Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010266
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5609010266.11

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júla 2019,
o odvolaní obžalovaného Z. Y., proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/110/2009
zo dňa 12.11.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/110/2009 zo dňa 19.2.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/110/2009
zo dňa 12.11.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/110/2009 zo dňa 19.2.2019 z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z. Y. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené
v rozsudku. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho právaním v skúšobnej dobe, ktorú mu podľa § 51 ods. 2
Tr. zák. určil na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovaný
je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde v

miestepobytuobžalovanéhopodľakonkrétnehourčeniaprobačnéhoamediačnéhoúradníka,atopočas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Z. Y. prostredníctvom zvoleného obhajcu písomným
podaním zo dňa 27.11.2018, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29.11.2018.
Obžalovaný podané odvolanie zdôvodnil rovnako prostredníctvom zvoleného obhajcu písomným

podaním zo dňa 25.1.2019, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30.1.2019, a to
nasledovne:

Namieta nesúlad právnej vety rozsudku so skutkom a tiež výsledkami dokazovania na hlavnom
pojednávaní. V tejto súvislosti pritom poznamenáva, že právna veta výroku rozsudku musí zodpovedať
skutkovej vete výroku rozsudku a skutková veta musí byť ustálená na základe skutkových zistení

opierajúcichsaojednoznačnéapochybnostinevzbudzujúcedôkazy.Vrámciprávnejvetyvnapadnutom
rozsudku sa konštatuje, že spoločným konaním neoprávnene kupoval, predával, vymieňal, zadovažovala po akúkoľvek dobu prechovával omamnú látku a psychotropnú látku. Konkrétne, zo žiadneho dôkazu,
ba dokonca, aj keby boli hodnoverné výpovede utajených svedkov č. 1 a 2 nevyplýva, že by zakázané
látky kupoval, ba dokonca v spolupáchateľstve. Nekonštatuje sa to ani v skutkovej vete výroku rozsudku.

To, že mal takéto látky predávať, vyplýva jedine z výpovedí utajených svedkov č. 1 a 2, avšak bez bližšej
špecifikáciekonkrétnehokonania.Vtomtosmeresúvýpovedeutajenýchsvedkovč.1a2lenvšeobecné,
svedkovia nevedeli ohľadne nákupu metamfetamínu konkrétnejšie uviesť, koľkokrát mali tento od neho
nakupovať, v akom množstve, v akom konkrétnom čase, kde konkrétne a za akých okolností, za akú
cenu. K tomu, že mal omamnú a psychotropnú látku vymieňať, nebol produkovaný žiaden dôkaz, takéto

konštatovanie v právnej vete nemá svoju oporu ani v skutkovej vete rozsudku. Pod zadovažovaním sa
rozumie iný spôsob nadobudnutia omamnej a psychotropnej látky ako kúpou, výmenou atď. V skutkovej
vete sa len konštatuje, že zakázané látky zadovažoval v roku 2006 do 14.9.2007, najmä z Českej
republiky a ďalších doposiaľ nezistených zdrojov. Pre takýto záver nebol v konaní produkovaný žiaden
dôkaz, ba dokonca takýto záver nevyplýva ani z výpovedí utajených svedkov č. 1 a 2.
Ďalej sa mu kladie za vinu, že po akúkoľvek dobu prechovával omamné a psychotropné látky. To, že boli

nájdené zakázané látky v mieste trvalého bydliska jeho brata a miesta jeho prechodného bydliska, ešte
neznamená, že ich tam prechovával obžalovaný, alebo s jeho vedomím ich tam prechovával niekto iný.
O to viac, keď jeho brat tvrdí, že išlo o ním prechovávané omamné látky. Súd len z výpovedí utajených
svedkov č. 1 a 2 dedukuje, že nakoľko obžalovaný omamné a psychotropné látky predával, musel aj
prechovávať nájdené omamné a psychotropné látky.

