Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2007

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/275/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1599899768
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2007:1599899768.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcov: 1. mal. E. S.,

nar. XX.X.XXXX,. bytom T. XX, zast. matkou Ľ. S., bytom tamtiež, 2. Ľ. S., bytom T. XX,. B., zast. JUDr.
Š. U., advokátkou T. X,. B. proti žalovanému: F. N. s P. B. so sídlom R. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o
náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

r o z h o d o l :

Základ žalobného nároku j e d ô v o d n ý.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa proti žalovanému domáhali náhrady škody, ktorá im vznikla z ublíženia na zdraví
maloletému žalobcovi v 1. rade. Súčasné označenie odporcu v prejednávanej veci je odôvodnené
rozhodnutím M. Z. S. R. zo dňa 19.11.2004 číslo: 25090-6/2004-SP o zrušení štátnej príspevkovej
organizácie F. N. s P. akad. L. D., ktorá zanikla dňom 31.12.2004 zlúčením so štátnou príspevkovou

organizáciou F. N. s P. R. so sídlom R. X,. B. a rozhodnutím M. Z. S. R. zo dňa 19.11.2004 číslo:
25090-7/2004-SP o zrušení štátnej príspevkovej organizácie F. N. s P. sv. C. a M. P., ktorá zanikla
dňom 31.12.2004 zlúčením so štátnou príspevkovou organizáciou F. N. s P. R. so sídlom R. X,. B. a
rozhodnutím M. Z. S. R. zo dňa 23.12.2004 číslo: 28004 - 3/2004-SP o zmene zriaďovacej listiny F. N. s
P. R. s účinnosťou od 1.1.2005. V návrhu uviedli, že maloletý žalobca, ktorý sa narodil dňa 14.7.1995 na
Ž. K. v N. s P. S. M. B., B. X,. po narodení prekonal krvácanie do mozgových komôr I.-II.st. a zápal pľúc.

Od 17.8.1995 bol maloletý žalobca opätovne hospitalizovaný na I. D. K. v N. s P. S. M. na B. ul.č. X v
B. z dôvodov, že akútne ochorel.

11C 275/99

Počas tejto hospitalizácie sa maloletý dostal do umierajúceho stavu a dňa 18.8.1995 bol prevezený na D.
kliniku D. nemocnice s poliklinikou, L. X,. B., kde bol hospitalizovaný do 11.9.1995. U maloletého žalobcu

došlo k ťažkému poškodeniu zdravia s trvalými následkami, ktoré podľa žalobcov bol zapríčinený
neposkytnutím riadnej zdravotníckej starostlivosti v nemocničnom zariadení a ktoré si vyžaduje
náročnú a mimoriadnu starostlivosť a opateru. Prognóza zdravotného stavu maloletého žalobcu je
veľmi nepriaznivá a nemožno očakávať zlepšenie. Opateru maloletého žalobcu zabezpečuje výlučne
žalobkyňa v 2.rade, ktorá znáša všetky náklady spojené s liečbou a maloletého a starostlivosti o neho.

Nemocnica s poliklinikou S. M., B. X,. B., IČO: XXX. XXX. zanikla rozdelením dňa 30.6.1997 na základe

rozhodnutia M. Z. S. R. zo dňa 25.6.1997 číslo: 1282/1997 - A.

V prejednávanej veci bola sporná otázka dodržania štandardných diagnostických a liečebných postupov
maloletého žalobcu. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia gynekológia-pôrodníctvo,neonatológia, pediatria, detská neurológia, hematológia, súdne lekárstvo a patológia. Vypracovaním
znaleckého posudku konajúci súd dňa 28.11.2003 poveril M. F. N. (M.), kvalifikovanú na znaleckú
činnosť. Ústavný znalecký posudok č. 24/2003 bol vypracovaný dňa 6.3.2006 na základe dokumentácie

o vykonávaní liečebno-preventívnej starostlivosti. Zo záverov tohto posudku, ktorého vypracovaním a
koordináciou bol poverený MUDr. M. Č., N. K. M. a ako ďalší znalci boli riaditeľom nemocnice určení a
poverení prim. MUDr. E. H., zástupkyňa prednostu K. D. a D., prim. MUDr. M. K., zástupca prednostu
G.-P. K., prim. MUDr. H., zástupca prednostu K. H. a T. a MUDr. K. D., N. klinika M., bolo zistené,
že u maloletého žalobcu došlo k ťažkému poškodeniu zdravia s trvalými následkami (výrazná atrofia

