Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/557/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207776
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8215207776.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcov: 1/ J. Č., P.. XX.X.XXXX, Y.
U. XX, XXX XX U., 2/ N. Č., P.. X.X.XXXX, Y. D. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpení: JUDr. Matúš Hrib,
advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ G. L., P.. XX.X.XXXX, Ť. XXXX/XX, XXX
XX Y., 2/ D. L., P.. XX.X.XXXX, Ť. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpení: Advokátska kancelária Hopferova,
s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, o zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom v 1. a
2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na súde 17.12.2015 domáhali zaplatenia sumy

10.000,- Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 11.2.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že zmluvou z 27.9.2013 nadobudli od žalovaných v 1. a 2. rade
štvorizbový byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XX v U. vrátane podielu
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a garáž č. XX a to za kúpnu cenu 30.000,- Eur.
Tvrdili, že prostredníctvom svojich zástupcov - matky žalobcu v 1. rade D. Č., brata žalobcu v 1. rade
Z. Č. a jeho družky X. H. obhliadli pred uzavretím zmluvy predmet kúpy a na otázku neprirodzeného

zápachu žalovaní v 1. a 2. rade odpovedali odkazom na dlhodobé neužívanie bytu. V podstatnom
ďalej uvádzali, že v dôsledku ochladenia v mesiaci november 2013 sa v byte začali vyskytovať vady
v podobe rozsiahlych plesní spôsobených nadmernou vlhkosťou bytu znemožňujúcou byt užívať bez
rizika poškodenia zdravia osôb obývajúcich byt. Poukazovali na havarijný stav bytu a popis tohto stavu
v stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Y. zn. Y. z 9.1.2014, pričom tvrdili, že v
bytovom dome sa v zimných mesiacoch pravidelne vyskytujú na stenách plesne. Tvrdili tiež, že žalovaní
v 1. a 2. rade nainštalovali v období, v ktorom boli vlastníkmi bytu pec na tuhé palivo s vývodom dymu

do vetracej šachty, ktorá nebola na takéto využitie technicky určená, čo malo podľa ich názoru viesť k
porušeniu jej funkčnosti, protipožiarnych predpisov a ovplyvniť aj tvorbu uvádzaných plesní. Uvedené
považovali za vadu bytu, za ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade zodpovední. Listom z 27.1.2014 žalobcovia
v 1. a 2. rade reklamovali vady bytu u žalovaných v 1. a 2. rade, vyzvali na odstránenie týchto vád bytu
a alternatívne na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny 10.000,- Eur. Na základe toho mali za to, že došlo k
riadnemuvytknutiuskrytýchvádbytu.Oopätovnomvýskytevádboližalobcoviav1.a2.radevyrozumení

listom z 1.10.2015, ktorého súčasťou mala byť aj správa z termovízneho merania bytového domu zo
7.3.2015 spracovaná M.. Z. U., podľa ktorej dôvodom vzniku plesní sú stavebné nedostatky dotknutého
bytu, predovšetkým tepelné mosty ako aj navlhnutie základov domu. Dôvodnosť svojho nároku opieralio právny výklad § 596 a 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je zodpovednosť za
vady konštruovaná ako objektívna zodpovednosť za výsledok. Poukazovali tiež na obsah odôvodnenia
rozsudkuOkresnéhosúduGalantasp.zn.23C/11/2010z29.1.2013, akoajustálenúsúdnuprax(napr.R

24/1990 a R 57/2001). Tvrdili, že pri kúpe bytu si vymienili že byt má byť užívateľný obvyklým spôsobom
s ohľadom na zdravotný stav otca žalobcu. Poukazovali na to, že emisie z plesní ovplyvnili najmä kvalitu
zdraviaužívateľovbytuanároknaodstúpenieodkúpnejzmluvyneuplatnililenzdôvoduzlejekonomickej
a sociálnej situácie na strane užívateľov bytu. Ďalej prezentovali, že k eliminácií plesní v byte môže dôjsť
len izoláciou bytu, jeho zateplením z vonkajšej strany. Výška žiadanej zľavy z kúpnej ceny má podľa

žalobcov reflektovať konkrétne okolnosti prípadu a to skutočné náklady potrebné na odstránenie plesní,
zateplenie bytu a tým odstránenie vád a uvedenie bytu do užívateľného stavu bez zdravotných rizík a
ďalšej upotrebiteľnosti.

2. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená 12.9.2016 a žalovanej v 2. rade 14.9.2016. K žalobe
sa žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrili podaním z 26.9.2016, v ktorom uplatnený nárok neuznali, žalobu

navrhovali zamietnuť a priznať im plnú náhradu trov konania. V podstatnom poukazovali na skutočnosť,
že pred uzatvorením kúpnej zmluvy boli žalobcovia štyri krát na obhliadke bytu, byt začali užívať ešte
pred samotným uzatvorením zmluvy a z preberacieho protokolu z 27.9.2013 nevyplývajú zistenia o
žiadnych závadách bytu a výhradách kupujúcich. Tvrdili, že po celý čas užívania bytu žalovanými v 1.
a 2. rade sa v ňom neobjavili plesne ani známky nadmernej vlhkosti a preto na túto skutočnosť nemohli

žalobcov v 1. a 2. rade upozorniť. Tvrdili, že v čase predaja bytu ako aj po ňom, bol tento spôsobilý
na riadne užívanie a možnosť jeho využitia nebola žiadnym spôsobom znížená. Spôsob vykurovania
bytu v čase predaja bol žalobcom v 1. a 2. rade v čase predaja zrejmý, pričom popierali napojenie
vývodu dymu na vetraciu šachtu bytu. Namietali, že pripojené stanovisko Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva z 9.1.2014 ako aj Správa z termovízneho merania bytu zo 7.3.2015 boli uskutočnené s

časovým odstupom po predaji bytu a začiatku jeho užívania rodinou žalobcov v 1. a 2. rade. Za príčinu
vznikuplesnívbyteoznačovalinedostatočnévetranie,početosôbbývajúcichvbyteacelkovonesprávne
užívanie bytu.

