Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/253/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616211674.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou v spore žalobcu : SPP - distribúcia,

a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, právne zastúpený : Mgr. Miroslav Hanec, advokát,
Hruštiny 602, Žilina proti žalovanému : X/ L. M., O.. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, G. , X/ L. M., O..
XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, G. R. X/ Š. M.P., O.. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, G., právne zastúpený : JUDr.
Pavol Barabas, advokát, Hrabušice, Partizánska 129, o zaplatenie 1.457,46 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
1.457,46€, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ súd žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania 5% ročne zo
sumy 1.457,46€ od 03.08.2016 do zaplatenia zamieta.

III. Voči žalovanému 3/ súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

IV. Žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 86%. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnom skončení veci samej.

V. Žalovaný 3/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.08.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobný návrh ktorým žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného 1 až 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.457,46€ s úrokom z omeškania
5,00% ročne od 03.08.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že na odbernom mieste G., O. XX nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a žalovaní 1 až 3

odoberali od 27.05.2010 plyn neoprávnene. Demontáž plynomera bola vykonaná dňa 17.03.2015, o
čom bol vyhotovený montážny list. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ boli v rozhodnom období, kedy dochádzalo
k neoprávnenému odberu zemného plynu, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v ktorej sa
nachádzalo odberné miesto a na ktorom bol zistený neoprávnený odber zemného plynu, a to každý
žalovaný v podiele po 1/6. Nehnuteľnosť - dom je zapísaná na liste vlastníctva č. 60, katastrálne územie
Levoča, obec Levoča, okres Levoča. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez uzavretej zmluvy o

dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu. Žalobca má za to, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ spôsobili škodu
úmyselne, lebo odoberali plyn bez uzatvorenej zmluvy. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej
siete vzniknutú škodu, preto žalobca dňa 10.04.2015 vyúčtovali žalovaným 1/, 2/ a 3/ škodu spôsobenúneoprávneným odberom plynu vo výške 1.457,46 €, a to vyúčtovaním č. 9000195687 splatným dňa
24.04.2015. Skutočnou škodou je množstvo neoprávnene odobratého plynu zaznamenané na číselníku
plynomera, t. j. 3.937 m3. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom

zemného plynu zo dňa 20.03.2015. Cena plynu produktu NCG je uverejnená na webovom sídle
www.eex.com/en a vyznačená v prílohe. Referenčná cena sa počíta podľa prílohy 12 zákona č. 24/2013
Z. z. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom
finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania.

2. V zmysle návrhu žalobcu vydal súd dňa 26.08.2016 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný 3/
včas odôvodnený odpor, preto súd uznesením zo dňa 07.02.2017 platobný rozkaz zrušil.

3. V podanom odpore namietal žalovaný 3/ celý nárok uplatnený voči jeho osobe. Poukázal, že v zmysle
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/108/2007, 1 Dnot 176/2007 vydaného notárom JUDr. Ladislavom
Borským ako súdnym komisárom, bola schválená dohoda dedičov po poručiteľovi D. M., zomrelom dňa

20.05.2007, na základe ktorej nehnuteľnosť nachádzajúca sa na adrese ul. Nová č. 484/50 v Levoči,
zapísaná na LV č. 60 vydanom Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor pre k.ú. Levoča, obec
a okres Levoča, postavená na parcele registra C KN, par. č. 422, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 197 m2, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu plynu, bola nadobudnutá do
podielového spoluvlastníctva detí poručiteľa ako jeho zákonných dedičov, a to R. M., L. M., U. F. E..

M., L. M.P., U. M. R. Š. M., každý vo veľkosti podielu 1/6 v pomere k celku. Namietal tak tvrdenie
žalobcu, že bol spolu so žalovanými 1/ a 2/ v rozhodnom období, kedy došlo k neoprávnenému odberu
zemného plynu, podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nakoľko po smrti otca D. M. sa podielovými
spoluvlastníkmitohtorodičovskéhodomustalivšetcisúrodenci,tedaspolusožalovaným3/ažalovanými
1/ a 2/ aj zvyšní traja súrodenci, t.j. R. M., U. M. R. U. F.. Po smrti otca v predmetnej nehnuteľnosti

ostali žiť a túto užívať žalovaní 1/ a 2/, keďže nemajú svoje vlastné rodiny, bývanie si neobstarali a
celý svoj život bývajú v rodičovskom dome. Všetci ostatní súrodenci majú už dlhé roky zabezpečené
vlastné bývanie, pričom jediný ich vzťah k rodičovskému domu ostal v rovine formálneho podielového
spoluvlastníctva, kde jediným dôvodom jeho nezrušenia a nevyporiadania boli práve žalovaní 1/ a 2/,
ktorí by v takom prípade ostali bez strechy nad hlavou. Až do doručenia platobného rozkazu nemal

žiadnu vedomosť o tom, ako jeho dvaja bratia - žalovaní 1/ a 2/ žijú, či riadne hospodária a najmä
ako si zabezpečujú resp. nezabezpečujú úhradu spotrebovaných energií v danej nehnuteľností, ktorú
od smrti otca v roku 2007 samostatne užívajú. Poukázal, že suma je žalovaná až od roku 2010 po
následnú demontáž plynomeru v roku 2015, z čoho usudzuje, že roky predtým bola so žalovanými
1/ a 2/ buď uzatvorená zmluva o dodávke plynu ako jeho odberateľoch alebo bol plyn nimi rovnako

neoprávneneodoberaný,čímvšakvobochmožnýchprípadochmuselbyťžalobcovizrejmýstavužívania
spotrebovaných energií v danej nehnuteľnosti a hlavne osôb, ktoré ho odoberajú. Má preto za to, že ako
žalovaný 3/ bol v danom prípade zo strany žalobcu určený neopodstatnene a bez riadneho uvedenia
konkrétneho právneho i skutkového dôvodu, od ktorého sa odvíja jeho pasívna legitimácia a následná
povinnosť solidárne uhradiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. Žalobca zrejme mal vedomosť, že

nehnuteľnosť užívajú žalovaní 1/ a 2/ a ak pasívnu legitimáciu žalovaného 3/ odvodil od skutočnosti,
že bol prítomný pri demontáži plynomeru, považuje takéto určenie svojej osoby ako žalovaného 3/ za
nelegitímne a bez akéhokoľvek logického právneho dôvodu, keďže k danej demontáži bol pracovníkmi
žalobcu privolaný len preto, že sa do tejto nehnuteľnosti nemohli dostať a bola nimi oznámená nutnosť
vykonania demontáže bez ďalšej špecifikácie a príčin tohto úkonu. Jej užívatelia, žalovaní 1,2 neboli

totiž ochotní nehnuteľnosť za týmto účelom sprístupniť, keďže dôvod návštevy plynární im zrejme musel
byť známy, preto spolu s ďalšími súrodencami ako spoluvlastníkmi boli oslovení k jej otvoreniu. Kľúče
od rodičovského domu nevlastní, tie mu za uvedeným účelom boli zapožičané jedným zo starších
súrodencov. Zdôraznil, že v predmetnom dome od roku 1987 nebýva, pričom od roku 1990 stále býva
a trvalý pobyt má na adrese Jána Francisciho 170/32 v Levoči, kde v družstevnom byte od tohto času

