Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200626
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619200626.11

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci navrhovateľky - matky: I.
H., F.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., zastúpená advokátkou: JUDr. Soňou Petrusovou, so sídlom
Adyho 34, Lučenec a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E.. S. XX, W., toho času XX G. J. H. XQJ, H., J. P. R. T. I. J. Í., zastúpený advokátom: Mgr. Michalom
Markotánom, so sídlom Rádayho 8/A, Lučenec za účasti maloletého dieťaťa: D. H., F.. XX.XX.XXXX,

bytom H. XXX/XX, H., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že R.S. G., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého D. H., nar. XX.XX.XXXX,
narodeného z matky I. H., nar. XX.XX.XXXX.

Maloletý D., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať výživným na maloletého D. sumou 75,--Eur mesačne, najneskôr do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet matky, počnúc od 06. februára 2019.

Zameškanévýživnéhozačasod06.februára2019dorozhodnutiasúduvovýške1.333,93Eurjeotec p
o v i n n ý splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20,--Eur mesačne s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku na účet matky pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky.

Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .

Otec je p o v i n n ý zaplatiť matke náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 66,--Eur,
náklady na znalecké dokazovanie vo výške 220,--Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 184,62 Eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.02.2019 matka podala návrh na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu práv a

povinností k maloletému. Svoj návrh odôvodnila tým, že v minulosti bola drogovo závislá, pričom jej bola
nariadená ochranná liečba, na ktorú nastúpila dňa XX.XX.XXXX. Na uvedenej liečbe sa zoznámila s
domnelým otcom, ktorý tam nastúpil v januári 2015. Zoznámenie prerástlo v intímnu známosť a to trvalo
až do marca 2015 aj s intímnym pomerom. Po prepustení bola s domnelým otcom v dennom kontakte.
Po týždni ako sa vrátila domov zistila, že je tehotná. Začali s domnelým otcom plánovať budúcnosť. Keď
domnelého otca prepustili z P. z liečenia, nastúpil do práce, kde mu držali miesto a zobral do podnájmu

byt v C.. Pomáhala im aj jeho matka, no to sa nedalo do nekonečna. Keďže ona bola tehotná a bývalo
jej väčšinu dňa zle, potrebovala mať normálnu stravu. Po viacerých nezhodách, keď doniesol domovnotebook a veľký televízor na splátky, tak sa rozhodla, že sa vráti domov do H.. Najprv sa domnelý otec
snažil, aby boli spolu, potom sa do toho začala starať jeho matka, tak sa odcudzili. Celé tehotenstvo bola
navšetkosama.Absolvovalamnožstvovyšetrení,odberplodovejvody.MaloletýsanarodilXX.XX.XXXX

pričom bola v kontakte so sestrou domnelého otca. Nakoniec domnelý otec prišiel za ňou do pôrodnice
spolu so svojou matkou, na druhý deň prišla aj jeho sestra s rodinou. S otcom komunikovala každý deň,
posielala mu denne fotky a odpisovala na správy. Po výplate ich prišiel prvýkrát navštíviť a doniesol
maloletému plienky a nejaké rifle, čo maloletému poslala jeho matka. O maloletého prejavoval veľký
záujem. Párkrát si aj písali, že by to mohli opäť skúsiť, no po jeho návšteve matka našla pri vankúši,

kde sedel s maloletým, sklenku na fajčenie drog. Vtedy začala o domnelom otcovi opäť pochybovať.
Druhýkrát ich prišiel pozrieť na ďalší mesiac, vtedy už býval so svojou matkou. V marci 2016 prišiel na
tretiu návštevu, kde jej spomenul, že odchádza za novou známosťou do I., že maloletého už nestihne
zapísať, pretože má veľa vybavovania s odletom a cestou. Sľúbil, že v auguste sa vráti na otočku a
všetko dá do poriadku. Otec potom čo odletel sa viac neozval. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa
udržiavala pohlavný styk výlučne s odporcom. Domnelý otec žije a pracuje v I..