3. Žalobcovia vo svojej replike zo 17.10.2016 popreli nesprávny spôsob užívania bytu a v podstatnom

poukázali na svoje už v žalobe uvedené tvrdenia a predložené dôkazy. V priebehu konania ďalej
argumentovali, že skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku Technickej univerzity č. XX z 5.12.2016
nemôžu spochybniť skutkový základ žaloby a že jeho závery ohľadne vlhkosti vzduchu, teplôt, výpočtu
priemernej produkcie vody podľa užívaných osôb a celkový záver k bodu č. 6 sú len všeobecné a
podmieňujúce. Poukazovali na to, že pri rozlohe bytu 73,5 m2 je bežné, aby takýto byt užívalo minimálne

5 osôb. Tvrdili, že u každého bytu, ktorý je predávaný, sa predpokladajú isté vlastnosti pri jeho predaji
a tento byt tieto požadované vlastnosti nemal a ďalej, že predpoklady zodpovednosti za vady zo strany
žalovaných v 1. a 2. rade v konaní boli preukázané viacerými dôkazmi, osobitne znaleckým posudkom
č. XX z 5.4.2019, pričom za zásadný vo vzťahu k zodpovednosti z vád bytu nemôže byť považovaný
spôsob užívania tohto bytu.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej duplike z 12.11.2016 uvádzali, že zdravotné problémy príbuzných
žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí v predmetnom byte bývajú neboli osvedčené žiadnymi lekárskymi
potvrdeniami, ktoré by preukazovali príčinnú súvislosť s bývaním v byte. Poukázali na to, že rodičia
žalovaného v 1. rade bývali v byte 30 rokov a pritom netrpeli zdravotnými problémami súvisiacimi s

výskytom plesní. Poukazovali na to, že na rekonštrukciu predmetného bytu bola v minulosti poskytnutá
dotácia, pričom zo strany príslušných orgánov vykonávajúcich kontrolu neboli zistené žiadne nedostatky.
Tvrdili tiež, že byt bol pred prevodom vlastníckeho práva na žalobcov obývaný nájomníkmi, ktorí nikdy
nepoukazovali na prítomnosť plesní v byte. Ďalej poukazovali na to, že pri výmene okien za plastové,
ktorú mali realizovať žalobcovia v 1. a 2. rade, dochádza k zmene režimu prevetrávania interiérových

miestnosti a to k zníženiu priemernej intenzity výmeny vzduchu v miestnosti, zatiaľ čo produkcia vodnej
pary zostáva rovnaká. Následkom toho môže dôjsť k výskytu povrchovej kondenzácie a tak hygienickým
problémom ako je vznik plesní. Uvádzali tiež, že v žiadnom prípade nie je možné stotožňovať klímu
v byte, v ktorom žijú dve osoby s klímou, kde žije sedem osôb, pretože na vplyv vzniku plesní má
vplyv aj sušenie bielizne, varenie v byte a ostatné činnosti. Spochybnili žalobcami predkladané odborné

stanovisko z termovízie s poukazom na skutočnosť, že vnútorná teplota bytu nebola pri jej realizácii
vôbec meraná a rovnako nebola meraná ani vlhkosť vzduchu v interiéri. V priebehu konania navyše
argumentovali, že z obsahu znaleckého posudku Technickej univerzity č. XX z 5.12.2016 vyplýva, že
v každej jednej miestnosti bytu bola nameraná vyššia teplota ako predpisuje technická norma, bytbol prekúrený, čo svedčí o nevhodnom spôsobe jeho užívania. Poukázali tiež na skutočnosť, že kúpa
tohto bytu v nezateplenom bytovom dome bola kupujúcim v čase jeho kúpy známa a prenášanie
nákladov pripadajúcich na zateplenie bytového domu na predávajúcich by nemal nijakú oporu v zákone,

pretože zateplenie bytového domu je výlučne dispozitívnym rozhodnutím aktuálnych vlastníkov bytov.
Prezentovali názor, že podľa svedeckých výpovedí predávajúci, ako aj osoby, ktoré od nich odvodene
užívali pred predajom predmetný byt, nemali také problémy s výskytom plesní, ako majú žalobcovia
v 1. a 2. rade, preto rozhodujúcim pre ich vznik je v danom prípade zmena spôsobu užívania bytu.
Poukázali na to, že pri obhliadke bytu pred jeho kúpou byt nebol čerstvo premaľovaný, neboli tam

znaky po odstraňovaní plesní, to znamená, že nedošlo k nijakému zatajeniu rozhodujúcich skutočností
pre kúpu zo strany predávajúcich, pričom z čestných prehlásení X. a G. H. je zrejmé, že byt bol pri
jeho užívaní žalobcami v 1. a 2. rade prekúrený a nedostatočne vetraný. Ďalej tvrdili, že žalobcovia
sa pred zmenou spôsobu vykurovania s odborne spôsobilou osobou neporadili ako aj že znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že bytový dom bol postavený v súlade so všetkými technickými normami
a štandardami, ktoré sa pre jeho výstavbu v danom čase vyžadovali. Vlastník bytu nemôže niesť

zodpovednosť za spoločné zariadenia bytového domu, nakoľko ich oprava vyžaduje súhlas ostatných
spoluvlastníkov. Poukazovali preto na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/30/2013 z
13.3.2013 ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/87/2017 z 28.5.2018, podľa ktorých
vady bytu, ktoré vznikli ako následok vád bytového domu, nie sú vadami bytu a pokiaľ cena bytu bola
adekvátna stavu predmetu kúpy, žalobcom nemohol vzniknúť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Namietali

tiež, že priznanie zľavy z kúpnej ceny by nebolo v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania veci
ako aj, že výška požadovanej zľavy z kúpnej ceny nebola absolútne preukázaná a bola vygenerovaná
náhodne. Rozpočty nemôžu slúžiť ako podklad pre jej výpočet, nakoľko nie je možné zatepliť len nejakú
časť bytovky prislúchajúcu k bytu žalobcov.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 14.11.2017, 8.3.2018, 24.5.2018, 22.8.2018 a 21.8.2019.
Na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu v 1. rade, žalovanej v 2. rade,
svedkov D. Č., Z. Č., C. L., O. E., D. D. L., J. I. a N. W. ako aj oboznámením kúpnej zmluvy z
27.9.2013 na č.l. 8-16, výpisom z LV č. XXXX, k.ú. U. z 21.08.2013 č.l. 17-18, potvrdením Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov U. XX z 24.9.2013 č.l. 19, dohodou o vzájomnej výmene pivníc

