Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200977
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114200977.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: G. Ž., L..

XX.XX.XXXX, J. N. XX, D. L. E., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o.,
IČO: 36 856 592, so sídlom Šumavská 3, Bratislava, proti žalovanému: L. M. FINANC s.r.o., IČO: 36
250 244, so sídlom Tehelná 8, Trnava, zastúpený splnomocneným zástupcom: P. C., L.. XX.XX.XXXX,
J. P. X, P., o zaplatenie 1 150 000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 14C/5/2014-336 zo dňa 10.08.2016 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/344/2016-498 zo dňa 13.12.2016, ktorým bolo zriadené
zabezpečovacie opatrenie, sa zrušuje.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.01.2014 domáhal zaplatenia sumy 1 150
000,- eur s úrokom z omeškania 8,75% od 18.01.2012 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 23.3.2009 s novelizáciou dňa 20.2.2012

ako celku, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností na LV č.XXXX, XXXX P. zapísané na Správe
katastra P. pre okres XXX P., obec P., katastrálne územie P., list vlastníctva č.XXXX, vlastnícky podiel
X/X parc.č. XXX o výmere XXXX C. zastavané plochy a nádvoria, stavby súp.č. XX na parc.č. XXX,
LV č. XXXX, pozemky s parc. č. XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/
XX, XXXX/XX. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Dohodnutá kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti v
súlade s zmluvou podpísanou konateľom predstavovala sumu 1.190.000,-eur. V čl.III bod 5 kúpnej
zmluvy konateľ spoločnosti osobne notársky overeným podpisom potvrdzuje fyzické prevzatie kúpnej
sumy v hotovosti. Jeho nespochybniteľným právom bolo prevzatie finančnej hotovosti v mene a na
účet spol. L.M.FINANC s.r.o. Uvedené skutočnosti menovaný vlastnoručne overeným podpisom aj
potvrdil a všetky tieto skutočnosti aj zaviedol do príslušnej dokumentácie spoločnosti, došlo k uhradeniu

daňovej povinnosti ako aj zavedenie do záverečnej správy opatrovníka predloženej súdu. Vystupoval
a konal ako konateľ spoločnosti na základe rozhodnutia súdu. Dôkazom tohto konania je aj splnenie
si daňovej povinnosti voči štátu a to ako podaním daňového priznania za predaj nehnuteľností tak
uhradenie daňovej povinnosti. Vzhľadom k okolnostiam, ktoré vznikli na základe rozsudku Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Sžr/46/2011 zo dňa 17. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31. 01. 2012 došlo k zrušeniu rozhodnutia KS Trnava č.k. 24 S 13/2010 a spätnému zapísaniu
žalovaného na LV.č. XXXX, XXXX kat.územie P. obec P.. Spôsob svojho postupu a uznanie si svojich

záväzkov a povinnosti konateľ L.M.FINANC s.r.o mnohokrát potvrdil svojimi prípismi, výpoveďami,
stanoviskami a návrhmi pred príslušnými orgánmi. Sumu 1.150.000,- eur prevzal a doposiaľ nevrátil
ako konateľ spoločnosti L.M.FINANC s.r.o. Zmluvné strany sú povinné vrátiť to, čo si navzájom poskytli.
Vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo vrátené v prospech spoločnosti L.M.FINANC s.r.o. a zapísané
spätne na žalovaného. Žalobca má preto nárok na vrátenie kúpnej ceny. Konateľ si finančné prostriedky

ponechal pre spol. L.M.FINANC s.r.o. Prevzal ich ako splnomocnený zástupca na základe rozhodnutia
súdu ako štatutárny orgán spol. L.M.FINANC s.r.o. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam má žalovaný a
zároveň má k dispozícií aj platbu, ktorú uhradil žalobca. Poukázal na konanie vedené na A. G. D.
X. Č.: G.-XX/BOK-X.-XXXX pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
TZ. Menovaný účelovo odstúpil z funkcií opatrovníka ako konateľa a ako jediný dedič po svojom
otcovi, ktorý je majoritným vlastníkom spoločnosti prehlasuje, že úmyselne prekročil svoje právomoci

ako konateľa napriek súdnemu rozhodnutiu, ktoré ho k týmto krokom splnomocnilo. Žalobca vo
vyjadrení doručeným súdu dňa 19.04.2016 (č.l. 324) uviedol, že všetky právne úkony ktoré vykonal syn
poručiteľa, opatrovník a jediný dedič sú plne platné a rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva boli všetky
namietané nedostatky konvalidované. Žalobca so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 23.3.2009
s novelizáciou dňa 20.2.2012 ako celku, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností na LV č.XXXX,

XXXX P.. Dohodnutá kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti v súlade s zmluvou podpísanou konateľom,
dedičom predstavovala sumu 1.190.000,-eur. V čl.III bod 5 kúpnej zmluvy konateľ spoločnosti P. C.
osobne notársky overeným podpisom potvrdzuje fyzické prevzatie kúpnej sumy v hotovosti. To, že ich
podľa jeho stanoviska nezahrnul do účtovnej závierky a účtovníctva spoločnosti nemôže byť na úkor
práv žalobcu, keďže sa jedná o porušenie povinnosti na strane spoločnosti. Menovaný vlastnoručne

overeným podpisom aj potvrdil a všetky tieto skutočnosti aj zaviedol do príslušnej dokumentácie
spoločnosti, došlo k uhradeniu daňovej povinnosti, ako aj zavedenie do záverečnej správy opatrovníka
predloženej súdu. P. C. vystupoval a konal ako konateľ spoločnosti na základe rozhodnutia súdu.
Dôkazom tohto konania je aj splnenie si daňovej povinnosti voči štátu a to ako podaním daňového
priznania za predaj nehnuteľností, tak uhradenie daňovej povinnosti. Žalovaný sumu 1.150.000,- eur,

ktorú prevzal doposiaľ napriek výzve nevrátil. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo vrátené v prospech
spoločnosti L.M.FINANC s.r.o a zapísané spätne na žalovaného. Žalobca má preto nárok na vrátenie
kúpnej ceny.

2. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu 13.08.2018 tak, že skutočnosť, že opatrovník

žalovaného v čase výkonu funkcie nikdy neprevzal od žalobcu kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti
bola tunajším súdom v minulosti preukázaná, čo jednoznačne potvrdzuje aj obsah spisového materiálu
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 18C/21/2012, ktorého predmetom bolo schválenie právneho úkonu
za opatrovanca, súčasný majoritný spoločník žalovaného v tomto konaní napriek viacerým výzvam súdu
nevedel v rozhodnom čase žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať vyplatenie kúpnej ceny v sume

vo výške 1.190.000,00 Eur v hotovosti, napriek tomu že bol zo strany opatrovníckeho súdu niekoľko krát
vyzvaný (na pojednávaní ako aj mimo pojednávania), aby predložil doklad o tom, že mu bola vyplatená
kúpna cena za odpredané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom opatrovníckeho konania. S poukazom
na vyššie preukázané skutočností vyplýva, že žalobca nemá právo v žiadnom prípadne požadovať
od žalovaného vrátenie kúpnej ceny formou vydania bezdôvodného obohatenia. Upovedomením

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,
národnejprotizločineckejjednotky,expozitúryBratislavapodČ.:G.-XXX/NKA-G.-J.-XXXXzodňa01.02.
2017 bol dedič opatrovanca ako poškodený vyrozumený o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia, pričom z neho vyplýva že bolo vznesené obvinenie žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi
za skutky, tak ako je uvedené v predmetnom upovedomení. Žalobca vo svojom podaní uvádza,

že opatrovník žalovaného v priebehu výkonu opatrovníckej funkcie potvrdil prevzatie kúpnej ceny v
hotovosti, pričom ju následne zaviedol do účtovníctva žalovaného a následným podaním daňového
priznania a uhradením daňovej povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že z titulu uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2009 medzi žalovaným a žalobcom prostredníctvom opatrovníka na
pokyn JUDr. Juraja Almášiho zaviedol kúpnu cenu vo výške 790.000,00 Eur do jeho účtovníctva v

priebehuvýkonudaňovejkontrolyvykonávanejsprávcomdane,DaňovýmúradomTrnavazazdaňovacie
obdobie roku 2009, ktorá bola vykonaná v poslednom štvrťroku 2010, aby nemohol správca dane odhaliť
sofistikovaným spôsobom spáchaný podvod. O tom, že kúpna cena nebola opatrovníkovi konateľa
žalovaného odovzdaná zo strany žalobcu, lebo reálne neexistovala, svedčí aj to, že opatrovník uhrádzaldaňovú povinnosť správcovi dane na základe vykonanej daňovej kontroly a nie v riadnom termíne kedy
bola daň splatná, teda až dňa 21. 01. 2011, kedy mu na osobný účet vedený v UniCredit Bank, a.s.,
č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX bola vyplatená suma výške 37.088,60 Eur ako doplatok z titulu predaja

bytu č. XX nachádzajúci sa na A. Š. C. E. P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 05. 2010, ktorá
bola schválená rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 16C/158/2010-41 zo dňa 20. 12. 2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 01. 2010, pričom po následnom povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a následnom uvoľnení peňazí z notárskej úschovy v prospech účtu
JUDr. Juraja Almášiho a preposlaní peňazí na osobný účet opatrovníka žalovaného vedený v UniCredit

Bank, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX bola uhradená daňová povinnosť za žalovaného v sume vo
výške 31.353,61 Eur. Uvedená daňová povinnosť bola uhradená iba z titulu, že JUDr. Juraj Almáši
zastrašovalopatrovníkažalobcuvoveku22rokovtrestnýmstíhanímvprípadejejneuhradenia.Žalovaný
už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k žalobe zo dňa 17. 10. 2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu
doručené dňa 20. 10. 2016 uviedol, že v celom rozsahu uplatňovaný nárok žalobcu v predmetnom
návrhu neuznáva a návrh navrhovateľa považuje za nepravdivý a šikanózny, pričom svoje vyjadrenie

náležíte odôvodnil. Žalobca sústavne reaguje svojim konaním na systematicky organizované pokyny
JUDr. Juraja Almášiho ako organizátora celého podvodu. Žalobca je nemajetnou osobou, ktorú JUDr.
JurajAlmášinasadilako„bielehokoňa“čoznamenápraktickúnevymožiteľnosťvbudúcnostivzniknutých
škôd na obchodnom majetku vo vlastníctve žalovaného, z čoho vyplýva, že žalovaný a jeho obchodný
majetok sa stali rukojemníkom JUDr. Juraja Almášiho, ktorý ho má v úmysle cez osobu žalobcu získať