Dňa 26.03.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že začiatkom D. XXXX nastúpil
na protitoxikomanickú liečbu v P., ktorá bola určená v roku 2010 súdom W.. Túto liečbu absolvoval za 3
mesiace.Tamsaspoznalsnavrhovateľkou.Vtomčaseužbolamatkoudvochdetí,ktoréjejboliodobraté
a zverené do starostlivosti jej matky. Poukázal na to, že navrhovateľka mala pomer ešte aj s A. J., D. P.
a pánom doktorom, ku ktorému chodievala do kancelárie po 22:00 hod. Preto si nie je istý, či je otcom

maloletého. Z daného dôvodu žiada o krvné skúšky otcovstva. Po ukončení liečby začal hľadať bývanie,
nakoľko mu oznámila, že je tehotná a dieťa je jeho. Vrátil sa naspäť do práce. Zaplatil 500,--Eur depozit,
plus prvý nájom, tieto peniaze si požičal od svojej mamy, pretože rodina navrhovateľky neprispela. On
chodil do práce 10 hodín denne 6 dní v týždni, pričom on bol stále len zlý a nezodpovedný, lebo si
po práci dal jedno pivo. Jedného dňa prišiel domov z práce, pričom zistil, že navrhovateľka odišla k

rodičom do H.. Po týždni sa vrátila, urobila nákup za približne 40,--Eur, to bolo všetko čím za celý čas
prispela do spoločnej domácnosti. So stravou im pomáhala aj jeho matka. Život s navrhovateľkou bol
ako jeden zlý horor, ktorý nemal konca. V júni 2015 prišla po veci a odišla k svojim rodičom. On zostal
v byte sám, po psychickej stránke sa zrútil. Povedala mu, že nechce mať s ním nič spoločné a nech
jej dá navždy pokoj. Po čase domnelý otec byt odovzdal, lebo ho nezvládal platiť a odišiel bývať k

svojej matke. Keď sa narodil maloletý, išiel ho pozrieť do A., no navrhovateľka mu ho nechcela ukázať.
On chcel, aby bol zapísaný hneď do rodného listu ako otec, no navrhovateľka nechcela. Jej dve deti
jej odobrali kvôli drogám. Maloletého domnelý otec videl štyrikrát v živote a chcel na neho prispievať
40,--Eur alebo 50,--Eur lebo viac sa mu nedalo. Chcel taktiež urovnať aj vzťah s navrhovateľkou, no
nedalo sa. Ako sa navrhovateľka dopočula, že pracuje, tak si ho odblokovala na facebooku a začala

mu posielať fotky a písať. Po narodení bol za maloletým dva alebo tri krát, dal mu peniaze 40,--Eur a
70,--Eur a plienky na hygienu. V apríli 2016 odišiel do I., našiel si priateľku, s ktorou má 8. mesačného
syna. Je pravda, že pracuje, ale pracuje len cez agentúru (brigádne), takže nemá stály príjem. Chodí do
práce, len keď ho zavolajú. Za jeden deň zarobí 62,-- libier. V Anglicku je to s prácou veľmi slabé kvôli
Brexitu, takže v súčasnosti žije so svojou rodinou len z ruky do ruky. Musí platiť podnájom, trojizbový

dom čo je v I. drahé. Platí nájom vo výške 470,--libier, dane pre mesto 55,--Eur, plyn 50,--libier, voda
30,--libier paušál 28,-- libier, poistku 40,--libier, internet 25,--libier, cesta do práce na jeden deň 10,-- libier
plus strava, šatstvo, hygiena a dve maloleté deti. Jeho družka poberá príspevok na deti t.j. 40,-- libier
a benefit 140,-- libier z úradu za to, že on robí. Keď začne platiť sumu 200,--Eur tak ako to požadovala
navrhovateľka, nebude mať na nájom. Jemu sa viac ako 50,--Eur až 60,--Eur platiť nedá, lebo má rodinu

a dve maloleté deti. Navrhovateľka nemá ani tušenia, čo to je pracovať a vydrieť si poctivo zarobené
peniaze. Navrhovateľka mu odoprela starať sa a vychovávať jeho dieťa a teraz si robí nároky. V júli 2016
bol v H. otcov otčim E. G., že pokiaľ matka chce výživné tak je to v poriadku, ale že pôjde na testy DNA.
Ona to odmietla že nič nechce.
Vo veci sa konalo dňa 07. augusta 2019 pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, domnelý

otec aj kolízny opatrovník.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že si je istá, že otcom je označený otec, pričom súhlasila s
krvnými testami.
Domnelý otec na pojednávaní uviedol, že si nie je istý, že je otcom maloletého, nevylučuje to však. Podľa
jeho názoru je to na 50%.