z 22.8.2013 na č.l. 20-22, oznámením žalovaného v 1. rade z 22.8.2013 pod č.l. 23, fotodokumentáciou
č.l. 24-26, stanoviskom k obhliadke bytu vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva
Bardejov z 9.1.2014 pod č.l. 27, výzvou žalobcov na odstránenie vád z 27.01.2014 na č.l. 28-29,
odpoveďou žalovaných na výzvu zo 7.2.2014 pod č.l. 30, výzvou na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny
z 1.10.2015 pod č.l. 31-33, správou z termovízneho merania bytového domu zo 7.3.2015 pod č.l.

34-48, znaleckým posudkom č. XX Technickej univerzity v Košiciach z 5.12.2016 pod č.l. 101-132 spisu,
čestnými vyhláseniami E. C., O. U., M.. G. W., X. H. a G. H. a znaleckým posudkom Technickej univerzity
v Košiciach č. XX z 5.4.2019 pod č.l. 308-397. V priebehu konania súd zamietol návrh žalobcov na
výsluch D. V. a N. Z., z dôvodu, že ani postupom podľa § 197 a 198 Civilného sporového poriadku
sa nepodarilo ich prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť. Rovnako zamietnutý bol aj návrh na výsluch

svedkyne u ktorej nešlo o obyvateľku bytu, ani bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, vo vzťahu
k prevodu ktorého sa žalobcovia domáhali svojho nároku. Vykonaním tohto výsluchu nebolo možné
očakávať preukázanie takých skutkových okolností, ktoré by mohli odôvodniť iné právne posúdenie veci,
ku ktorým súd v konaní dospel a preto by bol v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
Na základe vykonaných dôkazov a medzi stranami nesporných tvrdení súd ustálil nasledovné podstatné

skutkové okolnosti prípadu.

6. Dňa 27.9.2013 žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci a žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č.
XXXX k.ú. Y. ako byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XX stojaci na parcele XXX/X, vchod č.

X a nebytový priestor - garáž č. X-XX na prízemí bytového domu ako aj príslušných spoluvlastníckych
podielov označeného bytu a nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu, ktoré k nim prináležali. Za predaj uvedených nehnuteľností bola medzi stranami
dohodnutá celková kúpna cena 30.000,- Eur, ktorej zaplatenie kupujúcimi sporné nebolo. Z čl. II bodov
1., 2. a 4. označenej zmluvy vyplýva, že prevádzaný byt pozostával zo štyroch obytných miestností a

príslušenstva, ktoré je tvorené predsieňou, pivnicou, kuchyňou, kúpeľňou, loggiou, WC a garážou č. X-
XX; vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a
do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní, hlavnými uzávermi prívodu studenej vody a
elektrickýmipoistkamiprebyt.Podľačl.IIIbodov1.a2.označenejzmluvy,svlastníctvombytujespojenéspoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Spoločnými časťami domu sú
najmä základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné
a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť

a sú určené na spoločné užívanie. Z čl. VII bodu. 3 predloženej zmluvy vyplýva prehlásenie žalobcov
v 1. a 2. rade, že si uvedené nehnuteľnosti prehliadli, ich stav poznajú z obhliadky a tieto v tomto stave
kupujú a tiež prehlásenie žalovaných v 1. a 2. rade, že im nie sú známe také závady a poškodenia
predmetu kúpy, na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť. Z čl. VIII bodu 3. označenej zmluvy
vyplýva, že predávajúci odovzdali predmet kúpy kupujúcim do neobmedzeného užívania 19.9.2013, o

čom vyhotovili písomný zápis - preberací protokol. Odovzdanie bytu do užívania žalobcom v 1. a 2. rade
niekoľko dní pred podpisom zmluvy nebolo medzi stranami sporné a potvrdzoval ho aj obsah výpovede
žalobcu v 1. rade. V čl. X bode 1. označenej zmluvy, zmluvné strany prehlásili, že ju pred podpisom
riadne prečítali, bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní, podľa ich pravej a slobodnej vôle, určite a
zrozumiteľne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Dokazovaním bolo tiež zistené, že
text zmluvy bol pripravený treťou osobou, notárkou G.. J., a to na žiadosť žalobcov v 1. a 2. rade, teda

dôvodný je záver, že text zmluvy nebol predložený jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane bez
toho, aby táto nemohla obsah jednotlivých jej ustanovení ovplyvniť.

7. Z obsahu do spisu predloženého preberacieho protokolu (č.l. 131-132) vyplýva, že na byte neboli
zistené žiadne závady a kupujúci k nemu nemali žiadne výhrady. Obsah tohto preberacieho protokolu

v podaniach a prednesoch žalobcov v 1. a 2. rade nebol relevantne spochybnený. Nesporné medzi
stranami tiež bolo, že s časovým odstupom po prevode vlastníctva bytu a začatí jeho užívania rodinnými
príslušníkmi žalobcov v 1. a 2. rade sa začal v prevádzanom byte prejavovať v zimnom období vznik
plesní a to na obvodových stenách bytového domu. Uvedené v konečnom dôsledku preukazuje aj stav
zdokumentovanývznaleckomposudkuTechnickejuniverzityvKošiciachč.XXz5.4.2019.Nespornétiež

bolo, že žalobcovia listom z 27.1.2014 vyzvali žalovaných v 1. a 2. rade na odstránenie vád predmetného
bytu prejavujúcich sa plesňami a nadmernou vlhkosťou alebo na úhradu primeranej zľavy z kúpnej ceny
vo výške 10.000,- Eur a to v lehote do 10.2.2014.

