Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210215126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210215126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr.OtaJurčaaJUDr.MiroslavaSoguvovecižalobcuLesymestaSpišskáNováVess.r.o.,Novoveská
cesta 9304/28, Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, IČO: 31 666 205, zast. advokátom JUDr. Milošom
Taragelom, Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Starosaská 11, proti žalovanému D.. V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXX/XX, zast. Advokát Beňo Peter, s.r.o., Bratislava, Lietavská 9, IČO: 36
869 392, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II, č.k. 13C/99/2010-173 z 20.1.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe v časti o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy

vyhovené.

V ostatnej časti zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXX, kat. úz. B., parc.č. 397- zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, parc. č. 398 - záhrady
o výmere 1789 m2 , stavba súp. č. 129 - rodinný dom na parc. č. 397, na základe darovacej zmluvy
uzavretej medzi D.. D. B., D.. T. B. a P. B. ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, je voči žalobcovi

do výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaného právne neúčinný. Ďalej určil, že prevod vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam presne špecifikovaným v druhom výroku rozsudku súdu prvého stupňa na
základekúpnejzmluvyz3.7.2007uzavretejmedziP.B.aD..D.B.Ň.,akopredávajúcimiažalovanýmako
kupujúcim, je voči žalobcovi do výšky 1/3-iny spoluvlastníckeho podielu žalovaného právne neúčinný.
Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 199
€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.635,68 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zaviazal žalovaného uhradiť štátu na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu vo výške 24 eur, do

troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 30.9.2008, č.k.
5Cb/41/2007-258 zaviazal P. B., IČO: 35 052 279, zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 75.753,18 €
(2.282.140,30 Sk) s prísl. a nahradiť trovy konania , ktorý vo vzťahu k Jozefovi Beňovi nadobudol
právoplatnosť 21.11.2008. Ďalej vychádzal zo zistenia, že darovacou zmluvou z 28.6.2007, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený 25.7.2007, uzavretou medzi D.. D. B., jeho manželkou D.. T. T.

P. B. na strane jednej ako darujúcich a žalovaným ako obdarovaným na strane druhej darujúci v 1.
a 2.rade ako bezpodieloví spoluvlastníci v rozsahu 1/3-iny a darujúci v 3.rade ako výlučný vlastník
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/3-iny nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. B.. Tieto
svoje spoluvlastnícke podiely v celosti darovali žalovanému do jeho výlučného vlastníctva a žalovanýdar prijal. Z článku 2 predmetnej zmluvy vyplynulo, že obdarovaný -žalovaný je bratom darujúcich v
1. a 3.rade a zároveň aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX. Dňa
3.7.2007 D.. D. B. T. P. B. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu podľa §

5 ods. 8 OZ. Podľa článku I. tejto zmluvy podnikali predávajúci a žalovaní spoločne vo firme BEŇO
- výroba a predaj reziva a výrobkov z dreva so sídlom v Boli č. 129, IČO: 14 356 287, počas tejto
činnosti do podielového spoluvlastníctva v rovnakom podiele po 1/3-ine nadobudli hnuteľnosti využívané
v rámci podnikateľskej činnosti, a to rámové píly MR - 45AE MR 45B štvorstrannú frézu BIVJ s
prísl., Tatru s hydraulickou rukou, Log Liff 80 s prívesom, technické a meracie zariadenie sušičky,

rozmietaciu pílu s príslušenstvom, skracovaciu pílu s príslušenstvom, 2 Tatry 148 v prevedení žeriav,
brúsku rámových píl s prísl., šrámovačku, zváračku s usmerňovačom, a 4 pásové dopravníky. Každý
predávajúci svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/3-iny v celosti odpredal žalovanému za cenu
990.000 forintov za každý spoluvlastnícky podiel osobitne, t.j. celkove za 1.980.000 forintov. Žalovaný
bol podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v 1/3-ine. Podľa vyhlásenia zahrnutého v kúpnej
zmluve, kúpna cena bola vyplatená predávajúcim v celosti pred podpísaním kúpnej zmluvy, zároveň

táto zmluva obsahuje prehlásenie strán, že odpredajom spoluvlastníckych podielov hnuteľných vecí,
ktoré sa využívali v rámci spoločného podnikania, spoločné podnikanie zrušili ku dňu podpísania zmluvy
tak, že s nadobudnutými hnuteľnosťami ako výlučný vlastník mal pokračovať v podnikaní žalovaný,
a to v rámci prevádzky v H. B. 129, IČO: 14 356 287 a žalovaný prehlásil, že v tomto podnikaní
pokračuje výlučne sám ako právny nástupca zaniknutého združenia. Zmluva nadobudla platnosť a

účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami, t.j. 3.7.2007. Z e-mailovej správy zaslanej súdnou
exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou dňa 22.12.2010 bol právnemu zástupcovi žalobcu oznámený
stav exekučného konania vedený vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému P. B.. Z tohto
oznámenia vyplynulo, že na zablokovaných účtoch povinného nie je dostatok finančných prostriedkov,
že povinný je jediným vlastníkom nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX kat.úz. B., ktorých hodnota

bola určená znaleckým posudkom na 620 €, pričom takýto výťažok v prípade úspešného predaja
nebude postačujúci ani na uspokojenie trov exekúcie a nákladov s tým spojeným. Ďalej bolo oznámené,
že zamestnávateľ povinného nerealizuje zrážky, povinný nevykonáva podnikateľskú činnosť a nie je
vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla.

Dňa 28.4.2009 došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi žalovaným ako budúcim
predávajúcim F. F. ako budúcim kupujúcim, ktorej sa účastníci dohodli, že v budúcnosti najneskôr do 7
dníoduzavretiazmluvyuzavrúkúpnuzmluvusobsahomšpecifikovanýmvnasledujúcichustanoveniach
zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy mali byť hnuteľné veci, ktoré predávajúci nadobudol kúpnou zmluvou
zo dňa 3.7.2007 do výlučného vlastníctva. K odpredaju uvedených hnuteľných vecí skutočne došlo

bez uzavretia osobitnej písomnej zmluvy. Faktúrou č. 1/2009 z 29.4.2009 žalovaný ako dodávateľ
vyúčtoval odberateľovi F.Z. F., Drevovýroba za „odpredaj strojov podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy z
29.4.2009“, celkom sumu z DPH 12.445 €. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
podaného žalovaným za rok 2006 a 2007 súd zistil, že sa jednalo o spoločne dosiahnuté príjmy združení
s Jozefom Beňom v podiele 50 % a že žalovaný s P. B. podnikal do 31.3.2007. Pre účely podnikania bol

zriadený účet, ku ktorému mali podpisové vzory žalovaný P. B. T. D.. D. B., pričom pre dispozíciu boli
potrebnéminimálnedvapodpisy,išlooúčettotožnýsúčtomkupujúcehoP.B.uvedenýmvkúpnejzmluve
č. LM- 5/2006 uzavretej so žalobcom, na základe ktorej vznikla pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi P.
B.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že v období od 10.1.1997 do zrušenia účtu 13.9.2007 boli oprávnení
nakladať s týmto účtom majiteľ účtu D.. D. B., oprávnený bol s ním disponovať aj D.. V. B. a od

4.4.2005 do zrušenia účtu bol ešte oprávnený disponovať účtom P. B.. S prostriedkami na účte boli
oprávnení nákladať spoločne dvaja. Napokon vychádzal zo zistenia, že spoločnosť VÚB leasing a.s.
ako lízingový prenajímateľ (v tom čase pod obchodným menom B.O.F a.s.) uzavreli so žalovaným
ako lízingovým nájomcom dňa 22.6.2007 lízingovú zmluvu, predmetom ktorej boli hnuteľné veci, a
to 4 stranná fréza BIVJ, rámová píla MR 45 AE a rámová píla MR 45B. Išlo o spätný lízing, bola

uzavretá na dobu užívania 44 mesiacov s predpokladaným dátumom ukončenia 31.1.2011. Na žiadosť
Ing. Vladimíra Beňa z 29.4.2009 došlo k mimoriadnemu ukončeniu lízingovej zmluvy dňa 29.4.2009
bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli predmety lízingovej zmluvy, kupujúcim bol D.. V.
B., t.j. žalovaný. Ďalej boli súdu predložené ďalšie listinné dôkazy, a to kúpna zmluva z 22.6.2007
uzavretá medzi B.O.F a.s. ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim predmetom ktorej boli vyššie

uvádzané hnuteľnosti, a to 4 stranná fréza a dve rámové píly za cenu 1.071.000,-Sk. Toho istého
dňa bola uzavretá aj lízingová zmluva medzi týmito istými účastníkmi, na základe ktorej žalovaný
ako lízingový nájomca prevzal predmet lízingu, za obstáravaciu cenu 1.071.000,-Sk. V ten istý deň
bola uzavretá aj dohoda o započítaní pohľadávok medzi tými istými účastníkmi, ktorou sa vzájomnezapočítali pohľadávky z lízingovej zmluvy a kúpnej zmluvy a tohto istého dňa lízingová spoločnosť
žalovanému vyplatila 662.183,-Sk. Na základe žiadosti z 30.4.2009 o mimoriadne ukončenie lízingovej
zmluvy k 29.4.2009 došlo k mimoriadnemu ukončeniu lízingovej zmluvy, bol uzavretý záverečný protokol

