Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202885
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7616202885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: IZOLPLAST, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 87/A, IČO: 36217905, zast. Kubalalegal, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2 proti žalovanej: D. G.Ň., I. XXX, M.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou
kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 279/4, IČO: 51 284
731, o zaplatenie 2.400,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 9C/59/2016-216 z 18.10.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.400,00 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalvočižalovanejzaplateniasumy2.400,00eurtitulom

nedoplatku na nájomnom za mesiace január, február 2016.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.X.XXXX bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako
nájomcom uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu bol nebytový priestor
- administratívna budova so súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“ č. XXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 531 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX E. A. U., A.
U. G., U. Ú. G. D.. V článku III. bod 3.1 bolo dohodnuté nájomné vo výške 1.000,- eur mesačne, z

čoho náklady na energie sú vo výške 100,- eur mesačne s tým, že k sume bude pripočítaná DPH
v zmysle platných právnych predpisov. Splatnosť nájomného bola určená mesačne vopred k 15. dňu
kalendárneho mesiaca vopred. V zmysle bodu 3.2 sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi depozit
vo výške 1.200,- eur, ktorý ako zábezpeka slúžil na zabezpečenie nárokov z nájomného, dlžnej náhrady
inkasných nákladov, nedoplatkov energii, nároku na zmluvnú pokutu alebo náhradu škody na predmete
nájmu. Zánik nájmu nebytového priestoru bol v zmluve upravený v článku VI, kde podľa bodu 6.1
nájom zaniká písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou jednej

zo zmluvných strán. Podľa bodu 6.2 tohto článku prenajímateľ môže zmluvu vypovedať z dôvodov
vymedzených v § 9 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb.. Výpovedné dôvody zo strany nájomcu nie sú
uvedené. Nájom tiež zaniká uplynutím doby nájmu. Doba nájmu bola stanovená v článku II. bod 2.1 na
dobu určitú a to od XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX. Za prenajímateľa sa na zmluve nachádza nečitateľnýpodpis a odtlačok pečiatky žalobcu. Za nájomcu sa v predmetnej zmluve nachádza len nečitateľný
podpis. Nájomné za prvý mesiac nájmu vo výške 1.200,- eur a depozit vo výške 1.200,- eur t.j. spolu
suma 2 400,- eur bola dňa X.XX.XXXX uhradená žalovanou žalobcovi na účet.

4. Ďalej vychádzal zo zistenia, že uzavretie Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa XX.X.XXXX
sprostredkovala Košická realitná spoločnosť, s.r.o., Košice na základe sprostredkovateľskej zmluvy
uzatvorenej so žalobcom ako záujemcom zo dňa XX.X.XXXX. Za sprostredkovanie žalobca uhradil
uvedenej spoločnosti províziu vo výške 1 000,- eur. Podľa oznámenia Košickej realitnej spoločnosti,

s.r.o., Košice za nájomcu pri sprostredkovaní uzatvorenia predmetnej Zmluvy o nájme nebytového
priestoru vystupoval E. X., ktorý reagoval na ich inzerciu a zastupoval nájomcu aj pri ohliadkach. Na
základe požiadaviek menovaného bol pripravený návrh zmluvy, do ktorej boli iniciály nájomcu doplnené
podľa mailového podania E. X.. Podpis samotnej zmluvy si manažoval E. X., ktorý podpísanú zmluvu
odniesol na podpis priamo žalobcovi. Mailovým podaním zo dňa XX.X.XXXX adresovanom uvedenej
realitnej spoločnosti E. X. požiadal o zmenu nájomcu na žalovanú. V podaní uviedol údaje žalovanej

vrátane identifikačného čísla. Ďalej požiadal o zaslanie čísla účtu s tým, že s majiteľom sa dohodli a celá
záležitosť bude nasledujúci deň uzavretá k ich spokojnosti. Dňa XX.XX.XXXX zaslal konateľ žalobcu
E. X. mailom dokument, ktorý nebol v podaní označený. Žalovaná ako prílohu tohto mailu predložila
druhú stranu nájomnej zmluvy, na ktorej boli zvýraznené časti týkajúce sa splatnosti a výšky nájomného.
Podaním zo dňa 31.10.2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že vypovedá Zmluvu o nájme nebytových