8. Z vykonaného dokazovania súd v podstatnom ustálil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia

v 1. a 2. rade (a ani matka žalobcu v 1. rade) nezistili žiadne stopy po plesniach, hoci pred podpisom
zmluvy vykonali ich splnomocnenci - blízki členovia ich rodiny, pre ktorých bol byt kupovaný (t. j. matka
a brat žalobcu v 1. rade, družka brata žalobcu v 1. rade, otec žalobkyne v 2. rade) opakovane obhliadku
predmetu kúpy. Pleseň na stenách bytu pred jeho predajom žalobcom v 1. a 2. rade počas jeho užívania
žalovanými v 1. a 2. rade, ich právnymi predchodcami ako aj ich nájomníkmi nebola potvrdená ani

svedeckými výpoveďami navrhnutými stranou žalobcov - O. E. a D. D. L., ktorí výslovne uviedli, že v
tom čase výskyt plesne v prevádzanom byte nemôžu potvrdiť, pretože ju tam nevideli. Skutočnosť, že v
čase predaja bytu neboli v byte žiadne stopy po plesniach vyplýva aj výpovede svedkýň N. W. a J. I.. Z
dokazovania tiež vyplynulo, že byt bol užívaný právnymi predchodcami žalovaných v 1. a 2. rade od roku
1979, počas jeho užívania do prevodu bytu bola v byte rekonštruovaná kúpeľňa, WC, elektrina, stierky

omietok a so súhlasom vlastníkov ostatných bytov aj zateplenie podlahy bytu v suteréne bytového domu.
Preduzavretímkúpnejzmluvynebolbytjedenapolrokaobývaný.Bytovýdombolvminulostivykurovaný
centrálne, potom z rozhodnutia vlastníkov bytového domu bol spôsob vykurovania bytov zmenený, tak
že každý byt si zaviedol vykurovanie samostatnými pieckami, resp. elektrickým vykurovaním. Žalobcovia
v 1. a 2. rade v konaní nerozporovali tiež tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, že nábytok používaný v

tomto byte počas jeho užívania žalovanými v 1. a 2. rade a ich právnymi predchodcami nebol postihnutý
plesňouatoanik12.5.2012,kedyboltentonábytokzuvedenéhobytuvysťahovaný(uvedenépotvrdzujú
aj doložené čestné prehlásenia O.Á. U. a E. C. z 25.4.2018). Súd sa tiež priklonil k tvrdeniu žalovaných
v 1. a 2. rade, že pri užívaní bytu žalobcami vzniká v byte interiérová vlhkosť (teda v obvodových múroch
nie je prítomná vlhkosť majúca pôvod v podzemnej alebo povrchovej vode), čo osvedčuje hlavne čestné

prehlásenie M.. G. W. z 27.4.2018 súhlasiace s tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade ako aj ich syna
C. L.. Proti uvedeným tvrdeniam žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy a v podstatnom toto tvrdenie
ani nenamietali. Ďalej bolo zistené, že po kúpe bytu žalobcovia vykonali vnútorné maľby bytu, ako aj
zmenu vykurovania, zrušiac pec na tuhé palivo inštalovanú v jednej z izieb bytu a zaviedli samostatné
ústredné kúrenie bytu s kotlom umiestneným v pivnici bytového domu. Brat žalobcu v 1. rade pri svojej

svedeckej výpovedi v tejto súvislosti potvrdil, že do zmeny spôsobu vykurovania neboli žalobcovia v 1.
a 2. rade žiadnym spôsobom nútení a túto zmenu ani so žiadnym odborníkom nekonzultovali. Byt po
prevode vlastníctva začalo obývať päť dospelých osôb (neskôr štyri dospelé osoby) a dve deti, všetko
členovia blízkej rodiny žalobcov v 1. a 2. rade. Vysokú vnútornú teplotu a vlhkosť vzduchu v byte pojeho prevode pri jeho užívaní rodinou žalobcov v 1. a 2. rade a sušenie prádla v interiéri tvrdil vo svojej
výpovedi nielen syn žalovaných v 1. a 2. rade, ale v čestných prehláseniach z 3.8.2018 aj G. H. a X. H.,
ktorá bola družka brata žalobcu v 1. rade a v byte s rodinou žalobcov dlhší čas bývala.

9. Zo znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach č. XX z 5.4.2019 s prihliadnutím na obsah
znaleckého posudku č. XX z 5.12.2016 bolo zistené, že stavebnotechnické (tepelnoizolačné) vlastnosti
bytového domu, v ktorom sa nachádza byt zodpovedajú času projektovania a času realizácie jeho
stavby. Vychádzajúc z pôdorysu bytového domu znalecký ústav konštatoval, že pri bytovom dome ide

o jeden z typových (opakujúcich sa) konštrukčne a typologicky tvorených bytových domov stavaných v
2. polovici 20. storočia, kedy sa byty stavali z murovacích materiálov ako sú tehly, tehlobloky a kvádre,
pričom stropy a preklady boli vyhotovené ako železobetónové. Podľa odborného stanoviska uvedeného
znaleckým ústavom, v čase výstavby bytového domu (70-te roky 20. storočia) sa nekládol dôraz na
tvorbu konštrukčného detailu a jeho fyzikálne posúdenie. Relatívna vlhkosť bola uvažovaná v hodnote
60 %, pričom podľa technickej normy H. XXXXXX bolo s účinnosťou do septembra 1979 postačujúce,

aby tepelný odpor stavebnej konštrukcie dosahoval hodnotu 0,56 m2.K/W. Znalecký ústav konštatoval,
že v súčasnosti platná technická norma vyžaduje 6 až 10 násobne vyššie hodnoty tepelných odporov,
čo znamená, že obvodový plášť bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcov pri hodnote
tepelného odporu platnej v súčasnosti pri výstavbe dnešným technickým požiadavkám na výstavbu
alebo obnovu bytových domov z hľadiska tepelnoizolačného nezodpovedá. Znaleckým dokazovaním

bolo ďalej zistené, že skúmané vlastnosti bytového domu nevyhovujú jeho používaniu v zimnom období,
obzvlášť keď je vonkajšia teplota veľmi nízka a povrchové teploty stien sa dostanú pod hodnotu
rosného bodu. V prípade, ak sú teploty a vlhkosť v byte dlhodobo vysoké, dochádza k vzniku plesní
v miestach, kde sa dlhodobo zdržiava voda. Medzi nedostatky bytového domu znalecký ústav označil
tepelné mosty v miestach spojov murovaných a železobetónových konštrukcií ako aj plastové okná