Tvrdenie súdu, že jeho brat K. Y. by nebol schopný takúto činnosť vykonávať, je len ničím nepodložená
úvaha. Ba práve naopak, on sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a je len malý predpoklad, aby
opätovne riskoval trestné stíhanie takým spôsobom, že by v mieste prechodného bydliska prechovával
omamné látky. Pokiaľ sa našli omamné látky v plechovej dóze žltej farby, nič nebránilo orgánom činným
v trestnom konaní zaistiť príslušné stopy, daktyloskopické a pod., z ktorých by sa dalo zistiť, kto mal

možnosť sa s týmto materiálom dostať do kontaktu.
K zakázaným látkam, nájdeným v priestoroch COOP Jednota, X. S. poznamenáva, že zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, že tieto látky by v týchto priestoroch uschoval alebo prechovával on. Ide len o
dedukciu zo všeobecnej výpovede utajených svedkov č. 1 a 2. Už zo znenia samotného skutku je pritom
zrejmé, že omamné látky boli v tomto prípade nájdené v priestore, kde sa zdržiaval M. X. a nie on.

Neexistuje žiaden dôkaz, že on by sa v tomto priestore zdržiaval, a že by tam mal prechovávať omamné
a psychotropné látky špecifikované v tejto časti odsudzujúceho rozsudku. Z výpovede svedka M. P.
je preukázané, že bol nájomcom uvedených priestorov, že v izbách bývali zamestnanci a dve až tri
miestnosti prenajal známym. Pokiaľ sa týka jeho osoby, pár krát sa tam objavil, keď prišiel niekoho
pozrieť, ale bolo to sporadicky.

ZvýpovedísvedkovatoK.Y.,Z.H.,Z.K.,S.I.,M.P.,K.A.nevyplývajúskutočnosti,ktorébypreukazovali
spáchanie trestných činov jeho osobou, pretože títo svedkovia popreli, že by mali vedomosť o skutkoch,
ktoré sa mu kladú za vinu.
Ak má byť jeho vina založená len na výpovedi dvoch utajených svedkov a potom dedukcie o
prechovávaní, zadovažovaní, tak súd kvôli objektivite sa musí podrobne týmito výpoveďami utajených

svedkov zaoberať. Výpovede utajených svedkov však samy o sebe nemôžu viesť k odsudzujúcemu
rozsudku, pretože by bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, spravodlivý proces a
kontradiktórnosť konania, keďže on ako obžalovaný vo vzťahu k utajeným svedkom nemá žiadnu
možnosť primeranej obrany. Rovnako tak poukazuje na obsah výpovede týchto svedkov, ktoré sú
neurčité a jednoznačne z nich nevyplýva, akej trestnej činnosti, v akom rozsahu, v akom období sa mal

on dopúšťať. Predovšetkým nie je dôvod, aby títo svedkovia boli utajení. Konštatovanie súdu, že nie je
možné ich odtajniť, je nepresvedčivé. Na urobenie záveru o potrebe utajiť totožnosť svedka nestačia len
všeobecné obavy svedka nijako nekonkretizované, ktoré by neboli spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu z
hroziacej ujmy na zdraví alebo z iného vážneho porušenia základných práv svedka, či osôb mu blízkych.
Utajenísvedkovialenvšeobecneuviedli,žesabojaosvojživot,pričomnavyšetvrdili,žeon(obžalovaný)

im nikdy neubližoval, ani sa im nesnažil ublížiť a pritom im bolo v tomto konaní umožnené vystupovať v
utajení. Nemá akýkoľvek dôvod pomstiť sa svedkom, nie je agresívnej povahy, nikdy nebol za násilnú
a podobnú trestnú činnosť stíhaný, ba dokonca možno vysloviť záver, že vie, kto sú utajení svedkovia.
Odtajnenie svedkov je podľa jeho názoru potrebné z toho dôvodu, aby mohla byť vykonaná konfrontácia
medzinímautajenýmisvedkami,lebolentakýmtospôsobomsadajúichtvrdeniaupresniť,konkretizovať

a pod. Okresný súd postupom, keď odmietol odtajniť svedkov, porušil jeho právo na obhajobu a na
spravodlivý proces. Bez výpovedí týchto svedkov by v okolnostiach prípadu nebolo možné dospieť k
záveru o tom, že spáchal tento trestný čin. Účelom inštitútu utajeného svedka je ochrana zdravia a života
svedkov. Je nepochybné, že využitím inštitútu utajeného svedka v trestnom konaní dochádza ku kolíziiústavou garantovaného práva na obhajobu na jednej strane a potrebou chrániť život a zdravie svedkov
na strane druhej. V prípade, že výpovede utajených svedkov sú jedinými, resp. rozhodujúcimi dôkazmi
o vine obžalovaného, nie sú tieto dôkazy postačujúce na prijatie záveru o vine obžalovaného. Výsluch