späť do svojho vlastníctva, tak ako to už bolo deklarované v minulosti. V konaní Okresného súdu Trnava
pod sp. zn. 18C/21/2012, ktorého predmetom bolo schválenie právneho úkonu za opatrovanca, kde
bolo preukázané, že opatrovník žalovaného nikdy neprevzal od žalobcu kúpnu cenu za prevádzané
nehnuteľnosti. Dňa 17. 02. 2011 bol W.. S. V., znalcom odboru stavebníctva vypracovaný znalecký
posudok č. XX/XXXX, predmetom ktorého bolo aj určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo

výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená nasledovne:
- všeobecná hodnota - budova D. G. a pozemok (list vlastníctva č. XXXX) bola stanovená vo výške
950.033,00 Eur, všeobecná hodnota pozemkov - záhrady (list vlastníctva č. N. bez pozemku s parcelným
číslom XXX bola stanovená vo výške 1.260.562,00 Eur, všeobecná hodnota pozemku - dvory (list
vlastníctva č. XXXX) bola stanovená vo výške 68.679,00 Eur čo predstavuje celkovú všeobecnú hodnotu

nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vo výške 2.279.274,00 Eur.

3. Žalobca sa v replike doručenej súdu dňa 01.11.2018 vyjadril tak, že spisový materiál Okresného
súdu Trnava pod sp. zn. 18C/21/2012 neobsahuje žiadnu písomnosť, z ktorej by vyplývalo nevyplatenie
kúpnej ceny. Ak súčasný majoritný spoločník žalovanej nevedel preukázať vyplatenie kúpnej ceny,

učinil tak účelovo, pretože záujmom žalovanej je, aby vyplatenie kúpnej ceny nebolo preukázané, čo
by malo za následok vyhnutie sa povinnosti kúpnu cenu vrátiť. V súvislosti so vznesením obvinenia
žalobcovi a jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi je potrebné uviesť, že vznesené obvinenie treba
dôsledne odlišovať od právoplatného odsudzujúceho rozsudku z dôvodu prezumpcie neviny. Žalobca
poprel, že by sa dopustil akejkoľvek trestnej činnosti a taktiež nemá vedomosť o tom, že by sa jeho

vtedajší právny zástupca dopustil akejkoľvek trestnej činnosti. V zmysle vyššie spomenutej zásady
prezumpcie neviny uznesenie národnej kriminálnej agentúry zo dňa 28.01.2017, Č.: E.- XXX/NKA-G.-
J.-XXXX nie je relevantné pre predmetné konanie, relevantným by bol len odsudzujúci rozsudok, ktorý
nadobudol právoplatnosť. Poukaz na údajný sofistikovaný podvod zo strany JUDr. Juraja Almášiho a
údajné zastrašovanie opatrovníka je len účelová snaha žalovanej vyhnúť sa povinnosti vrátiť kúpnu

cenu. Žalobca poprel, že by reagoval na systematicky organizované pokyny JUlDr. Juraja Almášiho a
že bol nasadený ako „biely kôň.“ Žalobca sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani nemá vedomosť
o páchaní akejkoľvek trestnej činnosti zo strany JUDr. Juraja Almášiho.

4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 28.12.2018 zdôraznil, že žalobca doručil na Okresný súd

Trnava dňa 15. 01. 2013 návrh na schválenie právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2009
novelizovanej ako celok spolu s dodatkom uzatvoreným v Trnave dňa 20. 02. 2012 medzi obchodnou
spoločnosťou L M. FINANC, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol
predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX - všetky LV vedené D. P. pre k.ú. P., obec
P., okres P. za kúpnu cenu 1.190.000,- EUR, pričom konanie sa vedie na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. 37C/5/2013 a vo veci sa dňa 03. 12. 2018 konalo pojednávanie v zmysle predloženej zápisnice
o pojednávaní, pričom žalobca sa na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že doručenie predvolania
mal riadne vykázané dňa 09. 11. 2018 súd pojednával neprítomnosti žalobcu. „Súd konštatuje, že nemá
za preukázané vyplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ma preukázaný nátlak kupujúcehona vtedajšieho opatrovníka P. C..“ Žalovaný má za to, že tunajší súd považoval skutkový a právny stav
za nesporný a následne vyhlásil rozsudok: „Súd návrh na schválenie právneho úkonu - kúpnej zmluvy
zo dňa 23. 03. 2009 novelizovanej ako celok spolu s dodatkom zo dňa 20. 02. 2012 zamieta a žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ Z vyššie citovanej zápisnice o pojednávaní zo dňa
03. 12. 2018, ktoré sa konalo na tunajšom súde je nesporné zo strany žalobcu k úhrade kúpnej ceny za
predmetné nehnuteľnosti v prospech žalovanej nikdy neprišlo. Tvrdenia žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu uvedené v predmetnom vyjadrení žalovaný považuje za právne irelevantné a špekulatívne,
nakoľko žalobca ani jeho právny zástupca v tomto konaní, ani v iných konaniach, doposiaľ dôveryhodne

nepreukázali úhradu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktorú by si súd mohol dôveryhodným
spôsobom preveriť.