spôsobujúcevzduchotesnosťpriestorovatýmhromadenierelatívnejvlhkostibytu,ktorávediekzvýšeniu
hodnoty rosného bodu. Medzi opatrenia vedúce k odstráneniu vzniku plesní znalecký ústav zaradil
zateplenie obvodových stien bytového domu s vhodnou povrchovou úpravou, opravu strechy a stropu
nad suterénom, zamedzenie podchladzovania vnútorných priestorov bytového domu. Ďalej zo záverov
znaleckéhoposudkuvyplýva,žerelevantnývplyvnaprejavovaniesaplesní(ichvýskytarast)máspôsob

užívania bytu, spôsob vetrania, sušenia prádla a nastavenia okien, ktoré faktory vplývajú na dynamiku
tepelno-vlhkostnej mikroklímy bytu. Nesprávna voľba spôsobu vykurovania, resp. jeho zmena môže
mať vplyv na vedľajšie následky, akými je vznik plesní. V znaleckom posudku Technickej univerzity v
Košiciach č. XX z 5.12.2016 bolo tiež zdokumentované, že v čase vykonávaných meraní vnútorného
prostrediabytusarelatívnavlhkosťvňompohybovalavrozmedzíod55,4do63,5%ateplotavnútorného

vzduchu od 20,6 do 22,7 °C. Znalecký ústav konštatoval, že v každom z priestorov bola zistená vyššia
vnútorná teplota ako aj relatívna vlhkosť vzduchu ako predpisuje súčasná norma.

10. Podľa doloženého stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Bardejove z
9.1.2014bolstavbytužalobcovv1.a2.rade,užívanéhoichblízkymirodinnýmipríbuznýmikuvedenému

dňuzhygienickéhohľadiskavyhodnotenýakorozpornýs§2ods.11vyhláškyMinisterstvazdravotníctva
SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, podľa ktorého na žiadnom mieste
vnútornéhopovrchustropu,stienapodlahypriestorovurčenýchnapobytľudínemôžubyťviditeľnéstopy
po plesni a po kondenzácii vodnej pary.

11. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

12. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

13. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu

povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.14. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak
ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že
nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

15. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

16. Obsah citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné vyložiť tak, že povinnosťou
predávajúceho je v prvom rade upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je rozhodujúce,
či ide o vady faktické (t.j. napr. vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t.j. vady,
ktoré bránia predávajúcemu disponovať vecou, prípadne dispozíciu obmedzujú - napr. obmedzenie
prevodu vlastníctva a pod.). O vadu veci ide aj vtedy, ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má
určité vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako

nepravdivé.

17. Vadou sa rozumie neexistencia (nedostatok) takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u
veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci
podstatne znížená (R 24/1990 - napríklad pri ojazdenom motorovom vozidle za túto vadu nemožno

považovať koróziu zodpovedajúcu veku vozidla pri jeho obvyklej údržbe). Uvedená definícia pojmu
vada, z ktorej možno vyvodzovať zodpovednosť prevodcu je súdnou praxou stabilne prijímaná (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Obdo/1503/2005 z 29.5.2007 a iné). Vlastnosti veci, ktoré nie
sú určené v zmluve musia byť obvyklé, a tie sú také, ktoré sa pri prevádzanej veci všeobecne očakávajú.

18. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu (zodpovednosť za výsledok), za ktorú predávajúci
zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo
nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo
žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (§ 597 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Tejto zodpovednosti sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy

neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Ďalším
predpokladom tejto zodpovednosti je okolnosť, že musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho
vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia
§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka („Ak dodatočne vyjde najavo vada...“) vylučuje aplikáciu tohto
ustanoveniavprípadoch,vktorýchkupujúciokonkrétnychvadáchvecivedelanapriektomusaslobodne

rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. Ak kupujúci v spore popiera
tvrdenie predávajúceho, že o vadách v čase uzavretia zmluvy vedel, je povinnosťou predávajúceho
preukázať, že o nich nemohol nevedieť. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne
o vadu veci, alebo len o prejav bežného opotrebenia. Upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej
vady, všeobecným upozornením, že vec je vadná, povinnosť splnená nie je. Ak splní predávajúci túto

povinnosť za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Za ostatné vady, na ktoré kupujúceho neupozornil,
predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Upozornenie na vady
je predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Pre upozornenie nie je
predpísaná forma, preto ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy, nemusí byť upozornenie na vady veci
obsiahnuté priamo v zmluve. Z hľadiska § 596, § 597 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či a aké

informácie o vadách predávanej veci poskytol predávajúci kupujúcemu pri dojednávaní kúpnej zmluvy.
Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel, alebo sa domnieval, že vec je
bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej
zodpovednosti. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia
kúpnej zmluvy i keď vyšli najavo až dodatočne.

19. Podľa § 118 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú
veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom
občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

20.Podľa§119ods.1a2Občianskehozákonníka,vecisúhnuteľnéalebonehnuteľné.Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.21. Podľa § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), bytom sa na
účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu

trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie
budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo

spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

23. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona
rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby,
obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a

izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

24. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) zákona o vlastníctve bytov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva
o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy

bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového
priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome; určenie
a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku
a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a
priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov.

