Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Lengyelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119312666
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:6119312666.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v sporovej veci žalobcu:
KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03
Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 01435400, Eliščino
nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka Ulica Svornosti 12265/4, 821 09
Bratislava - Podunajské Biskupice proti žalovanému: U. U., O.. XX.XX.XXXX, V. O. D. XXX/XX, XXX
XX Y. F., právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01
Žilina, o zaplatenie 1.464,21 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 947,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 947,55 € od 18.08.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.2.2020 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyššie uvedených strán postúpil
predmetný spor tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na prejednanie, nakoľko žalobca v
zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, §
14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Žalobca sa priznania predmetnej pohľadávky
domáhal na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica
rozhodol vec vydaním platobného rozkazu 28Up/757/2019, proti ktorému v zákonnej lehote cestou
svojho právneho zástupcu bol zo strany žalovaného podaný odpor.
2. Tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 9.6.2019, pričom strany sporu sa na pojednávanie
nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti
strán.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi k žalobe, najmä
zmluvouospotrebiteľskomúvereč.0808300215RSUzodňa18.8.2015,predžalobnouvýzvou,zmluvou
o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP banka Slovensko a.s. Bratislava, Štúrova 5
uzatvorili dňa 18.8.2015 zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP Express úvere č. 0808 3002 15RSU.
Na základe tejto zmluvy poskytla OTP žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.100,- eur. Peňažné
prostriedky boli žalovanému poskytnuté na bežný účet, ktorý mal žalovaný vedený v banke. Úver bol
bezúčelový, klasický spotrebiteľský.5. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zavial tento úver splácať v mesačných splátkach v celkovom počte 36
splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 18.dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 1.kalendárny
mesiac nasledujúci po mesiaci v ktorom bola uzatvorená zmluva, t.j. 15.9.2015 a posledná splátka bola
splatná 36 mesiacov po uzatvorení zmluvy, t.j. 18.8.2018.
6. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý v zmluve
samotnej, a to vo výške, ktorá je uvedená v orámovanej časti zmluvy, t.j. 10,70% p.a. a zároveň poplatok
za poistenie vo výške 2,70 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť činila
2.561,91 eur.
7. Žalovaný pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca
súčasného veriteľa uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy a dňa 21.6.2017 zaslal žalovanému výzvu
k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za
splatný. Ako vyplýva z platobnej histórie, žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so splátkou splatnou
19.12.2016 a ku dňu zosplatnenia bol tak viac ako 3 mesiace v omeškaní. Vzhľadom k tomu, že aj
napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny predchodca súčasného veriteľa vyhlásil dopisom zo
dňa 31.7.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 7.8.2017 úver za predčasne splatný. Mimoriadna
splatnosť úveru nastala 10.kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia, t.j. 17.8.2017. Žalovaný
uhradil v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo 1.152,45 eur. Presné dátumy a výšky splátok
vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ spoločnosť OTP poskytla žalovanému úver na
obdobie 36 mesiacov, vyhlásením úveru za predčasne splatný tak splatnosť úveru nastala 17.08.2017.
Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 17.8.2017 povinný uhradiť právneho predchodcovi
súčasného veriteľa celkovo 1.464,21 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny úveru vo výške 1.305,62
eur, riadneho úroku, napočítaného ku dňu zosplatnenia vo výške 108,32 eur, úrokov z omeškania
napočítaných ku dňu zosplatnenia 3,43 eur a poplatkov splatných ku dňu zosplatnenia vo výške 46,84
eur.
8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2018 došlo s účinnosťou ku dňu 5.12.2018
k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere z právneho predchodcu súčasného veriteľa spoločnosti
OTP na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 6.12.2018. Právny
predchodca žalobcu napočítal ku dňu postúpenia zmluvný úrok na 319,80 eur, úrok z omeškania 23,13
eur a poplatky 82,33 eur. Žalobca sa v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať
zmluvný úrok a poplatky len vo výške, ktorá vyplýva zo samotného zosplatnenia úveru, teda zmluvný
úrok len vo výške 108,32 eur a poplatky 46,84 eur, pričom zákonný úrok z omeškania žalobca požaduje
v kapitalizovanej výške, ktorý vyplýva zo zosplatnenia vo výške 3,43 eur a ďalej požaduje zákonný úrok
z omeškania vo výške 5% p.a. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia zaplatenia.