Z vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že súhlasia so závermi
znaleckého posudku.
Z vyjadrenia otca zo dňa 13.12.2019 vyplýva, že otec nemá námietky voči svojmu otcovstvu. Nebol si
však istý otcovstvom z viacerých dôvodov. Išlo o veľmi krátku známosť a dieťa vôbec nebolo plánované.Navrhovateľka ho označila za otca, spočiatku jej aj veril. Okolnosti sa však zmenili, keď vybavil spoločné
bývanie. Vôbec im to neklapalo a po chvíli odišla domov k rodičom do H.Á.. Keďže navrhovateľka odišla
tehotná, ukončila s ním pomer a keď sa maloletý narodil ho nechcela domnelému otcovi ukázať, tak to

u neho vyvolalo pochybnosti. Pokiaľ ide o výšku výživného požadované matkou tak s touto nesúhlasí,
nakoľko pracuje len brigádne a jeho príjem je kolísavý. Pracuje za minimálnu mzdu a jeho náklady na
bývanie sú podstatne vyššie ako na Slovensku. Žiada o zaviazanie prispievať výživným v rozmedzí 30,--
Eur až 50,--Eur.
Dňa 25.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že uznáva otcovstvo k

maloletému a súhlasí s tým, aby ho súd určil za otca. Nesúhlasí však s výškou navrhovaného výživného.
Vzhľadom na jeho príjem, majetkové pomery a pravidelné mesačné náklady vie platiť výživné najviac vo
výške 50,--Eur mesačne. Poukazuje na to, že so svojou družkou vychováva a stará sa o dve maloleté
deti manželkinu X. ročnú dcéru, ktorú má z prvého vzťahu a spoločného syna, ktorý bude mať v júli X
roky. Maloleté deti sú odkázané na príjem domnelého otca. Pokiaľ ide o jeho príjem, tak má minimálnu
pracovnú mzdu, a momentálne je na nútenej dovolenke, je možné že o zamestnanie príde. V súčasnosti

z dôvodu koronakrízy poberá len 80% z platu, čo predstavuje 667,62 libier čo činí 739,11 Eur. Pred
koronakrízou zarábal od 650,--libier (717,20 Eur) do 980,--libier (1.081,32 Eur) mesačne v závislosti od
počtu odpracovaných hodín. Iný príjem nemá. Družka prestala pracovať v septembri 2019 ,nakoľko mala
zdravotné problémy. V súčasnosti sa stará o maloleté deti a o domácnosť. Má priznaný nárok na dve
deti v sume 35,--libier (38,62 Eur) týždenne, čo predstavuje sumu 154,48 Eur mesačne. V minulosti jej

bol priznaný benefit vo výške 148,--libier (163,30 Eur) hradený dvakrát mesačne, to znamená 326,60
Eur mesačne, ktorý už v súčasnosti nepoberá. Pokiaľ ide o náklady, od 07.02.2020 platí nájomné vo
výške 725,-- libier t.j. 802,63 Eur, vodné stočné 56,--libier t.j. 61,79 Eur, elektrika 80,--libier t.j. 88,27 Eur,
plyn 50,--libier t.j. 55,35 Eur, internet 35,--libier t.j. 38,62 Eur, televízna licencia 13,50 libier t.j. 14,90 Eur,
mobilný telefón 40,--libier t.j. 44,14 Eur, družkin mobil 40,--libier t.j. 44,14 Eur, náklady na domácnosť