5. Strany sporu v rámci procesného útoku na preukázanie svojich tvrdení označili a súdu predložili tieto
dôkazy: kúpna zmluva zo dňa 23.03.2009 s dodatkom zo dňa 22.02.2012 č. l. 8, návrh na schválenie
právnehoúkonuzodňa10.02.2012č.l.13,kúpnazmluvazodňa23.03.2009č.l.15,návrhnaschválenie

právneho úkonu zo dňa 28.09.2010 č. l. 18, uznesenie o ustanovení opatrovníka zo dňa 11.02.2009 č.
l. 23 a 241, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.01.2012 č. l. 26 a 159, rozsudok Okresného súdu
Trnava zo dňa 16.02.2012 o neschválení právneho úkonu č. l. 82 a 176 a 384, rozsudok Okresného
súdu Trnava zo dňa 22.10.2014 o vyhlásení za mŕtveho č. l. 110 a 174, opravné uznesenie k rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 22.10.2014 č. l. 113 a 200, úmrtný list č. l. 115 a 204, uznesenie o začatí

dedičského konania zo dňa 12.12.2014 č. l. 116, uznesenie o potvrdení dedičstva zo dňa 26.03.2015
č. l. 136, uznesenie o začatí konania o odstránení nezhody zo dňa 18.06.2015 č. l. 177, uznesenie o
zosúladení zo dňa 04.08.2015 č. l. 146, opravné uznesenie uznesenia o zosúladení zo dňa 04.08.2015
č. l. 148, potvrdenie o vykonaní zápisu zo dňa 08.10.2015 č. l. 148, potvrdenie o vykonaní zápisu zo
dňa 08.10.2015 č. l. 150, žaloba zo dňa 21.11.2012 č. l. 154, časť znaleckého posudku č. 12/2011 č.

l. 181, uznesenie o prerušení konania zo dňa 15.10.2013 č. l. 183, vyhlásenie JUDr. Juraja Almášiho
zo dňa 20.02.2013 č. l. 185, zmluva o pôžičke č. l. 186, návrh na schválenie právneho úkonu zo dňa
11.01.2013 č. l. 209, vyjadrenie zo dňa 18.02.2013 č. l. 216 , dohoda o urovnaní zo dňa 08.02.2012 č.
l. 234 a 359, návrh na prerušenie konania zo dňa 11.06.2013 č. l. 237, uznesenie o prerušení konania
zo dňa 05.11.2013 č. l. 239, podnet zo dňa 07.09.2009 č. l. 244, potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny zo

dňa 23.03.2009 č. l. 247, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.11.2010 č. l. 255, vyjadrenie zo
dňa 07.06.2012 č. l. 261, žiadosť zo dňa 10.09.2012 č. l. 269, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
13.09.2012 o odvolaní a ustanovení opatrovníka č. l. 273, opravné uznesenie k rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 13.09.2012 č. l. 278, záverečný účet č. l. 281, správa o nakladaní s majetkom
opatrovanca zo dňa 25.06.2013 č. l. 314, list vlastníctva č. XXXX č. l. 331, list vlastníctva č. XXXX č. l.

334, návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 02.09.2016 č. l. 355, notárska zápisnica zo dňa 08.02.2012
č. l. 358, list vlastníctva č. XXXX č. l. 370, list vlastníctva č. XXXX č. l. 372, rozsudok Okresného súdu
Trnava zo dňa 11.04.2013 o určení vlastníckeho práva č. l. 387, rozsudok Krajského súdu Trnava zo
dňa 27.05.2014 č. l. 392, trestné oznámenie zo dňa 12.11.2012 č. l. 395, čestné prehlásenie zo dňa
06.10.2014 č. l. 440, čestné prehlásenie zo dňa 19.10.2014 č. l. 441, list vlastníctva č. XXXX č. l. 459,

list vlastníctva č. XXXX č. l. 462, výpis zo CE dňa 02.11.2016 č. l. 464, vyúčtovanie exekučného konania
zo dňa 23.03.2016 č. l. 474, vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 18.01.2016 č. l. 475, uznesenie zo
dňa 10.03.2015 č. l. 476, potvrdenie zo dňa 14.11.2016 č. l. 479, uznesenie zo dňa 18.10.2016 č. l. 480,
žiadosť č. l. 482, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 04.12.2014 č. l. 484, zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 26.09.2016 č. l. 485, list vlastníctva č. XXXX č. l. 492, list vlastníctva č.

XXXX č. l. 494, upovedomenie zo dňa 01.7.2017 č. l. 514, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
09.06.2017 č. l. 529, opravné uznesenie k rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.06.2017 č. l. 531,
uznesenie o začatí konania o odstránení nezhody zo dňa 18.09.2017 č. l. 532, uznesenie o zosúladení
zo dňa 24.10.2017 č. l. 533, uznesenie o začatí konania o odstránení nezhody zo dňa 28.02.2018 č.
l. 537, uznesenie o zosúladení zo dňa 18.04.2018 č. l. 538, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa

20.12.2010 o schválení právneho úkonu č. l. 550, zmluva o bežnom účte č. l. 552, výpis z účtu č. l.
554, výzva č. 2 na odstránenie havarijného stavu zo dňa 15.09.2018 s prílohami č. l. 555, zápisnica o
pojednávaní zo dňa 03.12.2018 č. l. 577, list vlastníctva č. XXXX č. l. 579, list vlastníctva č. XXXX č. l.
580, pripojenie spisov tunajšieho súdu sp. zn. 18C/21/2012, 20P/267/2009, 8C/40/2009, 36C/8/2010 a
výsluch svedka JUDr. Juraja Almášiho.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými listinami, ktorých odpisy boli stranám
v priebehu konania doručené, súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne
posúdil tak, že dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.7. Súd nevykonal dôkaz pripojením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 18C/21/2012, 20P/267/2009,
8C/40/2009, 36C/8/2010 a výsluchom JUDr. Juraja Almášiho z dôvodu, že súd nie je povinný vykonať

dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad
preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka
skutočnosti,ktorájepodľahmotnéhoprávaprerozhodnutiebezvýznamná.Pokiaľideopripojeniespisov,
tietoužbolisúdompripojené(č.l.208),navyšesúdkonštatuje,žezdôvoduprocesnejaktivityžalovaného
sú listiny z navrhovaných spisov už súčasťou spisového materiálu. Navyše žalobca mal možnosť súdu

v priebehu konania doručiť ďalšie listiny, ak ich považoval za relevantné vo vzťahu k predmetu konania,
pričom pre súd sú z hľadiska právneho posúdenia nerozhodné, žalobca neoznačil skutkové tvrdenia, ani
konkrétne listiny, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Sám žalobca vo vyjadrení doručenom
súdu dňa konštatoval, že spisový materiál Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 18C/21/2012 neobsahuje
žiadnu písomnosť, z ktorej by vyplývalo nevyplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ ide o výsluch JUDr. Juraja
Almášiho, ani tento by nemohol zvrátiť právny záver súdu o tom, že zmluva je právne neúčinná, na

jeho prípadnú svedeckú výpoveď by súd s poukazom na doktrínu RAVEN nemohol prihliadať, keď
tento ma preukázateľný pomer k veci („Kupujúci 2“ v Dohode o urovnaní č.l. 359 a osoba oprávnená
na základe notárskej zápisnice č.l. 358, žalobca v konaní sp. zn. 26C/36/2012 a 10Co/153/2013 proti
žalovanému o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, č.l. 378 a 392). Súd nevykonal dôkaz ani
uznesením o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, keď sa stotožnil s argumentáciou žalobcu

o tom, že obvinenie treba odlišovať od právoplatného odsudzujúceho rozsudku z dôvodu prezumpcie
neviny a uznesenie národnej kriminálnej agentúry zo dňa 28.01.2017, Č.: E.- XXX/NKA-G.-J.-XXXX nie
je relevantné pre predmetné konanie, relevantným by bol len odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť.Podľa§193CSPsúdjeviazanýrozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,žebolspáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto

ich spáchal.

8. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX a
XXXX kat. úz. P. a že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa 23.09.2003 s „novelizáciou“ zo dňa
20.02.2012. Medzi stranami sporu bolo sporné, či došlo k odovzdaniu kúpnej ceny a či je daný nárok na

jej vrátenie, či je kúpna zmluva absolútne neplatná pre rozpor so zákonom alebo absenciu vôle. Žalobca
tvrdil, že ide o platný právny úkon, pričom sa preukázateľne domáha jeho schválenia súdom. Žalovaný
tvrdil, že kúpna zmluva je neplatná pre absenciu vôle.

9. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti: Žalobca a žalovaný

zastúpený P. C. (ako ustanoveným opatrovníkom nezvestného B. C., vtedajšieho konateľa žalovaného)
uzavreli dňa 23.3.2009 kúpnu zmluvu, ktorú „novelizovali“ dodatkom zo dňa 20.2.2012 (č.l. 8),
ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností - pozemky parc.č. XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/., XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, nachádzajúce sa v k.ú. P., Obec P., okres P., zapísané na LV č. XXXX,
ktorou žalovaný previedol na žalobcu podiel na uvedených nehnuteľnostiach vo veľkosti X/X za kúpnu
cenu 550.000,00 €, budovu nachádzajúcu sa v k.ú. P., Obec P., okres P., zapísaná na LV č. XXXX,

súp.č. XX na O. A. Č.. X E. P., ktorá budova je postavená na parc.č. XXX, ktorou žalovaný previedol na
žalobcupodielnauvedenejnehnuteľnostivoveľkostiX/Xzakúpnucenu600.000,00€apozemkyparc.č.
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, nachádzajúce sa v k.ú. P., Obec P., okres P., zapísané na LV č. XXXX,
ktorou žalovaný previedol na žalobcu podiel na uvedených nehnuteľnostiach vo veľkosti X/X za kúpnu
cenu 40.000,00 €. Nezvestný konateľ žalovaného bol v čase uzatvárania kúpnych zmlúv zastúpený

opatrovníkom P. C., ustanoveným do funkcie opatrovníka uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn.
36C/115/2008 zo dňa 11.02.2009 (č.l. 241). Rozsudkom č. k. 27C/153/2010-225 zo dňa 16.02.2012
súd neschválil právny úkon opatrovníka P. C. - uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2009, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností (č.l. 176). P. C. podal na Krajskej prokuratúre v Trnave dňa
09.11.2012 rozsiahle 89-stranové trestné oznámenie. Dňa 06.04.2014 a 19.10.2014 (č.l.440-442) mal