25. Je nesporné, že byt je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, môže byť
samostatným predmetom vlastníctva, ktoré je prevoditeľné a v praxi sa považuje za nehnuteľnosť, aj
keď § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka ho vo svojom znení neuvádza. Súd sa stotožňuje s názorom,
že byt je vecou svojho druhu ako časť bytového domu, ktorý je sám o sebe stavbou a že vlastníctvo bytu

je nevyhnutne spojené so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu. Preto aj nedostatok vlastností spoločných častí bytového domu (akými sú obvodové múry a
nosné zvislé, či vodorovné konštrukcie), ktoré sú vždy spojené s vlastníctvom bytu v bytovom dome,
možno považovať súčasne za nedostatok vlastností bytu, s ktorého vlastníctvom je zo zákona spojený
spoluvlastnícky podiel na týchto spoločných častiach bytového domu. V tomto smere sa preto súd s

argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade, že vady bytového domu nemožno považovať súčasne za
vady bytu nestotožnil. V danom prípade žalobcovia považovali za vadu prevedeného bytu predovšetkým
skutočnosť, že v zimnom období roka sa pri užívaní bytu na obvodových múroch bytu vyskytujú plesne,
ktoré sú prejavom nedostatočnej izolácie bytu a tepelných mostov bytového domu. Možno konštatovať,
že znaleckým dokazovaním boli v konaní preukázané príčiny ako aj mechanizmus vzniku plesní v byte

žalobcov v 1. a 2. rade v zimnom období pri dosiahnutí konkrétnych fyzikálnych podmienok, závislých
od teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu vnútorných priestorov, na ktorých vzniku majú podiel
tepelno-izolačné vlastnosti bytového domu. Na podklade znaleckého dokazovania je tiež zrejmý záver,
že obvodové múry bytového domu vrátane železobetónových prekladov a stropov bytového domu nie sú
dostatočne izolované tak, aby pri splnení kritických hodnôt označených fyzikálnych veličín nedochádzalo

kvznikupodmienokprerastplesníakonežiaducichjavovuvedenýchvlastnostíbytovéhodomuatedaaj,
že označené spoločné časti bytového domu nezodpovedajú v súčasnosti platným hodnotám normového
tepelného odporu určených H. XX XXXX v aktuálnom znení.

26. Predpokladom právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku bolo v danom prípade

preukázanie vady označeného bytu, ktorá musela existovať už v čase jeho prevodu a predávajúci
na jej výskyt kupujúcich neupozornili, pričom nie je podstatné, či išlo o vadu zjavnú alebo vadu
skrytú. Ako už bolo vyššie konštatované, vadou veci v zmysle ustálenej súdnej praxe sa rozumie
neexistencia (nedostatok) takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a
veku všeobecne predpokladajú a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vadou žalovanými v 1. a 2. rade prevedeného bytu teda môže byť
aj neexistencia (nedostatok) tepelno-izolačných vlastností obvodových múrov bytového domu, ktoré
je potrebné považovať za súčasť stavebno-technických vlastností bytového domu, avšak takýto ich
nedostatok je potrebné posúdiť v kontexte veku daného bytového domu. Vo veci bolo možné ustáliť,že predmetom prevodu bol byt žalovaných v 1. a 2. rade v bytovom dome, ktorý bol projektovaný a
stavebne realizovaný pred rokom 1979, keďže z výsledkov dokazovania bez podstatných pochybností
vyplýva, že byty začali byť prvými nájomcami (a neskôr vlastníkmi) užívané najneskôr od roku 1979. V

priebehu konania nebolo relevantne spochybnené, že by žalobcovia v 1. a 2. rade neboli oboznámení
so skutočnosťou, že predmetom prevodu nie je byt v novostavbe bytového domu, ale o niekoľko
desaťročí skôr postavený byt v bytovom dome realizovanom podľa jedného z typových projektov z
obdobia realizovania štátnej bytovej politiky uplatňovanej v období druhej polovice 20. storočia, a že
predmetomprevodunebolanibytpoobnovebytovéhodomu(t.j.vzateplenombytovomdome).Zobsahu

znaleckého posudku č. XX z 5.4.2019 vyplýva, že v období od r. 1964 do septembra 1979 v tom čase
platná technická norma H. XX XXXX pre obvodový plášť obytných budov stanovovala normový tepelný
odpor 0,56 m2K/W pri teplote vonkajšieho prostredia -18°C a -21°C. Znalecký ústav tiež poukázal na
skutočnosť, že súčasné hodnoty tepelných odporov stanovené technickou normou H. XX XXXX v znení
jej neskorších novelizácií - teda v znení platnom od marca 2003 sú 6 až 10 násobne vyššie. Posúdením
stavebno-technických vlastností skúmaného bytového domu ďalej znalecký ústav dospel k záveru,

že konštrukcia bytového domu bola v čase projektovania a výstavby z hľadiska tepelno-technického
dostatočná a zodpovedala času jeho projektovania a realizácie. Bolo by tomu tak ako za predpokladu
výstavby bytového domu z plných pálených tehál, tak aj pri použití iných, v tom čase používaných
kusových stavív, teda z kvádrov, tehlo-blokov, či dierovaných tehál, ktorých tepelno-technické vlastnosti
hodnotil znalecký ústav ako lepšie než predpisovala vtedajšia technická norma (použitie dierovaných

tehál v zložení obvodových múrov bytového domu vyplýva okrem iného aj zo snímky č. 11 na str. 47
znaleckéhoposudku).Nazákladeuvedenéhosisúdodbornýzáverznaleckéhoústavuotom,žetepelno-
izolačné vlastnosti bytového domu a teda aj daného bytu zodpovedajú technickým požiadavkám na
tento druh stavieb platným v čase projektovania a realizácie stavby bytového domu osvojil. Prihliadal
pritom tiež na skutočnosť, že ako žalobcovia 1. a 2. rade, tak aj žalovaní v 1. a 2. rade nevzniesli v tomto

smere voči záverom predloženého znaleckého posudku žiadne vecné pripomienky alebo výhrady. Zo
všeobecne prijímaného judikátu R 24/1990 (sp. zn. 3Cz/59/88) definujúceho vadu veci, rozhodujúcu pre
vyvodenie zodpovednosti z vád, vyplýva, že u ojazdeného motorového vozidla nemožno za jeho vadu
považovať koróziu zodpovedajúcu veku vozidla pri jeho obvyklej údržbe. Pokiaľ za vadu predanej veci
nemožno považovať plynutie času zodpovedajúce nevyhnutné zhoršenie vlastností tejto veci (napríklad

primeranú koróziu kovových častí motorového vozidla za predpokladu dodržania pravidiel jeho obvyklej
údržby), o to viac za vadu veci nemožno považovať nedostatok tých vlastností, ktorých splnenie
technická norma platná v čase jej vzniku nevyžadovala. Primerane aplikujúc uvedené pravidlo na daný
prípad, za vadu bytu/bytového domu nemožno považovať nedostatok tých tepelno-izolačných vlastností,
ktorých dosiahnutie pri výstavbe vyžaduje H. XX XXXX v súčasnosti, ale len nedostatok tých tepelno-