9. Žalovaný v podanom odpore navrhuje, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zdôvodnení
odvolania poukazuje na tú skutočnosť, že pri zachovaní právnej istoty prevažuje, že smernica
Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice rady 87/102/EHS nemá priami účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriami
účinnosť smernice nemožno použiť kontra legem a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou
praxou súdov je potrebné vyžadovať okrem iného aj špecifikáciu splátok podľa istiny úrokov a poplatkov.
Preto predmetný úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalovaný
vytýkal žalobcovi, že v podanom žalobnom návrhu neuviedol akým spôsobom bola overená bonita
klienta. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. jedná
sa o hrubé porušenie povinností a tento úver taktiež je potrebné považovať za úver bezúročný a bez
poplatkov. Z opatrnosti zároveň poukázal žalovaný aj na ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého „ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesú byť uvedené
menšímpísmomakoináčasťtakejtozmluvysvýnimkounázvuzmluvaaoznačeníjejčastí“.Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo
v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť
uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva
uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v úvode
odôvodnenia tohto rozhodnutia. Je nepochybné, že zmluva ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto na predmetný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z.
11. Je nepochybné, že jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je okrem iného i to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovaťk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
12.Žalovanýpoukázalnato,ževzmyslezmluvyabsentujerozlíšeniejednotlivýchsplátoknaistiny,úroky
a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná zmluvy splátky bez tohto rozlíšenie a tento nedostatok
spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. V tejto skutočnosti súd však poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C - 42/2015, ako aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/235/2017, z ktorého vyplýva potreba eurokonformného
výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. po vydaní rozsudku Súdneho dvora.
14. Súd v predmetnej veci skúmal najmä to, či zo strany dodávateľa bol spotrebiteľ náležite informovaný
(§ 4 zákona č. 129/2010 Z.z.) tak, aby mal vytvorenú možnosť prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktorú by pri dostatku informácii neurobil. V rozsudku z 29.11.2017 sp.zn. 7Cdu/128/2016 riešil Najvyšší
súd Slovenskej republiky otázky súvisiace s problematikou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nie však so zreteľom na potrebu eurokonformného výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
15. Podľa článku 10 odsek 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS zmluva o spotrebiteľskom
úvere zrozumiteľná stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne porade v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia.
16. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).
19. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/ES z 23.4.2008 do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude
slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva“. V závere všeobecnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predpokladaným zákonom je smernica
transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
20. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje o členských štátov, aby dosiahli ciel
sledovaný smernicou priatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia
byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala
ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri vyššie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07 bod 110.).
21. Rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úpravestanovilipovinnosťzahrnúťdozmluvyoúvereinénáležitostinežsútie,ktorévymenúvačlánok10
ods.2smernice.AjsozreteľomnatosavpraxivšeobecnýchsúdovSlovenskejrepublikyvyskytujú(resp.
vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ obsahovo zodpovedá
text „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo
uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č.
129/2010 Z.z. bolo transponovať smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby
nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s
článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
22. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov zmluvách uzatváraných podľa zákona č.
129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
počas tiarch samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok, istiny, úrokov a inýchpoplatkov“ je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje čo splátka úveru zahrňuje.
23. Vychádzajúc z účelu smernice v právnych záveroch vyjadrených vo vyššie citovaných rozsudkoch je
predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky.
24. Súd poukazuje na to, že zákonom z 12.10.2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
483/2001Z.z.obankáchaozmeneadoplneníniektorých zákonovvzneníneskoršíchpredpisovdošlok
zmene, medzi iným aj ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom
s účinnosťou od 1.5.2018 slová „termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami
„frekvencia splátok“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné so zreteľom na závery vyššie uvedené. Od uvedeného
dňa sa teda legislatívne jasnejším vyjadrením odstránili
do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo podľa názoru
súdu potrebné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom.