mozgu charakteru ťažkého difúzneho poškodenia oboch veľkých pologúľ mozgu pri celkovom zmenšení
tkaniva a zabrzdení vývoja centrálnej nervovej sústavy so stavom vodnatieľky mozgu, hluchota, slepota,
zastavenie psychomotorického vývoja na úrovni 1-2 mesiacov života, ťažký stupeň hypotónie charakteru
ťažkejchybypohybovéhoústrojenstvaaepilepsie)neposkytnutímriadnejzdravotnejstarostlivosti počas
jeho hospitalizácie na I. detskej klinike v N. s P. S. M., B. X B. od 17.8.1995. Dňa 18.8.1995 bol maloletý
žalobca privezený na J. D. K. D. N. v kritickom stave, hodnotené prijímacím lekárom ako zomierajúce.

V predmetnom posudku bolo konštatované, že k poškodeniu dieťaťa, predovšetkým jeho mozgu,
došlo priamym krvácaním do mozgu, ale aj ťažkou hypoxémiou pri výraznej strate krvi, t.j. závažnej
málokrvnosti. Ako chyba bola hodnotená skutočnosť, že pripravené krvné deriváty neboli poslané s
pacientom na J. D. K. D. N., čím došlo k oneskorenému podaniu krvných prípravkov z vitálnej indikácie.

Ďalej bolo zistené, že v čase hospitalizácie maloletého žalobcu od 18.8.1995 do 11.9.1995 bola mu
na tomto pracovisku poskytovaná zdravotná starostlivosť na zodpovedajúcej profesionálnej úrovni. Zo
záverov posudku nebolo jednoznačne bez všetkých pochybností ustálené, či spúšťacím mechanizmom
ochorenia maloletého žalobcu bol jeho stav pri narodení. Znalci v posudku konštatovali, že po narodení
sa u maloletého žalobcu objavili rizikové faktory, ktoré mohli ovplyvniť negatívne jeho ďalší klinický stav

a psychomotorický vývoj. Zdravotný stav maloletého žalobcu odborníci poverení vypracovaním posudku
kvalifikovali ako neurologické následky ochorenia vzniknutého najpravdepodobnejšie v popôrodnej
perióde vo veku šesť týždňov s konštatovaním, že nie je perspektíva zlepšenia neurologického stavu
maloletého, verifikovaného CT vyšetrením a opakovanými neurologickými vyšetreniami.

11C 275/99

Záverom vyššie označeného znaleckého posudku oponovali doc. MUDr. J. C., CSc., doc. MUDr.
D. C., CSc. a MUDr. J. Č.. Z ich odborných stanovísk a vyjadrení k námietke neobjektívnosti
zhodnotenia zadaných úloh, k námietke, že perinatálnej anamnéze sa nevenuje v znaleckom posudku

dostatočný priestor a pozornosť, k námietke nedodania krvných derivátov, k námietke nedostatku
špecifikácie prameňov, z ktorých znalci čerpali východzie údaje, boli formulované doplňujúce otázky,
ku ktorým sa vyjadrovali MUDr. E. H., M. Č., D. C., J. Č., M. K., výsluch ktorých sa vykonával
formou diskusie odborníkov k otázkam: prečo poverení znalci osobne ani písomne nekonfrontovali
skutočnosti získané zo sprístupnenej ZD so zainteresovanými odborníkmi, či je možné podrobnejšie

rozviesť pôsobenie ďalších faktorov, ktorým bol novorodenec vystavený (fyzikálne faktory, infekcia,
rehabilitácia, iné záťažové faktory), ktoré neboli v posudku rozvedené a pôsobenie ktorých mohlo
s pôvodnou príčinou (vrodený zápal pľúc a vnútrokomorové krvácanie) predstavovať rizikový faktor
pre budúci neuropsychický vývoj maloletého poškodeného, vysvetliť a vyjadriť sa k časovému sledu
úkonu zdravotníckych pracovníkov, ktorí v inkriminovanom čase s maloletým poškodeným pracovali,