permanentne žije a tento byt užíva. Preto je pre neho nezrozumiteľné, že žalobca uviedol ako adresu
jeho pobytu v žalobnom návrhu Nová č. 484/50 v Levoči aj napriek tomu, že ako prílohu k žalobe
pripojil list vlastníctva, na ktorom je riadne uvedená adresa jeho trvalého pobytu. Preto ak ho žalobca
označil za žalovaného 3/ z dôvodu, že sa na základe jediného dokumentu - Montážneho listu meradla č.
1100082729zodňa17.3.2015domnieva,žespolusbratminehnuteľnosťnaul.Nová484/50užívalatým

aj zemný plyn neoprávnene odoberal, poukázal, že predmetný dom neužíva, keďže svoje bývanie má už
takmer 30 rokov zabezpečené inde. Ak však žalobca určil jeho pasívnu legitimáciu preto, že je podielový
spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, poukázal, že z hľadiska právnej a súdnej praxe spoluvlastník,
ktorý neužíva nehnuteľnosť, nie je povinný platiť za spotrebované energie spôsobené vlastníkom, ktorýju užíva. Povinnosť spoločnej úhrady výdavkov v rámci podielového spoluvlastníctva sa tak vzťahuje na
poplatky spočívajúce napr. v dani z nehnuteľností, príspevok na opravu a údržbu vecí, jej rekonštrukciu
atď. Povinnosť platiť úhrady za dodávku služieb a energií by mala vyplývať z istého dvojstranného

právneho vzťahu a nie priamo zo zákonných predpisov. Bolo by nespravodlivé, ak by tieto náklady
mala znášať osoba, ktorá odber služieb a energií nevykonala, resp. z takéhoto odberu nemala nikdy
žiadny prospech. Vzhľad k všetkým uvedeným skutočnostiam má žalovaný 3/ za to, že nejestvuje žiaden
hmotnoprávny dôvod, na základe ktorého má byť spolu s užívateľmi nehnuteľnosti na ul. Nová č. 484/50
v Levoči žalovaný spoločne a nerozdielne na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odoberaním

plynu. Žalobu tak vo vzťahu k svojej osobe navrhoval zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného 3/ uviedol, že tvrdenia žalovaného 3/ o údajnom
užívaní predmetnej nehnuteľnosti len žalovanými 1/ a 2/ nie sú relevantné, keďže žalovaný 3/ je jedným
zo spoluvlastníkov. V prípade, že žalovaný 3/ ako spoluvlastník nehnuteľnosti využijúc dispozičné
právo vlastníka podľa § 123 OZ umožnil užívanie domu komukoľvek a sám ho neužíval a ani sa

nestaral ako je s domom nakladané, je to jeho právo a jeho slobodné rozhodnutie. Aj spoluvlastník
je povinný starať sa o svoje vlastníctvo bez ohľadu na to, ako a kedy ho užíva alebo neužíva. Ak
žalovaný 3/ ako spoluvlastník tvrdí, že nevie, že iní spoluvlastníci odoberajú zemný plyn bez zmluvy o
dodávke plynu, je to zbavovanie sa zodpovednosti a neakceptovanie povinností vyplývajúcich z inštitútu
spoluvlastníctva a vzhľadom na § 139 OZ je takýto prístup právne neakceptovateľný. Spoluvlastnícky

vzťah nevytvára nerozlučne spoločenstvo pre prípad uplatnenia si náhrady škody. Náhradu škody si
je možné uplatniť voči ktorémukoľvek spoluvlastníkovi resp. spoluvlastníkom s tým, že spoluvlastník,
ktorý by splnil záväzok v celom rozsahu, sa následne môže vyporiadať s ostatnými spoluvlastníkmi.
Tento vnútorný vzťah medzi spoluvlastníkmi je len ich vecou a žalobcu sa netýka. Ak je žalovaný 3/
nedôsledný pri nakladaní so svojim spoluvlastníckym právom k nehnuteľnosti, nezbavuje ho to spoločnej

a nerozdielnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu.
Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré
v rozhodnom období užívali danú nehnuteľnosť, preto pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali
a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na

náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Voči žalovaným 1/, 2/, 3/ sa domáha náhrady škody, kde
zodpovednostný vzťah je vytvorený ustanovením § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike
251/2012 Z.z. neexistenciou zmluvného vzťahu o dodávke plynu. Ide o objektívnu zodpovednosť.
Nedomáha sa úhrady za dodávku plynu, ako nesprávne uvádza žalovaný 3/. Je nevyhnutné rozlišovať
na jednej strane zmluvný odber plynu na základe zmluvy o dodávke plynu medzi dodávateľom plynu a

odberateľom a na druhej strane odber plynu bez zmluvy o dodávke plynu, ktorý je jednou zo skutkových
podstát neoprávneného odberu plynu.

5. Žalovaný 3/ nesúhlasil s právnym názorom žalobcu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 18.05.2017 poukázal,
ževzmysleustanovenia§139ods.1Občianskehozákonníkapojemprávneúkonytýkajúcesaspoločnej

veci je potrebné vykladať takým spôsobom, že ide o všetky právne úkony, ktoré sa týkajú spoločnej
veci a ktoré zakladajú pasívnu či aktívnu solidaritu spoluvlastníkov v zmysle ustanovenia § 139 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako napr. predaj spoločnej veci, jej zaťaženie vecným bremenom a iné.
Pod tento režim však možno za určitých predpokladov zaradiť aj úkony súvisiace s hospodárením
so spoločnou vecou, ak skutočne aj o nakladanie s ňou ide. Sem patrí napr. oprávnenie prevziať

kúpnu cenu po predaji spoločnej veci spoluvlastníkmi a pod. Ak má byť pasívne legitimovaný v
rámci žalovanej strany, je potrebné ustáliť, či skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok,
zakladajú vzťah pasívnej solidarity podielových spoluvlastníkov, kedy by bol žalobca ako veriteľ v
postavení uskutočňujúcom výber a svoj nárok mohol požadovať od ktorékoľvek z týchto spoludlžníkov.
Poukázal, že spoluvlastník, ktorý neužíva nehnuteľnosť, nie je a nemôže byť povinný platiť za náklady

súvisiace so spotrebovanou elektrickou energiou či plynom z akéhokoľvek právneho titulu, ak teda
ide o úhradu výdavkov, ktoré svojím konaním spôsobil vlastník, ktorý predmetnú nehnuteľnosť reálne
užíval. Povinnosti každého spoluvlastníka sú povinnosťami špecifického charakteru, ktoré nemožno
paušalizovať na každý prípad týkajúci sa spoločnej veci a podielového spoluvlastníctva a generalizovať
ich pod ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v neposlednom rade tak zvýhodňovať