25. Vzhľadom na vyššie ustálený právny stav veci súd dospel k tomu názoru, že nie sú opodstatnené
námietky žalovaného, že predmetný úver vzhľadom na § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
26. Naopak, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v predmetnej veci žalobca náležitým spôsobom
neskúmal bonitu žalovaného ako spotrebiteľa a nepotupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri
zisťovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal zobrať do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy) veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy) ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
29. Podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pre
uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy si môžu túto povinnosť zachovať.
30. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.3.2014, LCL Le Credit Lionnais proti I. M. C-565/12
uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyrovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorý sa takéhoto správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosti tohto cieľa,
ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere,
ktoré prekročujú ich finančné možnosti a mohli by viesť ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne
spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia
zániku nároku na úroky oslabila, alebo úplne znefunkčnila nevyhnutne by z tohto vyplývalo , že nemá
skutočne odrádzajúcu povahu.
31. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre splnenie zákonných podmienok uvedených v
§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch„sodbornoustarostlivosťouposúdiťschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkoch spotrebiteľa bez
ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým
je prechádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Veriteľ je v zmysle ustanovení § 7 a § 11
zákona o spotrebiteľských úveroch pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti ktoré možno na základe
informácii dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napríklad
predpokladaný príjem z prejednania dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a
pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie 100% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostanie výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnuté ďalej overovať.
32. Žalobca sa k námietke ohľadom nedostatočného zisťovania bonity bližšie nevyjadril. Na
pojednávanie, kedy sa k tomuto mohol vyjadriť sa nedostavil a súhlasil, aby súd rozhodol na základe
zistenéhoskutkovéhostavuveci.Súdupretoneboloznámeakévšetkyinformácietýkajúcesaschopnosti
žalovaného splácať úver právny predchodca žalobcu zisťoval a ako tieto informácie vyhodnocoval.
Zo samotnej zmluvy nie je zrejmá ani len výška priemerného čistého mesačného príjmu žalovaného
ako dlžníka, teda nie je uvedený ani zamestnávateľ, nevyplýva počet vyživovaných osôb ani celková
výška iných mesačných splátok. Ako doklady neboli priložené k zmluve ani potvrdenia zamestnávateľa
o príjme, výplatné pásky za posledné 2 mesiace, ani kópia výpisu z účtu za posledné 2 mesiace a ani
iné potvrdenia neboli doložené k predmetnej zmluve súdu ani údaje o výdavkoch žalovaného.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti z doterajších výsledkoch vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru,žežalobcaakoveriteľvdanejvecihruboporušilsvojepovinnostiprioverovaníbonityžalovaného
ako spotrebiteľa. Povrchne skúmal, resp. nepreukázal že skúmal schopnosti splácať úver bez údajov
o výdavkoch a celkovej sociálnoekonomickej situácii žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou,
je preto možné považovať za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho súd úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočnosť, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov znamená, že žalovaný je povinný zaplatiť iba rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými
prostriedkami a tým, čo na spornom úvere žalobcovi uhradil. Na základe predmetnej zmluvy žalobca
poskytol, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.100,- eur, z
ktorého žalovaný v zmysle samotného tvrdenia žalobcu ako platobnej histórie uhradil celkovo 1.152,45
eur teda k úhrade zostáva 947,55 eur. Z tejto sumy súd poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkažalobcovipriznalajzákonnýúrokzomeškaniapočnúcod18.8.2017aždozaplatenia,nakoľko
je nepochybné, že žalovaný svojím plnením sa dostal do omeškania. Zákonný úrok z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyšší, než základná úroková sadzba ECB platná k 1.dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, v tomto prípade 5%. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. V
predmetnom prípade súd dospel k tomu záveru, že každá zo strán mala pomer úspechu vo veci
zhruba 50%. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 1.464,21 eur, úspešný bol v rozsahu 947,55 eur,
žalovanýnaopakžiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť,súdvšakžalobečiastočnevyhovelazaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 947,55 eur s príslušenstvom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu, ktorý vo
veci rozhodol na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/
CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdnom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu ( § 373 ods. 4/ CSP ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.