vyjadriť sa k faktu, že objednaná krv bola vrátená, keď v skutočnosti nebola ani na príslušné oddelenie
dodaná, či bola a ak nie prečo nebola použitá zdravotná dokumentácia, ktorú viedla obvodná lekárka
po prevzatí maloletého po prepustení z neonatologickej kliniky, podrobné záznamy hospitalizácie na
detskom oddelení na B., zdravotná dokumentácia z hospitalizácie v D. vrátane prepúšťacej správy,
k záveru o súvislosti medzi rehabilitáciou a akceleráciou vnútrokraniálneho krvácania a či sa dá v

tomto prípade vylúčiť pôsobenie hypoxie na mozog maloletého žalobcu už prenatálne a ktorý bol za
účelom zaznamenania autentickej výpovede vypočúvaných zaznamenaný nahrávacím zariadením, aby
sa odstránili prípadné obsahové nejasnosti a nepresnosti, ktoré by mohli vzniknúť pri prediktovávaní
exaktne odbornej problematiky do zápisnice o pojednávaní. Formulované otázky vyplývali z námietok,
ktoré proti znaleckému posudku M. uplatnili zamestnanci odporcu, špecializovaní odborníci z K. pre D.

a D. A. G., III. G.-P. K. L. U. a N. K. M. R. S. F. B. - N. sv. C. a M..

Zo súdnolekárskeho znaleckého posudku č. 40/98, vypracovaného MUDr. P. F., znalcom z odboru
zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva a patológie zo dňa 28.10.1998, vypracovaného na základenálezov obsiahnutých vo faktografii vyšetrovacieho spisu, zdravotnej dokumentácie (pôrodopisu,
chorobopisov z hospitalizácii na 1. D. B., D. I. K., zdravotnej karty ošetrujúcej lekárky, zdravotných
záznamov zo špeciálnych vyšetrení, snímkov CT, vyšetrenia mozgu), vyšetrenia dieťaťa neurológom a

na základe konzultácii s pediatrom, účelom ktorého bolo okrem iného celkové zhodnotenie postupov
lekárov 1. D.. pri stanovení diagnózy a postupe liečby, bolo zistené, že počas hospitalizácie maloletého
žalobcu l7.8.-18.8.1995 na D. B. diagnostika chorobného stavu bola adekvátna a správna a dynamicky
sledovala klinický vývoj dieťaťa. Od 22.00 hod. dňa 17.8.1995 boli vzhľadom na diagnostiku podcenené
klinické príznaky málokrvnosti a krvácavého stavu, v riešení chorobného stavu dieťaťa nastala zásadná

chyba v liečbe, ktorá nezodpovedala klinickému nálezu, liečba nebola cielená a neviedla k odstráneniu
príčiny chorobného stavu dieťaťa. V zabezpečení liečby zlyhala kooperácia medzi jednotlivými zložkami
- oddeleniami nemocnice a nebol využitý servis ďalších odborníkov konziliárnymi vyšetreniami k riešeniu
chorobného stavu dieťaťa (maloletého žalobcu), náväzne v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebol
včas zabezpečený transport dieťaťa na J. K. a samotný transport nespĺňal tie kritéria, ktoré vyplývali
z jeho klinického stavu. Znalec dospel k záveru, že chorobný stav, ktorý nastal u maloletého žalobcu

dňa 17.8.1995 s vývojom málokrvnosti a poruchou zrážanlivosti krvi na podklade sepsy bez adekvátnej
a urgentnej liečby, pretože prebiehal na alterovanom teréne z perinatálneho obdobia, t.j. z obdobia
týkajúceho sa bezprostredne po narodení dieťaťa, kedy dieťa prekonalo krvácanie do komôr mozgu a
vrodený zápal pľúc, podstatne zhoršil celkový zdravotný stav dieťaťa a viedol k trvalému poškodeniu
jeho zdravia.