utajených svedkov sám o sebe bez ďalších dôkazov nemôže slúžiť ako dôkaz pre odsudzujúci rozsudok.
V tomto smere poukazuje na nález ústavného súdu IV. ÚS 286/2011, z ktorého vyplýva obhajobou
vyslovený záver. Okresný súd sa s jeho požiadavkou o odtajnenie svedkov nevysporiadal zákonným
spôsobom.
Okresný súd pochybil, keď odmietol jeho dôkazný návrh na výsluch svedkov I. W. a Z. E.. Takýmto

postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Súčasne okresný súd takýmto
rozhodnutím nerešpektoval právny názor vyslovený krajským súdom v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení, sp. zn. 2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018.
Ohľadne tvrdenia obžaloby o prechovávaní zakázaných látok jeho osobou je potrebné brať do úvahy
tú skutočnosť, že v tejto trestnej veci bolo viacero obžalovaných osôb a je potrebné konkretizovať
konkrétne konanie jeho osoby, aby nebolo zamenené s iným konaním a nielen všeobecne uveriť

utajeným svedkom, že predával omamné látky.
Dáva do osobitnej pozornosti, že v čase domových prehliadok, pri ktorých boli zaistené psychotropné
látky jednak na adrese COOP Jednota, X. S., O. XXX, X. S. bol vo väzbe, čo je preukázané správou
ZVJS, ako aj zo spisu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/171/2007 a je teda nelogický záver súdu,
že by mal v tomto období prechovávať psychotropné látky a teda sa dopustiť žalovaného skutku.

Rozsudok súdu vychádza z tvrdení, ktoré si súd osvojil bez toho, aby tieto boli podporené objektívnymi
dôkazmi, ktoré by preukazovali jeho vinu. Nie je možné akceptovať vyhodnotenie dôkazov jednostranne,
bez ich vyváženého porovnania a nevysporiadať sa s jeho logickou argumentáciou.
Namieta tiež nesprávny procesný postup okresného súdu, keď hlavné pojednávania dňa 12.12.2016,
13.12.2016 a 14.12.2016 boli vykonané bez jeho zvoleného obhajcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť.

Nesúhlasilstým,abysakonalobezzvolenéhoobhajcu,ktorémupredtýmdňa8.12.2016udelilplnúmoc.
SúdsícehlavnépojednávaniavykonalvprítomnostiadvokátaJUDr.JiříhoMartausa,ktorýalepodľajeho
názoru nebol jeho zákonným obhajcom v tejto jeho trestnej veci. Na začiatku hlavného pojednávania
dňa 12.12.2016 okresný súd vyhlásil opatrenie, ktorým podľa § 40 ods. 5 Tr. por. zrušil ustanovenie
obhajcu JUDr. Jiřího Martausa, ktorý mu bol v tejto veci ustanovený opatrením zo dňa 13.7.2016 a ďalej

skonštatoval, že naďalej zostáva v platnosti opatrenie o ustanovení obhajcu JUDr. Jiřího Martausa ako
náhradného obhajcu. Takýto procesný postup je v rozpore s ustanovením § 40 Tr. por. a § 42 Tr. por. Ak
bol JUDr. Martaus ustanovený v zmysle § 40 Tr. por. opatrením zo dňa 13.7.2016, tak uvedeným dňom
nemohol súčasne vykonávať obhajobu aj v pozícii náhradného obhajcu, pretože tak, ako to vyplýva z
rozhodnutia súdu a z citácie zápisnice od 13.7.2016 do 12.12.2016 by obhajca JUDr. Martaus mal mať

dvojjedinné postavenie náhradného obhajcu, ako aj ustanoveného obhajcu. Opatrenie súdu, ktorým mu
bol JUDr. Martaus ustanovený za obhajcu dňa 13.7.2016, malo za následok zánik ustanovenia o nutnej
obhajobe JUDr. Martausovi a súd, ak chcel dňa 12.12.2016 a následne konať hlavné pojednávanie,
mal JUDr. Martausa opätovne ustanoviť za náhradného obhajcu a nepoukazovať na rozhodnutie, ktoré
navyše v zápisnici z pojednávania nešpecifikuje a nedá sa zistiť, na aké opatrenie súd poukazuje. Aj keď

krajský súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení konštatoval, že hlavné pojednávania v
dňoch 12. až. 14.12.2016 boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom, takýto záver odvolacieho súdu
síce rešpektuje, avšak naďalej s ním nesúhlasí.
Náležité zistenie skutkového stavu podľa obžaloby vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre
rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať

akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, preto
nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, ak výsledky dokazovania
síce pripúšťajú možnosť existencie určitého záveru, ale na druhej strane nevylučujú možnosť iného
alebo celkom opačného záveru. Vina obžalovaného musí byť preukázaná bezpečne, jednoznačne a
najmänepochybne.VzmyslezákladnýchzásadTrestnéhoporiadkuatopodľajehoustanovenia§2ods.