(strava, potraviny, hygiena, ošatenie ) v sume 100,--libier t.j. 111,34 Eur týždenne, čo mesačne činí
441,36 Eur, miestna daň 114,--libier t.j. 125,79 Eur mesačne, náklady na maloletého (mlieko, plienky,
ošatenie, hygiena) približne 30,--libier t.j. 33,10 Eur, náklady na družkinu dcéru približne 30,--libier
t.j. 33,10 Eur, náklady na cestu do práce a späť v sume 25,--libier (27,58 Eur týždenne za mesiac
110,32 Eur) a mesačná splátka úveru vo výške 35,--libier t.j. 60,69 Eur. Uviedol, že v jeho silách nie

je možné zabezpečiť k ostatným nákladom a výdavkom úradné preklady listín z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. Žiada o určenie vyživovacej
povinnosti odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež uviedol, že v terajšej dobe mu finančne vypomáhajú
rodičia jeho družky. Súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Nežiada ani upraviť styk s maloletým.

Vo veci sa uskutočnilo dňa 01.07.2020 pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil otec, prítomná však bola
matka, jej právna zástupkyňa, právny zástupca otca ako aj kolízna opatrovníčka. Súd preto rozhodol,
že bude pojednávať v neprítomnosti otca.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že otec vo svojom vyjadrení súhlasil s tým, aby bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, spornou zostala len výška výživného. Poukázali na

to, že nie všetky výdavky na strane otca sú opodstatnené, zároveň i na to, že otec predložil výplatnú
pásku za jeden mesiac.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomných podaniach. Poukázal na to,
že matka zapísala maloletého do rodného listu 6 dní po narodení. V tom čase sa ešte otec zdržiaval na
území Slovenskej republiky. Otec vtedy nadobudol pochybnosti o tom, či je vôbec otcom maloletého

dieťaťa. V súčasnosti sa však otec stará o dve maloleté deti, takisto má aj výdavky, ktoré považuje za
opodstatnené. Výšku výživného, ktorú požaduje matka, považuje za neprimeranú a otec žiada zaviazať
výživným maximálne do výšky 50,--Eur od právoplatnosti rozhodnutia.
Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom boli dohodnutí, že ho zapíšu do rodného listu, avšak otec
pracoval vo W. a cez víkendy sa nedalo zapísať otca do rodného listu. Následne odišiel do I., pričom

prisľúbil, že sa vráti v auguste. Otec sa však už nevrátil. Matke hrdosť nedovoľovala, aby si od neho
pýtala peniaze. Neskôr si uvedomila, že maloletému nebude otca odopierať a že mu umožní, aby sa otec
s ním stretával. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. V súčasnosti pracuje na mestskom
úrade, kde je zapojená do projektu v trvaní 9. mesiacov kde zarába v čistom 600,--Eur mesačne. Má
však viacero exekúcií a tak jej hneď exekútori siahli na príjem vo výške 240,--Eur. Zvyšnú časť 300,--Eur

dáva svojej matke, ktorá zabezpečuje všetky potreby súvisiace s domácnosťou ako aj výdavky súvisiace
so starostlivosťou o maloletého. Rovnako matka je ešte povinná platiť výživné na svoju dcéru, ktorá
je zverená do osobnej starostlivosti matky. Platí poistku vo výške 30,--Eur štvrťročne, mobil vo výške
25,--Eur mesačne, televíziu a internet vo výške 25,--Eur mesačne, na oblečenie dá asi 30,--Eur za dvamesiace a na tenisky 50,--Eur za štvrťrok. Matka pracuje len 2 mesiace. Maloletý nemá žiadne zdravotné
problémy, v minulosti však trpel astmou a obštrukčnou bronchitídou.
Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že žiadajú určiť otcovstvo k maloletému, tak

že otcom je domnelý otec a žiadajú zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zaviazať
otca platením výživného vo výške 75,--Eur mesačne počnúc podaním návrhu. Styk nežiadajú upraviť.
Zároveň matka požadovala náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku, nákladov
na znalecké dokazovanie, ako aj trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vo výške 184,62
Eur.