P. C. čestne vyhlásiť, že obsah jeho podaní nie je pravdivý, JUDr. Juraj Almáši a JUDr. Peter Tóth sa k
nemu správali bez nátlaku, doručovacia doložka: „1. JUDr. Juraj Almáši, JUDr. Juraj Tóth, s podpismi na
č.l. 442). Národná kriminálna agentúra upovedomením zo dňa 01.02.2017 (č.l. 514) upovedomila P. C.S.
ako poškodeného, že v trestnej veci trestných činov podvodu, nátlaku a iných, vyšetrovanie ktorých jevedené pod Č. G.-XXX/NKA-G.-J.-XXXX bolo dňa 28.01.2017 vznesené obvinenie 21 osobám. Žalobca
sa v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 37C/5/2013 domáha schválenia právneho úkonu
- kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2009 novelizovanej ako celok spolu s dodatkom zo dňa 20.02.2012

súdom na základe návrhu zo dňa 11.01.2013 (č.l.209). Dňa 03.12.2018 Okresný súd Trnava vyhlásil
rozsudok, ktorým bol návrh žalobcu na schválenie právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2009
novelizovanej ako celok spolu s dodatkom zo dňa 20.02.2012 zamietnutý (č.l. 577).

10. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,

ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie

príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
14. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

15. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

16. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka si dispozície zákonných zástupcov v súvislosti so správou
majetku zastúpených nad rámec bežných vecí vyžadujú schválenie súdom, v zásade sa vyžaduje

schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností, prevodoch spoluvlastníckych podielov, pri dedičských
dohodách, pri právnych úkonoch týkajúcich sa vecí väčšej hodnoty a pod. Bez tohto schválenia
nemožno úkon považovať za úplný, resp. dovŕšený. Pod účinnosťou zmluvy je potrebné rozumieť
okamih, keď nastávajú právne účinky zmluvy. Zákon podmieňuje nadobudnutie účinnosti niektorých
zmlúv rozhodnutím príslušného orgánu. V tomto prípade nastáva účinnosť zmluvy s určitým časovým

odstupom od jej vzniku. Vo všeobecnosti účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy,
pokiaľ zákon (§ 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. V danom prípade zákon upravuje účinky
zmluvy odchylne, podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

17. Súd zmluvu posúdil podľa § 47 ods. 1 OZ ako právne neúčinnú a to z dôvodu absencie schválenia
súdom, v danom prípade je k zmluve potrebné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu (súdu o
schválení právneho úkonu), aby mohla nadobudnúť aj právne účinky.

18. V čase rozhodovania súdu súd predbežne posúdil napadnutú zmluvu ako platnú, ktorá má

náležitosti požadované zákonom, ako je predmet a cena, zmluvu podpísali oprávnené osoby, na strane
predávajúceho opatrovník. Hoci vo všeobecnosti právne účinky nastávajú spolu s platnosťou, čo aj
strany konštatovali v článku VII. ods. 3 kúpnej zmluvy, v danom prípade je s poukazom na § 28 OZ
potrebné schválenie súdom.

19. V konaní bolo sporné, či skutočne došlo k zaplateniu kúpnej ceny v hotovosti. Táto okolnosť nebola
bezpečne preukázaná inými dôkazmi, ako konštatovaním prevzatia kúpnej ceny v hotovosti v kúpnej
zmluve, príp. potvrdení o prevzatí kúpnej ceny zo dňa 23.03.2009. Žalobca nepreukázal (okrem podpisu
P. C. na kúpnej zmluve alebo potvrdení o prevzatí kúpnej ceny) reálne odovzdanie kúpnej ceny za
prevádzané nehnuteľnosti P. C. ako opatrovníkovi B. C.. Žalovaný prevzatie akýchkoľvek finančných

prostriedkov v akejkoľvek forme, ako kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti poprel, pričom súdu
nebol predložený relevantný dôkaz o skutočnom, reálnom zaplatení nezanedbateľne vysokej kúpnej
ceny v hotovosti žalovanému. Žalobca tvrdil, že došlo k uhradeniu daňovej povinnosti, žalovaný uviedol
skutočnosti, ktoré ho viedli k plneniu daňových povinností. Súd konštatuje, že ani zaplatenie danenepreukazuje skutočné zaplatenie kúpnej ceny, je všeobecne známe, že sa v praxi pomerne často
vyskytujú prípady, kedy daňovo povinný subjekt zaplatí daň napriek tomu, že plnenie sa nedostalo do
jeho dispozičnej sféry. Z potvrdenia JUDr. Juraja Almášiho zo dňa 22.10.2013 (č.l. 185) má vyplývať,

že tomuto bola žalobcom vrátená pôžička 1.500.000 €, ktorú poskytol JUDr. Juraj Almáši žalobcovi (č.l.
186). Skutočnosť, že žalobca mal zaplatiť žalovanému kúpnu cenu, ako aj vrátiť pôžičku JUDr. Jurajovi
Almášimu, je tak značne nedôveryhodná (pozn.: žalobca je v tomto konaní oslobodený od súdneho
poplatku pre nemajetnosť).