priestorov zo dňa XX.X.XXXX. Vo výpovedi nie sú uvedené žiadane dôvody výpovede. Kým žalovaná
tvrdila, že výpoveď podpísala ona, svedok E. X. uviedol, že túto podpísal on. Faktúrami č. S 2015081 zo
dňa 2.12.2015 splatnou dňa 15.12.2015 a č. S 20113001 zo dňa 7.1.2016 splatnou 15.1.2016 žalobca
vyúčtoval žalovanej sumu po 1 200,- eur titulom nájomného za mesiace január a február 2016. Žalovaná
s listom zo dňa 10.12.2015 vrátila žalobcovi faktúru č. S 2015081 z dôvodu, že dňa X.XX.XXXX vypratali

objekt z dôvodu, že neboli naplnené služby podľa dohody a upravená zmluva. V liste žalovaná ďalej
uviedla, že so žalobcom nepodpísala žiadnu zmluvu, kým predmetná zmluva o nájme nebude upravená.
Faktúru č. S 2016001 žalovaná vrátila žalobcovi listom zo dňa 18.1.2016 pre jej nedôvodnosť. S listom
zo dňa 18.11.2015 vrátila faktúru č. S 2015070, ktorou bolo vyúčtované nájomné za mesiac december
2015 vo výške 1 200,- eur taktiež z dôvodu bezdôvodnosti a zároveň vyzvala žalobcu na vrátenie kaucie

vo výške 1 200,- eur. Listom adresovaným žalovanej zo dňa 31.12.2015 žalobca jednostranne započítal
pohľadávku voči žalovanej vo výške 1 200,- eur (nájomné za mesiac december 2015) vyúčtovanej
faktúrou č. S 2015070 splatnou dňa 15.11.2015 s jeho záväzkom voči žalovanej vo výške 1 200,- eur
vyúčtovanej faktúrou č. S 2015008 splatnou dňa 8.10.2015. Žalovaná ako podnikateľka s miestom
podnikania I. XXX mala v živnostenskom registri zapísanú prevádzkareň na adrese U. - G., Z. XX/A a

to na základe Oznámenia o zriadení prevádzkarne zo dňa XX.X.XXXX. Oznámenie o zmene údajov v
živnostenskom registri bolo doručené žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Prevádzkareň na uvedenej adrese
bola zrušená dňa X.XX.XXXX na základe Oznámenia o zmene údajov zapisovaných v živnostenskom
registri zo dňa X.XX.XXXX podpísanej E. X. na základe plnomocenstva udeleného mu žalovanou.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1 až 4, § 7, § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka,
§ 40 ods. 1, 3, § 37 ods. 1 OZ vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
v časti o zaplatenie sumy 2.400,00 eur je dôvodná. Konštatoval, že žalobca svoj nárok na zaplatenie
žalovanejistinypožadovalnazákladenájomnejzmluvyzXX.X.XXXXuzavretejsožalovanouzaobdobie

plynutia výpovednej doby, t.j. za mesiace január, február 2016, pričom spornou skutočnosťou v konaní
bolo, či predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá platne. V konaní podľa záveru
súdu nebolo sporné, že písomný text zmluvy bol vyhotovený zo strany sprostredkovateľa nájmu-
realitnej kancelárie, podpisy prenajímateľa a nájomcu realitná kancelária v zmluve už nezabezpečovala,
podpísanie zmluvy mal zabezpečiť E. X., ktorý s realitnou kanceláriou konal za žalovanú. Tieto

skutočnosti sú v súlade s výpoveďou žalobcu, podľa ktorého nájomná zmluva mu bola predložená
k podpisu práve E. X. (pracovníkom žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) s tým, že na zmluve
sa už podpis za nájomcu nachádzal. Predmetné tvrdenie bolo v rozpore s výpoveďou svedka E. X.,
podľa ktorého práve žalobca bol tým, ktorý mu nájomnú zmluvu predložil k podpisu. Toto tvrdenie bolo
potvrdzované O. J. v jeho čestnom vyhlásení. Uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že zmluva o nájme

