Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010557
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117010557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému J. X., nar. XX.XX.XXXX, pre
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 30.1.2020 č.k. 15T/21/2017-516, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.9.2020
takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
J. X., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. W., L. č. XXX/X, okr. Piešťany, t.č. v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov
odsudzuje:
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods.
1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - otvárací
nôž s čepeľou dĺžky asi 10 cm s vyrezaným trojuholníkom s troma kruhmi na čepeli a zlomenou špičkou
s čierno žltou rúčkou.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/79/2018 zo dňa 11.03.2019, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 30.1.2020 č.k. 15T/21/2017-516 rozhodl tak, že obžalovaného
J. X. uznal za vinného, že
dňa 25.09.2016 v čase asi o 01.00 hod. v meste O. na ulici Na hlinách, pri protihlukovej stene, v blízkosti
predajne Tesco expres, pristúpil k K. K., pričom počas rozhovoru s ním vytiahol otvárací nôž s čepeľou
dĺžky asi 10 cm s vyrezaným trojuholníkom s troma kruhmi na čepeli, ktorý držal vo voľne spustenej
pravej ruke, pričom po chvíli sa ho spýtal, že či chce, aby ho dobil, odrezal mu hlavu, alebo dopichal

ho s nožom, a následne k nemu pristúpil, chytil ho ľavou rukou za pravý rukáv bundy, pričom mal čepeľ
noža obrátenú smerom ku K. K. vo výške jeho hrudníka vo vzdialenosti asi 0,5 metra a povedal mu,
aby ho neklamal ohľadne I. L., následne ho pustil po chvíli schoval nôž a znova mu opakoval, aby ho
neklamal a že pôjde s ním, na čo znova k nemu pristúpil a chytil ho pravou rukou na ľavé plece a povedalmu: "Poď lebo ti dám pravý hák" a udrel ho päsťou do ľavého ramena, v dôsledku čoho poškodený
spadol na zem, kde ho ešte minimálne 2-krát kopol do ramena a znova vytiahol nôž a povedal mu,
aby sa postavil, lebo mu odreže hlavu, a aby nekričal, načo sa K. K. zdvihol zo zeme a následne išli

spolu smerom k prechodnému bydlisku K. K. na ulici G. č. X, O., pričom počas cesty sa ho obvinený
na schodisku na U. ulici v O. za ďalších vyhrážok s nožom v ruke spýtal, čo má v šedej plátennej taške
a následne mu prehľadal obsah tašky, z ktorého si obvinený zobral mobilný telefón zn. SONY Xperia
120, IMEI:355875051461313 a slúchadlá na telefonovanie neznámej farby a typu patriace K. K., a po
príchode do bytového domu na ulici G. č. X, O., ho K. K. z obavy o svoj život a zdravie vpustil do

rodinného domu, v ktorom býva a kde má prenajatú svoju izbu, kde mu obvinený svojvoľne vošiel do
izby a túto mu prehľadal a prezrel, pričom v čase približne o 02.00 hod. dňa 25.09.2016 z bytu odišiel na
neznáme miesto, čím svojim konaním nespôsobil K. K. žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadali ošetrenie
a spôsobil mu celkovú škodu vo výške 28,- Eur,
teda - iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, - proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v

úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchal - zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona, - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2,

§ 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analogiam“ na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o
treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo

dňa 11.03.2019, právoplatným dňa 22.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn.
6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - otvárací nôž s čepeľou dĺžky asi 10 cm s
vyrezaným trojuholníkom s troma kruhmi na čepeli a zlomenou špičkou s čierno žltou rúčkou. Podľa §