11C 275/99

Znalec ďalej konštatoval, že zo súdnoznaleckého hľadiska išlo v posudzovanom prípade o chybu v
liečbe, čo viedlo k trvalému poškodeniu zdravia dieťaťa a že trvalé poškodenie zdravia u dieťaťa je v

priamej príčinnej súvislosti s chybou v liečbe.

Z vyjadrenia MUDr. M. B., detského neurológa-pediatra s mnohoročnými skúsenosťami s ultrazvukovou
diagnostikou mozgu novorodencov a konzultanta - detského neurológa pre potreby diagnostiky mozgu
plodu u tehotných, súd zistil, že z hľadiska centrálneho nervového systému mal maloletý žalobca

predpoklady pre úplne normálny vývoj. Hemoragický šok, zníženie okysličovania mozgu (ischémia a
hypoxia) ako aj sepsa mali podľa jej vyjadrenia za následok hrubé devastačné zmeny mozgového
tkaniva. Konštatovala, že zachránené dieťa prežíva vo vegetatívnom stave s ťažkým postihnutím
všetkých mozgových funkcií a nie je žiadna perspektíva na zlepšenie.

Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na vyjadrenie koordinátora znaleckého posudku MUDr. Č. S.
dospel k záveru, že ani kontrolný posudok, vypracovanie ktorého navrhol žalovaný, by v danom prípade
nemohol zistiť a konštatovať nové skutočnosti, týkajúce sa liečby maloletého žalobcu v inkriminovanom
období a aktuálneho zdravotného stavu maloletého žalobcu.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ObčZ) každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil (ods. 3). Všeobecná zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. To znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno

smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, ktorý ak sa chce exkulpovať, musí preukázať,
že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu. Za protiprávne spôsobenú škodu zodpovedá
právnická osoba v prípade, ak bola spôsobená tými, ktorí plnili úlohy právnickej osoby a ku škode došlo
v rámci plnenia jej úloh (§ 420 ods. 2 ObčZ).

V prejednávanej veci nebola síce protiprávnosť konania žalovaného, ani príčinná súvislosť medzi jeho
zavinením a poškodením zdravia maloletého žalobcu doposiaľ vyriešená právoplatným odsudzujúcim
trestným rozsudkom (žalobkyňa v 2. rade podala dňa 20.1.1997 trestné oznámenie pre podozrenie
z trestného činu ublíženia na zdraví maloletého žalobcu v 1. rade). Tieto skutočnosti mal však súd
preukázané vykonaným dokazovaním v rozsahu, ako je uvedené vyššie. Podľa názoru súdu žalovaný

(jeho pasívna legitimácia vyplýva z aktuálneho stavu organizačných a štrukturálnych zmien štátnych
zdravotníckych zariadení na základe rozhodnutí M. Z. S., ktoré za obdobie od 25.6.1997 do 23.12.2004
tvoria obsah spisu) neuniesol dôkazné bremeno postačujúce na jeho exkulpáciu. Preto s prihliadnutím
na skutočnosti, ktoré mal súd preukázané závermi znaleckých posudkov a z konfrontácie názorov,stanovísk a vyjadrení odborných lekárov v pozícii znalcov ako aj v pozícii svedkov, súd dospel k záveru,
že žalobcov nárok čo do základu je dôvodný.

Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, nákladov
spojených s liečbou maloletého a náhradu na stratu na zárobku.

Na rozhodnutie o výške žalobcových nárokov bude potrebné zabezpečiť ďalšie skutkové podklady,
pričom nemožno vylúčiť ani ďalšieho znaleckého dokazovania, čo si vyžiada určitý čas. Bez významu

neboli v tomto smere ani procesné návrhy odporcu na prerušenie konania s nariadením kontrolného
znaleckého dokazovania resp. znaleckého dokazovania zameraného na výšku nákladov spojených s
liečením maloletého žalobcu.

11C 275/99

S prihliadnutím na uvedené je vyriešenie otázky dôvodnosti základu nároku žalobcov v súlade so
zásadou hospodárnosti konania i výrokom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.8.2003 v
rozhodnutí sp.z. I. ÚS 76/03-89. Preto súd podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.)
rozhodol najprv medzitýmnym rozsudkom o základe nároku žalobcov. O jeho výške a o trovách konania
bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,
písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.