nebola podpísaná osobne žalovanou, bola podpísaná svedkom E. X.. Konštatoval, že z podpisu za
nájomcu, ktorý sa na predloženej zmluve nachádza žalobca nemohol mať vedomosť o tom, o aký
podpis, resp. o aké osoby sa jedná, keďže išlo o nečitateľný podpis, avšak z § 40 OZ nevyplýva, aby
podpis fyzickej osoby musel obsahovať vyjadrenie úplného mena. Náležitosť vlastnoručného podpisuje splnená aj vtedy, ak ide len o podpis priezviskom alebo skratkou (šifrou). Vychádzal teda z tvrdenia
žalovanej, že nájomná zmluva nie je podpísaná ňou osobne, ale bola podpísaná E. X.. Za nespornú
považoval skutočnosť, že žalobca a za žalovanú E. X. mali k dispozícii text zmluvy vyhotovený realitnou

kanceláriou. Prihliadajúc na svedecké výpovede svedka E. X., vyjadrenia O. J. a zo skutočnosti, že aj
žalobca pripustil, že k podpísaniu zmluvy mohlo dôjsť až po nasťahovaní sa pracovníkov do priestorov,
ktoré mali byť predmetom nájmu vychádzal zo skutočnosti, že nájomná zmluva bola zmluvnými stranami
podpísaná až potom, čo žalovaná prostredníctvom jej zamestnancov začala v predmetných nebytových
priestoroch vykonávať podnikateľskú činnosť. Skutočnosť, že zmluva bola datovaná iným dňom, než v

ktorý bola podpísaná, podľa záveru súdu prvej inštancie nespôsobuje jej neplatnosť, keďže v zmluve
je jasne určený dátum začiatku nájmu a teda nemožno konštatovať, aby z tohto dôvodu bola zmluva
neurčitá, resp. nezrozumiteľná. Pochyboval o dôveryhodnosti vyhlásenia svedka O. J., podľa ktorého
mal byť prítomný pri podpise nájomnej zmluvy E. X. z dôvodu, že do predloženia čestného vyhlásenia ani
žalovaná ani svedok E. X. menovaného neuviedli ako ďalšieho svedka podpisovania zmluvy. Spornosť,
akým spôsobom a kedy došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy E. X. sa nepodarilo súdu odstrániť, keďže

strany sporu v tomto smere nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie. Žalovaná na svojom návrhu o výsluch
svedka N. U. N. O. J. v priebehu konania netrvala a žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhla.
Z uvedených dôvodov vychádzal zo záveru, že nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá
v písomnej forme, za nájomcu, t.j. za žalovanú zmluvu podpísal v tom čase jej zamestnanec E. X..
Z uvedeného dôvodu následne posudzoval, či zamestnanec žalovanej mal alebo nemal oprávnenie v

mene žalovanej túto nájomnú zmluvu podpísať, t.j. či boli splnené podmienky v zmysle § 15 Obchodného
zákonníka. Prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že žalovaná E.
X. poverila činnosťou pri zriadení jej prevádzky J. U., ktorú skutočnosť uviedla samotná žalovaná
s tým, že nekonkretizovala úkony týkajúce sa zriadenia tejto prevádzky, vychádzajúc zo záveru, že
žalovanáakopodnikateľka,ktoráužpredtýmmalavnájmenebytovépriestorysinepochybnemuselabyť

vedomá skutočnosti, že v súvislosti s nájmom nebytového priestoru je nevyhnutné uzatvorenie písomnej
nájomnej zmluvy a pokiaľ tieto ďalšie záležitosti ponechala na svojho zamestnanca mal za to, že jej
poverenie E. X., týkajúce sa zriadenia a riadenia prevádzky J. U. zahŕňa aj podpísanie nájomnej zmluvy.
Zohľadnil výpoveď žalovanej, z ktorej vyplýva, že mala možnosť sa oboznámiť s nájomnou zmluvou a
až na určité výhrady s touto zmluvou súhlasila, keďže už dňa X.XX.XXXX uhradila nájomné a depozit a

súhlasila s nasťahovaním sa jej zamestnancov do týchto priestorov. Jej súhlas s uzatvorením nájomnej
zmluvy vyplýva aj zo skutočnosti, že už dňa XX.X.XXXX oznámenie o zriadení predmetnej prevádzkarne
zasielala príslušnému obvodnému úradu, odboru životného prostredia, ktoré síce zabezpečoval taktiež
E. X., ale je však podpísané priamo žalovanou. Oprávnenie E. X. na podpísanie nájomnej zmluvy
podľa záveru súdu vyplýva aj z výpovede tohto svedka, ktorý hoci formálne tvrdil, že na podpísanie

