Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Csp/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200125
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819200125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcov:

1/ L. Č., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX O., 2/ D. Č., narodená XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX/XX, XXX XX O., obaja zastúpení: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému WM Consulting & Communication, s.r.o., Žilinská cesta
130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom
Žilinská cesta 132, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.000,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.000,- Eur s úrokom

z omeškania vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 1.000,- Eur od 27.01.2019 do zaplatenia, v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 1.000,- Eur od
27.01.2019 do zaplatenia, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 12.06.2007 uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0512027813, v zmysle ktorej im poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 6.638,78 Eur, s úrokovou sadzbou 11,35 %,s počtom splátok 83, vo výške
118,00 Eur, pričom RPMN úveru bolo 13,53 %. Pohľadávku od pôvodného veriteľa mal nadobudnúť
žalovaný postúpením zo dňa 25.09.2014, čo bolo žalovaným oznámené upovedomením zo dňa
07.10.2014. Následne žalobcovia so žalovaným uzatvorili Dohodu o splátkach a uznanie záväzku,

na základe ktorého sa zaviazali uhradiť žalovanému sumu vo výške 5.020,19 Eur v mesačných
splátkach 100,00 Eur. Žalobcovia majú zato, že postúpenie na žalovaného je neplatným právnym
úkonom, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách na
platné postúpenie pohľadávky z banky na tretí subjekt bez bankového oprávnenia. Poukazoval na
rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/490/2016, rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/26/2017 a sp. zn. 1Cdo/147/2017. Neplatnosť zmluvy o postúpení má za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pričom žalobcovia zaplatili na účet žalovaného sumu

najmenej vo výške 4.800,00 Eur. Zároveň odkazovali na Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne,
a.s., ktorá upravovala postúpenie pohľadávky takým spôsobom, ktorý vnášal hrubú nerovnováhu do
práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň majú za to, že predmetný
úver je bezúročný a bez poplatkov a teda aj v prípade platného postúpenia nepatrí žalovanému sumyprevyšujúca skutočne poskytnutú sumu vo výške 6.506,01 Eur. V zmluve je nesprávne uvedená výška
RPMN 13,53 %, ktorá by mala byť vo výške 43,33 %. Žalobcovia sa v konaní domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške1.000,00 Eur s príslušným úrokom z omeškania a to od 3. dňa po

doručení žaloby žalovanému do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.02.2019, v ktorom uviedol, že je
potrebné spomenúť, že tvrdí, že v zmluve je správne uvedený výpočet RPMN, ktorý má vypočítať zo
sumy 200.000,00 Sk bez odrátania spracovateľského poplatku, ktorý bol v čase uzavretia Zmluvy pri

úverových zmluvách bežný, právne konformný a teda nepredstavoval rozpor s vtedy platným právom.
Žalovaný výslovne popiera skutkové tvrdenia žalobcov, ktorí tvrdia, že pri postúpení pohľadávky nebol
dodržaný postup v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách Žalovaný žalobcom zasielal výzvy pred
postúpením pohľadávky, konkrétne dňa 20.10.2009 a postúpenie pohľadávky bolo žalobcom oznámené
dňa 07.10.2014, čo medzi stranami nie je sporné. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho Súdu SR sp.
zn. 1Cdo/76/2007, v ktorom tento posúdil predmetné ustanovenie ako dispozitívne, t.j. ako ustanovenie

ktoré sa aplikuje pri neexistencii inej dohody zmluvných strán. Ďalej tvrdí, že aj v prípade ak by žalobcom
neboladoručenávýzvavsúlades§92ods.8Zákonaobankách,bolobypostúpeniepohľadávkyplatnéa
to s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 a §89 ods. 1 Zákona o bankách a najmä bod
19.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý obsahuje jednostranný
adresný právny úkon druhej zmluvnej strany, ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky voči

nej. U stanovenie zákona o bankách vyžaduje výzvu, len ak postúpenie bolo realizované bez súhlasu
klienta. Navyše , čo sa týka výkladu § 92 ods. 8 Zákona o bankách, jeho hlavným účelom je aj v
zmysle dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie stanovenie podmienok pre postúpenie
pohľadávky, resp. obmedzenie možnosti postúpenia pohľadávky. Podanú žalobu považuje navyše za
prekvapivú, pretože zo strany žalobcov došlo dňa 02.02.2015 k uznaniu dlhu zo Zmluvy v zmysle § 323

Obchodného zákonníka, ktoré zlepšuje procesnoprávne postavenie veriteľa, najmä tým, že mu uľahčuje
vymoženie pohľadávky. Predmetná dohoda spĺňa všetky obsahové náležitosti predpokladané zákonom
a to písomnú formu a presnú identifikáciu záväzku.. Poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 192
CSP a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1160/2003. Zároveň vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti, pričom má zato, že miestne príslušným je všeobecný súd žalovaného.