svoje postavenie, kedy zo strany veriteľa dochádza k zámernému výberu solidárnych dlžníkov za
účelom zlepšenia si vymoženia svojej pohľadávky. Má za to, že uvedená povinnosť spoluvlastníka, ktorú
podotýka aj žalobca, sa primárne vzťahuje na výdavky, ktoré by vznikli v súvislosti s nehnuteľnosťou
aj v prípade, ak by túto nikto zo spoluvlastníkov neužíval, napr. daň z nehnuteľnosti či príspevok navykonanie opráv a rekonštrukcie. Je úplne bežným, logickým i legálne prípustným javom, že právna prax
rozlišuje pri nehnuteľnostiach platby, ktoré vznikajú s užívaním nehnuteľnosti, ako napr. voda, elektrina
a plyn od tých, ktoré by sa uhrádzali aj vtedy, ak by sa nehnuteľnosť vôbec neužívala, t.j. odvoz odpadu,

upratovanie spoločných priestorov, elektrina a voda v spoločných priestoroch v prípade bytových domov
a podobne. Energie, ktoré sa spotrebujú užívaním, má preto platiť len ten zo spoluvlastníkov, ktorý
nehnuteľnosť preukázateľne užíva. Hoci žalobca tvrdí, že jeho nárok nie je tvorený z nedoplatkov za
zmluvný odber plynu ale z jeho neoprávneného odoberania, nič to nemení na skutkovom závere, že i
nárokžalobcuztitulunáhradyškodyvyplývazoskutočnostísúvisiacichsužívanímnehnuteľnostíformou

spotreby energií. Akékoľvek náklady spojené s užívaním nehnuteľností tvoria predovšetkým odplaty za
služby a energie t.j. akési plnenia, ktoré sú vo väčšine prípadov dodávané priamo do každého bytu
či domu. Ich výška výlučnej závisí od skutočného rozsahu a množstva služieb a energií, ktoré boli
do predmetného bytu či domu dodané, resp. ktoré boli spotrebované obyvateľmi predmetného bytu
resp. domu. Rovnako tak rozsah a množstvo služieb a energií spotrebovaných obyvateľmi konkrétneho
bytu resp. domu je objektívne merateľné za pomoci určitých technických zariadení akými sú vodomer,

elektromer, plynomer a iné. Touto cestou je nevyhnutné si uvedomiť, že uvedené služby a energie
sú lepšie povedané mali by byť, do každého bytu a domu dodávané na základe osobitnej zmluvy
o poskytovaní takýchto služieb resp. osobitnej zmluvy o dodávke určitého druhu energie. I keď v
predmetnej veci došlo zo strany žalovaných 1,2 k neoprávnenému odberu, nič to nemení na fakte
množstva a rozsahu spotrebovanej energie ani na tom, že ide o nárok zreteľne sa týkajúci praktického

užívania domu. Povinnosť platiť úhrady za dodávku služieb a energií do bytu či domu vyplýva jednak
z dvojstranného právneho vzťahu, t.j. zo zmluvy ako aj z mimozmluvného vzťahu podobnému prípadu
odoberania plynu žalovanými 1/ a 2/ a nie priamo zo zákona ako tomu býva v prípadoch nákladov
na prevádzku, opravu, údržbu, daní atď. Z toho taktiež plynie, že povinnosť platiť tieto úhrady má
osoba, s ktorou dodávateľ služieb alebo energií uzatvoril ako odberateľ zmluvu o ich dodávke, pričom to

nevyhnutne nemusí byť vlastník nehnuteľností ale jeho užívateľ alebo vlastník zároveň. Analogicky tak
platí, že ak užívateľ neoprávnene plyn resp. iné energie odoberal a spôsobil tak dodávateľom škodu, sú
len tieto osoby priamo zodpovedné v rámci takéhoto vzťahu, keďže jeho obsah je totožný s obsahom
práv a povinností v zmysle zmlúv uzatváraných s odberateľmi. Má tiež za to, že žalobca mal v minulosti
ako dodávateľ plynu so žalovanými 1/ a 2/ s vysokou pravdepodobnosťou uzatvorenú zmluvu o dodávke

zmenného plynu, ktorá bola zrejme kvôli vzniknutým nedoplatkom zo strany žalobcu ukončená, preto
zdôrazňoval, že po ukončení zmluvy z takýchto dôvodov mal žalobca okamžite uskutočniť demontáž
meradla, čím by zabránil neoprávnenému odberu plynu a následne vzniknutej škode, ktorú si vymáha.
Nakoľko ho neodstránil, žalovaní 1/ a 2/ vzhľadom na ich nezodpovedaný prístup odoberali plyn aj po
ukončení zmluvných vzťahov. Takúto nečinnosť žalobcu považuje za nedbanlivý postoj z jeho strany.

Opätovne preto namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že akékoľvek bývalé zmluvné i aktuálne
mimozmluvné vzťahy týkajúce sa žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ nemajú žiadnu zákonnú spojitosť s jeho
osobou a preto aj vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k nemu a jeho údajnej nezodpovednosti a zdanlivej
starostlivosti o svoje vlastníctva považuje za účelové a ničím relevantným nepodložené. Trval na tom,
že v jeho prípade nie sú splnené žiadne zákonné predpoklady vzniku škody. V danom prípade žalobca

žaluje žalovaných, pretože došlo k odoberaniu plynu bez uzatvorenej zmluvy, to znamená, že sa jedná
o objektívnu zodpovednosť a nie je potrebné skúmať prítomnosť zavinenia. To však neznamená, že
prítomnosť prvých troch tzv. objektívnych predpokladov pre vznik škody v danom prípade nie je potrebné
skúmať. Žalovaný 3/ vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý žaluje obdobie odberu plynu
od roku 2010 až po následne vykonanú demontáž v marci 2015, a to najmä časť za obdobie od roku

2010 až do ruku 2014, najmä čo do subjektívnej premlčacej lehoty.

6. Žalobca trval na tom, že námietky žalovaného 3/ nie sú relevantné, jeho vyjadrenia považoval za
účelové a zavádzajúce. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2017 trval na tom, že spoluvlastník je
povinný starať sa o svoje vlastníctvo bez ohľadu na to, ako a kedy ho užíva alebo neužíva, preto ak

spoluvlastník tvrdí, že nevie, že iný spoluvlastník odoberá zemný plyn bez zmluvy o dodávke plynu, je
to zbavovanie sa zodpovednosti a neakceptovanie povinností vyplývajúcich z inštitútu spoluvlastníctva.
Ustanovenia o hospodárení so spoločnosťou vecou v § 139 ods. 2 OZ sa týkajú len spoluvlastníkov
navzájom, nemajú vplyv na zodpovednosť spoluvlastníka voči žalobcovi ako tretej osobe. Vzťahy
medzi spoluvlastníkmi sú ich vnútornou záležitosťou, ktorá sa žalobcu netýka. V zmysle § 139 ods.