9 až 12, prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena postupuje v konaní tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného obstaráva z úradnej povinnosti, v záujme umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie, avšak
v prejednávanej trestnej veci sa tak nestalo. Má za to, že po vykonaní celého dokazovania neexistuje
taká dôkazná situácia o jeho vine, ktorá by ju preukazovala. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o

sebe, bez dostatočných a hodnoverných dôkazov, nie je spôsobilý vytvoriť spoľahlivý a najmä zákonný
predpoklad pre odsudzujúci výrok súdu.
Vykonané dokazovanie nepotvrdilo tvrdenia uvádzané v napadnutom rozsudku, t.j. nepotvrdilo, že by po
subjektívnej a objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu a nemožno akceptovaťvšeobecnú argumentáciu bez vyhodnotenia jednotlivých dôkazov tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a následne ho sám

spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 7.2.2019,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11.2.2019, a to nasledovne:

Nestotožňuje sa s dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré sú len opakovaním dôvodov uvádzaných
obžalovaným v predchádzajúcom odvolaní podanom obžalovaným proti predchádzajúcemu zrušenému
rozsudku.
Nesúlad medzi skutkovou a právnou vetou napadnutého rozsudku, na ktorý poukazuje obžalovaný v
podanom odvolaní, je len domnelý. Skutočnosť, že obžalovaný zakázané látky neoprávnene kupoval,
predával, vymieňal, zadovažoval a po akúkoľvek dobu prechovával, vyplýva nielen a predovšetkým

z výpovedí svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená, ale aj z ďalších dôkazných prostriedkov,
predovšetkým vykonaných domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov. Svedkovia,
ktorých totožnosť má byť utajená, vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní popísali spôsob obstarávania zakázaných látok obžalovaným, a to ich nákupom najmä v
Českej republike, rovnako tak popísali účasť ďalších osôb na trestnej činnosti páchanej obžalovaným.

Sami pritom opakovane a zhodne potvrdili, že od obžalovaného zakázané látky kupovali a boli prítomní
aj pri ich ponúkaní a predaji tretím osobám. Rovnako naplnenie obsahovej stránky slov „vymieňať“
a „zadovažovať“, ako aj slovného spojenia „po akúkoľvek dobu prechovávať“ vyplýva z vykonaného
dokazovania a z postavenia obžalovaného v hierarchii spolupáchateľstva v predmetnej trestnej veci,
osobitne potom z predmetov, ktoré boli zaistené pri výkone prehliadky iných priestorov a pozemkov

v objekte COOP Jednota X. S., spotrebné družstvo, IČO: 00 168 963, ul. X. S. XX, X. S., ktorých
znaleckým skúmaním bolo preukázané, že boli použité na výrobu zakázaných látok, predovšetkým
extrahovaním ich súčastí z liečiv a iných, legálne dostupných prostriedkov, čo súd prvého stupňa
viedlo k záveru, že boli naplnené požiadavky zákonodarcu pre konštatáciu výmeny a zadovažovania
(iného ako kúpou) zakázaných látok. Preukázanie naplnenia obsahovej stránky „po akúkoľvek dobu

prechovával“, potom bezprostredne vyplýva zo záveru, že obžalovaný zakázané látky kupoval, vymieňal
a inak zadovažoval za účelom ich ďalšej distribúcie, čo opätovne potvrdili nielen svedkovia, ktorých
totožnosť má byť utajená, ale tento záver, hoci nepriamo, vyplýva aj z ďalších dôkazných prostriedkov,
a to ako vykonaných domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov, tak aj prepisov
odpočúvaných telefonických rozhovorov a sledovania osôb a vecí a v neposlednom rade, s odkazom na