o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy a toho istého dňa bola uzavretá kúpna zmluva, na základe
ktorej žalovaný ako kupujúci od predávajúceho odkúpil hnuteľné veci, ktoré boli predmetom lízingu.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaspoukazomnaust.§42aods.1,2,3OZ,§116OZ,§42bods.4OZ
mal za preukázané, že dlžník P. B. darovacou zmluvou ako darca v 3.rade previedol svoj spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnostiam v kat.úz. B. na svojho brata - žalovaného. Vklad vlastníckeho práva na základe
tejto darovacej zmluvy bol povolený 25.7.2007, súčasne dlžník P. B. kúpnopredajnou zmluvou, ako
predávajúci, previedol svoj spoluvlastnícky podiel ku presne vymedzeným hnuteľným veciam takisto
na svojho brata - žalovaného za sumu 990.000 forintov dňa 3.7.2007, čím mal za preukázané, že
došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka do tej miery, že to ohrozilo uspokojenie nároku
žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, čo okrem iného vyplynulo aj z oznamenia súdnej exekútorky.

Konštatoval, že bola splnená aj podmienka, že k predmetným právnym úkonom došlo v posledných
3 rokoch. Dospel k záveru, že žalovaný neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal, že úmysel
dlžníka P. B. ukrátiť veriteľa - žalobcu, aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Mal za to, že
žiadnym z dôkazov nebolo preukázané, že by napadnutými právnymi úkonmi nebol žalobca ukrátený.
Darovacou zmluvou došlo k bezplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam a v

prípade kúpnej zmluvy primeranosť dohodnutej ceny bola spochybnená preukázaním tej skutočnosti,
že len tri predmety žalovaný odpredal lízingovej spoločnosti za cenu 1.071.000,-Sk a následne si tieto
ako lízingový nájomca od nej prenajal. Ani tvrdenia a bagatelizovanie hodnoty hnuteľných vecí, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy neboli v konaní žalovaným preukázané, ale iba tvrdené. Keďže podľa
záveru súdu prvého stupňa žalovaný v konaní nepreukázal vynaloženie takej náležitej starostlivosti,

ktorá nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, mal v konaní za splnené
zákonné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov a žalobe vyhovel. Konštatoval, že pokiaľ
žalovaný prestal byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, ktorej
žalobca odporoval, spôsobuje iba to, že sa žalobca môže voči žalovanému domáhať už len peňažnej
náhrady vo výške prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu. Pokiaľ sa žalobca

domáhal vykonania ďalšieho dokazovania za účelom zistenia výšky prospechu, súd návrhy na ďalšie
dokazovanie zamietol, pretože to považoval za nadbytočné a predčasné v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov

konania potrebných na účelné uplatňovanie práva voči žalovanému, pozostávajúcich z trov zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol ho zrušiť, žalobu zamietnuť a žalobcu
zaviazať na náhradu trov konania alebo vo veci nariadiť nové pojednávanie. Svoje odvolanie odôvodnil

dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa nereflektoval na ním uvádzané
skutočnosti a návrhy na vykonanie dokazovania, že P. B. bol v čase uzatvárania zmlúv, voči ktorým

sa odporuje, vlastníkom aj iného majetku, a teda nemohlo dôjsť v tom čase zhoršeniu postavenia
dlžníka, pretože bol vlastníkom iných hnuteľných a nehnuteľných vecí, ako aj obchodných podielov. V
tomto smere súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dokazovanie, navyše oznámenie o stave
konania zaslané v mene exekútorského úradu je z roku 2010, a nie r. 2007, kedy k podporovaným
úkonom došlo, a preto nereflektuje na tento stav. Uvedený mail podľa záveru žalovaného nemožno

posúdiť za písomnosť v zmysle kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov. V súvislosti s ďalším
predpokladom úspešnej odporovateľnosti, preukázanie, že bol právny úkon urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť veriteľa, ak tento bol druhej strane známy, uviedol, že z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že
mal s P. B. dlhodobo zlý vzťah, tento mu neumožňoval vstup na pílu, preto nemohol mať vedomosť
o jeho dlhoch. Túto skutočnosť súd nebral do úvahy. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že právny