1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám spoluvlastníci oprávnení
a povinní spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita spoluvlastníkov v tomto prípade vychádza z
ustanovenia § 511 OZ. Existencia solidárnych dlžníkov z titulu spoluvlastníctva nevytvára na strane
žalovaných nerozlučné procesné spoločenstvo iba z dôvodu solidarity. Nie je teda nevyhnutné, abyžalovali všetkých spoluvlastníkov. Je na rozhodnutí žalobcu voči ktorým solidárnym dlžníkom si nárok
uplatní, pričom svoju voľbu nie je povinní odôvodňovať. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu
bez zmluvy o dodávke plynu je zo zákona objektívna bez možnosti liberácie. Subjektívne prvky sú

rozhodujúce len pre vyporiadanie sa medzi spoluvlastníkmi navzájom. Protiprávnym úkonom je odber
plynu bez zmluvy o dodávke plynu (§ 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z.) Zo strany
žalovaného 3/ ide o neoprávnený odber v spojení s § 123 OZ, § 415 OZ, § 420 OZ. Škodou je
množstvoneoprávneneodobratéhoplynupresnezaznamenanéplynomerom(§1ods.12vyhl.449/2012
Z.z.). Príčinná súvislosť - ak by nebolo dochádzalo k odberu plynu v čase, keď nebola na odberné

miesto uzatvorená zmluva o dodávke plynu, nebol by na plynomere dňa 17.03.2015 zaznamenaný stav
8.774 m3, čo znamená neoprávnený odber plynu v objeme 3.937 m3. Pri objektívnej zodpovednosti
sa zavinenie nepreukazuje. Poukázal, že je prevádzkovateľom distribučnej siete, nie dodávateľom
plynu, čo je nevyhnutné rozlišovať. Zmluva o dodávke zemného plynu je zmluvným vzťahom medzi
dodávateľom plynu ( nie žalobcom ) a odberateľom, pričom žalobca do tohto vzťahu nevstupuje a
preto ani nedisponuje zmluvami, ktoré uzatvára dodávateľ plynu. Takéto zmluvy žalobca neuzatvára

a ani neukončuje. Nie je ani rozhodujúce, kto bol posledným zmluvným odberateľom pred začatím
neoprávneného odberu, lebo predmetom konania nie je odber na základe zmluvy, alebo odber bez
zmluvy. Neexistenciu zmluvy v predmetnom období je možné vyvrátiť len doložením zmluvy o dodávke
plynu na dané odberné miesto. Výlučne zmluva je titulom legálneho oderu plynu. Žalobca tiež
nepovažoval svoj nárok za premlčaný s odôvodnením, že škoda bola spôsobená úmyselne, nakoľko

predpokladom legálneho odberu plynu je jedine existencia zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu.
O neoprávnenom odbere sa dozvedel až dňa 17.03.2015, keď mu bol umožnený prístup k meradlu
v chodbe domu. Kým nebol na meradle dňa 17.03.2015 zistený vyšší stav ako ku dňu začiatku
neoprávneného odberu 27.05.2010, nemal vedomosť o tom, že mu vôbec nejaká škoda vznikla. Keďže
meradlo bolo neprístupné v chodbe domu, o tom, že vznikla škoda sa žalobca dozvedel až dňa

17.03.2015, keď zistil vyšší stav na číselníku plynomera ako bol stav určený ku dňu ukončenia zmluvy
o dodávke k 26.05.2010. Každý, kto chce odoberať plyn, musí mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu
(§ 47 ods. 1, § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike 251/2012 Z.z. Len na základe takejto zmluvy
je osoba považovaná za odberateľa (§ 3 písm. c) bod 11, 12) a zákonným spôsobom by odoberala
plyn z distribučnej siete, ktorú vlastní. Na odberné miesto, na ktoré nie je uzatvorená zmluva o dodávke

plynu, nie je požiadavka od dodávateľa plynu na distribúciu plynu. Na takéto odberné miesto nie je plyn
distribuovaný a teda ani nie je dôvod vykonávať tam odpočty. Vznik škody nemohol ani predpokladať,
leboreálnaspotrebazaceléobdobieneoprávnenéhoodberubolaznámaaž17.03.2015, atonazáklade
údaja získaného z číselníka plynomera. Rozdiel medzi stavom na meradle 17.03.2015
a účtovným stavom na meradle k 27.05.2010 je riadne zmerané množstvo neoprávnene odobratého

plynu v m3. Takto zistené množstvo je východiskovým podkladom pre určenie výšky škody, ktorá sa
vypočíta podľa § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. ako súčin množstva neoprávnene odobratého
plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1 písm. c) vyhlášky. Rozhodujúca je tzv. referenčná
cena platná v mesiaci zistenia neoprávneného odberu. Bez údaja o celkovom množstve odobratého
plynu a bez stanovenia rozhodujúcej ceny, by sa objektívne nedala určiť škoda. Nedá sa objektívne

zistiť, aká bola reálna denná spotreba v jednotlivých dňoch doby neoprávneného odberu. Objektívne
však bolo zistené, že spotreba za celú dobu neoprávneného odberu bola v objeme 3.937 m3. Koľko
bolo spotrebované každý deň žalobca nezistil. Je bežné, že plynomer zostáva na odbernom mieste aj
po ukončení zmluvy o dodávke, ako v tomto prípade, keď sa nemohli dostať k plynomeru v
chodbe. Plynomer na odbernom mieste ako taký však neoprávňuje odoberať plyn, nakoľko jediným

titulom na odber plynu je uzatvorená zmluva s dodávateľom plynu. Údajná nevedomosť žalovaného 3/
o tom, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve je odoberaný plyn bez zmluvy
o dodávke plynu ho nezbavuje zodpovednosti za neoprávnený odber. Daný stav žalovaný 3/ zavinil,
konal úmyselne a pri úmyselnom konaní je premlčacia lehota 10 rokov. Demontáž meradla v chodbe
nehnuteľnosti žalovaných dňa 17.03.2015 je opatrením v zmysle § 82 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z.

