Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220336
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119220336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: M. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická
7434/147,92122Piešťany,IČO:36234176,právnezastúpenému:AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o primerané
finančné zadosťučinenie 600 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
14Csp/273/2019-56 zo dňa 10.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
,, I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
III. priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej

istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod
sp. zn. 32Csp/253/2018 sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu absencie
obligatórnych zákonných náležitosti, pričom žalovaný jej dobrovoľne vydal bezdôvodné obohatenie,
preto žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť. V tomto súd taktiež určil za neprijateľné dve zmluvné

podmienky, týkajúce sa neprimeraných sankcií v dôsledku omeškania spotrebiteľa s plnením svojich
záväzkov.
Ďalej uviedol, že sumu vo výške 150 Eur považuje za primeranú, aj s ohľadom na skutočnosť, že
už v pôvodnom konaní bol žalovaný sankcionovaný tým, že úver bol určený za bezúročný a bez
poplatkov a žalovaný mal teda nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny bez akéhokoľvek zisku, pričom
finančné zadosťučinenie má byť skutočne primerané, a preto mal za to, že určená výška odzrkadľuje
všetky vyššie uvedené kritéria. Nestotožnil sa s návrhom žalobkyne v súvislosti s ohodnotením každej

zo zmluvných podmienok sumou 300 Eur, keďže zmluvnú podmienku nemožno takýmto spôsobom
mechanicky ohodnotiť na určitú sumu a v závislosti od počtu neprijateľných zmluvných podmienok
žalovať výšku primeraného finančného zadosťučinenia.Uzavrel, že podľa jeho názoru je priznaná suma primeraná, a to jednak s ohľadom na bezdôvodné
obohatenie, ktoré žalovaný dobrovoľne vydal, ale aj s ohľadom na určenie neprijateľných zmluvných
podmienok. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem
iného uviedol, že mu nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza v prípadoch,
kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho je, že žalobca

ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky (s ktorými na základe podpísanej úverovej zmluvy počítal), ale
len samotnú istinu poskytnutého úveru. Predstavuje to pre neho výlučne výhodu a nie škodu. Jediným
poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí súdu zostane je samotný veriteľ. Žalovaný má v predmete
činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (v
znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) o spotrebiteľských úveroch patria úroky a
poplatky. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobkyni úver, za ktorý požadoval na základe

úverovej zmluvy od nej zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky
zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám
a nie žalobkyňa ako klient.
Mal za to, že z popísaných skutočností je zrejmé, že v danom prípade žalobkyni žiadne, ani len
potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží len vyťažiť

výhody a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje
záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný preto spochybňuje
dôvodnosť, zákonnosť a primeranosť priznanej výšky finančného zadosťučinenia
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce

práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

5. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

6. Hypotéza právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností, ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, a
spôsobilosť porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

7. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný.

8. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 32Csp/253/2018 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, bola žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešná z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel k záveru, že poplatky za upomienky a zmluvná pokuta, ktoré bola
žalobkyňa ako dlžníčka povinná zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátky úveru predstavujú
neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné podmienky uvedené v Hlave 18 úverových podmienok neboli

so žalobkyňou individuálne dojednané a zakladajú tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech nej ako spotrebiteľa. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta
boli netransparentne uvedené iba v úverových podmienkach a nie priamo v zmluve. Preto súd prvej
inštancie vyhlásil tieto zmluvné podmienky za neprijateľné.9. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože
Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku

ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla.
Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla
vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ
nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti,
týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo

vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je
závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné
podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

10. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade
v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 150 Eur. Za stavu, že cieľom existencie
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo
vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného
zadosťučinenia vo výške 150 Eur je plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom

prípade nešlo len o reálnu hrozbu, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatí, ale k takému
postupu aj v skutočnosti došlo, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov 32Csp/253/2018
bolo síce konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 Eur s príslušenstvom zastavené,
ale to len z dôvodu, že žalovaný žalobkyni dobrovoľne vydal bezdôvodné obohatenie, preto v tejto časti
zobrala žalobu späť. V tomto súd prvej inštancie taktiež určil za neprijateľné dve zmluvné podmienky,

týkajúce sa neprimeraných sankcií v dôsledku omeškania spotrebiteľa s plnením svojich záväzkov.

11. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním
žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a
je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu,

ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

12. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne správny
potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu

trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalobkyni
v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola
priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).