izolačných vlastností, ktoré boli pri výstavbe bytového domu vyžadované aj v čase výstavby platnými
právnymi predpismi. Za obvyklé vlastnosti daného bytu možno považovať len také vlastnosti, ktoré boli
obvyklé v čase výstavby tohto bytového domu, keďže pri tomto hodnotení je potrebné prihliadať aj
na vek posudzovanej stavby. Samotná skutočnosť, že stavebno-technické vlastnosti posudzovaného
bytu ako aj celého bytového domu môžu pri nízkych teplotách vonkajšieho prostredia viesť k vzniku

takých podmienok, ktoré spôsobujú prítomnosť žalobcami v 1. a 2. rade namietaných nežiadúcich javov,
akými je pleseň na kritických miestach obvodových stien bytu (t.j. v miestach spojenia murovaných
konštrukcií so železobetónovými konštrukciami, v kútoch stien, fabiónoch, osteniach okien a podobne)
bez ďalšieho nepostačuje pre vyvodenie zodpovednosti z vád predanej veci v zmysle § 499 a § 597
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda síce bolo preukázané, že pri užívaní bytu

blízkymi osobami žalobcov v 1. a 2. rade dochádza opakovane v zimnom období k vzniku pomerne
rozsiahleho zaplesnenia stien na už opísaných kritických miestach, keďže jeho tepelno-izolačné
vlastnosti sú nepochybne horšie, než tomu je pri bytových domoch realizovaných podľa v súčasnosti
platných technických požiadaviek na ich výstavbu, resp. ktoré je možné dosiahnuť generálnou obnovou
starších bytových domov, nebolo však preukázané, že by tepelno-izolačné vlastnosti skúmaného bytu

a bytového domu nedosahovali obvyklé vlastnosti bežne existujúce u stavieb bytových domov v tom
čase postavených, a hlavne, že nezodpovedajú ani minimálnym technickým požiadavkám stanoveným
technickými normami v čase výstavby predmetného bytové domu.

27. Stranami navrhnutými a súdom vykonanými dôkazmi tiež nebolo preukázané, že by vlhkosť v byte

mala iný charakter a pôvod než interiérový. Tvrdenie o navlhnutí základov domu zemnou vlhkosťou
vychádzajúce zo správy z termovízneho merania zo 7.3.2015 nemožno dávať do príčinnej súvislosti so
vznikom plesní v predmetnom byte, pretože ten sa nachádza na 1. poschodí bytového domu, pod ktorým
je nadzemné prízemie (resp. suterén), kde obdobné prejavy neboli ani tvrdené a ani preukazované.Tento záver zo žalovanými v 1. a 2. rade spochybňovaného termovízneho merania nebol potvrdený ani
znaleckým dokazovaním realizovaným Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý ako znalecký ústav na
mieste vykonával vlastné termovízne merania a v skoršom období aj merania teploty a relatívnej vlhkosti

v predmetnom byte. Žalovanými v 1. a 2. rade predložené čestné prehlásenie M.. G. W. uvedený záver
súdu len posilňuje.

28. V kontexte uplatneného nároku súd ďalej na podklade odborných poznatkov vyplývajúcich zo
znaleckého dokazovania poukazuje na to, že vznik plesní na obvodových múroch bytu ako prejavov

nežiadúcich tepelno-izolačných vlastností bytového domu a najmä ich rozsah, v podstatnej miere závisí
aj od režimu (spôsobu) užívania bytu, teda od spôsobu a intenzity sušenia prádla, varenia a iných
domácich činností, ako aj intenzity vetrania obytných priestorov (a s tým súvisiacej tesnosti okien
inštalovaných v byte), ako aj od počtu osôb, ktoré sa v ňom sústavne zdržiavajú. V danom prípade z
dokazovanie vyplynulo, že po prevode bytu na žalobcov v 1. a 2. rade, po ktorom ich blízke osoby (v
počte šiestich, resp. siedmich osôb) začali v predmetnom byte reálne bývať, bol v byte zmenený spôsob

vykurovania, boli inštalované plastové podlahy, došlo k výmene okien za plastové (tvrdenie žalovaných
v 1. a 2. rade uvedené v ich podaní z 12.11.2016 o výmene okien bytu za plastové, ktoré sa vyznačujú
menej intenzívnym prepúšťaním vzduchu žalobcami nebolo účinne do skončenia dokazovania popreté),
teda žalobcami boli vykonané zmeny v byte, ktoré nepochybne majú vplyv na dynamiku tepelno-
vlhkostnej klímy vnútorného prostredia bytu. Je zrejmé, že zmena týchto užívacích pomerov bytu

ovplyvňuje fyzikálnu rovnováhu parametrov vnútorného prostredia bytu tým spôsobom, že tepelno-
technické vlastnosti stavby, ktoré sú vzhľadom na čas vzniku, resp. jej vek menej odolné na zmeny
teplotno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného a vonkajšieho prostredia môžu viesť k vzniku žalobcami v 1.
a 2. rade popisovaných nežiadúcich javov. To v konečnom dôsledku odôvodňuje skutočnosť, že napriek
rozsiahlosti vykonaného dokazovania žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by k vzniku plesní v

rozsahu, ktorý popisovali po začatí užívania bytu osobami im blízkymi dochádzalo aj v čase užívania
bytu žalovanými v 1. a 2. rade, resp. ich predchodcami a že by ich na tento prejav nedostatku tepelno-
izolačných vlastností bytu žalovaní v 1. a 2. rade úmyselne neupozornili. Nekonkretizované tvrdenia
svedkov D. D. L. a O. E. o prítomností plesní aj v iných bytoch bytového domu nie sú vo vzťahu k
prevedenému bytu pre prisúdenie uplatneného nároku dostatočné, pretože prítomnosť plesní v tomto

konkrétnom byte v čase jeho žalovanými v 1. a 2. rade nedosvedčili. Tým zo strany žalobcov v 1. a 2.
rade strany neboli preukázané ani podmienky pre vyvodenie zodpovednosti z vád bytu v zmysle § 596
Občianskeho zákonníka.