20. Ak žalobca tvrdí, že ide platný právny úkon, ktorého schválenia sa preukázateľne domáha v konaní
na tunajšom súde pod sp. zn. 37C/5/2013, bolo jeho povinnosťou zaplatiť kúpnu cenu žalovanému,
na základe toho nie je v čase rozhodovania súdu daný právny titul pre „vrátenie kúpnej ceny“, ktorej
zaplatenie bolo minimálne sporné. Žaloba tak bola podaná predčasne, šikanózne, pretože žalobca sa
na jednej strane domáha právnych účinkov sporného prevodu v konaní o schválenie právneho úkonu -
kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2009 novelizovanej ako celok spolu s dodatkom zo dňa 20.02.2012 súdom

(§ 47 ods. 1 OZ), a na druhej strane „vrátenia kúpnej ceny“, čo súd hodnotí ako neprípustné.

21. Žalovaný tvrdil, že pri podpise kúpnej zmluvy, resp. jej dodatku opatrovník bol uvedený do omylu a
zmluvu podpísal pod nátlakom (bol väznený u JUDr. Almášiho 13 mesiacov).

22. Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Vôle niet predovšetkým v
prípade násilia (tzv. fyzického donútenia), ktoré spočíva v takom priamom nátlaku na fyzikum a v takom
nepriamom nátlaku na psychikum donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho.
Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník právneho vzťahu prinútený určitými
skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu

prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), najmä však v situácii, keď sa na základe takéhoto právneho
úkonu priznáva právo, príp. právo odmieta. Súd je povinný na absolútnu neplatnosť prihliadať aj bez
návrhu, avšak len pokiaľ sa o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne
korektným spôsobom. Súd totiž v sporovom konaní nesmie nahrádzať aktivitu účastníkov a nemôže sám
iniciatívne pátrať, či nie je daný niektorý z dôvodov absolútnej neplatnosti. Na skutočnosti, ktoré majú

za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada súd aj bez návrhu, ale len v prípade, že
vyjdú v konaní najavo. Súd nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého platnosť skúma na návrh strany sporu.
Uvedené platí za podmienky, že skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu, vyjdú v súdnom konaní najavo. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí potom zaoberať

platnosťou takého právneho úkonu iba vtedy, ak sám neplatnosť úkonu vyvodí alebo ak je neplatnosť
úkonu stranami sporu iba tvrdená. Je potrebné odlíšiť dôvody neplatnosti, ktoré musia byť tvrdené,
medzi ktoré možno zaradiť tie dôvody, ktoré spočívajú na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti
(nedostatok slobody, rozpor s dobrými mravmi, príp. omyl) a ostatné, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu uzavrieť zmluvu, rozpor so

zákonom a pod.) (Uz KS v Brne z 9. 9. 1997, sp. zn. 16 Co 68/1996). Ak vznikne v konaní pred súdom
pochybnosť, či je právny úkon platný alebo nie, treba dať prednosť výkladu, že právny úkon je platný
(favorem negotii). Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k
neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva

a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou
a nie zásadou.

23. Omyl predstavuje osobitný prípad vady vôle. Omyl vo vôli spočíva v nesúlade medzi právnymi
následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Táto

vada vôle je dôsledkom nesúladu medzi vôľou konajúceho a jeho prejavom navonok. Preto v súvislosti s
omylom má právny význam posúdenie pomeru vôle a prejavu. To umožňuje rozlišovať medzi omylom a
inými prípadmi vady vôle a prejavu. Ak sa nezhoduje vôľa konajúcich osôb a sú splnené podmienky na
aplikáciu§49aOZ(najmäakideopodstatnýomylalebooomylvyvolanýdruhýmúčastníkomúmyselne),
môže ísť o neplatný právny úkon. O taký však nejde, ak vôľa oboch účastníkov právneho úkonu (zmluvy)

smeruje k tomu istému cieľu, avšak nezhodujú sa ich prejavy. Právnická osoba koná navonok v omyle,
ak ju do omylu uvedie štatutárny orgán právnickej osoby, resp. člen jej kolektívneho štatutárneho
orgánu. Omyl právnickej osoby môže spočívať aj v tom, že v dôsledku podvodného konania fyzická
osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo v jej zastúpení nevie o všetkých rozhodnýchskutočnostiach alebo že vôbec nevie o úkone urobenom v mene právnickej osoby, pretože ho namiesto
oprávnenej osoby urobí iný pracovník právnickej osoby, ktorý nie je na to oprávnený (NS ČR zo 16.
7. 2003, sp. zn. 5 Tdo 443/2003). Zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral

určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl, nie
je neplatná podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa ustanovenia § 39
OZ pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom
neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník
zmluvy (§ 40a OZ). (Rc 28/2010, obdobne Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 29 Odo 1094/2004, obdobne

Ro veľkého senátu NS ČR z 8. 12. 2010, sp. zn. 31 Cdo 3620/2010).