o energetike. Kým nebol zistený vyšší stav na meradle dňa 17.03.2015, žalobca nevedel, že plyn je
napriek neexistencii zmluvy o dodávke plynu odoberaný. Dodávateľ plynu v Odstúpení od zmluvy zo
dňa 11.05.2010 informoval odberateľa o povinnosti sprístupniť meradlo z dôvodu demontáže. Posledný
zmluvný odberateľ ani žiaden z vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti však na výzvu nereagoval a
meradlo nebolo sprístupnené ani pri osobnej návšteve na odbernom mieste. Nečinný tak po celú dobu

neoprávneného odberu bol vlastník, nie žalobca. Vlastník je povinný počínať si tak, aby nám užívaním
jeho majetku nevznikala škoda. Žiadna škoda by žalobcovi nebola vznikla, keby plyn nebol odoberaný.
A to plyn, ktorý si zmluvne žiaden z vlastníkov neobjednal, plyn, ktorý mu žiaden dodávateľ plynu
nedodával, plyn, ktorý svojvoľné odoberal z distribučnej siete a za ktorý nikomu neplatil. Z vyúčtovacejfaktúry dodávateľa č. 7411821282 je zrejmé, že dodávateľ' vyfakturoval odberateľovi (žalovanému 2/)
spotrebu do 26.05.2010 s konečný stavom meradla v tento deň 4.837 m3. Rozdiel v spotrebe zistený
17.03.2015 (8.774 m3) a 26.05.2010 (4.837 m3) je množstvo reálne odobratého plynu bez zmluvy: 3.937

m3. Na takto zistené množstvo plynu sa aplikuje cena plynu, tak ako to upravuje § 1 ods. 12 v spojení
s § 1 ods. 1 písm. a/ vyhl. 449/2012 Z.z. Podľa § 1 ods. 14 vyhl. 449/2012 Z.z. žalobcovi majú patriť aj
náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v uplatnenej výške 73,53
€podľaCenníkaexternýchslužiebúčinnéhovčasezistenianeoprávnenéhoodberuplynu.Distribúciado
predmetného odberného miesta prerušená resp. obmedzená bola (Vyhl. 24/2013 Z.z.) a to k 26.05.2010.

Na základe toho k uvedenému dátumu dodávateľ vystavil aj vyúčtovaciu faktúru.

7. Žalovaný 3/ v celom rozsahu zotrvával na svojich stanoviskách a k tvrdeniam žalobcu okrem už
vyššie uvedeného poukázal na to, že odo dňa 27.05.2010 resp. 27.10.2010 až do dňa 17.03.2015
žalobca nevykonal žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k tomu, aby zisťoval, či nepokračuje odber
a či mu nevzniká škoda, pričom zariadenie na odber plynu bolo úplne funkčné. Toto dlhé obdobie

5 ročnej pasivity žalobca nevníma objektívne, keďže tvrdí, že vlastník si je povinný počínať tak, aby
mu nevznikla škoda, avšak za takéhoto vlastníka považuje len žalovaných a nie samotného žalobcu,
ktorému mala (ako vlastníkovi) vzniknúť škoda. Aj keď žalobca opakovane poukazuje na to, že v z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a
nerozdielne, pozabudol uviesť, že plynová prípojka, plynové spotrebiče a ani odobratý plyn nie sú v

podielom spoluvlastníctve žalovaných. Namietal tiež sumu 73,53€ s poukazom, že z cenníka externých
služieb nevyplýva, že bol platný a účinný v čase zistenia neoprávneného odberu a zároveň sa v ňom
nenachádza položka s označením náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu vo výške 73,53€. Okrem toho sa obchodné podmienky a cenník služieb týkajú iba
zmluvných strán, pričom je zrejmé, že ani jeden zo žalovaných nebol v čase vykonania neoprávneného

odberu v zmluvnom vzťahu so žalobcom.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa na
pojednávania bez ospravedlnenia nedostavili a v priebehu celého konania nedoručili súdu žiadne
vyjadrenia ani návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedených dôvodov žalobca navrhoval vo vzťahu

k žalovanému 1/ a 2/ vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, avšak tomuto návrhu súd vyhovieť
nemohol s poukazom na § 276 CSP, nakoľko vo veci boli žalovaní traja a keďže žalobca od nich
požadoval solidárne plnenie, neboli splnené podmienky u všetkých žalovaných pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného, nakoľko žalovaný 3/ sa vo veci vyjadroval, na pojednávania sa dostavoval
a využíval prostriedky procesnej obrany.

9. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to výpis z LV
č.60 pre k. ú. Levoča, montážny list meradla zo dňa 27.05.2010, dňa 27.10.2010 a dňa 17.03.2015,
vyúčtovanie č. 9000195687, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo
dňa 20.03.2015, neoprávnený odber zemného plynu zo dňa 27.03.2015, internetový výstup zo dňa

16.03.2015 - Natural Gas Daily Reference Price & Index, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.05.2010,
Cenník externých služieb SPP, Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu v domácnosti,
ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP - distribúcia a.s. s účinnosťou od
01.01.2010, Duplikát k zmluvnému účtu č. 6101665736, Výzvu na skončenie neoprávneného odberu
zemného plynu zo dňa 15.11.2010, počítačový výstup IDE s textami, fotografie odberného miesta.

10. Žalovaný 3/ ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to
Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/108/2007, výpis z LV č. 60 pre k.ú. Levoča, potvrdenie o trvalom
pobyte, fotografia občianskeho preukazu, Dohoda o užívaní družstevného bytu zo dňa 19.03.1990,
Čestné vyhlásenie žalovaného 1/ a 2/, návrh na vypočutie svedkov R. M., U. M. R. U. F..

11. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nepoužili žiaden prostriedok procesnej obrany.

12. Súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a všetkých listinných dôkazov predložených
stranami sporu. Taktiež vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, okrem svedkyne U. F., ktorá sa pre

pracovné povinnosti v zahraničí nemohla zúčastniť pojednávania a žalovaný 3/ na jej výsluchu následne
už netrval.13. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a v priebehu pojednávania sa vyjadroval v zmysle
už podaných písomných vyjadrení, pričom na doplnenie poukázal, že žalovaný 2/ bol vedený ako
posledný zmluvný odberateľ na základe uzavretej zmluvy, ktorú mal uzavretú s odberateľom SPP a

keďže žalobca nemal možnosť zistiť, kto skutočne plyn odoberal, označuje sa na demontážnom liste
vždy posledný odberateľ. Medzi dodávateľom plynu a prevádzkovateľom distribučnej siete je potrebné
rozlišovať, nakoľko dodávateľom plynu bol SPP a prevádzkovateľom distribučnej siete je žalobca,
ktorý je jediný prevádzkovateľ distribučnej siete. Žalovaný 2/ mal uzavretú zmluvu s SPP, avšak z
dôvodu účinného odstúpenia od zmluvy bolo žalobcovi zo strany SPP oznámené, že zmluvný vzťah bol

ukončený, že plyn sa na predmetné odberné miesto už nebude dodávať a distribuovať, preto sa už
plyn nedistribuoval. K demontáži plynomeru nemohlo dôjsť, nakoľko sa nachádza vo vnútri rodinného
domu na chodbe a po opakovaných pokusoch sa žalobcovi podarilo demontovať plynomer až v roku
2015. Z dôvodu ukončenia dodávky plynu však na odberné miesto plyn už nebol dodávaný a o tom, že
k spotrebe plynu dochádza sa žalobca dozvedel až po tom, keď sa v roku 2015 dostal sa k meradlu
a mohol ho demontovať. Keďže stav na meradle bol vyšší v roku 2015 ako bol v roku 2010, tak až na

základe tejto skutočnosti žalobca vedel, že k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo od 27.05.2010
do 17.03.2015. Žalobca má na zabezpečenie bezpečnej prevádzky a vyvažovania distribučnej siete k
dispozícii svoj vlastný plyn, ktorý odoberali žalovaní, nakoľko neexistoval zmluvný vzťah s odberateľom
a žiaden dodávateľ nepožadoval dodávať plyn na odberné miesto. Keďže neexistoval zmluvný vzťah,
nebol dôvod, aby sa plyn odoberal a ani samotná existencia plynomeru neodôvodňuje odber plynu,

