Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200575
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: Sociálna poisťovňa,

a.s., IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, pobočka Nové Zámky, v mene ktorej koná
poverenáIng.EleonóraZahoranová,nar.25.04.1958,riaditeľkaSociálnejpoisťovne,a.s.,pobočkaNové
Zámky, proti žalovanému: Š. X. L.-N., IČO: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, B. Z., o zaplatenie 1.410,36
eur , takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu1.410,36eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 84,50 eur, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2020 domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.410,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady škody, ktorá
jej vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. V žalobe uviedol, že dňa
21.05.2018 žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti
nahradiť v lehote do 30.06.2018 škodu, ktorá vznikla žalobkyni výplatou dôchodkových dávok vdove

pani H. V. formou vdovského dôchodku vo výške 1.410,36 eur za obdobie od 01.01.2017 do
31.12.2017 na tom skutkovom základe, že dňa 28.10.2009 v čase o 13.00 hod. po obednej prestávke
zamestnanec žalovaného T. Z. prevzal objednávku zákazníka. Skladový robotník, zamestnanec
žalovaného poškodený H. V. ho zavolal, aby išli zobrať kamennú dosku zo stojana kvôli uvedenej
objednávke. T. Z. s vysokozdvižným vozíkom vybaveným žeriavovým ramenom s nosičom dosiek, ako
aj pán H. V. a N. P., tiež zamestnanci žalovaného, ktorých predtým zavolali na pomoc, prišli k stojanu s
kamennými doskami. W. dosky boli v stojane opreté šikmo z obidvoch strán. H. V. stál v jej strede a T.

Z. sa nachádzal vo vysokozdvižnom vozíku, na ľavej strane kamennej dosky tak, aby sa nosič dosiek
nachádzal v strede nad kamennou doskou. N. P. spolu s H. V. odklonili dosku do vertikálnej polohy,
pričom H. V. chcel osadiť nosič dosiek v strede, v hornej časti kamennej dosky. Pravou rukou držal dosku
v strede a ľavou rukou držal nosič dosiek. Pri tejto činnosti potiahol kamennú dosku od stojana smerom
k sebe. N. P. ju neudržal a musel od nej odskočiť. Padajúca doska zasiahla H. V. takým spôsobom, že ho
pritlačila o kamenné dosky v stojane, nachádzajúce sa vo vzdialenosti cca 1 meter od stojana, z ktorého
spadla kamenná doska. Poškodený H. V. utrpel zranenia, na následky ktorých zomrel.

Žalobkyňa z Protokolu Inšpektorátu práce Nitra, č.: INA-92-07-2.2/P-J1-09 zo dňa 30.11.2009 zistila, že
zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 6 odsek 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko pracovný postup, ktorýurčil zamestnancom, pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana, nebol bezpečný, pretože počas ich
odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky.
Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 08.12.2009 vyplýva, že poškodenému

zamestnancovi H. V. bola určená spoluzodpovednosť na tomto pracovnom úraze vo výške 65 %, t.j.
zodpovednosť žalovaného na uvedenom pracovnom úraze bola v rozsahu 35 %.
Žalovaná vyplatila vdove pani Anne V. za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vdovský dôchodok
v celkovej výške 4.029,60 eur a uplatňuje si v tomto konaní náhradu časti škody, ktorá predstavuje
35 % z celkovej sumy vyplatených dôchodkových dávok. Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti aj na

právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15Cb/172/2017-103 zo dňa 22.03.2019 v
spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Cob/85/2019-161 zo dňa 12.11.2019,
na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dôchodkových dávok vdove pani H. V. formou vdovského dôchodku vo výške 2.771,16 eur za obdobie
od 01.01.2015 do 31.12.2016.

2. Tunajší súd uznesením č. k. 9C/8/2020-63 zo dňa 21.04.2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15
dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
nech uvedie vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát si
zásielku neprevzal v odbernej lehote, keďže súdu nebolo známe iné sídlo žalovaného, v súlade s ust. §
116 odsek 2 C.S.P., zverejnil oznámenie o podanej žalobe a o doručovaní žaloby žalovanému na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu. Toto oznámenie o doručovaní žaloby bolo zverejnené na úradnej
tabuli súdu od 04.06.2020 do 19.06.2020.

4. Dňa 13.07.2020 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 C.S.P., ktorý mal doručenie
predvolania preukázané v súlade s ust. § 111 odsek 3 C.S.P.

5. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalovanej a oboznámením sa s nasledovnými listinnými

dôkazmi, a to: žalobou, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15/Cb/172/2017-103 zo
dňa 22.03.2019, rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/85/2019-161 zo dňa 12.11.2019,
Protokolom Inšpektorátu práce Nitra, Zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie, Potvrdením o výške
vyplatených dávok dôchodkového poistenia, rozpisom vyplatených dávok, Výzvou č. 16/2018 a zistil
tento skutkový a právny stav:

6. Žalobkyňa uviedla, že si v súlade s ust. § 238 odsek 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni výplatou dôchodkových
dávok pani Anne V., formou vdovského dôchodku vo výške X.XXX,XX eur za obdobie od 01.01.2017
do 31.12.2017 tak, ako to podrobne skutkovo opísal v žalobe. Poukázala na listinné dôkazy, ktoré k

žalobe pripojila a z ktorých vyplýva nárok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, titulom náhrady škody a to
Protokol Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 30.11.2009, zápisnicu zo zasadnutia Škodovej komisie zo dňa
08.12.2009 a poukázala najmä na to, že dňa 21.05.2018 vyzvala žalovaného na dobrovoľné uznanie a
splnenie povinnosti, nahradiť v lehote do 30.06.2018 škodu vo výške 1.410,36 eur s tým, že žalovaný
túto výzvu č. 16/2018 osobne prevzal dňa 24.05.2018 a dobrovoľne nezaplatil žalobkyni žiadnu sumu. S

poukazom na to, že žalovaný nárok žalobkyne nenamietal, žalobkyňa navrhla žalobe vyhovieť v celom
rozsahu a zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 1.410,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
v prípade úspechu si neuplatnila nárok na náhradu trov konania.

7. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi, ktoré predložila do konania žalobkyňa súd zistil

nasledovné:
- Protokolom Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 30.11.2009 žalobkyňa preukázala, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu ust. § 6 odsek 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, v platnom znení, lebo pracovný postup, ktorý zamestnávateľ určil zamestnancom
pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, nakoľko počas ich odoberania boli

zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. Zo záverov uvedených v predmetnom protokole je
zrejmé, že žalovaný súhlasil s obsahom protokolu, nemal k nemu pripomienky a protokol podpísal a
prevzal dňa 30.11.2009.- Zo zápisnice zo zasadnutia Škodovej komisie zo dňa 08.12.2009 súd zistil, že poškodenému
zamestnancovi Antonovi V. bola určená spoluzodpovednosť na pracovnom úraze vo výške 65 %. t.j.
zodpovednosť žalovaného na uvedenom pracovnom úraze je v rozsahu 35 %.

- Potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia súd zistil, že žalobkyňa vyplatil vdove,
pani Anne V., nar. XX.XX.XXXX, . bytom Nové Zámky, vdovský dôchodok v celkovej výške 4.029,60 eur
od 01.01.2019 do 31.12.2017 a k tomuto potvrdeniu žalobkyňa pripojila aj mesačný rozpis vyplatených
dávok.
- Výzvou č. 16/2018 zo dňa 21.05.2018 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na uznanie a

dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobkyni výplatou dôchodkových dávok
pani H. V. formou vdovského dôchodku vo výške 1.410,36 eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017.

8. Podľa ustanovenia § 127 ods.1 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočku riadi riaditeľ
pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

9. Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, riaditeľ pobočky
koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho
neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.

10. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. h) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, uplatňovať

právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku
ich zavineného protiprávneho konania.

11. Podľa ustanovenia § 178 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pobočka vystupuje
v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a

orgánmi verejnej moci.

12. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

13. Podľa ustanovenia § 238 ods. 6 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo na náhradu
škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku
pracovného úrazu, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

15. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku
pracovného úrazu, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov.

16. Podľa ustanovenia § 195 ods. 6 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase
vzniku pracovného úrazu, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

17. Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku
pracovného úrazu, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou
škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.18. Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku
pracovného úrazu, Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

19. Podľa ustanovenia § 196 ods. 3 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase

vzniku pracovného úrazu, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú
zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa
zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

20. Podľa ustanovenia § 196 ods. 4 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku

pracovného úrazu, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné
predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak,
aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

21. Podľa ustanovenia § 196 ods. 5 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku
pracovného úrazu, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú
neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

22. Podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. d) zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase

vzniku pracovného úrazu, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z
povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady
za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.

23. Podľa ustanovenia § 198 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce účinného v čase vzniku

pracovného úrazu, rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez
zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.

24. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku pracovného úrazu,

zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné
pracovné postupy.

25. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práciaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnéhovčasevznikupracovnéhoúrazu,zamestnanec

je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady
ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s
ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

26. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť.
Vdanomprípadesižalobkyňauplatnilavočižalovanémunáhraduškody,ktorážalobkynivzniklavýplatou
vdovského dôchodku manželke poškodeného - zamestnanca žalovaného. V konaní nebolo sporné, že
poškodený V. bol zamestnancom žalovaného a že utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého zomrel.

Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa vypláca vdove po poškodenom vdovský dôchodok. V konaní
súd považoval za nesporné, že žalobkyňa za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vyplatila vdove po
poškodenom V. - H. V. vdovský dôchodok v celkovej výške 4.029,60 EUR. Žalovaný tieto skutočnostižiadnymspôsobomnenamietal,aaninepredložilsúdužiadnedôkazy,ktorýmibypodložilsvojenámietky,
prípadne nesúhlas s nárokom žalobkyne.

27. Pracovný úraz je podľa § 195 Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj
úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

28. Plnením pracovných úloh podľa § 220 Zákonníka práce je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony, potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej
skončení.

29. Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sú:
a) existencia pracovnoprávneho vzťahu,
b) vznik ujmy v dôsledku škodovej udalosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s nimi.