zmluvy nemal právomoc, ale z jeho výpovede je zrejmé, že všetky ostatné úkony týkajúce sa týchto
priestorov zabezpečoval on a o týchto informoval žalovanú. Skutočnosť, že žalovaná sama poverila
svedka zriadením prevádzky, čo zahŕňa aj podpísanie zmluvy bolo potvrdené aj realitnou kanceláriou
sprostredkujúcou nájom nebytových priestorov žalobcu, ktorá jednala len s p. X., ktorý sám uviedol
označenie nájomcu v predmetnej zmluve mailom zo dňa XX.X.XXXX. Konanie E. X. za žalovanú, pokiaľ

sa týka všetkých záležitostí týkajúcich sa predmetnej prevádzkarne podľa názoru súdu vyplýva aj z toho,
že to bol práve on, ktorý realizoval aj jej odhlásenie zo živnostenského registra. V súvislosti s ukončením
nájmu poukazoval na rozpor vo výpovedi žalovanej a E. X., pokiaľ sa týka podpísania výpovede z
nájmu. Vychádzajúc zo záveru, že Obchodný zákonník nestanovuje žiadne ďalšie požiadavky okrem
splnenia dvoch podmienok a to, že musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou a činnosť,

ktorou je táto osoba poverená je činnosťou pri prevádzkovaní podniku týkajúce sa spôsobu, akým má
byť osoba na činnosť v mene podnikateľa poverená, ani podmienky týkajúce sa osobitného vzťahu
tejto osoby k podnikateľovi, uviedol, že za podnikateľa tak môže konať ktokoľvek, kto splní tieto dve
zákonné podmienky, pričom sa nemusí jednať ani o zamestnanca podnikateľa ako to bolo v tomto
prípade ani o osobu v ktoromkoľvek inom obdobnom vzťahu k podnikateľovi. V predmetnej veci bolo

nepochybné, že svedok E. X., ktorý zmluvu podpísal je dlhoročným zamestnancom žalovanej a riadil
v jej mene aj iné jej prevádzky. Zákon neurčuje obsah ani formu takéhoto poverenia, aby určitá osoba
mohla konať za podnikateľa. V konkrétnom prípade potom postačuje, ak žalovaná konkludentným
spôsobom vyjadrila svoj súhlas s tým, aby svedok pre ňu vybavoval a zabezpečoval zriadenie a
podnikateľskú činnosť v tejto prevádzkarni. Z vyjadrenia svedka X. je zrejmé, že podpis na zmluve

je jeho podpisom a týmto svojim konaním prejavil vôľu konať za iného, teda za žalovanú ako jej
zástupca. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
XX.X.XXXX bola uzatvorená platne. Nad rámec uvedeného konštatoval, že aj za situácie, keby svedok
E. X. prekročil pri podpisovaní nájomnej zmluvy rozsah svojho oprávnenia, aj bez ohľadu na totoporušenie by bola žalovaná konaním svedka viazaná, okrem prípadu, ak by bolo preukázané, že žalobca
o prekročení rozsahu poverenia vedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu mohol vedieť.
Dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti zaťažovalo žalovanú, žalovaná takúto skutočnosť v

konaní nepreukázala, ale ani netvrdila. Navyše žalovaná riadne uhradila žalobcovi prvé nájomné a
depozit a nahlásila prevádzkareň v živnostenskom registri. Súhlasila s nasťahovaním zamestnancov
do predmetných priestorov, na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že žalovaná je v tomto
konaní vecne legitimovaná. Tvrdenie žalovanej, že zmluva bola uzatvorená pod nátlakom, ktorý mal
spočívať v tom, že žalovaný požadoval podpísanie nájomnej zmluvy v prítomnosti zákazníkov žalovanej

v predmetných nebytových priestoroch pod vyhrážkou, že v prípade nepodpísania zmluvy ich odtiaľto
vyhodí, tvrdenia svedkov E. X.N. N. O. J. z hľadiska toho, že boli zamestnancami žalovanej podľa
záveru súdu bolo možné považovať za účelové, iné dokazovanie na preukázanie pravdivosti týchto
tvrdení žalovaná nenavrhla. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že zamestnanci
žalovanej užívali predmetné nebytové priestory od XX., Z.. XX.XX.XXXX a teda pokiaľ sa nasťahovali
a užívali tieto priestory bez dovtedy platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, t.j. bez právneho dôvodu, súd

