny súd
povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol cieľ sledovaný smernicou 22. Na základe vyššie

uvedeného je potrebné uzavrieť, že ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. treba vykladať tak,
že poistenie zodpovednosti v zmysle tohto zákona kryje (za splnenia ostatných podmienok) aj nároky
pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu im spôsobenej nemajetkovej ujmy podľa § 13
ods. 2 Obč. zákonníka a títo pozostalí (poškodení) môžu svoje nároky v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako všetky ostatné nároky

na náhradu škody“.
17. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.07.2017 sp.zn. 6 Mcdo 1/2016 škodou pre účely zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení
je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej

nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa
pasívne legitimovaná. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že „Pri výklade
pojmu škoda pre účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve.
Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc EÚ, ktoré boli nahradené t.č. platnou
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto
pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy
alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“. Komunitárne
právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú aj

nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 06.05.2010 vo veci C-63/09 Q. H. proti R. A.)“.
18. Z uvedeného je zrejmé, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pre ktoré sa ďalšími podstatnými stránkami veci súd prvej inštancie
nezaoberal. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo
prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových

a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov
odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvoinštančného súdu, ktorý sa
nimi buď dostatočne náležite nezaoberal, alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančného konania je potrebné učiniť
zadosť iba kasačným rozhodnutím.
19. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorého nevykonal ďalšie dôkazy,
resp. vykonané dôkazy nevyhodnotil z hľadiska skutočností podstatných pre posúdenie dôvodnosti

žalobcami uplatnených nárokov v zmysle vyššie uvedených právnych záverov a nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. c/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej
inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p, znovu posúdi
dôvodnosť žaloby žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej im neoprávneným zásahom do

ich osobnostných práv závažným poškodením zdravia žalobcu 1/, pričom dôsledne odlíši tento nárok
uplatnený žalobcami titulom neoprávneného zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život od inej
nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity žalobcu 1/, za ktorú mu
bola poskytnutá náhrada, resp. si uplatnil náhradu podľa iných predpisov a taktiež znovu posúdi v zmysleprávneho názoru odvolacieho súdu aj pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ v spore. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hladov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).