Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5Ps/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202240
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3518202240.8

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní o spôsobilosti na právne úkony P. B., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a právne
zastúpenej JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom v Beckovskej Vieske 623, Kočovce, o
návrhu navrhovateľky Mgr. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, V. A., právne zastúpenej JUDr.
Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova 18, za účasti Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2018 žiadala súd, aby rozhodol o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony jej matky.

2. Dňa 20.12.2019 bola súdu doručené späťvzatie návrhu. Späťvzatie návrhu navrhovateľka odôvodnila
výsledkami kontrolného znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého návrh na obmedzenie spôsobilosti

právneho úkonu nie je dôvodný. Navrhovateľka tak učinila v zmysle zásady hospodárnosti konania. O
trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu.
Poukázala na to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu
na začatie konania dostupné znalecké posudky odôvodňovali nevyhnutnosť obmedzenia spôsobilosti u
matky navrhovateľky navrhovaným spôsobom a to v záujme ochrany samotnej posudzovanej osoby, jej
rodiny ako aj verejného záujmu.

3. Samotná vyšetrovaná súdu dňa 07.01.2020 oznámila, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Uplatnila si
však nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že návrh nebol podaný dôvodne, ale bol zo strany
navrhovateľky podaný z pomsty voči matke za trestné konanie iniciované voči otcovi. Prebiehajúce
konanie bolo nielen zásahom do osobnej integrity vyšetrovanej, ale táto taktiež musela znášať náklady
na cestovné, absolvovať rôzne lekárske vyšetrenia ako aj náklady na právne služby, keďže bola v

konaní zastúpená advokátkou. V zmysle § 256 ods. 1 CSP vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka
späťvzatím návrhu procesne zavinila zastavenie konania požadovala priznať náhradu trov konania.

4. Prokurátor okresnej prokuratúry súdu oznámil, že vzhľadom na výsledky kontrolného znaleckého
dokazovania považuje späťvzatie návrhu za dôvodné.

5. Procesný opatrovník sa k späťvzatiu návrhu nevyjadril.6. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), navrhovateľ môže počas
konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

7. V danom prípade súd konanie s poukazom na dispozičné oprávnenie navrhovateľky a súhlasné
stanovisko ostatných účastníkov konania zastavil.

8. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

9. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

10. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

11. Podľa § 251 ods. 1 a 2 C.m.p. v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony trovy dôkazov
platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je
povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a to tak,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vo všeobecnosti v konaniach podľa C.m.p.
platí zásada vyjadrená v § 49 ods. 1 C.m.p., že každý účastník si sám platí trovy konania, ktorý vzniknú
jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Z tejto zásady prichádzajú do úvahy

dve výnimky. Prvou možnosťou sú konania osobitne uvedené v zákone v § 53 C.m.p. (medzi ktoré
konanieoobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyniejezaradené)adruhoumožnosťousúvýnimočné
prípady, kedy súd dospeje k záveru, že priznanie náhrady trov konania je vzhľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. V takomto prípade by súd mohol priznať náhradu trov konania v akomkoľvek z konaní
podľa C.m.p. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu

stanovenú v § 251 C.m.p.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovaná si uplatnila náhradu trov konania čím naplnila podmienku
uvedenú v ustanovení § 57 C.m.p. zaoberal sa súd otázkou, či v predmetnom konaní nastali také
mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznane náhrady trov konania vyšetrovanej na ťarchu

navrhovateľky. Preskúmaním okolností konkrétneho prípadu súd žiadne takéto okolnosti nenašiel.
Vyšetrovaná v priebehu konania ako aj vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu uviedla, že návrh na začatie
konania o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony bol zo strany jej dcéry podaný účelovo a
z pomsty za to, že iniciovala trestné stíhanie voči manželovi, otcovi navrhovateľky. Toto tvrdenie sa
v priebehu konania nepotvrdilo. Naopak, bolo preukázané, že pred podaním návrhu navrhovateľka

disponovala dvomi znaleckými posudkami vyhotovenými počas trestného konania vedeného voči
manželovi vyšetrovanej, ktoré preukazovali u vyšetrovanej duševnú poruchu. Naviac aj v priebehu
tohto konania pri prvom vyhotovenom znaleckom posudku znalkyňa navrhla obmedziť vyšetrovanú v
spôsobilosti na právne úkony. Až kontrolné znalecké dokazovanie konštatovalo, že vyšetrovaná síce
trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou, ktorá by vyžadovala jej obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony. V žiadnom prípade sa teda nemožno stotožniť s tvrdením vyšetrovanej,
že šlo o bezdôvodný návrh na začatie konanie, nakoľko rozsah a povaha duševnej poruchy vyšetrovanej
(znalcami opakovane a zhodne diagnostikovanej ) sa ustálil až v priebehu dokazovania, v ostatnom
znaleckom posudku. Ak sa teda navrhovateľka okolnosti o bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedela
až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno jej uložiť povinnosť

náhrady trov konania ani voči vyšetrovanej ani voči štátu.

14. O náhrade trov konania štátu za vypracovanie znaleckého posudku rozhodol súd s poukazom na §
55 C.m.p v spojení s § 251 ods. 1 C.m.p.. Pretože ich náhradu nemožno od žiadneho účastníka konania
spravodlivo žiadať, nevzniklo štátu právo na ich náhradu.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a/, m/ C.s.p.).

Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359C.s.p.).Odvolanielen
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C.s.p.). Podanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).