považoval za logické, že žalobca ako vlastník priestorov trval na podpísaní nájomnej zmluvy, objektívne
teda existoval stav, kedy bol oprávnený žalobca požadovať, aby zamestnanci žalovanej v prípade
neexistencie nájomnej zmluvy opustili predmetné priestory, preto pokiaľ zamestnanci žalovanej boli
žalobcom upozornení, resp. vyzvaní na opustenie týchto priestorov v prípade nepodpísania nájomnej
zmluvy a to aj za predpokladu, že by k tomu bolo došlo v prítomnosti ich zákazníkov, podľa záveru súdu

nejde o neprípustný nátlak, či bezprávnu vyhrážku, ktorá by spôsobila neplatnosť následne podpísanej
nájomnej zmluvy. Žalobca totiž nehrozil ničím, k čomu nebol oprávnený. Podľa záveru súdu nemožno
hovoriť ani o tiesni, keďže zmluva nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Tvrdenia
žalovanej o nevyhovujúcich priestoroch, nedostatočné vykurovanie, problémy s odpadom v konaní
neboli preukázané, preto súd na ne neprihliadal. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o nájme nebytových

priestorov vychádzal zo skutočnosti, že výpoveď, daná žalovanou ako nájomcom, z nájmu nebytových
priestorov bola daná bez uvedenia dôvodov, vychádzajúc z čl. 6.1 bod 6.2 s prihliadnutím na ust. § 9
zák. č. 116/1990 Zb. konštatoval, že žalovaná ako nájomca mohla nájomnú zmluvu vypovedať aj bez
uvedenia dôvodov, keďže výpoveď bola žalobcovi doručená v mesiaci november 2015, žalobca má
nárok na úhradu nájomného za nájom nebytových priestorov aj za výpovednú dobu, t.j. aj za mesiace

január, február 2016 vo výške dohodnutej v zmluve po 1.200,00 eur, spolu 2.400,00 eur, preto žalobe v
tejto časti vyhovel. Uzavrel, že o príslušenstve žalovanej istiny bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 6.9.2016, ktorý v tejto časti výroku nebol odvolaním napadnutý.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., teda podľa úspešnosti v spore. Žalobca bol v

konaní plne úspešný, neúspech sa týkal iba príslušenstva istiny, preto mu priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Zvažoval aplikáciu ust. § 257 C.s.p., v danom prípade však
nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

8.Rozsudoknapadlavčaspodanýmodvolanímžalovaná.Navrhlarozsudoksúduprvejinštanciezmeniť,
žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, v prípade, že nebudú
zistené podmienky na zmenu rozsudku, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Rozsudok považovala za
nesprávny, neobjektívny, nepreskúmateľný. Rozhodnutie podľa nej vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovane uvádzala, že so
žalobcom nikdy žiadnu zmluvu nepodpísala, na zmluve sa nachádzajú jej údaje, no nikdy svojou vôľou
neprejavila záujem takúto zmluvu podpísať. Bola toho názoru, že pre platnosť takéhoto právneho úkonu
sa vyžaduje vlastnoručný podpis účastníka zmluvy, čo v danom prípade absolútne absentuje. Opakovala

tvrdenia uvádzané pred súdom prvej inštancie, že žalobca mal prvotnú nájomnú zmluvu upraviť, nakoľko
v nej bolo viacero neprijateľných zmluvných podmienok a aj v chýbajúcich bodoch, ako napr. bod týkajúci
sakomunálnehoodpadu.Uviedla,žebolainformovaná,žeopravenázmluvajejbudedoručenávskorom
čase s tým, že jej zamestnanci sa môžu do predmetných priestorov žalobcu nasťahovať, zriadiť tam
prevádzku a to aj z toho dôvodu, že žalobcovi bola zložená finančná čiastka za prvý mesiac nájmu a aj

depozit, ktorý požadoval. Poukazujúc na ust. § 34 a § 40 ods. 3 OZ trvala na tom, že zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, neplatné sú následne aj všetky právne úkony vyplývajúce z tejto neplatnej
zmluvy. Opakovane namietala nedostatok pasívnej legitimácie v tomto súdnom konaní. Uviedla, že na
pojednávaní 18.9.2018 jej právny zástupca konajúcemu súdu predložil čestné vyhlásenie p. J. s tým,že ak súd bude toto akceptovať ako jeho svedeckú výpoveď nenavrhuje, resp. netrvá ako žalovaná
na jeho osobnom výsluchu. Ak by súd toto ako svedeckú výpoveď a ako dôkaz neakceptoval tak na
jeho osobnom výsluchu samozrejme trvala. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu je zrejmé, že predmetné

