Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/273/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220336
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119220336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: M. Y., J..

XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie 600 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z
prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 16.12.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 600 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. V rámci odôvodnenia žaloby

žalobkyňa poukázala na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 32Csp/253/2018 bola
úspešná v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľných zmluvných podmienok.
Poukázala nato, že súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že:

„22. Súd podrobil úverovú zmluvu ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú z hľadiska existencie
neprijateľných zmluvných podmienok.
24.Žalobkyňavpostaveníspotrebiteľkymázákonnéprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami

v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách)
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.
25. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.
26. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že poplatky za upomienky a zmluvná
pokuta, ktoré je dlžník povinný zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátky úveru predstavujúneprijateľné zmluvné podmienky. Vyššie uvedené zmluvné podmienky uvedené v Hlave 18 úverových
podmienok neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané a zakladajú tak značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri dojednaní zmluvných pokút v

úverových podmienkach žalovaného tak predovšetkým absentuje predpísaná písomná forma v zmysle
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvné pokuty sú obsiahnuté v úverových podmienkach
žalovaného, ktoré predstavujú typové ustanovenia formulované výlučne žalovaným bez možnosti
spotrebiteľa tieto ustanovenia ovplyvniť a individuálne dojednať, resp. dosiahnuť ich zmenu. Úverové
podmienky nie sú osobitne podpísané spotrebiteľom. Súd poukazuje na to, že i v spotrebiteľských

zmluvách je možné všeobecné obchodné/zmluvné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen
formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým
písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých

predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Otázku
základnýchnáležitostíspotrebiteľskejzmluvyaotázkusankciízanesplneniezáväzkovspotrebiteľatreba
považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie v úverových zmluvných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej.

27. Súd prvej inštancie zastáva názor, že upomienky, resp. zmluvné pokuty v prejednávanej veci majú
jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku
hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú), čo treba považovať za neprípustné. Navyše
tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú netransparentne uvedené iba v úverových podmienkach
a nie priamo v zmluve. Preto súd vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a uviedol ju vo

výrokovej časti tohto rozsudku.“
Žalobkyňa poukázala na to, že ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za
porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Keďže si úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k

splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy. Primerané finančné zadosťučinenie požadujem vo
výške 600 EUR, pričom nárok tak ako ho požadujem, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v Zmluve o
hotovostnom úvere č. 4402019183 zo dňa 06.02.2014 používal dve neprijateľné zmluvné podmienky.
Za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 300 EUR.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 04.02.2020 k žalobe uviedol, že uplatnený nárok
považuje za nedôvodný, a tiež za neprimeraný. Poukázal na to, že základným predpokladom pre
úspešné uplatnenie takéhoto nároku je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojim
konaním porušil súčasne kumulatívne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného
právneho predpisu, pričom predpokladom uplatnenia tohto nároku je aspoň potencionálna hrozba ujmy

v dôsledku porušenia práv a povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalovaný ďalej poukázal na
to, že predmetom pôvodného konania nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti, ale výlučne
vydanie bezdôvodného obohatenia a vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom neuvedenie
všetkých náležitosti v úverovej zmluve nepredstavuje žiadne porušenie práv, dokonca predstavuje pre
spotrebiteľa výhodu v tom zmysle, že má vrátiť iba požičanú istinu. Uviedol, že žalobkyni nevznikla

žiadna, ani len potencionálna ujma a naopak získala najvýhodnejší úver, ktorý by jej neposkytla žiadna
banka. Z uvedených dôvodov preto navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že ako bežný človek nebola zvyknutá chodiť
po súdoch, pričom pokiaľ sa chcela domôcť svojich práv, musela absolvovať súdne konanie, čo jej

prinášalo psychickú traumu, a keďže má aj dosť ťažkú prácu, zle to na ňu vplývalo aj v práci, keďže
nebola v psychickej pohode.

4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

5.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, pričom nie je právne
významné, či sa žalobkyňa aktívne v pôvodnom konaní domáhala svojich práv v procesnom postavení
žalobcu, resp., či svoje práva uplatnila v rámci obrany, v procesnom postavení žalovaného. V tomto

ohľade súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem
iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde
úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma, teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 32Csp/253/2018 sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného

obohatenia z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitosti, pričom žalovaný jej dobrovoľne
vydal bezdôvodné obohatenie, preto žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť. V tomto súd taktiež
určil za neprijateľné dve zmluvné podmienky, týkajúce sa neprimeraných sankcií v dôsledku omeškania
spotrebiteľa s plnením svojich záväzkov.

6. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú
právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú Občiansky zákonník, zákony o

spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem
je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného
dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal
z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale
ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil
vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých

sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané
obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež
prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného
finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu
naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia

a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného
vyplývať tak, aby v budúcnosti v zmluvách jednoznačne uvádzal všetky obligatórne zákonné náležitosti
a nepoužíval neprijateľné zmluvné podmienky, v danom prípade neprimerané sankcie. Súd považuje
sumu vo výške 150 EUR za primeranú, aj s ohľadom na skutočnosť, že už v pôvodnom konaní bol
žalovaný sankcionovaný tým, že úver bol určený za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal teda

nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny bez akéhokoľvek zisku, pričom finančné zadosťučinenie má byť
skutočne primerané a súd má za to, že určená výška odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria. Súd sa
nestotožňuje s návrhom žalobkyne v súvislosti s ohodnotením každej zo zmluvných podmienok sumou
300EUR,keďžezmluvnúpodmienkunemožnotakýmtospôsobommechanickyohodnotiťnaurčitúsumua v závislosti od počtu neprijateľných zmluvných podmienok žalovať výšku primeraného finančného
zadosťučinenia. Súd opätovne poukazuje na to, že podľa jeho názoru je priznaná suma primeraná, a
to jednak s ohľadom na bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný dobrovoľne vydal, ale aj s ohľadom na

určenie neprijateľných zmluvných podmienok. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu zamietol.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z ich
výkladu a praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ rozhodnutie o uplatnenom nároku záviselo od úvahy súdu,
tak ako to bolo v tomto prípade, je namieste priznať nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy,

preto súd v danej veci rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).