24. Existencia podstatného omylu na relatívnu neplatnosť právneho úkonu nestačí. Na to, aby právny
úkon mohol byť napadnutý námietkou relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ, je potrebné, aby boli
splnené ďalšie podmienky, a síce: omyl bol vyvolaný druhou stranou alebo omyl musel byť druhej
strane vzhľadom na všetky okolnosti známy (napr. predajca si musel uvedomiť, že kúpna cena je

neprimerane vysoká a že kupujúci sa pomýlil o skutočnej hodnote veci) alebo strana konajúca v omyle
včas informovala druhú stranu o svojom omyle (najmä predtým, než druhá strana dôverujúc urobenému
prejavuzačalaplniť).Kpodstatnémuomyludochádzavpraxizvyčajnevtedy,keďniektopodpíšezmluvu,
ktorú mu predložila na podpis druhá strana bez toho, aby ju prečítal a zmluva obsahuje ustanovenia, s
ktorými konajúci nepočítal (o omyl by nešlo, ak by sa mohlo predpokladať, že podpisujúci bol s obsahom

zmluvy uzrozumený bez toho, aby poznal všetky jej detaily). Súdna prax považuje za podstatný omyl
aj právny stav, keď existujúca realita je iná, než je deklarovaná na podpisovanej zmluve. Možno teda
zhrnúť, že o právne významný omyl podľa prvej vety § 49a OZ ide vtedy, ak a) konajúca osoba právny
úkon urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný
omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne b) omyl vyvolala druhá strana právneho

úkonu (zmluvy) alebo c) druhá strana o omyle konajúceho vedela alebo o ňom musela aspoň vedieť
(muselo jej to byť zrejmé), a to v dobe urobenia právneho úkonu. Právny význam má omyl, ktorý bol
spôsobený ľsťou druhej zmluvnej strany. Ľsťou je potrebné rozumieť úmyselné a klamlivé predstieranie
niečoho, čo neexistuje, alebo je zastierané niečo, čo existuje. Omyl sa v takom prípade môže týkať
akejkoľvek skutočnosti, ktorá tvorí obsah alebo hoci len súvisí s právnym úkonom. Lesť na rozdiel od

iných prípadov konania pod vplyvom omylu predstavuje situáciu, keď jedna strana úmyselne uvedie
druhú stranu do omylu zvyčajne za účelom získania nejakej majetkovej výhody. Vada vôle konajúceho
v tomto prípade nevzniká v dôsledku nátlaku druhej strany, ako je to v prípade § 37 ods. 1 OZ, ale v
dôsledku toho, že druhá strana úmyselne predstiera neexistujúce skutočnosti. Lesť spočíva obyčajne
v tom, že sa druhej strane úmyselne predstiera danosť niečoho, čo neexistuje, alebo sa zastiera

danosť niečoho, čo existuje. Lesť predpokladá úmyselné správanie (nie nedbanlivosť), nevyžaduje však
osobitný stupeň ľstivosti ani trestnosť správania (trestný čin podvodu podľa § 221 TZ). Na danosť ľsti sa
nevyžaduje, aby účastník, ktorý sa jej dopustil, sledoval nadobudnutie výhody alebo spôsobenie ujmy,
ani to, aby nadobudol výhodu alebo spôsobil ujmu. Danosť alebo nedostatok ľsti nemožno posudzovať
abstraktne, ale len konkrétne, teda berúc ohľad na okolnosti daného prípadu, a preto otázku, či konajúci

bol skutočne ľsťou uvedený do omylu, nemožno zodpovedať z hľadiska, či by k omylu bolo došlo aj u
osoby skúsenejšej, ostražitejšej a pod. Právnym následkom právneho úkonu urobeného v omyle je jeho
relatívna neplatnosť. To znamená, že právny úkon dotknutý omylom zostáva platným právnym úkonom
dovtedy, pokiaľ sa jej dotknutá strana nedovolá (porovnaj § 40a OZ). Občiansky zákonník umožňuje
dovolať sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu iba vtedy, ak ide o kvalifikovaný omyl (vyvolaný

druhou stranou úmyselne alebo podvodným konaním), riziko ktorého by sa nemalo preniesť na toho,
kto by bol takýmto omylom vážne dotknutý.

25.Akžalovanýtvrdil,žepripodpisekúpnejzmluvy,resp.jejdodatkubolopatrovníkžalovanéhouvedený
do omylu a zmluvu podpísal pod nátlakom (bol väznený u JUDr. Almášiho 13 mesiacov), súd na základe

vyššie uvedeného konštatuje, že žalovaný v čase rozhodovania súdu v rámci procesnej obrany v tomto
konaní nepreukázal, že bol uvedený do omylu a zmluvu podpísal pod nátlakom, ohľadom tohto tvrdenia
v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, argumentácia týkajúca sa omylu a nátlaku tak zostala v
rovine tvrdení bez jej následného preukázania. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho

úspechvsporeajednakbremenotietoskutočnostipreukázať.Podľačl.8základnýchprincípovCivilného
sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosťoznačiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom

neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok
nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo

okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Ak žalovaný tvrdí skutočnosti o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, leží dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania na ňom, keďže v danom
prípade ide o dôvody neplatnosti, ktoré spočívajú na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti
(nedostatok slobody, rozpor s dobrými mravmi, príp. omyl) a nie o dôvody neplatnosti, na ktoré je
potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu uzavrieť

zmluvu, rozpor so zákonom a pod.)

26. Súdu nebol predložený žiadny právoplatný odsudzujúci rozsudok, na základe ktorého by mohol
na zmluvu prihliadať ako na absolútne neplatný právny úkon podľa § 39, prípadne iných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej
súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje. Súd v zmysle citovaných ustanovení vo výroku II. zrušil uznesenie

Okresného súdu Trnava č. k. 14C/5/2014-336 zo dňa 10.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 24Co/344/2016-498 zo dňa 13.12.2016, ktorým bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami a v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal
žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a ani
súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.