čestné vyhlásenie neakceptoval ako výpoveď svedka a tým jej znemožnil aj napriek tomu, že nie je
vecne legitimovanou strana v spore, preukázať tvrdené skutočnosti v tomto konaní. Podľa nej súd
prvej inštancie sa nevyporiadal riadne s úlohou, ktorá mu bola daná Krajským súdom v Košiciach v
zrušujúcom uznesení a to najmä za akých okolností došlo skutočne k podpísaniu spornej nájomnej
zmluvy poukazujúc na to, že naďalej trvá na tom, že p. X. nebol jej osobou nikdy poverený na podpísanie

nájomnej zmluvy, nakoľko túto vždy podpisovala sama a to v znení, ktoré je vyhovujúce vždy pre obe
zmluvnéstrany.Kotázkevynúteniapodpísaniazmluvymalsúdprvejinštancieskúmaťajsamotnýpodpis
a to napr. znalcom, ktorý by jednoznačne potvrdil alebo vyvrátil, že podpis nie je jej a ako ďalšie, že
osoba, ktorá zmluvu podpísala, ju podpísala nasilu v stresovej situácií, nakoľko k tomuto bola donútená.
Pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s tým, že predmetná zmluva je neplatná poukazovala aj na nekorektné
obchodné praktiky žalobcu a na sústavné porušovanie práva oprávnených záujmov jej ako nájomcu zo

strany žalobcu. Podľa nej je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť a dať si otázku, že čo mal vlastne jej
zamestnanec urobiť, keď do prevádzky, kde boli ich klienti nabehol žalobca a začal kričať, že keď nebude
nájomná zmluva teraz hneď podpísaná, že sa musia okamžite z týchto priestorov vysťahovať a to aj
napriek tomu, že nájomné už žalobca zaplatené mal a to v čase, keď ešte nebol platne uzatvorený ani
nájomný vzťah. Týmto žalobca jej uškodil i ako podnikateľovi. Bola toho názoru, že súd sa opakovane

nevysporiadal s namietaným porušovaním práv nájomcu, pretože namietala problémy s vykurovaním a s
odpadom, ktorých nápravu už aj žiadala. Na tomto mieste podľa nej je potrebné vziať do úvahy aj otázku
primeranej zľavy z nájomného za porušovanie práv nájomcu žalobcom ako prenajímateľom. Napokon
zotrvala na tom, že odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné a v rozpore so zákonom v
časti odôvodnenia trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech vo veci samej v celom rozsahu,

ale len v časti žalovanej istiny, pričom súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi poplatok z omeškania.
Pokiaľ súd zamietol jednu zo žalovaných položiek, v tomto prípade spomínaný poplatok nie je možné
rozhodnúť tak, že žalobcovi je priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v celom

rozsahu. Zotrval na všetkých argumentoch tvrdeniach a dôkazoch predložených na podporu týchto
argumentov a tvrdení v konaní pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom v písomnej a ústnej
forme. Poukázal na to, že žalovaná na podporu svojho tvrdenia o potrebe upraviť prvotnú nájomnú
zmluvu nepredložila v doterajšom priebehu konania žiaden dôkaz a táto argumentácia je v rozpore
s výpoveďami svedkov v konaní pred sudom prvej inštancie, preto ju považoval za tendenčnú. K

námietke neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že p. X. nebol poverený, resp. oprávnený podpísať
nájomnú zmluvu namietal, že žalovaná na pojednávaní dňa 6.9.2016 uviedla že p. X. bol poverený
na vybavovanie všetkých záležitosti ohľadom zriadenia prevádzky v Košiciach, odstúpenia od zmluvy
a tiež, že odchod jej zamestnancov a ukončenie vzťahu so žalobcom riešil p. X.. Skutočnosť, že od
začiatku obstarával všetky záležitosti k zriadeniu prevádzky, resp. k uzavretiu zmluvy p. X., potvrdila vo