Zároveň vzniesol námietku premlčania. Žalobcovia predložili prehľad splátok za roky 2011 až 2018,
pričom neurčili, ktorými splátkami malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Svoj dlh splácali žalovanému
od 12.12.2014, preto s použitím analogie iuris, mal zato, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie za
obdobie od 12.12.2014 do 12.10.2015, ktorý je v celom rozsahu premlčaný.
4. Žalobcovia reagovali po vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 11.03.2019, v ktorom uviedli, že

výzva zo dňa 20.10.2009, ktorú žalovaný predložil žalobcom nebola doručená a takáto výzva spôsobuje
účinky až vtedy keď sa prejav vôle dostal do sféry dispozície príjemcu, t.j. žalobcov. Žalobcovia tiež
poukazujú na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách sa vyžaduje dohoda banky s klientom a nie
jednostranné vyhlásenie banky v bode 19.16 VOP. Žalobcovia nikdy neboli oboznámení s predloženými
VOP, nemali k nim prístup ani im neboli dané k nahliadnutiu. Žalovaný si sám, bez súčinnosti spotrebiteľa

určil podmienky postúpenia pričom tieto sú pre veriteľa výhodnejšie, pretože ho zbavujú zákonných
povinností, ktoré musí striktne dodržať, čo spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v
zmluvnom vzťahu so spotrebiteľom. Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, že účelom § 92 ods.
8 zákona o bankách je úprava výlučne bankového tajomstva a nie stanovenie podmienok pre postúpenie
pohľadávky, tento mylný názor odporuje súdnej praxi, pričom dôvodová správa, ktorou žalovaný

argumentuje nie je záväzná. Čo sa týka uznania dlhu žalobcami, toto nemôže oprávniť žalovaného na
prijímanie plnení ani zhojiť nedostatky postúpenia, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
Žalovanýsanikdynestalveriteľom,pretonemohloanidôjsťkuznaniudlhuzostranyžalobcov.Absolútna
neplatnosť zmluvy spôsobuje, že žalovaný nie je a nikdy nebol veriteľom pohľadávky. K námietke
premlčania uviedli, že je nedôvodná. Ak sa žalovaný nestal veriteľom pohľadávky suma uhradená na

účetžalovanéhonemôžebyťrozdeľovanánaistinuaúrok.Pohľadávkavovýške1.000,00Eurpozostáva
zo splátok zaplatených dňa 13.02.2017,15.03.2017, 12.04.2017, 12.05.2017, 16.06.2017, 11.08.2017,
13.09.2017, 20.10.2017 a 23.11.2017 po 100,00 Eur. Žalobcovia si uplatňujú splátky zaplatené v lehote
kratšej ako 2 roky pred začatím konania, preto nemohla uplynúť ani subjektívna premlčacia lehota.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu tak
ako bola súdu doručená a v plnom rozsahu sa odvolával na všetky písomné vyjadrenia. Čo sa týkanedodržania § 92 ods. 8 Zákona o bankách mal za to, že bankový subjekt je povinný písomne dlžníka
vyzvať na splnenie povinnosti a preukázať doručenie takejto výzvy, k čomu v danom prípade nedošlo.
Poukazoval aj na rozsiahlu judikatúru ohľadom tejto otázky, ktorú citoval vo vyjadreniach. Čo sa týka

vznesenej námietky premlčania mal za to, že táto bola vznesená nedôvodne, žalobcovia si v konaní
uplatňujú posledných 10 splátok, a to od 13.02.2017, kedy nastala ich splatnosť, z čoho je zrejmé, že
k premlčaniu nemohlo dôjsť a nemohla prejsť ani subjektívna premlčacia doba. Čo sa týka uhrádzania
záväzku len žalobkyňou v 2. rade, žalobcovia celý čas mali za to, že uhrádzajú spoločný záväzok a
nebolo ani iným spôsobom možné uhrádzať, len splátkou týchto dvoch osôb. Čo sa týka § 92 ods.