nakoľko jediným relevantným dôvodom odberu plynu je zmluva. To, že na odbernom mieste žalovaných
bol plyn odobratý, je zrejmé zo stavu plynomera, ktorého hodnota v čase demontáže je vyššia oproti
hodnote, kedy bol ukončený zmluvný vzťah. Na zamedzenie dodávky plynu vykonal technické opatrenie
ktoré spočívalo v tom, že plyn nebol distribuovaný, napriek tomu však bol plyn nezákonne odoberaný
a k meradlu sa nebolo možné počas celej doby dostať. Trval na tom, že aj žalovaný 3/ je pasívne

legitimovanývtomtokonaní,pretožejejednýmzospoluvlastníkovnehnuteľnostíažalobca jeoprávnený
žalovať ktoréhokoľvek z nich. Náklady zisťovania v sume 73,53€ boli vyčíslené v zmysle Cenníka
externých služieb a sú to náklady spojené s dopravou na odberné miesto, s dokumentáciou na odbernou
mieste, mzdové náklady pracovníka. Mal za to, že vykonal všetky opatrenia na to, aby ku škode nedošlo,
pretože po ukončení zmluvného vzťahu bol na odbernom mieste ukončený odber dodávky plynu,

boli vykonané aj pokusy o demontáž plynomeru, avšak spočiatku odberné miesto nebolo prístupné.
Následne postupoval v súlade s pravidlami v zmysle vyhlášky č. 24/2013 Z.z., kedy podľa § 50 ods. 11
účtovne ukončil distribúciu plynu z dôvodu odstúpenia od zmluvy, a teda dodávateľ plyn na odberné
miesto už nedodával a žalobca ho nedistribuoval. Zákonná povinnosť nedistribuovať plyn tak bola
splnená a odpočet bol vykonaný podľa stavu meradla k roku 2015. Začiatok neoprávneného odberu

bol urobený podľa účtovného zostatku ktorý bol 4.837 m3 a konečný stav bol reálne ku dňu 17.03.2015
podľa meradla 8.774 m3. Mal za to, že nebol povinní informovať spoluvlastníkov o tom, že meradlo
sa bude demontovať a že majú sprístupniť nehnuteľnosť, nakoľko dodávateľ odstúpil od zmluvy so
žalovaným 2/, ktorému v odstúpení bola daná výzva aby meradlo sprístupnil, pričom počas návštevy dňa
27.05.2010 a 27.10.2010 meradlo sprístupnené nebolo. Mal za to, že spoluvlastníci sa nemôžu zbaviť

svojej zodpovednosti tvrdením, že žalobca im nič neoznamoval, nakoľko sú povinní starať sa o svoju
nehnuteľnosť a konať tak, aby im škoda nevznikla a to, že žalovaní medzi sebou nekomunikujú, nemôže
ísť na ťarchu žalobcu. Pri spoluvlastníkoch je rozhodujúce ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorého sú spoluvlastníci voči tretím osobám oprávnení spoločne a nerozdielne, a
teda v danom prípade sú všetci žalovaní spoločne a nerozdielne zodpovední za škodu, ktorá žalobcovi

neoprávneným odbernom vznikla a reálny užívateľský vzťah medzi nimi nemá vplyv na ich spoločnú a
nerozdielnu zodpovednosť voči žalobcovi.

14. Žalovaný 3/ trval v priebehu pojednávania na tom, že žaloba je voči jeho osobe v celom
rozsahu nedôvodná, nakoľko nehnuteľnosť neužíval ani službu neodoberal. Okrem skutočností na ktoré

poukazoval vo svojich písomných vyjadreniach v ďalšom na doplnenie uviedol, že zmluvný vzťah malo
SPP uzavretý so žalovaným 2/, keďže jemu bolo odstúpenie od zmluvy adresované. Taktiež nie je
zrejmé, či Cenník služieb platil v čase vykonania úkonu, nakoľko žalobcom predložený cenník mal
byť platný od 05.06.2013, ale jeho platnosť má končiť vydaním nového cenníka. Žalobca vyčíslil
náklady zisťovania vo výške 73,53€, pričom táto suma je v cenníku priradená k úkonu prerušenie

alebo obmedzenie distribúcie a úkon demontáže plynomera, ktorý mal byť žalobcom vykonaný, je v
cenníku vyčíslený vo výške 26,92€, avšak má isť o úkon na žiadosť zákazníka, pričom žalovaný 3/ nemá
vedomosť o tom, že by k takémuto úkonu na jeho žiadosť došlo alebo že by si takýto úkon objednal.
Namietal konanie žalobcu, ktorý sa mal len dvakrát pokúsiť o demontáž plynomera, a to ešte v roku2010, pričom následne bol žalobca 5 rokov nečinný, hoci mal možnosť vykonať úkony tým, že by oslovil
ostatných spoluvlastníkov či už písomne alebo telefonicky, nakoľko aj v roku 2015, kedy demontáž bola
zrealizovaná, dostavil sa na miesto žalovaný 3/ na základe telefonického kontaktu pracovníka SPP.

Okrem toho mal žalobca v prípade podozrenia, že ide o nezákonný odber, možnosť obrátiť sa na orgány
činné v trestnom konaní. Aj keď žalobca vychádza z objektívnej zodpovednosti, má žalovaný 3/ za to,
že pri uplatnení svojho nároku v konaní o náhrade škody je potrebné k naplneniu zodpovednostného
vzťahu samotné konanie, ktoré by viedlo ku vzniku škody, čo u žalovaného 3/ úplne absentuje, nakoľko
v nehnuteľnosti nebýval, neužíval ju a ani netušil, že tam plynomer je a že dochádza k odberu plynu.

Trval na svojom názore, že vzťah neoprávneného odberu nesúvisí so spoluvlastníctvom nehnuteľností
ale s tým, kto nehnuteľnosť užíva a plyn odoberá. Pokiaľ ide o samotné meradlo poukázal na to, že
5 rokov nebolo žiadnym spôsobom servisované alebo udržiavané, preto spochybňoval ním namerané
hodnoty. Taktiež trval aj na námietke premlčania. Konanie žalobcu považoval za špekulatívne, nakoľko
si je vedomý, že od žalovaných 1/ a 2/ bude vymáhateľnosť jeho nároku veľmi obtiažna a z tohto dôvodu
využil podpis žalovaného 3/ na montážnom liste zo dňa 17.03.2015. Taktiež bol toho názoru, že na

zamedzenie prívodu plynu do nehnuteľnosti nie je nevyhnutne potrebné sprístupnenie miesta priamo v
dome, ale takýto zásah je možné urobiť aj zvonku.

