Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010152
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010152.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2017
prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného Štefana Krátkeho v
trestnej veci obžalovaných

X) V. A.,

nar. XX.X.XXXX v E. F., trvale bytom O., XX. T. XX/X, okres Prievidza, na verejnom zasadnutí
prítomného,

X) L. X.,

nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O., F. X/X, okres Prievidza, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/35/2016 zo dňa 30. septembra 2016
a takto

r o z h o d o l :

1) Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o vine

v bode 1/ u obžalovaného V. A., ako aj celý výrok o treste a náhrade škody.

2) Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o
oslobodení obžalovaného L. X. spod obžaloby.

3) Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýV.A.uznanývinnýmvbode1)zprečinuneoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla v štádiu pokusu podľa §§ 14 ods. 1, 216 ods. 1, 2 písm. c/
Tr.zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.

a/ Tr.zák., pretože 1) dňa15.9.2015 v presne nezistenom čase od 18.30 hod. do 23.05 hod. v O.,
okres X., na Ul. F. cesta, vošiel do neuzamknutej garáže číslo XXXX, v ktorej sa nachádzalo osobnémotorové vozidlo zn. J. C., M.: X., červenej farby, rok výroby 2013, v hodnote 8.000 eur, na vozidle
za použitia kladiva, ktoré sa nachádzalo v garáži a úderom päsťou rozbil sklo predných dverí vodiča,
následne vošiel do priestoru kabíny vozidla, ktoré sa prostredníctvom káblov a návodu, ktorý hľadal na

internete, pokúsil naštartovať, avšak bezúspešne, pretože nenašiel správny návod na naštartovanie,
následne sa použitia bližšie neustálenej tekutej horľaviny, ktorú vzal z priestorov garáže, polial sedačky
vozidla a prineseným zapaľovačom spôsobil požiar vozidla, v dôsledku ktorého vyhorel interiér vozidla,
drevená strecha garáže a neónová lampa, ktorá sa nachádzala v garáži, čím spôsobil poškodenej D.
U. škodu vo výške 6.850 eur. V bode 2) bol obžalovaný V. A. uznaný vinným z prečinu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr.zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr.zák., pretože 2/ dňa 17.3.2016 v čase okolo 14.30 hod. v O., okres X., na Ul. C., pred
večierkou situovanou ako súčasť rodinného domu č. X, po predchádzajúcom slovnom konflikte napadol
poškodeného K. T., nar. X.X.XXXX tak, že ho jedenkrát udrel do oblasti tváre a následne ho kopol nohou
dotemenahlavyakeďpoškodenýležalnazemi,takmuminimálnedvakrátdupolnohoudobočnejstrany
hlavy a jedenkrát ho kopol do chrbta, týmto konaním poškodený utrpel ľahký otras mozgu so sťažením

obvyklého spôsobu života v trvaní osem až desať dní, napriek tomu, že bol Okresným úradom Prievidza,
Odbor všeobecnej vnútornej správy, rozkazom o uložení sankcie pod č. OU-PD-OVVS-2015/010070,
dňa 29.4.2015, právoplatným dňa 28.5.2015, postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého
sa dopustil dňa 1.4.2015, pokutou 20 eur.

Obžalovaný V. A. bol za to odsúdený podľa § 216 ods. 2 Tr.zák., §§ 41 ods. 1, 37 písm. h/, 38 ods. 4,
51 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 28 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho
správaním, výkon ktorého mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 33 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/, g/ Tr.zák. bolo obžalovanému prikázané v skúšobnej dobe nahradiť
spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému V. A. uložená povinnosť nahradiť poškodenej D. U. škodu
vo výške 6.850 €, pričom táto poškodená bola zo zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody podľa
§ 288 ods. 2 Tr.por. odkázaná na civilný proces.

Naproti tomu bol obžalovaný L. X. týmto rozsudkom súdu prvého stupňa podľa § 285 písm. c/ Tr.por.

oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza, č. Pv 661/15 zo dňa 22.3.2016,
v ktorej mu spolu s obžalovaným V. A. kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla v štádiu pokusu v spolupáchateľstve podľa §§ 20, 14 ods. 1,
216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva
podľa §§ 20, 245 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15.9.2015

v presne nezistenom čase od 18.30 hod. do 23.05 hod. v O., okres X., na Ul. F. cesta, spoločne vošli
do neuzamknutej garáže číslo XXXX, v ktorej sa nachádzalo osobné motorové vozidlo zn. J. C., M.: X.,
červenej farby, rok výroby 2013, v hodnote 8.000 eur, na vozidle za použitia kladiva, ktoré sa nachádzalo
v garáži a úderom päsťou rozbili sklo predných dverí vodiča, následne vošli do priestoru kabíny vozidla,
ktoré sa po predchádzajúcej dohode prostredníctvom káblov a návodu, ktorý obžalovaný V. A. hľadal