8 Zákona o bankách citujem Rozsudok súdneho dvora C449/13/Bakkhaus „obozretný veriteľ si musí
byť vedomý nevyhnutnosti zdierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich povinností“ a čo sa týka
výšky bezdôvodného obohatenia mal za to, že zo žaloby priamo nevyplýva, ani z výpovede žalovaného,
že žalobcovia uhradili 4.800,- Eur, avšak uplatňujú si len bezdôvodné obohatenie vo výške 1.000,-
Eur, prečo doklady o uvedených platbách nie sú založené v spise, k tomu sa vyjadriť nevedel, avšak
žalobcovia ich vedia doložiť. Vzhľadom na uvedené navrhol celej žalobe vyhovieť a priznať žalobcom

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa vyjadrí v prvom rade k tvrdeniam
uvádzaným žalobcami v podaní zo dňa 05.06.2019, kde žalobcovia špecifikovali svoj nárok. Mal za
to, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobcovia si uplatňujú pohľadávku

od 13.02.2017 do 20.11.2017, pričom mal za to, že táto špecifikácia mala byť uvedená už v podanej
žalobe. K uvedeným platbám uviedol nasledovné: a to, žalobca v 1. rade neuskutočnil žiadnu platbu v
prospech žalovaného a z uvedených platieb žalobcovia predložili doklad o zaplatení len troch splátok,
a to zo dňa 13.09.2017, 20.10.2017 a 23.11.2017 v celkovej výške 300,- Eur, pričom tieto úhrady
uskutočnila žalobkyňa v 2. rade. Napriek tomu, že sa jedná o solidárny dlh nie je možné tvrdiť, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu voči obom žalobcom, ale len voči tomu, ktorý plnenie v prospech žalovaného
poskytol. Následne sa nestotožnil s tvrdením, že úhrady vo výške 4.800,- Eur zo strany žalobcov neboli
žalovaným rozporované, pretože predmetom konania je len zaplatenie 1.000,- Eur, ktorá suma bola
špecifikovaná v podaní zo dňa 05.11.2019 a žalovaný rozporuje úhradu splátok od dňa 13.02.2017
do dňa 11.08.2017, preto trval na tom, aby súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko

žalobcovia ani ich právny zástupca sa nezúčastnili minulého pojednávania, pričom svoju neúčasť
nijakým spôsobom neospravedlnili tak ako to predpokladá CSP a úhradu splátok nezdokladovali. Z
uvedených dôvodov mal za to, že žaloba bola podaná nedôvodne. Čo sa týka § 92 ods. 8 Zákona o
bankách mal za to, že bankový subjekt nie je povinný doručovať výzvu na splnenie povinnosti ani mu
nie je uložené doručovať ho iným spôsobom ako obyčajne prostredníctvom pošty, nedisponuje dokladmi

o doručení. Predložil len mailovú komunikáciu so Slovenskou sporiteľnou, v ktorej je uvedené, že tento
typ výzvy bol žalobcom zaslaný obyčajnou poštou. Za podstatnú argumentáciu v neprospech podanej
žaloby považoval to, že žalobca v 1. rade neuskutočnil žiadne platby v prospech žalovaného a teda sa
žalovaný na jeho úkor nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalovaná v 2. rade uskutočnila len tri platby vo
výške 100,- Eur, ktoré boli v podaní zdokladované.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512027813 podpísanej žalobcami a právnym predchodcom

žalovaného dňa 12.06.2007 vyplýva, že žalobcom ako spoludlžnikom bol poskytnutý bezúčelový úver
vo výške 200.000,00 Sk, so splatnosťou na 83 splátok splatnými v 20. deň v mesiaci, s výškou mesačnej
splátky 3.555,00 Sk, s ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 13,53 %, úrokovou sadzbou
premenlivou vo výške 11,35 %, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 4.000,00 Sk .

10. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 vyplýva že žalobcom bolo oznámené,
že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalovaného Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014. Zároveň bola žalobcom oznámená výška
peňažného záväzku.

11. Súd sa ďalej oboznámil s Dohodou o splátkach a Uznaním záväzku v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka zo dňa 02.02.2015, výpismi o hotovostných vkladoch realizovaných žalobkyňou v 2.
rade v období rokov 2010 až 2018, vrátane vkladov v prospech účtu žalovaného uvedeného v
Oznámení o postúpení pohľadávky za obdobie od 13.02.2017,15.03.2017, 12.04.2017, 12.05.2017,16.06.2017, 11.08.2017, 13.09.2017, 20.10.2017 a 23.11.2017 po 100,00 Eur, s Výzvou zo dňa
12.06.2007 adresovanou len žalobcovi v 1. rade na zaplatenie splátok v omeškaní ku dňu 30.09.2009
vo výške 442,40 Eur, Všeobecnými obchodnými podmienkami, doručenkami podpísanými žalobcami

dňa 18.11.2014 k značke X/3968 - Oznámenie o postúpení pohľadávky, mailovou komunikáciou so
Slovenskou sporiteľňou, a.s.