15. Vo svojej účastníckej výpovedi žalovaný 3/ uviedol, že aj keď netvrdí, že ku škode u žalobcu nedošlo,
on sa necíti byť vinný za túto škodu, pretože žiadnu zmluvu neuzavieral, plyn neodoberal a nikto ho

pred tým neupozornil, že by v dome malo ku škode dochádzať. Myslí si, že aj žalobca mal počas piatich
rokov vykonávať úkony na odstránenie škody a keby mu zavolal v roku 2010 tak, ako to urobil v roku
2015, rovnako by prišiel a s ostatnými spoluvlastníkmi by nehnuteľnosť sprístupnil a nebol by tak žiaden
problém. Nikto ho však žiadnym spôsobom od roku 2010 nekontaktoval ani telefonicky, ani ústne a ani
písomne. V rodinnom dome nežije od roku 1987, kedy ešte aj počas života otca tam žili žalovaný 1/ a

žalovaný 2/, ktorí tam žijú doposiaľ.

16. Svedok R. M. je bratom žalovaných a vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že v rodinnom dome v
Levoči na Novej ulici č. 50 žijú žalovaný 1/ a žalovaný 2/. On s ostatnými súrodencami v dome už dlhé
roky nežijú. Pred rokom alebo dvoma sa od jedného zo súrodencov dozvedel, že im volali, aby dom

sprístupnili, na základe čoho sa stretli, prišiel aj pracovník plynárni, ktorý plynomer odmontoval a keď po
ukončení demontáže povedal, aby niekto demontáž podpísal, najmladší brat Štefan, ktorý stál blízko,
doklad podpísal. Pri demontáži mu brat L. povedal, že mu bola zrušená zmluva. Poukázal, že brat L. sa
stará o brata Jána, ktorý má zdravotné problémy, nakoľko trpí schizofréniou, ale nie je obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony, a taktiež má problém so stabilitou, pretože nemá prsty.

17. Svedok U. M. je bratom žalovaných a vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že v rodinnom dome
v Levoči na Novej ulici č. 50 žijú žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ostatní súrodenci do domu dlhé roky ani
nechodili.Vie,žepočasživotaichotcabolplynpísanýnaotcaapojehosmrtimalobyťvšetkoodhlásené.
Jehosaniktonepýtal,čisamáplynznovuzapojiť.Pridemontážiplynomeruboliprítomnívšetcisúrodenci

aboltamajnejakýpánzplynárni,ktorýimdalpodpísaťpapier,žeplynomerbolodpojený,pričomuviedol,
že doklad môže podpísať ktokoľvek, tak ho podpísal brat Š.. Vie, že plynomer bol odpojený z dôvodu
neplatenia. On ani netušil, že sú nejaké dlhy, nikto ich ako spoluvlastníkov neinformoval a netušil ani to,
že bratia vôbec plyn odoberajú. Dom by aj predali, avšak súrodenci Ján a Juraj s predajom nesúhlasia,
pretože by nemali kam ísť.

18. Z obsahu listinných dôkazov zistil súd nasledovné :

19. Na tunajšom súde bolo vedené pod sp. zn. 4D/108/2007 , 1Dnot 176/2007 dedičské konanie po
poručiteľovi D. M., zomrelom dňa 20.05.2007. Dedičmi boli len jeho deti, a to R. M., L. M., U. F., L. M.P.,

U. M. R. Š. M.. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nehnuteľnosť - rodinný
dom s príslušenstvom v Levoči zapísaný na LV č. 60 k.ú. Levoča nadobudli všetci dedičia, a to každý v
1/6 k celku. Aj podľa aktuálneho LV č. 60 sú žalovaní 1/ až 3/ podielový spoluvlastníci rodinného domu
spolu s ostatnými súrodencami, a to každý vo veľkosti podielu 1/6. K podielu žalovaného 1/ a žalovaného
2/ je na liste vlastníctva vyznačená poznámka o zriadení exekučného záložného práva.

20.Podľapotvrdeniaotrvalompobytežalovaného3/jetentoprihlásenýod08.05.1990ktrvalémupobytu
na R. G., L. I. XXX/XX, čo je adresa totožná s adresou uvedenou v jeho občianskom preukaze. Žalovaný
3/užívadružstevnýbytsmanželkounazákladeDohodyoužívanídružstevnéhobytuzodňa19.03.1990.21. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ podpísali dňa 12.11.2017 Čestné vyhlásenie, podľa ktorého prehlasujú, že
žalovaný 3/ neobýval rodinný dom nachádzajúci sa v Levoči na ul. Nová 484/50 v období od roku 1987

doposiaľ, pričom v predmetnom rodinnom dome bývali len žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a nijako žalovaného
3/ neinformovali o tom, že rodinný dom je pripojený na plynovú sieť.

22. Listom zo dňa 11.05.2010 adresovaným žalovanému 2/ bolo oznámené odstúpenie od Zmluvy o
dodávke plynu z dôvodu, že bol v omeškaní s platením. V liste bol okrem odstúpenia upovedomený o

tom,ževzhľadomnanedodržaniezmluvnedohodnutýchplatobnýchpodmienokjeodberzemnéhoplynu
považovaný za neoprávnený odber a z dôvodu odstúpenia od zmluvy je povinný umožniť dodávateľovi
plynu sprístupniť meradlo z dôvodu demontáže.

23. Podľa počítačového výstupu prijal žalobca požiadavku na koniec dodávky s dátumom splatnosti
26.05.2010.

24. Listom zo dňa 15.11.2010 žalobca adresoval žalovanému 2/ Výzvu na skončenie neoprávneného
odberu zemného plynu z dôvodu ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu s tým, že pokiaľ
neoprávnený odber neskončí, pristúpi k odpojeniu odberného miesta od distribučnej siete. Odpojenie
sa vykoná prerušením prípojného potrubia a fyzickým oddelením odberného plynového zariadenia od

distribučnej siete. Žalovaný 2/ bol tiež informovaný, kde sa môže kontaktovať v prípade záujmu o
demontáž meradla resp. v prípade záujmu o ukončenie neoprávneného odberu uzavretím novej zmluvy.

25. Podľa Montážneho listu číslo 1100075479 zo dňa 27.05.2010 v čase od 9,15hod. do 9,45hod
odberateľ nebol prítomný a plynomer bol neprístupný v chodbe a rovnako sa mala situácia zopakovať aj

podľa Montážneho listu č. 1100082729 zo dňa 27.10.2010. Dňa 17.03.2015 bol žalovaným 3/ podpísaný
Montážny list meradla číslo 1100082729, podľa ktorého bola vykonaná demontáž meradla, uzavretie
HUP a plomba.

26. Žalovaný 2/ bol v Duplikáte vyúčtovacej faktúry : 7411821282 , zákaznícke číslo : 5150123066

označený ako odberateľ a dodávateľom bol Slovenský plynárenský priemysel a.s. V zmysle uvedeného
duplikátu bol žalovanému 2/ za fakturačné obdobie 19.09.2009 - 26.05.2010 vyúčtovaný nedoplatok vo
výške 130,29€.