Právny zástupca otca v záverečnej reči uviedol, že navrhujú, aby súd určil otcovstvo domnelého otca,
aby maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného vo výške po
50,--Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku eventuálne, aby súd konanie o určenie otcovstva
zastavil maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného vo výške
50,--Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Kolízna opatrovníčka v záverečnej reči uviedla, že súhlasia s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej

starostlivosti matky a zároveň súhlasia aj s výškou výživného, ktorú navrhol súd.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z rodného listu bolo zistené, že maloletý D. sa narodil XX.XX.XXXX, pričom otec v rodnom liste nie je
uvedený. Otcovstvo k maloletému dieťaťu nebolo určené ani súhlasným vyhlásením rodičov.

Zo záverov znaleckého posudku č.XX/XXXX zo dňa 20.11.2019 vypracovaného znalkyňou E.. W. U. H..
vyplynulo, že z výsledkov analýzy vyplýva, že otcovstvo R. G. voči maloletému D. možno považovať za
dokázané s pravdepodobnosťou 100%.
Z potvrdenia o zmene statusu pre pracovníka na nútenej dovolenke vyplýva, že vláda pokryla výdavky

súvisiace s pracovnou zmluvou otca z dôvodu predídenia jeho prepustenia do výšky 80% z platu.
Z daného dôvodu otec bude považovaný za pracovníka na nútenej dovolenke od 23. marca a bude
dostávať mzdu vo výške 80% platu, ktorý bude vypočítaný na základe priemerného mesačného príjmu
predchádzajúceho daňového roka. Na nútenej dovolenke ostane až dovtedy, kým si to bude vyžadovať
situácia a kým mu zamestnávateľ neoznámi, aby sa vrátil do práce.

Z výplatnej listiny za marec 2020 vyplýva, že otcovi bol vyrátaný v súvislosti s mimoriadnou situáciou
príjem vo výške 667,62 Eur .
Z potvrdenia o zvýšení nájomného je zrejmé, že otcovi bolo zvýšené nájomné od 07. februára
na sumu 725,--libier mesačne.
Z dokladu - poplatky pre mestskú radu H. vyplýva, že otec je povinný platiť mestskú daň za obdobie

do 01.04.2020 do 31.03.2021 v celkovej výške 1135,16 libier a to formou 10. splátok. Suma 109,16
Eur bola splatná 15. apríla 2020 a následne bude platiť 9 splátok vo výške 114,--Eur so začiatkom od
01. mája 2020.
Podľa ustanovenia § 104 ods. 3 CMP, ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka
v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného

opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
Podľa ustanovenia § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
Podľa ustanovenia § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil
v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Keďže v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nastúpila 3. vyvrátiteľná
domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na
základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona
o rodine. V danom prípade po splnení tejto podmienky bolo potvrdené otcovstvo domnelého otca aj
znaleckým posudkom a to s pravdepodobnosťou na 100%. Z daného dôvodu súd určil, že domnelý otec

je otcom maloletého Jakuba.
S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu.Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. 13)
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vzhľadom na to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, súd zveril maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa starala od narodenia. Súd pri rozhodovaní vychádzal z
toho, že otec súhlasil s tým, že maloletý bude zverený do jej starostlivosti ako aj s tým, že maloletého
bude matka zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec neprejavil záujem o starostlivosť o maloletého,
pričom je aj v záujme maloletého, aby zostal v starostlivosti matky, keďže táto sa oňho stará od

narodenia, s poukazom na to, že otca vôbec nepozná.
Otec si k maloletému dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka v konaní žiadala o priznanie
výživného od narodenia maloletého. Súdu však matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa
pre priznanie výživného od narodenia maloletého dieťaťa. Súd tu poukazuje aj na tú skutočnosť, že od
narodeniamaloletéhouplynuloviacako3roky,pričomzákonneumožňujepriznaťvýživnéviacako3roky

spätne. Súd však prihliadol na to, že matka nepreukázala žiaden hodnoverný dôvod, prečo nepodala
návrh na určenie otcovstva už po narodení dieťaťa, resp. bezprostredne po tom, čo jej otec prisľúbil
uznať otcovstvo a nespravil tak. Sama tvrdila, že jej to nedovoľovala jej hrdosť. To, že matka svojvoľne
nepodala z dôvodu svojej hrdosti návrh, nemožno považovať za objektívny dôvod, pre ktorý by mohlobyť výživné priznané aj spätne. Súd z daného dôvodu priznal výživné počnúc dňom podania návrhu a
to 06. februára 2019. Súd mal v konaní za preukázané, že otec pracoval od podania návrhu v I., kde
ako sám tvrdil dosahoval priemerný príjem od 717,20 Eur do 1.081,32 Eur mesačne. V súčasnosti