zástupcanavrhovateľaodporcuodlhochinformovalnaosobnomstretnutí,bolpreukázanýibatvrdeniami
účastníkov konania, pričom ani jeden z nich toto nespochybnil, ohľadom obsahu však obaja vypovedali
opačne. Súd prvého stupňa sa však z neznámych dôvodov priklonil k výpovedi žalobcu, aj keď ďalšiu
osobu, ktorá by mohla dosvedčiť jednotlivé tvrdenia nevypočul. Súd prvého stupňa sa nezaoberal aniďalšou skutočnosťou, ktorá vyplynula zo správy z exekútorského úradu a to, že zamestnávateľ P. B.
nerealizuje zrážky zo mzdy. Trval na tom, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti úmysel P. B.
ukrátiť veriteľa, ktorý však rovnako nebol preukázaný, nemohol rozpoznať, pretože zmluvy uzavreté P.

B., navrhovateľom mimo združenia sa ani v príjmoch, ani v daňových priznaniach, jeho žalovaného,
nemohli prejaviť, napriek skutočnosti, že v roku 2006 dosahoval iba príjmy zo združenia. Nepovažoval
za bežné, aby pri prevode majetku boli overované napr. daňové priznania. Za bežné považoval výpis z
listu vlastníctva, alebo register záložných práv, avšak ani v jednom z uvádzaných sa žiaden záznam,
ktorý by signalizoval zadĺženosť P. B. nevyskytoval. Tvrdenie uvádzané v dôvodoch rozhodnutia súdom

prvého stupňa, že bol disponentom účtu, ktorý bol uvádzaný P. B. v zmluve uzavretej so žalobcom,
je vyložená nesprávne, pretože disponencia s účtom je právo s ním narábať a v konaní nebolo
preukázané, aby s ním v rozhodnom období on (žalovaný) disponoval. Rovnako podľa neho nemožno
usudzovať, že podľa disponencie k bankovému účtu možno rozoznať obsah záväzkov osoby, ktorá
si vedie osobitnú účtovnú evidenciu. Poukázal na to, že odporovaná kúpna zmluva, ktorou mal byť
prevedený 1/3-inový podiel P. B. k hnuteľným veciam (4-strannej fréze, 2 rámovým pílam) bola uzavretá

až 3.7.2007, vzhľadom na to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi lízingovou spoločnosťou a ním došlo
22.6.2007, ju považoval za neplatnú, pretože P. B. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy 3.7.2007 už nebol
vlastníkomveci.Napriektejtoskutočnosti súdprvéhostupňaneskúmal,kedyskutočnedošlokprechodu
vlastníctva z P. B. na neho (žalovaného) a či okrem týchto 3 vecí neboli prevedené aj ďalšie, ktoré sú
predmetomkúpnejzmluvyz3.7.2007.Odporovacoužaloboujemožnénapadnúťlenplatnýprávnyúkon.

Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/71/98, z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade,
že uspokojenie veriteľa z majetku, ktorý bol predmetom právneho úkonu, ktorému je odporované, nie
je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten,
komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Keďže
v rámci konania bolo preukázané, že došlo k zmene k hnuteľným veciam, pretože tieto boli odpredané

tretej osobe, mal žalobca zmeniť petit žaloby. Určenie neplatnosti právneho úkonu je relatívne, pôsobí
len voči žalobcovi, nie je to vyhlásené neplatnosti právneho úkonu RG omnest. Nemožno výrok súdu
prvého stupňa v časti týkajúcich sa hnuteľných vecí vykonať, preto ho mal súd prvého stupňa zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval za správne po skutkovej a právnej stránke. Trval na tom, že dostatočne preukázal
nevymožiteľnosť svojej pohľadávky od dlžníka P. B., pretože pokiaľ by tento bol vlastníkom aj iného
majetku, okrem toho, ktorý účelovo previedol na blízku osobu, bola by pohľadávka uspokojená v
exekučnom konaní. Žalovaný v tejto súvislosti nevyprodukoval žiadne dôkazy, obmedzil sa iba na

konštatovanie, že nedošlo ku zhoršeniu postavenia žalobcu ako veriteľa, hoci zo skutkového stavu, ktorý
predchádzal žalobe o odporovateľnosť vyplýva opak. Trval na to, že P. B. nemal záujem vysporiadať
svoj dlh voči nemu a zámerne previedol svoj majetok na inú osobu, ešte predtým, ako nadobudol
exekučný titul. Poukazoval na to, že bez ohľadu na to, v akom rozsahu mal žalovaný vedomosť o dlhoch
P. B., nebolo sporným, že o existencii jeho pohľadávky bol informovaný. Poukazoval na rozhodnutie