rozsah protiprávnej činnosti, ktorej spáchanie je obžalovanému kladené za vinu, aj z právnej kvalifikácie
skutku, ktorá v intenciách § 172 ods. 1 Tr. zák. prezumuje realizáciu činností v nej uvádzaných
v prospech tretích osôb.
Je zrejmé, logické a teda v neposlednom rade aj nepochybné, že osoba nadobúdajúca zakázanú látku
v jednom mieste s úmyslom jej ďalšej distribúcie, ju musí mať v držbe (prechovávať) od momentu

jej nadobudnutia po moment jej odovzdania ďalšiemu distribútorovi, či konečnému spotrebiteľovi. V
súvislosti s námietkami obhajcu obžalovaného smerujúcimi k trestnej zodpovednosti svedkov, ktorých
totožnosť má byť utajená a všeobecnosti nimi uvádzaných tvrdení v konaní pred súdom, dovoľuje
si dať do pozornosti, že do kontaktu s obchodom so zakázanými látkami sa bežný človek dostane
iba ak náhodou, pravidelne sú v ňom distribútori a konečný spotrebitelia, takže je evidentné, že

svedkovia, ktorých totožnosť má byť utajená, si museli byť vedomí vlastnej trestnej zodpovednosti ,
ktorej sa z pochopiteľných dôvodov, rovnako ako obžalovaný, pokúšali vyhnúť tým, že na vybrané otázky
odpovedali konštatovaním, že si nepamätajú. Ako konzumenti zakázaných látok nemali dôvod pamätať
si, kedy presne a aké presné množstvo zakázanej látky si od obžalovaného kúpili. Tejto požiadavke
obžalovaného nesvedčí ani dĺžka času, ktorá od páchania skutku obžalovaným po procesne použiteľný

výsluch svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená, uplynula. Aj s poukazom na vyššie uvádzané preto
až absurdne vyznieva očakávanie obžalovaného, že orgány činné v trestnom konaní a súd, nielen
ustália, ale aj zainteresovaní svedkovia si budú pamätať, kde a kedy presne obžalovaný zakázané
látky nakupoval, v akých množstvách a ako s nimi ďalej nakladal. S odkazom na charakter stíhanej
trestnej činnosti, obchod s drogami sa nedeje verejne, ale v okruhu osôb, ktoré sú buď ich distribútormi

alebo konzumentmi, preto je rovnako absurdné očakávať, že v obdobných veciach bude ako očitý
svedok k rozhodným veciam vypovedať bezúhonná osoba. Tak orgány činné v trestnom konaní, ako ani
súd nie sú priamym svedkami trestnej činnosti a o tejto sa dozvedajú s určitým časovým odstupom a
sprostredkovane. Preto v rámci hodnotenia dôkazov sa nevyhnú istej miere dedukcie, a to aj s odkazomna skutočnosť, že svedkovia trestnej činnosti si na všetky okolnosti nepamätajú, či nepamätajú presne
alebo orgánom činným v trestnom konaní, či súdom prijatý záver vyplynie z nepriamych dôkazov. Vo
vzťahu k výpovedi svedka, ktorého totožnosť má byť utajená, ako tzv. „korunnému priamemu dôkazu“

v predmetnej trestnej veci si dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že ide o svedkov dvoch, nie jedného,
ktorí nezávisle na sebe vypovedali v neprospech obžalovaného a usvedčujú ho zo spáchania žalovanej
trestnej činnosti.
Obžalovaného nemôže zbaviť viny, že v čase výkonu pomernej časti dokazovania sa nachádzal vo
väzbe v inej jeho trestnej veci, čo mimochodom našlo vyjadrenie aj v skutkovej vete obžaloby, ako aj

súdom prvého stupňa vydaného rozsudku. Čo sa týka malého predpokladu, že obžalovaný by riskoval
ďalšiu trestnú činnosť, dovoľuje si dať do pozornosti, že tento značným spôsobom spochybnil vlastným
správaním sa, či už pred vzatím do väzby alebo po prepustení z nej, keď sa obklopoval a stýkal s ľuďmi
prinajmenšom pochybného charakteru, z ktorých pomerná časť bola jeho spolupáchateľmi v predmetnej
trestnej veci. Dôvodnosť tohto obžalovaným prezentovaného záveru v nemalej miere spochybňuje aj
zistenie, že po spáchaní žalovaného skutku sa dopustil ďalšieho protiprávneho konania v priamom