od marca 2020 poberá 80% z platu z dôvodu nútenej dovolenky, čo činí sumu 739,11 Eur. Teda v
konaní bolo preukázané, že otec v minulom roku v priemere dosahoval mzdu vo výške 899,--Eur (t.j.
717,20 Eur + 1.081,32 Eur ÷ 2 = 899,--Eur ). Takúto mzdu otec poberal celý rok 2019 ako aj január a
február roku 2020, od marca 2020 začal poberať mzdu vo výške 739,--Eur. Priemerná mzda otca ku dňu
rozhodovania súdu teda je vo výške 871,--Eur (t.j. 899 x 14 + 739 x 3 ÷ 17 mesiacov). Súd bral do úvahy

aj výdavky na strane otca, ktoré boli predložené súdu, pričom navrhovateľka nerozporovala ich výšku. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ide o výdavky celej rodiny, teda nielen o výdavky otca. To, že otec
dobrovoľne hradí výdavky svojej partnerky ako aj jej dcéry mu nemožno zazlievať, pretože ich náhrada
je založená na báze dobrovoľnosti a súd mu to nemôže zakázať, avšak súd na tieto výdavky nemohol
prihliadať. Partnerka otca je v produktívnom veku a je povinná hradiť svoju časť nákladov potrebných na
zabezpečenie svojich potrieb, pričom je potrebné upriamiť pozornosť na to, že otec nepreukázal súdu že

trpí takými zdravotnými problémami, ktoré by jej bránili vo výkone pracovnej činnosti. Zároveň vo vzťahu
k výžive jej maloletej dcéry je potrebné dodať, že maloletá má svojho otca a matku, ktorým prináleží
povinnosť ju vyživovať, pričom táto povinnosť neprináleží otcovi. Súd teda prihliadol na to, že výdavky
uvádzané otcom mu patria v podiele 1-iny a to nájomné vo výške 200,66 Eur, vodné a stočné vo výške
15,45 Eur, elektrina vo výške 22,07 Eur, plyn vo výške 13,84 Eur, internet vo výške 9,66 Eur, televízia vo

výške 3,73 Eur. Náklady na domácnosť vo výške 110,34 Eur a miestnu daň vo výške 31,45 Eur ako
aj telefón vo výške 44,14 Eur. Súd neprihliadol na náklady súvisiace s výživou družkinej dcéry, nakoľko
tieto náklady majú znášať jej rodičia. Rovnako neprihliadol ani na náklady na cestu do práce ani späť
vzhľadom na to, že otec v súčasnosti nechodí do práce a teda tieto náklady mu nevznikajú a rovnako
neprihliadol ani na splátku úveru, nakoľko prvoradou povinnosťou otca ako rodiča je prispieť na výživu

svojich maloletých detí a až následne môže uhrádzať vlastné potreby, do ktorých spadá aj úver. Výdavky
otca teda predstavujú sumu 451,34 Eur. Základom pre určenie výživného bola suma 419,66 Eur
(t.j 871 Eur - 451,34 Eur). Súd pri určení výživného vychádzal z rozhodovacej súdnej praxe, podľa ktorej
platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až 30% z jeho príjmu,
čo v prípade otca predstavuje rozpätie 104,92 Eur až 125,90 Eur. Súd zohľadnil skutočnosť, že otec

má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi, avšak vzhľadom že tento dosiahne
iba dva roky a je v celodennej starostlivosti matky, nepotrebuje toľko finančných prostriedkov ako jeho
ďalší syn, ktorý dosiahne vek 5 rokov. Súd je toho názoru, že otec je schopný platiť výživné vo výške
75,--Eur na maloletého Jakuba a pritom mu zostane dostatočné množstvo finančných prostriedkov na
zabezpečenie výživy svojho ďalšieho syna. Spolu s osobnou starostlivosťou zo strany matky ako aj jej