12. Nárok žalobcov je v súlade s ustanovením § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 30. 09. 2007, t.j. v čase uzavretia Zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“).

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 100 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

15. Podľa § 107 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa

vydať štátu

18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku
žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, výlučnú miestnu

príslušnosť skúma ja bez námietky na začiatku konania. Žalovaný vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti pri svojom prvom procesnom úkone a to vyjadrení k žalobe zo dňa 04.02.2019.
Poukazoval na ustanovenie § 13 CSP a domnieval sa, že miestne príslušným súdom je všeobecný súd
žalovaného - Okresný súd Piešťany.

21.Námietkamiestnejnepríslušnostibolažalovanýmvznesenánedôvodne,spoukazomnaustanovenie

§ 19 písm. d) Civilného sporového poriadku - Osobitná miestna príslušnosť, v zmysle ktorého popri
všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu
trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V predmetnom konaní sa nepochybne jedná
o spotrebiteľský spor, preto je popri všeobecnom súde žalovaného príslušný aj tunajší súd, ako súd v

ktorého obvode majú sídlo žalobcovia ako spotrebitelia.
22. Z oboznamovaných listinných dôkazov ako aj zo žaloby žalobcov je možné konštatovať, že medzi
žalobcami a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 mala byť

pohľadávka postúpená pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalovaného.

23. Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazuje na bod 19.16 VOP, ktorým mal klient udeliť súhlas s
postúpením pohľadávky. V zmysle tohto bodu „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné,

podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu
na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči
klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne
s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.“ Keďže ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách

predpokladá naplnenie podmienok len pre platnosť takého postúpenia, pri ktorom nebol udelený súhlas
klienta, súd skúmal, či vzhľadom na ustanovenie bodu 19.16 VOP v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy bol platne udelený súhlas klienta s postúpením pohľadávok banky a dospel k záveru, že tomuto
tak nie je, pretože toto ustanovenie VOP nie je platné. Ide totiž o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
podľa § 53 ods. 1 OZ nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).V zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ treba pri posudzovaní neprijateľnosti (nekalosti) zmluvných podmienok
porovnávať právnu pozíciu, v akej by spotrebiteľ bol podľa aplikovateľných vnútroštátnych predpisov
(t.j. ako by danú situáciu upravovali dispozitívne zákonné normy), pokiaľ by také ustanovenie v zmluve
nebolo. V prejednávanej veci je zrejmé, že ak by ustanovenie bodu 19.16 VOP nebolo obsiahnuté vo

VOP,aplikovalbysazákonnýzákazpostúpeniapohľadávokbankoubezsplneniaosobitnýchpodmienok
ustanovených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa názoru súdu tak ustanovenie tohto bodu VOP
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pretože zásadným spôsobom zjednodušuje pozíciu banky pri postupovaní pohľadávky. Postúpením
pohľadávky pritom dochádza k zmene partnera dlžníka - spotrebiteľa, pred ktorým ho ustanovenie §

92 ods. 8 Zákona o bankách má chrániť. Možno totiž predpokladať, že dlžník vstupuje do právneho
vzťahu s bankou práve preto, že je to banka, teda regulovaný subjekt podliehajúci určitým pravidlám
podnikania, obozretnosti, dôveryhodnosti a dohľadu príslušného regulátora. Okrem toho vstupuje do
tohto vzťahu s dôverou, že citlivé údaje o jeho majetku a celkových majetkových pomeroch budú
chránené pred zneužitím, resp. že každé ich sprístupnenie tretej osobe (okrem zákonom presne

vymedzených výnimiek) sa bude diať s jeho súhlasom. Bod 19.16 VOP ho o túto ochranu oberá. Toto
ustanovenie je obsiahnuté vo všeobecných podmienkach, teda vopred formulovanom dokumente, ktorý
žalobcovia museli akceptovať ako celok. Mohli ho odmietnuť jedine tým, že by odmietli uzavrieť zmluvu
samotnú. Je teda nepochybné, že toto ustanovenie nemohlo byť individuálne dojednané a je treba hopovažovať za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku v zmluve o splátkovom úvere. Preto k postúpeniu
pohľadávky mohlo dôjsť len za splnenia podmienok predpokladaných v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ktoré však v danom prípade splnené neboli. ( rozsudok KS Žilina sp. zn.7Co/357/2017)

24. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia

pohľadávky.

25. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá
v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné

postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri
rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného
súdu Trenčín vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu
Banská Bystrica vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd
Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo

veci 5C 430/2013).

26. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú

službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.

27. S účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z., zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu
postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré
je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka
najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000
eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze

postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver
o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz
72c v § 89 ods.1 ZoB).

28. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

29. Súd nedisponoval listinou, ktorou by žalovaný, alebo jeho právny predchodca vyzval žalobcov k

úhrade dlžnej sumy po tom, čo boli žalobcovia nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní,
nedisponoval ani listinou podľa ktorej právny predchodca žalovaného mal úver vyhlásiť za predčasne
splatný, nie ja ňou ani výzva zo dňa 12.06.2007, ktorej doručenie žalobcom navyše v konaní ani
nebolo preukázané. Preto súd vyvodil jediný možný záver a to, že neboli splnené zákonom vyžadované
podmienky na postúpenie pohľadávky a preto spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená

postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.09.2014 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. S ohľadom
na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalovaný nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia. Rovnako za daných okolností súd nemôže prihliadať na Dohodu o splátkach a Uznaní
záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka zo dňa 02.02.2015.

30. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, súd konštatuje že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Môže sa premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107ods. 1 Občianskehozákonníka), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

31. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za
samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto

nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.

32. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr,

než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §107

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod
neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Je teda zrejmé, že v danom prípade začiatkom plynutia objektívnej

premlčacej doby je pri jednotlivých plneniach okamih ich poskytnutia.

34. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez
právneho dôvodu, a komu plnil. Súd má v danom prípade zato, že vzhľadom k skutočnosti, že sa
nejedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľskej zmluvy, kedy súdy automaticky predpokladajú znalosť zákona u všetkých subjektov v
súlade so zásadou „práva patria bdelým“, ale sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, teda Zmlúv o postúpení pohľadávky, pre rozpor s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, je nevyhnutné posúdiť aj začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby odlišne. Nakoľko o neplatnosti predmetných právnych úkonov bolo rozhodnuté až v tomto súdnom

konaní, nemožno ani očakávať, že žalobcovia ako priemerní spotrebitelia mohli mať vedomosť o tom,
že plnili bez právneho dôvodu, už v čase poskytovania jednotlivých úhrad a preto je možné konštatovať,
že subjektívna premlčacia doba začala plynúť podaním žaloby na súd 15.01.2019, kedy po konzultácii
s právnym zástupcom sa dozvedeli, že plnili bez právneho dôvodu a komu plnili bez právneho dôvodu,
pričom začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ani nebol medzi stranami sporu sporný. Od tohto

momentu si mohli žalobcovi v subjektívnej premlčacej lehote uplatniť právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Na základe uvedeného je jednoznačné, že v danom prípade neuplynula ani subjektívna, ani
objektívna premlčacia doba na uplatnenia nároku z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000,00
Eur za splátky realizované v období od 13.02.2017 do 23.11.2017. Nie je možné akceptovať použitie
analogie iuris v danom prípade, s poukazom na ustanovenie § 566 ods. 1 OZ, nakoľko súd už vyššie

uviedol, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného, preto tento nebol oprávnený
prijímať úhrady od žalobcov a nie ich ešte započítavať na istinu a úroky.

35. Žalobcovia v konaní preukázali, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, keďže nie je
nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, a napriek tejto skutočnosti od nich v splátkach

prijal sumu značne prevyšujúcu 1.000,00 Eur. Súd považoval za irelevantné tvrdenie žalovaného, že
splátky splácala len žalobkyňa v 2. rade a že žalobca v 1. rade neuhradil ani jednu splátku. Z úverovej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobcom bol úver poskytnutý ako solidárnym dlžníkom, pričom sa
jedná o manželov, preto nie je možné pochybovať o tom, že úver síce uhrádzala žalobkyňa v 2.rade,
ale iný spôsob úhrady je ťažké si vôbec predstaviť a niet dôvodu pochybovať o tom, že ho uhrádzala

z finančných prostriedkov ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako solidárnych
dlžníkov. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov o vydanie bezdôvodného
obohatenia je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.36. Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne od 27.01.2019, od 3. dňa po doručení žaloby žalovanému, nakoľko žalovaný vtedy už vedel,

že žalobcovia ho požiadali ako dlžníka o vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto je povinný platiť aj
úroky z omeškania od 27.01.2019, kedy sa preukázateľne dostal do omeškania.

37. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Náhrada trov konania bola žalobcom priznaná podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).