Rozhodujúcou skutočnosťou je existencia pracovnoprávneho vzťahu v čase poškodenia zdravia
pracovným úrazom.

30. V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz
je objektívna, tz. zamestnávateľ zodpovedá vždy za pracovný úraz svojho zamestnanca, ibaže sa svojej

zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne. Predpokladom objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa
nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik
ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, musí ísť o zamestnanca v
pracovnom pomere a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh a lebo v priamej súvislosti s
týmto plnením. V prejednávanej veci súd nesporne zistil, že poškodený Holubec bol v čase pracovného

úrazu v pracovnom pomere u žalovaného vo funkcii skladového robotníka, že k pracovnému úrazu došlo
pri plnení pracovných úloh a že v dôsledku plnenia pracovných úloh došlo k poškodeniu H. V., ktorý v
priamej súvislosti s týmito poškodeniami následne zomrel.

31. S účinnosťou od 01.04.2004 je žalobkyňa vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho

úrazového poistenia. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v
náhrade škody ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Podľa
§ 16 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý
zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu, vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,
štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,

v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor. Nárok na úrazové dávky z
úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom o
sociálnompoistení.Nároknaúrazovédávkymáajmanžel,manželka,nezaopatrenédieťazapodmienok
ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Ide o okruh osôb, ktorý je v zákone taxatívne vymedzený.
Z úrazového poistenia sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky a to úrazový príplatok, úrazovú

rentu, jednorazové vyrovnanie, pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie, pracovnú
rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhradu nákladov spojených s liečením, náhradu nákladov spojených s
pohrebom. Poškodeným je pre účely uvedeného poskytovania zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz.

32.Zamestnávateľsazbavízodpovednosticelkompodľa§196Zákonníkapráceakpreukáže,žejedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím
zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a
preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Tento

zbavovací dôvod možno aplikovať pri určení stupňa zodpovednosti zamestnávateľa, ak je porušenie
bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca jedinou príčinou vzniku škody zamestnanca na
zdraví. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa teda môže byť preukázané zavinené
konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak zamestnávateľ preukáže,že jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie zamestnanca zbaví sa tým
svojej zodpovednosti celkom. Žalovaný v prejednávanom prípade, ako zamestnávateľ nepreukázal, že
by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie poškodeného V.. Vykonaným

dokazovaním súd zistil, poukazujúc na protokol Inšpektorátu práce Nitra Č.: INA-92-07-2.2./P-J1-09
zo dňa 30.11.2009, že v prípade pracovného úrazu poškodeného V. došlo zo strany poškodeného
k porušeniu povinnosti. Rovnako však k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa. Uvedený protokol žalovaný bez výhrad podpísal. V konaní súd prvej inštancie teda
nezistil a ani nepovažoval za preukázané, že by jediným dôvodom pracovného úrazu bolo len zavinené

protiprávne konanie poškodeného zamestnanca V..

33. S poukazom na všetko vyššie uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto konaní bezosporu
preukázala listinnými dôkazmi jednak vznik pracovného úrazu u zamestnávateľa, ktorým je žalovaný, a
to u poškodeného pána H. V., ktorý utrpel zranenia pri plnení pracovných úloh u svojho zamestnávateľa,
nanásledkyktorýchzomrel.Žalovanýžiadnymspôsobomnenamietal,žebyktomutopracovnémuúrazu

nedošlo, resp., že on by nemal mieru na zavinení tohto pracovného úrazu, pretože nepredložil žiadne
listinné dôkazy, ktoré by preukázali niečo iné, prípadne opak. Z listinného dôkazu a to Inšpektorátu
práce Nitra, jednoznačne vyplýva porušenie zo strany žalovaného, a to ust. § 6 odsek 1 písm. i)
zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo pracovný postup, ktorý určil
zamestnancom pre odoberanie kamenných dosiek zo stojana nebol bezpečný, pretože počas ich

odoberania boli zamestnanci ohrození pádom bremena - dosky. Žalobkyňa na základe tejto skutočnosti
a v súlade s ust. § 238 odsek 1 zák. č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, má právo voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného ich protiprávneho konania. A
žalobkyňa toto protiprávne konanie žalovaného bezpochyby v tomto konaní preukázala, preto je právom
prináleží zaplatenie sumy 1.410,36 eur žalovaným, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

34. Zároveň súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 84,50 eur
s tým, lebo žalobkyňa je podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom
znení o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a keďže súd nároku žalobkyne
vyhovel, je potrebné, aby tento poplatok zaplatil žalovaný, ktorý už podľa zákona nie je oslobodený

od jeho platenia a sám žiadosťou nepožiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a súdnym
rozhodnutím nebol žalovaný oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súdny poplatok vo výške 84,50
eur súd vyrubil v súlade so Sadzobníkom súdnych poplatkov, položky 1a) z ceny predmetu konania 6
%, najmenej 16,50 eur, ktorý poplatok je povinný žalovaný zaplatiť priloženým príkazom k úhrade do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

35. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žalobkyni nepriznal, aj keď bola v konaní úspešná,
pretože v konaní pred rozhodnutím vo veci samej vyhlásila, že si v prípade úspechu neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).