NS ČR sp.zn. 21Cdo/31/2001, ktoré sa okrem iného sa zaoberá tým, čo je potrebné rozumieť pod
pojmom „náležitej starostlivosti“, poukazujúc na ustálenú súdnu judikatúru (rozsudok NS ČR sp.zn.
21Cdo/1912/2000), vyslovil názor, že je zrejmé, že žalovaný nevyvinul náležitú starostlivosť, aby sa
presvedčil, že právne úkony neukracujú veriteľa predávajúceho, hoci vedel o tom, že P. B. ako prevodca
má nevysporiadané záväzky. Tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom čase nedisponoval s účtom, ku

ktorému bol zriadený jeho podpisový vzor sa javí ako málo pravdepodobné, toto tvrdenie žalovaný
nepreukázal, navyše ho považuje za irelevantné, pretože podstatné je, že žalovaný mal možnosť si
preveriť záväzky P. B., avšak nevyvinul žiadnu snahu. V tejto súvislosti poukazoval aj na výpoveď
žalovaného dňa 1.4.2011. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyslovení neúčinnosti
právnych úkonov je správne, súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že znalecké dokazovanie

ohľadom hodnoty prevedených hnuteľných vecí by bolo neúčelné, pretože v konaní bolo dostatočne
preukázané, že len hodnota troch z týchto veci, za ktorú žalovaný odpredal lízingovej spoločnosti bola
1.071.000,-Sk.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 O.s.p., v časti ktorým bolo žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k darovacej zmluve
vyhovené ako správny potvrdil, v ostatnej časti, t.j. vo výroku, ktorým žalobe o určenie neúčinnosti kúpnej
zmluvy a vo výroku o trovách konania a súdnom poplatku podľa 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 O.s.p. zrušil
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu
k žalobe o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, na tieto dôvody poukazuje.

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa §
205 ods. 2 písm. c/, d f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím

dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí
súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné, ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvého stupňa.

V danom prípade žalovaný poukazuje na uvedený odvolací dôvod v odvolaní však neuvádza, ktorý
dôkaz, hoci bol ním navrhovaný, nebol vykonaný a neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval. Preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je vykladaný tak, že sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, pričom musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo
vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia

dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne vtedy, ak zo
skutočnosti dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Z hľadiska týchto uplatnených dôvodov je potrebné odvolanie žalovaného považovať čiastočne za
dôvodne podané.

Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho
dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i mareniu možnosti uspokojenia

veriteľa z majetku dlžníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi
(žalobcovi). Preukázanie úmyslu u dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou
právneho úkonu sú osoby jemu blízke. V takom prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
predpokladá.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade posudzovania žaloby o neúčinnosť právneho úkonu -
darovacej zmluvy, súd prvého stupňa správne ustálil, že v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k
zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu do takej miery, že to ohrozilo čiatočné uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky (vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, resp. podielu, ktorý predmetnou darovacou zmluvou
zo strany dlžníka žalobcu bol prevedený na žalovaného).

Základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k
skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhanej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu pre konštatovaniekvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka nepostačuje spochybnenie primeranosti dohodnutej kúpnej
ceny.

Vzhľadom na to, že ten, kto odporuje, musí tvrdiť a dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka,
že dôkazné bremeno je na žalobcovi, pochybil súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o dôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve vychádzal zo záveru, že dôkazné
bremeno na preukázaní, že nedošlo k ukráteniu veriteľa je na žalovanom, pretože ako už bolo vyššie
uvedené, dôkazné bremeno je v prvom rade na žalobcovi, aby preukázal, že u dlžníka, v dôsledku

uzavretia kúpnej zmluvy, došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku.

Súd prvého stupňa preto pochybil, ak vychádzal zo záveru, že v danom prípade je dôkazné bremeno
iba na žalovanom. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že v tejto časti uplatneného nároku
súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože
síce použil a aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, resp. ho na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval.

Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým bolo žalobe o vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a vo výroku o trovách konania a súdnom
poplatku ako výrokoch súvisiacich zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť, či žalobca nielen tvrdil, ale
aj preukázal ním tvrdené kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. V súvislosti s uzavretou kúpnou
zmluvou a podľa výsledku opätovne rozhodnúť. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku bude
potrebné vyporiadať sa aj so skutočnosťou, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy už

v čase začatia tohto konania neboli vo vlastníctve žalovaného.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.