60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného K. K., nar. XX.XX.XXXX v V. W., K. republika,
trvale bytom O., P. cesta XXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný ako aj prokurátor. Obžalovaný podal odvolanie
proti výrokom o vine a o treste. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, v neprospech

obžalovaného. Obžalovaný neskôr, vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, uviedol, že svoje
odvolanie chcel zobrať späť, no nejakým nedopatrením toto jeho odvolanie odišlo z ústavu na výkon
väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Podaním zo dňa 8. 7. 2020 obžalovaný zobral
späť svoje odvolanie proti rozsudku zo dňa 30. 1. 2020. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu,
ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora, obžalovaný uviedol, že

trvá na späťvzatí svojho odvolania, ktoré podal proti rozsudku. Predseda senátu odvolacieho súdu,
postupompodľa§312ods.4Trestnéhoporiadkuzobralnavedomiespäťvzatieodvolaniaobžalovaného.
Predmetom odvolacieho konania tak zostalo odvolanie prokurátora proti výroku o treste, ktoré podal v
neprospech obžalovaného.
3. Prokurátor v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že súd v konečnom dôsledku pri určení

výšky trestu odňatia slobody (4 roky a 8 mesiacov) obžalovanému J. X. postupoval neprimerane a
v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 34 Trestného zákona, ktoré upravuje základné
zásady ukladania trestov. Súd sa pri rozhodovaní a následnom ukladaní druhu a výmery trestu opomenul
zaoberať okolnosťami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona, a to najmä spôsobom spáchania
činu (viacčinný súbeh dvoch závažných zločinov, dokonca so zbraňou - nožíkom), jeho následkom, ako

aj samotnou osobu páchateľa a možnosťou jeho nápravy, pričom osobu páchateľa treba hodnotiť vo
všetkých súvislostiach. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný J. X. bol v minulosti celkovo až
19-krát súdne trestaný (prevažne násilná, majetková a drogová trestná činnosť), pričom bol opakovane
súdne trestaný i za zločiny rovnakého násilno-majetkového charakteru (trestné činy lúpeže), teda ide
zjavne o špeciálneho recidivistu. Vzhľadom na osobu obžalovaného J. X. (viacnásobne súdne trestaná

osoba a špeciálny recidivista) a opakovanú závažnú trestnú činnosť so zbraňou, čo nepochybne zvyšuje
závažnosť takého konania, mal súd obvinenému J. X. uložiť trest prísnejší, spravodlivejší ako ten, ktorý
mu uložil rozsudkom, sp. zn. 15T/21/2017, keď neodôvodnene a automaticky aplikoval ustanovenie § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výške 4 roky a 8 mesiacov,pričom ani tresty, ktoré boli obžalovanému J. X. uložené skoršími rozhodnutiami súdov, nemali na jeho
osobu žiadny represívny a ani prevýchovný účinok. Pritom na použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona v prípade obžalovaného J. X. neboli splnené zákonné podmienky, keď súd toto

zákonné ustanovenie vo všeobecnosti „môže“ použiť pri ukladaní trestu, t.j. ,,môže“ znížiť trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, avšak nejde o automatické, obligatórne aplikovanie
tohto zákonného ustanovenia v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom). Súd mal preto obžalovanému J. X. uložiť trest odňatia
slobody vo výške minimálne 8 rokov. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému J. X. napadnutým

rozsudkom nie je v súlade so zákonom s tým, že tento považujem za neprimerane nízky. Preto na
základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia §
321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 15T/21/2017 zo dňa 30.01.2020 a súčasne, aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám
vo veci rozsudkom rozhodol. Rovnako sa prokurátor vyjadril aj na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu. Obžalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste považuje za správny, nakoľko boli

splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 Trestného zákona. Navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania
prokurátora v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a
proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.6. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prokurátora o tom, že uložený trest odňatia
slobody je, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, neprimerane mierny.
7. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v časti týkajúcej sa uloženého trestu uviedol:

Páchateľ zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody na 7
až 12 rokov a páchateľ zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona trestom odňatia slobody
na 4 až 10 rokov. Súd obžalovanému musel ukladať trest odňatia slobody, a to v súlade s ustanovením
druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona, pretože horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
v danom prípade prevyšuje päť rokov, a to u oboch zločinov. V prípade obžalovaného ide navyše o

zbiehajúcu sa trestnú činnosť s trestnou činnosťou, zo spáchania ktorej bol obžalovaný uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo dňa 11.03.2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019, a preto súd obžalovanému ukladal
súhrnný trest odňatia slobody. Vychádzajúc z ustanovení o zásadách na ukladanie úhrnného trestu súd
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, ktorý je najprísnejšie
trestným činom zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody

súd navyše zvýšil podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona z 12 na 16 rokov, a teda súd mal obžalovanému
ukladať trest v sadzbe od 7 do 16 rokov pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pretože obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu v zásade priznal a tento aj oľutoval a tiež bol už za
trestný čin v minulosti odsúdený, čo vyplynulo z odpisu registra trestov.
Súd však nemohol nezohľadňovať motív konania obžalovaného, kedy tento konal s cieľom nájsť svoju

vtedajšiu priateľku, pričom v tomto smere výpoveď obžalovaného potvrdzuje aj poškodený, svedkovia
S., J. a tiež svedkyňa I. L., ktorá bola tou osobou, ktorú obžalovaný u poškodeného hľadal. Svedkyňa I.
L. naviac potvrdila, že v danom čase užívala drogy a tiež aj to, že drogy jej v jednom prípade ponúkol
aj poškodený. Konanie obžalovaného je tak pochopiteľné, avšak neospravedlniteľné, pretože na to, aby
našiel svoju priateľku a chránil ju pred užívaním drog si vybral spôsob, ktorý nie je zákonom dovolený

a svojim konaním spáchal trestné činy, z ktorých bol uznaný vinným týmto rozsudkom. Toto bol preto
aj dôvod, pre ktorý súd vyhlásenie obžalovaného o vine prijal, hoci podstatná časť dokazovania bola
už na hlavnom pojednávaní vykonaná a aj bez jeho vyhlásenia o vine by ho súd uznal vinným zo
spáchania žalovaného skutku. Súd v prejednávanom prípade vyhlásenie obžalovaného prijal a „per
analogiam“ aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vychádzajúc zo

stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj
55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36
písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa §
257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017.

Dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona je skutočnosť, že
obžalovaný sa v zásade priznával k spáchaniu skutku, ale jeho spáchanie odôvodňoval z jeho pohľadu
správnym dôvodom chrániť a nájsť svoju priateľku, ktorej niekto iný ponúka drogy. Z daných okolností je
preto súd toho názoru, že v prejednávanom prípade na naplnenie účelu trestu v prípade obžalovaného
postačí aj trest kratšieho trvania, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený o jednu

tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov. (7 rokov = 84 mesiacov, 84 : 3 = 28, 84 - 28 = 56, 56 mesiacov = 4 roky a 8 mesiacov). Takto
uložený trest odňatia slobody je podľa názoru súdu trestom zákonným a spravodlivým, ktorý je spôsobilý
plniť tak individuálnu ako i generálnu prevenciu, pričom zohľadňuje aj spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku obžalovaného, jeho osobu a jeho pomery.

8. Nesprávnosť postupu pri rozhodovaní prvostupňového súdu spočíva v tom, že aplikoval na daný
prípad v predchádzajúcom odseku citované stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a na základe neho pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, podľa ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analogiam.

9. Odvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že za danej situácie, ktorá vznikla na hlavnom
pojednávaní, keď obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
až po vykonaní časti dokazovania v otázke viny, je možné takéto vyhlásenie prijať a rozhodnúť, že
dokazovanie sa vo vzťahu k otázke viny ďalej nevykoná. Po prijatí takéhoto vyhlásenia o vine je preto
možné zvažovať aj možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu, v

zmysle vyššie citovaného stanoviská trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
10. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie použiť ustanovenia Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu práve motívom konania
obžalovaného.Podľaprvostupňovéhosúdubolokonanieobžalovanéhovedenejmotívomchrániťanájsťsvoju priateľku, ktorej niekto iný ponúkal drogy, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí, ktoré vo svojom
odôvodnení uvádza prvostupňový súd. Mal to byť práve aj poškodený, ktorý v jednom prípade mal
ponúknuť drogy priateľke obžalovaného.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu však prvostupňový súd precenil význam motívu, ktorým malo byť
vedené konanie obžalovaného. Poznanie motívu páchateľa trestného činu, je jedným z predpokladov
spravodlivého rozhodnutia o treste. V tomto prípade však pri úvahe o výške trestu bolo potrebné
zohľadniť, okrem motívu, aj ďalšie významné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
12. Je to predovšetkým osoba obžalovaného, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť, za ktorú bol v

minulosti už trestaný. Početnosť odsúdení obžalovaného, ako aj závažnosť trestných činov, za ktorých
spáchanie bol už v minulosti súdne trestaný, svedčia jednoznačne o tom, že obžalovaný je kriminálne
narušená osobnosť. V tomto smere osobu obžalovaného opísal výstižným spôsobom prokurátor vo
svojom odvolaní. Preto odvolací súd na tomto mieste na tento opis osoby obžalovaného iba odkazuje,
bezpotrebyjehoopakovania.Kriminálnuminulosťobžalovanéhopritomsúdsprávnezistiloboznámením
jeho odpisu z registra trestov, no z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by túto zohľadnil

pri úvahe na výškou trestu. To považuje odvolací súd za zásadnú chybu prvostupňového rozhodnutia.
13. Rovnako sa prvostupňový súd dopustil chyby, keď nezohľadnil, že obžalovanému ukladá trest
za viacnásobnú, úmyselnú, zbiehajúcu sa trestnú činnosť a to naviac za takú trestnú činnosť, ktorej
spáchania sa obžalovaný už v minulosti dopustil a bol za ňou aj právoplatne odsúdený.
14. Skutočnosti uvedené v odseku 12 a 13 majú podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúci vplyv

na to, či je možné v tomto prípade použiť, v zmysle citovaného stanoviska trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody. Obe uvedené skutočnosti, najmä vo svojej kombinácii neumožňujú v tomto
prípade aplikovať uvedené stanovisko. Závažnosť posudzovanej trestnej činnosti (ktorá vyplýva z osoby
obžalovaného,spôsobujejspáchaniaamnohostitrestnejčinnosti)dávapriestorskôrkúvahámouložení

vyššiehotrestuodňatiaslobodyakonaspodnejhranicitrestnejsadzby,bližšiekjehopolovici.Vyhlásenie
o vine obžalovaného, ktoré je pri rozhodovaní o treste potrebné zohľadniť, má za následok, že nebude
uložený trest odňatia slobody vo vyššej výmere, ale trest pri spodnej hranici trestnej sadzby.
15. S poukazom na zistenia a závery, ku ktorým dospel odvolací súd pri prieskume napadnutých výrokov,
rozhodol o zrušení výrokov o treste a spôsobe ich výkonu.

16. Pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd
sám rozhodol o treste pre obžalovaného. Výška uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov
je primeraná a splní najmä účel generálnej prevencie. Uloženie takéhoto trestu odňatia slobody
predovšetkým zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a ochráni spoločnosť pred
jeho protiprávnym konaním. Zároveň môže byť dostatočnou výstrahou pre iných občanov a signálom,

že opätovné páchanie závažnej a násilnej trestnej činnosti môže viesť k výrazným trestnoprávnym
sankciám. Uloženie trestu odňatia slobody ako súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, podľa zásad pre
ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, bolo zo strany prvostupňového súdu
správne. Rovnako aj požitie ďalších ustanovení Trestného zákona tak, ako sú citované v napadnutom
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, bolo bezchybné, preto ich odvolací súd prevzal bezo zmeny aj

do výroku svojho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.