spojení so zakázanými látkami a bol preň aj právoplatne odsúdený cudzozemským súdom. Čo sa
týka zmeny výpovede pôvodne spoluobvineného brata obžalovaného K. Y., tento najprv spáchanie
trestnej činnosti popieral a úmyselne predlžoval trestné konanie, aj na základe odporúčaní priamo
obžalovaného tak, ako to vyplýva z listu, ktorý bol Z. Y. adresovaný bratovi K. Y. a zadržaný pri jeho
snahe o expedovanie z ústavu na výkon väzby, v ktorom sa obžalovaný v tom čase nachádzal a

k priznaniu sa k spáchanej trestnej činnosti v pozícii jediného páchateľa ho viedlo až právoplatné
odsúdenie na dlhoročný trest odňatia slobody práve v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou a snaha
pomôcť bratovi uniknúť rovnakému a plne zaslúženému následku. Aj jeho do výkonu dlhoročného trestu
odňatia slobody podobne, ako to hrozí v danej trestnej veci obžalovanému, priviedla prinajmenšom
neochota, ak nie rovno neschopnosť prostriedky na úhradu životných nákladov si obstarávať inak,

ako cestou obchodovania so zakázanými látkami. Je na škodu veci, že v podobných veciach je na
hlavnom pojednávaní vyhotovovaný výlučne zvukový záznam z jeho priebehu. Ak by mal tento povahu
zvukovo - obrazového záznamu, odvolací súd by mal možnosť vzhliadnuť všetky, aj mimoverbálne
prejavy jednotlivých svedkov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný sa pozná a má kamarátske vzťahy s
osobami, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestnú činnosť, či sú dôvodne podozrivými z jej páchania.

Za zmienku v tomto smere rozhodne stojí svedok Z. H., ktorý pôvodne tvrdil, že si od obžalovaného
zakázané látky kupoval, aby potom, čo došlo k jeho odsúdeniu na doživotný trest odňatia slobody,
svoju výpoveď opakovane menil a dokonca tvrdil, že s obžalovaným sa vlastne nepozná. To mu ale
pri vstupe do pojednávacej miestnosti nebránilo, si s ním vymeniť úsmev a pozdraviť sa úklonom
hlavy, aby následne vo svojej výpovedi dokonca obvinil prokurátora, ktorého osobnú účasť na výsluchu

v prípravnom konaní si sám vyžiadal, z vydierania. Obžalovaný sa ďalej opakovane pokúšal zistiť
totožnosť utajených svedkov, čo bezprostredne vyplýva z jeho listu adresovaného bratovi K. Y., ktorý bol
zabezpečený v rámci prípravného konania. Z. Y. navyše preukázateľne plánoval poskytovať svedkom
vypovedajúcim v jeho prospech peňažnú odmenu s tým, že brat K. Y. sa mal úkonov pred orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdom podľa možností zúčastňovať osobne a podľa na nich chýbajúcich

osôb odhaliť tie, ktoré ich oboch z páchania trestnej činnosti usvedčujú. Z uvádzaného je pritom možné
a dôvodné vyvodiť záver, že obžalovaný do kontaktu so svedkami, ktorých totožnosť má byť utajená,
v súvislosti s páchaním trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, vstúpil. Inak nemožno logicky
a dôvodne očakávať naplnenie jeho predpokladu, že proti nemu svedčia tí, ktorí sa konania pred
súdom v jeho trestnej veci osobne nezúčastnia. Nie je pritom na úvahe a posúdení obžalovaného, ani

jeho obhajcu, či vôbec, čo a v akej miere svedkovi, ktorého totožnosť má byť utajená, za výpoveď v
trestnom konaní hrozí a či na jeho strane v tejto súvislosti ide alebo nejde o dôvodnú obavu o život
alebo zdravie jeho, či jemu blízkej osoby. Opakované požiadavky obžalovaného a jeho obhajcu, aby
totožnosť utajených svedkov bola odhalená, preto prokurátor považuje za účelovú s tým, že je dôvodné
predpokladať, že pri znalosti ich totožnosti by došlo k totožnému následku, ako v prípade svedka Z.