29. Možno teda uzavrieť, že žalobcovia v 1. a 2. rade neprodukovali také dôkazy, ktorými by podmienky

pre vyvodenie zodpovednosti zo skrytých vád predaného bytu preukázali, a nepreukázali ani, že by
si ako kupujúci vymienili existenciu konkrétnych tepelno-izolačných vlastností bytu, ktoré by išli nad
rámec vlastností obvyklých pre stavby daného druhu a veku. V naznačenom smere má preto súd za
to, že žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej podstate neuniesli dôkazné bremeno preukázania podmienok
dôvodnosti uplatneného nároku, čo je ich základnou procesnou povinnosťou. Súd splnenie tejto ich

povinnosti nemôže nahrádzať vlastnou aktivitou, pretože by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán
v konaní. Na základe vykonaného dokazovanie nebolo možné ani dospieť k záveru, že prevedený
byt nemožno použiť podľa účelu a povahy zmluvy (§ 499 Občianskeho zákonníka), pretože z ich
strany nebolo preukázané, že by v čase plnenia (t.j. uzavretia prevodnej zmluvy) nebolo možné byt
užívať (napríklad byt nemal žiadnu statickú poruchu odôvodňujúcu nebezpečenstvo jej zrútenia pri

jeho užívaní, neboli zaznamenané ani žiadne viditeľné stopy po plesniach. Z predloženého stanoviska
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bardejov z 9.1.2014 nevyplýva zákaz užívania bytu, ale
len konštatovanie o rozpore prítomností plesní na obvodových stenách bytu s § 2 ods. 11 vyhlášky
MinisterstvazdravotníctvaSRč.259/2008Z.z.opodrobnostiachapožiadavkáchnavnútornéprostredie
budovaominimálnychpožiadavkáchnabytynižšiehoštandarduanaubytovaciezariadeniaspoukazom

na jeho stav ku dňu vykonania kontroly, kedy bol byt v užívaní žalobcov v 1. a 2. rade takmer 4 mesiace
a zo strany blízkych príbuzných žalobcov v 1. a 2. rade došlo k zmene pomerov pri spôsobe jeho
užívania (uvedenému nasvedčujú aj čestné vyhlásenia X. H. a G. H.), ako aj k realizácii zmien spôsobu
vykurovania a vybavenia bytu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že žiaden právny predpis (a v
danom prípade ani rozhodnutie žiadneho štátneho orgánu) nezakazuje užívanie takých bytov v bytových

domoch, ktorých tepelno-izolačné vlastnosti nezodpovedajú technickým normám platným v súčasnosti,
ale len technickým požiadavkám platným v čase ich výstavby, preto nemožno dospieť k záveru, že
prevedený byt nie je možné použiť podľa účelu a povahy zmluvy, t.j. na bývanie.30.Žiadasatiežpoznamenať,žepokiaľnároknaprimeranúzľavuzkúpnejcenyžalobcoviav1.a2.rade
odvodzovali od technicky nesprávneho zapojenia pôvodného vykurovacieho telesa bytu na jeho vetraciu
šachtu, toto svoje tvrdenie neosvedčili žiadnym dôkazom, hoci bolo žalovanými v 1. a 2. rade výslovne

popreté už v ich písomnom vyjadrení k žalobe. Napokon je potrebné prisvedčiť žalovaným v 1. a 2. rade
aj pokiaľ ide o ich argumentáciu, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní nepreukázali neadekvátnosť
ceny bytu stavu predmetu kúpy a preto ani v prípade záveru o existencii vád bytu, za ktoré by žalovaní
v 1. a 2. rade zodpovedali, v konaní neboli zo strany žalobcov v 1. a 2. rade preukázané podmienky
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na primeranú zľavu 10.000,- Eur z dohodnutej kúpnej ceny

30.000,-Eur (teda vo výške 1/3-iny z kúpnej ceny), ktorá okrem ceny za byt zahrňovala aj odplatu za
garáž, vo vzťahu ku ktorej žiadny dôvod pre uplatnenie primeranej zľavy v konaní nebol ani len tvrdený
(analogicky rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/87/2017 z 28.5.2018). Žalovaní v 1. a 2.
rade dôvodne namietali, že výška žalobou uplatnenej zľavy z kúpnej ceny v konaní nebola preukázaná
a bola vygenerovaná náhodne.

31. Z dôvodu, že neboli preukázané zákonom prezumované podmienky, na základe ktorých by bolo
možné priznať primeranú zľavu z kúpnej ceny a tak žalobe čo aj len z časti vyhovieť, súd žalobu v celosti
zamietol, ako to vyplýva z prvej vety výrokovej časti tohto rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania súd primerane aplikujúc § 255 C.s.p.
vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní plne procesne úspešní a nárok na

náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade si v celom rozsahu uplatnili, preto im patrí nárok na
náhradu ich trov konania v rozsahu 100 % od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov v 1. a 2.
rade.
36. V súvislosti so svojím rozhodnutím o trovách konania súd u žalobcov v 1. a 2. rade nevzhliadol
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania žalovaným

v 1. a 2. rade bolo dôvodné nepriznať. Takéto okolnosti neboli ani jednou zo strán sporu tvrdené alebo
preukazované. Ustanovenie § 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.).
Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť

vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané
dôvody. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p.

neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti zákona, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho
výsledok. V danom prípade má súd za to, že takéto výnimočné dôvody na strane žalobcov v 1. a 2.
rade dané nie sú. Je totiž zodpovednosťou každého účastníka právneho vzťahu zvážiť všetky prípadné

následky plynúce z vývoja súdneho konania a so svojou žalobou sa obrátiť na súd až po zrelej úvahe
v otázke predpokladu jej dôvodnosti vrátane vyhodnotenia dôkaznej situácie a po neúspešnom pokuse
o dobrovoľné (mimosúdne) vyporiadanie sporných nárokov tvoriacich predmet sporu so zúčastnenými
stranami dohodou.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutéhorozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.