Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/88/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010366

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010366.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 13.
septembra 2016 v trestnej veci proti obžalovaného Ľ. F. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. F., A. XX.X.XXXX Q. M., E. F., W. M., F. W. M., F. XX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry A. F., A.. X.XX.XXXX, ktorá
mubolaurčenározsudkomOkresnéhosúduPrievidzač.k.11P/26/2015zodňa13.8.2015,právoplatným
25.8.2015, a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry A. F. sumou 50 eur, s účinnosťou od
1.5.2015 mesačne, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci k rukám matky G. C., plneniu tejto povinnosti
sa v období od 1.5.2015 do 13.9.2016 v Handlovej úmyselne vyhýbal, tým, že bol nezamestnaný, do
15.7.2015 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ani

po zaevidovaní si odmieta hľadať prácu, žije záhaľčivým spôsobom života, v dôsledku čoho dlhuje na
zameškanom výživnom, okrem uhradenej sumy 90 eur, sumu 760,- eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
Ľ.F.Á.(ďalejlenobžalovaný)ouznanívinyzaskutkyuvedenévobžalobeprokurátorasp.zn.1Pv141/16

a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo
vzťahu k výroku o treste.

Vzhľadomnaprijatévyhlásenieobžalovanéhouznanívinymalsúdpreukázané,žeobžalovanýnajmenej
tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Štát má záujem na

riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie podmienok na riadnu
výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov, potrebných na uspokojenie
potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že spáchanie trestnej činnosti priznáva, jej spáchanie úprimne

ľutuje. Obžalovaný uviedol, že nepracuje predovšetkým pre jeho zdravotný stav, nikde ho nechcú
zamestnať. Do mája roku 2016 chodil k probačnému a mediačnému úradníkovi, mal skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia. Zameškané výživné by chcel uhradiť.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami o povesti č.l. 92, 102-106, z ktorých vyplýva

charakteristika osoby obžalovaného. Zo správy o povesti vyplýva, že bol opakovane postihnutý za
priestupky Mestskou políciou Handlová, iné sťažnosti mestský úrad voči obžalovanému neriešil.
Obžalovaný bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Z odpisu registra
trestov, s ktorým sa súd oboznámil č.l. 107, vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol jedenkrát
súdne trestaný, platnosť 15.5.2013, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1

písmeno a), odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné, a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 3 rokov, s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov - do 15.5.2016,
zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Priukladanítrestusúdzohľadnilzákladnézásadyukladaniatrestu,vyplývajúcezustanovenia§34odsek
1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho

následok, u obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného
zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, neexistenciu
žiadnej priťažujúcej okolnosti, pretože síce je nesporné, že obžalovaný bol pred spáchaním trestnej
činnosti, z ktorej je uznávaný vinným, odsúdený, vzhľadom však na skutočnosť, že tejto trestnej činnosti
sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a súd pri ukladaní trestu ako

dôvodný a zákonný vzhliadol len trest odňatia slobody, pre uloženie iného alternatívneho trestu nemal
súd splnené zákonné podmienky, musel prihliadnuť na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona
- o nemožnosti podmienečného odkladu trestu odňatia slobody v prípade, že je skutok spáchaný v
čase plynutia skúšobnej doby, nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m)
Trestného zákona, a tým u obžalovaného prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi

okolnosťami, a preto použil pri ukladaní trestu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, prihliadnuc ina osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zobral do úvahy i ostané okolnosti vyplývajúce
s ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, musiac prihliadnuť na vyššie uvedené ustanovenie
§ 49 odsek 2 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov

nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,
v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takýto trest, podľa názoru súdu, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i

generálnej prevencie, takýto trest potom súd považoval za zákonný, primeraný a dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.