H., ktorý zmenil pôvodnú výpoveď po tom, čo sa mu mal obžalovaný a jeho brat vyhrážať. To bol
primárny dôvod jeho požiadavky na osobnú účasť prokurátora na jeho výsluchu v prípravnom konaní a
sekundárnym dôvodom bolo očakávanie, že mu prokurátor zabezpečí miernejší trest v jeho trestných
veciach. Keď mu z objektívnych dôvodov nebolo vyhovené, čo sa zabezpečenia miernejšieho trestu
týka a bol v rámci asperačnej zásady odsúdený za trestné činy lúpeže na doživotie, svoju výpoveď

zmenil tak, aby vyhovovala obžalovanému, ako aj vtedy spoluobžalovanému Z. K., pričom Z. K. sa
prostredníctvom listu vyhrážal a domáhal sa poskytnutia peňažného protiplnenia za to, že naďalej bude
mlčať a nevráti sa k pôvodnej výpovedi s tým, že o tejto skutočnosti existuje listinný dôkaz založený v
jeho vyšetrovacom spise. Očakávať, že z trestnej činnosti budú obžalovaného usvedčovať jeho brat K.Y., bratranec M. P., či „obchodní partneri“ a koneční spotrebitelia v osobách svedkov Z. K., Z. H. a S.
I. je logickým nezmyslom. Svedkovia K. Y., Z. H. a S. I. boli pritom pôvodne spoluobvinenými Z. Y.. Ak
by v neprospech obžalovaného vypovedal svedok M. P., sám seba by usvedčil z vedomosti o páchaní

obzvlášť závažného zločinu a stal by sa dôvodne podozrivým z trestnej činnosti v podobe neoznámenia
trestného činu podľa § 340 Tr. zák. alebo neprekazenia trestného činu podľa § 341 Tr. zák. Obdobný
záver je potom možné a potrebné prijať aj vo vzťahu k osobe svedka K. A..
Len nastavenie a fungovanie trestného procesu v Slovenskej republike bráni v predmetnej veci
dosiahnuť potrestanie obžalovaného za celý rozsah ním páchanej a spáchanej trestnej činnosti.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania namieta nezabezpečenie príslušných stôp preukazujúcich jeho
kontakt so zakázanými látkami, avšak neprihliada už na skutočnosť, že tieto zabezpečované boli,
keďže však s jednotlivými vecami prišlo do kontaktu viac osôb, nepodarilo sa zaistiť práve stopy
vedúce bezprostredne k obžalovanému. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že obžalovanému, ako
aj jeho bratovi K. Y. sa práve pre nastavenie aplikačnej praxe v trestnom práve Slovenskej republiky
podarilo uniknúť pomernej časti trestnej zodpovednosti za nepomerne väčšie množstvo zakázaných

látok,zaistenévpriestorochgaráže,ktorúmalivnájme,hociznaleckédokazovaniepreukázalototožnosť
ich chemického zloženia so zakázanými látkami zaistenými pri domovej prehliadke realizovanej v
mieste vtedajšieho prechodného pobytu obžalovaného. K rovnakému záveru viedlo aj trestné stíhanie
pre nedovolené ozbrojovanie vo vzťahu k zakázaným strelným zbraniam (samopal, útočná puška),
nájdených vo vyššie spomenutej garáži, a to aj napriek tomu, že náboje určené do nich boli nájdené a

zaistené pri domovej prehliadke u blízkych rodinných príslušníkov obžalovaného (rodinný dom obývaný
tetami obžalovaného), ktorí v snahe zbaviť sa prípadnej trestnej zodpovednosti túto preniesli na
medzičasom svojho zomrelého člena (starý otec obžalovaného). Uschovanie zakázaných látok
v priestoroch COOP Jednoty X. S., spotrebné družstvo, vyplýva nielen z výpovedí svedkov, ktorých
totožnosť má byť utajená, ale aj z ďalších zabezpečených dôkazných prostriedkov, predovšetkým

potom zo záverov vyplývajúcich zo sledovania osôb, nakoľko nájomcami predmetných priestorov bol
v rozhodnom čase M. P., bratranec obžalovaného a mimo väzobného stíhania ich obžalovaný, ako
aj jeho brat K. Y. pravidelne navštevovali, pritom rovnako pravidelne v spoločnosti osôb stíhaných,
či právoplatne odsúdených v súvislosti s páchaním drogovej trestnej činnosti. Z výpovede bratranca
obžalovaného M. P., ako nájomcu priestorov COOP Jednota X. S., spotrebné družstvo, nevyplýva, že