27. Výpočet škody s vyúčtovaním a výzvou na úhradu dlžnej sumy 1.457, 46€ splatnej dňa 24.04.2015

bol adresovaný žalovaným 1/ až 3/ ako odberateľom. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu bol stanovený na sumu 1.457,46€, ktorá pozostávala zo sumy 1.383,93€
titulom prepočtu zemného plynu za m3 na kWh a zo sumy 73,53€ titulom nákladov spojených so
zisťovaním a odstraňovaním. K začiatku neoprávneného odberu malo dôjsť dňa 27.05.2010 so stavom
meradla 4. 837m3 a k ukončeniu dňa 17.03.2015 so stavom meradla 8.774m3. K neoprávnenému

odberu tak malo dôjsť v rozsahu 3.937m3.

28. Podľa Cenníka externých služieb SPP - distribúcia a.s. účinného od 05.06.2013 poplatok vo výške
73,53€ bez DPH ( 88,24€ s DPH ) sa platí za prerušenie / obmedzenie distribúcie plynu. Za demontáž
plynomera na žiadosť zákazníka je stanovená suma 26,92 € bez DPH ( 32,30€ s DPH ).

29. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo

3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

30. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal

plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

31. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú

škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa
§ 95 ods. 1 písm. l).

32. Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa

plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

33. Podľa § 82 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

34. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

36. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

37. Podľa § 438 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,

zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

38. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

39. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

40. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

41. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.43. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

44. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

45. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

46.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

48. Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu
dospel súd k záveru, že tento je dôvodný len vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Námietky
žalovaného 3/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie považoval súd za relevantné. Žalobca

si uplatnil svoj nárok na zaplatenie titulom náhrady škody, ktorú mu mali spôsobiť žalovaní 1 až 3
neoprávneným odberom plynu tým, že bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu tento odoberali. V
konaní nebolo sporné odberné miesto ani to, že k neoprávnenému odberu došlo bez uzavretej zmluvy.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nárok žalobcu ani čo do dôvodu, ani čo do výšky nijako nenamietali a
keďže v konaní nebolo sporné, že v rodinnom dome títo žalovaní bývajú a užívajú ho, pričom napriek

absencii zmluvy a výzvach na ukončenie dodávky plynu so žiadosťami o demontáž plynomeru tento
plyn odoberali, čo mal súd nepochybne preukázané stavom plynomera s nameranými hodnotami ku
dňu 27.05.2010 a ku dňu 17.03.2015, mal súd za to, že v konaní bolo bez pochybností preukázané,
že odberatelia, ktorí plyn neoprávnene odoberali, boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ktorí svojim konaním
spôsobili žalobcovi škodu, za ktorú v zmysle § 438 ods. 1 OZ zodpovedajú spoločne a nerozdielne, preto

ich súd žalobcom vyčíslenú škodu zaviazal zaplatiť solidárne a v tejto časti súd žalobe vyhovel.

49. Vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zamietol súd návrh žalobcu v časti úrokov z omeškania
zo žalovanej sumy, nakoľko je súd toho názoru, že až právoplatnosťou tohto rozsudku vzniká žalobcovi
nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady škody, preto samotným podaním žaloby na súd sa

žalovaní 1/ a 2/ nemohli dostať do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku.

50. Pokiaľ ide o žalovaného 3/ , tak vo vzťahu k nemu súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko
u neho nemal preukázanú jednu zo zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a
to príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,

že žalovaný 3/ je povinný nahradiť škodu titulom svojho spoluvlastníctva k domu, nakoľko zákon č.
251/2012 Z.z. o energetike vo svojich ustanoveniach § 82 týkajúcich sa neoprávneného odberu plynu
jednoznačne hovorí o tom, že je to odberateľ, ktorý je povinný nahradiť skutočne vzniknutú škodu tým, že
neoprávnene plyn odoberal. Konanie žalovaného 3/ spočívajúce v odbere plynu nemal súd preukázané.
Listinnými dôkazy o trvalom pobyte a užívaní družstevného bytu, taktiež svedeckými výpoveďami mal

súd preukázané, že žalovaný 3/ v rodinnom dome, kde došlo k neoprávnenému odberu, dlhodobo
nežije a neužíva ho, a teda nemohol plyn odoberať a spôsobiť tak žalobcovi škodu. Keďže existencia
príčinnej súvislosti a jej preukázanie je nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu
škody, v danom prípade pre jej absenciu musel súd nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému 3/ v celom
rozsahu zamietnuť. Keďže súd nemal preukázaný základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody

u žalovaného 3/, v ďalšom sa už nezaoberal jeho námietkami k výške škody aj k tomu, či škoda bola
spôsobená aj nečinnosťou žalobcu.51. Žalovaný 3/ vzniesol aj námietku premlčania, k čomu súd uvádza, že ju nepovažoval za relevantnú.
Pri premlčaní nároku na náhradu škodu plynie tak subjektívna ako aj objektívna lehota. Pre začiatok
plynutia subjektívnej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a kto za ňu

zodpovedá, pričom podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti o
vzniknutej škode, nestačí len možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode, či eventuálne predpokladaná
vedomosť o tejto škode ( R 38/1975 ). Preto aj keď žalobca mal vedomosť o tom, že dodávateľ ho
požiadal o ukončenie dodávky plynu, tak až po tom, čo došlo k demontáži plynomeru a porovnaniu stavu
ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu 27.05.2010 so stavom ku dňu demontáže 17.03.2015, dozvedel

sa žalobca o vzniknutej škode a začala mu plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Keďže
žaloba bola doručená súdu dňa 03.08.2016, bola podaná pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty,
ktorá by uplynula dňa 17.03.2017.

52. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ a 2/ , voči
nim súd žalobu zamietol len v časti úrokov z omeškania, preto na vyčíslenie procesného úspechu súd

vypočítal výšku úrokov z omeškania požadovaných žalobcom , a to ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku,
t.j. 5% ročne zo sumy 1.457,46€ od 03.08.2016 do 22.02.2018, ktorá predstavuje sumu 113,60€. Plný
úspech žalobcu by tak predstavovalo priznanie žalovanej istiny ako aj úrokov z omeškania, spolu suma
1.571,06€ ( 1.457,46 + 113,60 = 1.571,06 ). Keďže v časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol,
zamietnutá časť predstavuje 7% zo sumy 1.571,06€ a časť istiny 1.457,46€ , v ktorej súd žalobe vyhovel,

predstavuje 93% zo sumy 1.571,06€. Vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ tak bol žalobca prevažne úspešný,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého procesného úspechu 86%
( t.j. 93% úspech žalobcu - 7% úspech žalovaného 1,2 = 86% čistý procesný úspech žalobcu ) .

56. Vo vzťahu k žalovanému 3/ bol žalobca plne neúspešný, nakoľko voči nemu súd žalobu v celom

rozsahu zamietol, preto plnú náhradu trov konania priznal súd žalovanému 3/.

57. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.