finančnou pomocou tak budú zabezpečené všetky základné potreby maloletého. Súd by v tomto smere
chcel poukázať na to, že otec sa sám rozhodol, že bude bývať v I., a to aj napriek tomu, že poberá len
minimálnu mzdu a jeho náklady sú vyššie ako to, čo v skutočnosti dosiahne na svojich príjmoch. Možno
to považovať za akýsi nadštandard na strane otca. Pojem „nadštandard“, je potrebné vnímať u každého
jedinca individuálne. Z vyjadrenia otca, je zrejmé, že je spokojný s tým, že musí uhrádzať finančné

náklady na svoju partnerku, na jej maloleté dieťa, pričom jeho príjem mu ani nepostačuje na úhradu
týchtonákladov,rovnakosámuviedol,žemôžedôjsťkstratejehozamestnania.Zároveňotecsimusíbyť
vedomí svojej vyživovacej povinnosti aj voči svojmu maloletému synovi D.. Je preto výlučne na otcovi,
aby zhodnotil svoje živobytie v I., keďže toto sa mu zjavne nevypláca. Zároveň pre zabezpečenie potrieb
rodiny by mal prehodnotiť zamestnanie jeho partnerky, aby ľahšie kryl výdavky súvisiace s ubytovaním a

nákladným životom v I.. To, že otec dobrovoľne zobral na seba všetky náklady ešte neznamená, že toto
jeho rozhodnutie by malo byť na úkor jeho maloletého syna, keďže aj on je povinný prispievať na jeho
výživu s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti. Otec sám poukazoval na to, že zarába iba minimálnu
mzdu, nepreukázal žiadne zdravotné problémy, teda je schopný zabezpečiť si aj inú prácu poprípade
má možnosť presťahovať sa na územie Slovenskej republiky, kde si môže nájsť vhodné zamestnanie,

zároveň dôjde aj k zníženiu jeho nákladov. Samotné vyhováranie sa na drahšie živobytie v zahraničí
nemôže byť na ťarchu maloletého.
Súd priznal matke aj zameškané výživné od dňa podania návrhu t.j. od 06.02.2019 do rozhodnutia súdu
vo výške 1.333,93 Eur. Súd stanovil výšku zameškaného výživného tak, že prihliadol na to, že si otec
neplnil dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť, pričom mu súd vymeral mesačnú výživu na maloletého

vo výške 75,--Eur. Súd priznal výživné pre maloletého počnúc 6. februárom 2019 t.j. 22 dní (75,--Eur ÷
28 = 2,68 Eur x 22 = 58,93 Eur) a 17 mesiacov t.j. spolu 17 x 75,--Eur + 58,93 = 1.333,93 Eur.
Súd zročné výživné povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20,--Eur mesačne s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.Súd pri určovaní splátok prihliadal na jeho príjmy ako aj výdavky a vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu
maloletému dieťaťu.
Rodičia nežiadali upraviť styk s maloletým dieťaťom, súd z daného dôvodu styk maloletého s otcom

ani neupravil.
Podľa ustanovenia § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach
notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
Vzhľadom na to, že matka mala náklady so zaplatením súdneho poplatku vo výške 66,--Eur,

taktiež zaplatila preddavok na trovy dôkazu vo výške 220,--Eur vznikol jej nárok ako úspešnej účastníčke
na ich náhradu. Zároveň bola matka zastúpená na poslednom pojednávaní aj právnou zástupkyňou,
teda vznikli jej aj trovy s právnym zastúpením, ktoré pozostávajú z prevzatia a prípravy zastúpenia a
účasti na konaní pred súdom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden právny úkon je určená podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako
1/13-ina výpočtového základu, t.j. 81,69 Eur x 2 = 163,38 Eur + režijný paušál vo výške 10,62 Eur x 2

= 21,24 Eur, t.j. spolu 184,62 Eur. Keďže matka bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd jej priznal
nárok na ich úhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma späť svoje predošlé priezvisko.