svojej výpovedi aj svedkyňa M.. M. U.P. na pojednávaní dňa 18.9.2018. Upriamil pozornosť na ust. §
15 ods. 1 OZ. Argumentáciu žalovanej pre prípad, pokiaľ by odvolací súd sa nestotožnil s jej názorom
o neplatnosti nájomnej zmluvy poukazovala na nekorektné obchodné praktiky žalobcu, považoval za
zjavne vnútorne rozpornú, keďže na jednej strane uvádza, že nedošlo k vzniku žiadneho právneho
vzťahu, na druhej strane uvádza, že boli porušované jej práva a oprávnené záujmy ako nájomcu

a súčasne poukazuje na skutočnosť o potrebe prihliadnuť na primeranú zľavu na nájomnom. Teda
samotná žalovaná označuje jeho (žalobcu) ako prenajímateľa a seba samu ako nájomcu. Upriamil
pozornosť na skutočnosti vyplývajúce z výpovede žalovanej, že osobne uhradila sumu 2.400,- eur z titulu
nájomného a zábezpeky na nájom a súčasne osobne podpísala výpoveď zmluvy o nájme nebytových
priestorov, pričom tieto úkony priamo a bezprostredne súviseli s uzavretou nájomnou zmluvou s cieľom

vyvolávať právne účinky v nájomnom vzťahu. K podpísaniu výpovede nájomnej zmluvy došlo až o viac
ako jeden mesiac neskôr po uzatvorení nájomnej zmluvy, pričom v tomto čase zamestnanci žalovanej
tieto priestory s jej súhlasom využívali. Počas tohto obdobia žalovaná ani raz nenamietala neplatnosť
nájomnej zmluvy. V súvislosti s odvolacím petitom poukazoval na ust. § 390 C.s.p..

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedla, že trvá na podanom odvolaní, upravila
odvolací petit tak, že navrhuje žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.11. Žalobca v písomnom stanovisku k stanovisku žalovanej opakovane uvádzal, že zotrváva v celom
rozsahu na všetkých argumentoch, tvrdeniach a dôkazoch predložených na podporu týchto argumentov
a tvrdení v konaní pred prvoinštančným aj odvolacím súdom v písomnej aj ústnej forme. Poukázal

na ust. § 381 a § 390 C.s.p.. Zdôrazňoval, že pri formulácii návrhu obsiahnutého v odvolaní nedošlo
zo strany právneho zástupcu žalovanej k chybe v písaní, ale k návrhu, aby odvolací súd postupoval
spôsobom, ktorý je v rozpore s procesnoprávnymi predpismi. Uplatnil si nad rámec vyčíslených trov,
ďalšie trovy konania a žiadal, aby žalovaná nahradila okrem trov odvolacieho konania vyčíslených
v podaní z 21.12.2018 aj trovy odvolacieho konania v celkovej výške 111,05 eur, tak že ich zaplatí

právnemu zástupcovi vo vyššie uvedenom rozsahu na jeho bankový účet.

12. Stanovisko žalobcu bolo doručené žalovanej 13.2.2019. Ďalšie stanoviská podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je vo výroku o veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2020 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 16.1.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3
C.s.p..

16. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
e/, f/, a h/ C.s.p. t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolozistenéžiadneporušenieprocesnýchprávaniinávadakonania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza:

22. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie (ne)dôvodnosti žalobného návrhu bolo posúdenie, či
pracovník žalovanej bol oprávnený podpísať nájomnú zmluvu a či mohol konať samostatne, resp. či na

uzavretie tejto nájomnej zmluvy potreboval písomné plnomocenstvo žalovanej.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že danú otázku je potrebné
posudzovať v súlade s § 15 Obchodného zákonníka.24. Z ust. § 15 Obchodného zákonníka, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní, vyplýva,
že kto pri prevádzkovaní bol poverený určitou činnosťou je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým

pri tejto činnosti obvykle dochádza. Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť
formalizované.Vpraxipoverenievyplývanajmäzvnútornýchorganizačnýchpredpisov.Osobapoverená
určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnená na také úkony, ku ktorým obvykle dochádza
pri prevádzkovaní podniku.

25. Z povahy úkonu (poverenie na zriadenie prevádzky J. U. dané žalovanou pracovníkovi E. X.), ktorý
súd prvej inštancie kvalifikoval za taký úkon pri ktorom E.. X. konal ako osoba oprávnená aj odvolací súd
dospel k záveru, že v danej veci mohol konať. Pokiaľ žalovaná svojho pracovníka poverila vybavovaním
všetkých záležitostí ohľadom zriadenia prevádzky J. U. je potrebné mať za to, že toto poverenie sa
vzťahuje aj na uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko bez uzatvorenej nájomnej zmluvy nie je možné zriadiť
prevádzku. Pán X. teda ničím svoje oprávnenie konať neprekročil, keďže podpísanie nájomnej zmluvy

súviselo so zriadením prevádzky.

26. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalovanej o nutnosti osobitného písomného
poverenia na uzavretie nájomnej zmluvy, pretože v ust. § 15 Obchodného zákonníka je upravený
určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý kto bol pri

prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou. Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým
obvykle pri tejto činnosti dochádza. Ak vzniknú v praxi pochybnosti musí byť chránená dobromyseľnosť
obchodných partnerov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že rozsah oprávnenia osoby
poverenej určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku robí právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza nemožno vnútornými predpismi obchodnej spoločnosti s účinkami voči tretím osobám

obmedziť (viď R 13/2003).

27. Za nenáležitú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalovanej o tom, že v prípade, ak súd
neakceptuje čestné vyhlásenie p. J. ako jeho svedeckú výpoveď, trvá na jeho osobnom výsluchu, preto
bol súd prvej inštancie povinný vykonať tento dôkaz. Vychádzajúc z § 185 ods. 1 C.s.p. je zrejmé,

že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané rozhoduje výlučne súd. Nevykonanie dôkazu
navrhnutého účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
V danom prípade žalovaná navrhla výsluch tohto svedka na preukázanie tých istých skutočností, na
preukázanie ktorých navrhla vypočuť svedka E. X. a ktoré boli uvedené aj v čestnom vyhlásení svedka
J., išlo teda o dôkaz, ktorý mal preukázať skutkový poznatok preukazovaný aj inými dôkazmi.

28. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke podľa ktorej súd prvej inštancie sa nevyporiadal s
okolnosťami,zaktorýchdošlokpodpisuspornejnájomnejzmluvy.Súdsanáležitevyporiadalstvrdenými
okolnosťami, ktoré podľa názoru žalovanej vylučovali slobodnú vôľu konajúceho (E. X.).

29. V zmysle § 3 ods. 1 OZ nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípovvzájomnýchvzťahovmedziľuďmi.Súladprávneho úkonusdobrýmimravmi trebaposudzovať
vždykomplexnesozreteľomnakonkrétnusituáciunaobochstranáchsporu(nielenosobyvykonávajúcej

určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti
a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Odvolací súd
sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o nájme, ktorú uzavreli žalobca a
žalovaná je platná. O jej neplatnosť by išlo len v prípade zistenia, že účel (nie však sama pohnútka)
tohto právneho úkonu, ktorý sledovali účastníci jeho urobením sa priečil dobrým mravom. V konaní

však nebolo tvrdené ani preukázané, že by účelom uvedeného právneho úkonu bolo niečo iné, než
uzavretie nájomnej zmluvy. Pri spomenutom zohľadnení situácie na oboch stranám sporu sa odvolací
súd stotožňuje aj s právnym posúdením otázky, či predmetný právny úkon nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie
sú dané dôvody, pre ktoré by bolo možné odoprieť ochranu práva žalobcu. Konanie žalobcu (snaha

o uzavretie nájomnej zmluvy) za situácie, že žalovaná vykonávala podnikateľskú činnosť v nebytových
priestoroch žalobcu bez uzavretia nájomnej zmluvy nemôže byť hodnotená ako výkon práva, ktorý by
bol v rozpore s dobrými mravmi.30. Za nedôvodnú napokon je potrebné považovať aj odvolaciu námietku o potrebe skúmania znaleckým
posudkom samotného podpisu na nájomnej zmluve, ktorý by jednoznačne potvrdil, že podpis nie je
podpisom žalovanej, keďže medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosťou, že predmetnú nájomnú

zmluvu nepodpísala žalovaná, podpísal ju pracovník žalovanej.

31.Odvolacísúdneprihliadolaninanámietkunesprávnehorozhodnutiaotrováchkonania.Vpredmetnej
veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 2 400 eur a poplatku z omeškania. Za vec samú je
potrebné považovať uplatnený nárok na zaplatenie istiny, keďže žalobe o zaplatenie istiny bolo v plnom

rozsahu vyhovené, je potrebné mať za to, že žalobca bol v konaní plne úspešný.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1,2 C.s.p.. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

34. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).