na internete, pokúsili naštartovať tak, že obžalovaný V. A. sedel na sedadle spolujazdca a hľadal návod
na mobilnom telefóne a tiež kľúče od vozidla v odkladacej skrinke auta a obžalovaný L. X. sedel na
sedadle vodiča, kde sa toto pokúšal naštartovať, avšak bezúspešne, preto následne sa použitia tekutej
horľaviny, ktorú vzali z priestorov garáže, poliali sedačky vozidla a prineseným zapaľovačom spôsobili
požiar vozidla, v dôsledku ktorého vyhorel interiér vozidla, drevená strecha garáže a neónová lampa,

ktorá sa nachádzala v garáži, čím spôsobili poškodenej D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. C. XXXX/
XX, škodu vo výške 6.850 eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný V. A. a prokurátorka v neprospech
obžalovaného L. X., ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.

Obžalovaný V. A. v písomnom podaní uviedol, že nikdy nemohol a ani by nebol schopný šoférovať auto
ani iný dopravný prostriedok. K tomu pripojil lekárske správy a posudok sociálnej poisťovne. Obžalovanýuviedol, že nie je schopný sa orientovať v tme a v cudzom prostredí bez pomoci niektorého druhého,
pričom je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutého.

V písomných dôvodoch prokurátorky je predovšetkým uvedené, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
vine a treste obžalovaného L. X. neprihliadol na vykonané dôkazy vo všetkých vzájomných súvislostiach.
Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal najmä so skutočnosťou, že v poškodenom motorovom
vozidle bol v rámci obhliadky nájdený mobilný telefón patriaci obžalovanému L. X.. Táto okolnosť
preukazuje, že obžalovaný X. sa nachádzal v tomto motorovom vozidle. Tvrdenie tohto obžalovaného,

že telefón požičal obžalovanému A., je nevierohodná, pretože je nelogické, aby si tento telefón nevypýtal
späť, keď predtým prvýkrát spoločne opustili garáž a išli do pohostinstva. Ďalej prokurátorka uviedla,
že obžalovaný A. nemá ani vodičské oprávnenie zo zdravotných dôvodov, preto výpoveď obžalovaného
X., že obžalovaný A. sa chcel voziť na aute sám, je absolútne nevierohodná. Vierohodnosť zmenenej
výpovede obžalovaného A., keď tento pôvodne obžalovaného X. z trestnej činnosti vyviňoval, je
odôvodnená aj tým, že tomuto chcel pôvodne pomôcť z dôvodu, že tento je v podmienke. Obžalovanému

A. pritom boli známe priestorové a vecné „pomery“ v garáži, pretože tento nikdy netvrdil, že v nej nebol.
K obsahu výpovede obžalovaného X. v prípravnom konaní, keď tento na hlavnom pojednávaní odmietol
vypovedať, prokurátorka vyslovila úvahu, že nie je pravdepodobné, aby obžalovaný X., ktorý bol na
mieste skutku, potom ako došlo k otvoreniu garáže, odtiaľ sám dobrovoľne odišiel a nepokračoval v
žiadnomprotiprávnomkonaní,zktoréhohousvedčujeV.A.vrátaneusvedčovaniaajseba.Predmetného

skutku sa teda dopustili obidvaja obžalovaní spoločným konaním. Prokurátorka navrhla, aby krajský súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste obžalovaného
L. X. a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhol obžalovaný V. A., aby bolo jeho odvolaniu
vyhovené v tom smere, že vo vzťahu k predmetnému autu a jeho zapáleniu bola uznaná vina
spolupáchateľstvom s obžalovaným X.. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol podľa § 321 ods. 1 písm.
b/, d/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa obžalovaného L. X. s tým, aby
odvolací súd podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhol tiež vyhovieť odvolaniu obžalovaného V. A.. Obžalovaný L. X. navrhol obidve odvolania, ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolania sú dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine v bode 2) rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa obžalovaného V. A., urobil súd prvého
stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným
z tohto skutku uvedeného v obžalobe. Tento výrok o vine preto senát odvolacieho súdu nepodrobil
prieskumu podľa § 317 ods. 1 Tr.por.

Odvolanie obžalovaného V. A. bolo nutné hodnotiť ako odvolanie v jeho prospech, pretože rozhodnutie
o vine v spolupáchateľstve s obžalovaným L. X. v bode 1) rozsudku by sa nepochybne okrem iného
muselo premietnuť do priaznivejšieho výroku o náhrade škody.

Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k výroku o vine v bode 1) a výroku o oslobodení obžalovaného L. X. sa
podané odvolania prakticky „podporovali“, senát odvolacieho súdu k nim zaujíma spoločne nasledovný
názor.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že k oslobodeniu obžalovaného L. X. došlo

najmä z toho dôvodu, že k usvedčujúcim výpovediam spoluobžalovaného V. A. došlo dňa 26.10.2015 v
prípravnom konaní a potom aj na hlavnom pojednávaní až po tom, čo obžalovaný V. A. vo svojej prvej
výpovedi dňa 24.9.2015 uviedol, že skutok týkajúci sa motorového vozidla a jeho zapálenia spáchalsám. Nemožno potom vytýkať správnosť postupu súdu prvého stupňa, keď takéto protichodné výpovede
podrobil hodnoteniu z pohľadu toho, ktorá „verzia“ výpovedí tohto obžalovaného je vierohodná.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu však súd prvého stupňa svoj názor o nevierohodnosti
usvedčujúcich výpovedí obžalovaného V. A. oprel o okolnosti, ktoré buď nie sú dostatočného významu
pre tento záver, resp. nie sú objektívne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že dôvod, ktorý uviedol
obžalovaný V. A. pre takúto podstatnú zmenu výpovede spočívajúcu v tom, že obžalovaný L. X. už bol
v minulosti súdne trestaný, „a preto to vzal celé na seba“, je logický a v súlade s jeho doterajšou súdnou

trestnosťou. V dobe, keď sa stal skutok, ktorý je predmetom tohto trestného konania, bol obžalovaný L.
X. dokonca v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda v prípade uznania viny v tejto veci mu
hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný V. A. pritom doposiaľ nebol súdne trestaný.

Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia bez dostatočnej opory v obsahu výpovedí
obžalovaného V. A. uviedol, že jeho výpoveď „usvedčujúcu“ na hlavnom pojednávaní hodnotí ako

účelovú motivovanú snahu zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Z výpovede tohto obžalovaného na
hlavnom pojednávaní však nevyplýva, že by vypovedal len o trestnej činnosti spoluobžalovaného. Tento
tuvypovedalajosvojejúčastinažalovanejtrestnejčinnosti,atedausvedčovalajsámseba,čímvyhnutie
sa trestnej zodpovednosti neprichádzalo do úvahy.

Taktiež argument súdu prvého stupňa o tom, že obžalovaný V. A. popisoval aj stôl v garáži (nejde
o pingpongový stôl, ale tzv. pracovný ponk, ako je to nesprávne uvedené v rozsudku súdu prvého
stupňa), ktorý bol za autom pri zadnej stene garáže, ktorý tento obžalovaný „zvonku“ nemohol vidieť,
je nesprávny. Obžalovaný V. A. totiž nepopieral, že bol vo vnútri garáže a uviedol, že keď pomáhal
obžalovanému X. naštartovať vozidlo (vo svojom mobile hľadal návod na naštartovanie), sedel v aute

na sedadle spolujazdca. V garáži mal byť pritom asi 20 minút.

Napokon pokiaľ súd prvého stupňa považoval za vierohodnú výpoveď obžalovaného L. X. z prípravného
konania, keď tento na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať v tom, že svoj mobil, ktorý bol nájdený
v aute v garáži, predtým „požičal“ obžalovanému V. A., aby si mohol svietiť, je nelogická, pretože

obžalovaný V. A. v ďalších výpovediach spontánne vypovedal o tom, že mal v čase činu a na mieste
činu svoj mobil.

Vo vzťahu k skutkovému záveru o tom, že predmetné trestné činy mali spáchať v spolupáchateľstve,
okrem vyššie uvedeného svedčí aj okolnosť uvádzaná v odvolaní obžalovaného V. A. o tom, že prakticky

zo zdravotných dôvodov (videnie znížené o 75 %) nemôže a nie je schopný riadiť motorové vozidlá a
už vôbec nie za zníženej viditeľnosti (dokonca aj na pozeranie televízie mu bola odporúčaná TV lupa).
Záujem tohto obžalovaného „povoziť sa“ na cudzom vozidle mohol byť teda realizovaný len spolu s
ďalšou osobou.

Bez akýchkoľvek pochybností bolo pritom preukázané, že na mieste činu sa v predmetnej dobe
nachádzal aj obžalovaný L. X.. O jeho konaní na mieste činu pritom vierohodne a logicky vypovedal
spoluobžalovaný V. A..

Z takto rozvedených dôvodov zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o vine

(vrátane oslobodzujúceho výroku), treste a náhrade škody s výnimkou výroku o vine v bode 2) rozsudku
u obžalovaného V. A., ktorý odvolaním nemohol byť napadnutý. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd s
poukazom na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a/ Tr.por. nemohol vo veci sám rozhodnúť, vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pokiaľ v novom konaní nedôjde k podstatnej zmene oproti doterajším výsledkom dokazovania, senát
odvolacieho súdu je toho názoru, že obžaloba č. 1Pv 661/15 zo dňa 18.3.2016 bola na obidvoch
obžalovaných ako spolupáchateľov podaná dôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.