by v nich boli ubytovaní jeho zamestnanci, práve naopak, ubytovával v nich svojho bratranca K. Y.
s jeho vtedajšou, medzičasom zavraždenou priateľkou H. N. a M. X., právoplatne odsúdeného pre
páchanie drogovej trestnej činnosti s tým, že toto ubytovanie nebolo z pochopiteľných dôvodov oficiálne
a ani priestory, v ktorých k nemu dochádzalo, neboli vedené ako ubytovacie, ale ako kancelárske a
skladovacie priestory. Otázkou zákonnosti výkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov sa pritom

už opakovane zaoberal prvostupňový, ako aj odvolací súd, pričom ani jeden z nich doposiaľ nedospel
k záveru, že by išlo o dôkazný prostriedok zabezpečený v rozpore so zákonom. Čo sa týka námietky
obžalovaného ohľadne jeho väzobného stíhania v čase výkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov,
obžaloba bola podávaná pre obdobie jeho pobytu na slobode s tým, že páchateľ drogovej trestnej
činnosti nemusí mať a pravidelne ani nemá bezprostredný dosah na zakázané látky, ktoré uskladnil

za účelom ich neskoršieho predaja, či inej manipulácie. Spravujúc sa úvahami obžalovaného, ak
páchateľ drogovej trestnej činnosti zakázané látky uskladní napríklad v mieste svojho pobytu a potom na
niekoľko týždňov odcestuje do zahraničia, po dobu jeho pobytu v cudzine nemôže byť braný na trestnú
zodpovednosť za ich prechovávanie. Úvahy obžalovaného v tomto smere nemožno označiť za iné, ako
za logicky nemožné.

V súvislosti s otázkou zákonnosti postupu súdu prvého stupňa po zrušení jeho rozsudku zo dňa
26.5.2017, sp.zn. 2T/110/2009 uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/4/2018-1259
zo dňa 28.3.2019 si dovoľuje vysloviť domnienku, že z dôvodov vyššie konkretizovaného rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva výlučne konštatovanie, že prvostupňový súd pochybil pri aplikácii ustanovenia
§ 240 ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že si neoveril splnenie procesných požiadaviek preň. Ďalej z odôvodnenia

uznesenia odvolacieho súdu podľa jeho názoru vyplýva, že prvostupňový súd mal o dôkazných
návrhoch obžalovaného konať v intenciách § 272 ods. 3 Tr. por.. V texte uznesenia odvolacieho súdu
nenašiel vyslovenie právneho názoru, v zmysle ktorého by bol prvostupňový súd povinný obžalovaným
navrhované dôkazy, ktorých sa postup okresného súdu týkal, vykonať. Domnieva sa, že povinnosťou
okresného súdu bolo výlučne o dôkazných návrhoch, o ktorých pred tým rozhodol s odkazom na § 240

ods. 3 Tr. por., znovu konať a rozhodnúť podľa § 272 ods. 3 Tr. por. V plnej miere tak zostalo zachované
právo konajúceho súdu, pochopiteľne za splnenia všetkých procesných požiadaviek, dôkaz odmietnuť.
Zastáva názor, že postupom okresného súdu nedošlo ani k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.
Obžalovaný mal obhajcu tak počas prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom. Práve naopak,sám obžalovaný toto právo zneužíval na obštrukcie, keď na hlavnom pojednávaní súdu oznámil, že
si mieni obhajcu zvoliť, pričom úmyselne a vedome tak neurobil v súdom ustanovenej lehote, ale
spôsobom, ktorý mal zmariť ďalšie vytýčené hlavné pojednávanie.

Čo sa týka požiadavky obžalovaného na konkretizáciu zakázaných látok, s ktorými obžalovaný
manipuloval, z výpovedí svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená, vyplýva, aké zakázané látky od
neho kupovali a pri akých obchodoch s nimi realizovaných boli ešte osobne prítomnými. Skutočnosť,
že vybrané úkony prípravného konania v podobe domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov
a pozemkov boli vykonané v čase väzobného stíhania obžalovaného, nemôže byť vo svetle ďalších

zabezpečených dôkazných prostriedkov dôvodom na zbavenie sa trestnej zodpovednosti. Skutok
kladený za vinu obžalovanému bol pritom už v obžalobnom návrhu, ktorý v tejto časti prevzal aj
neprávoplatný odsudzujúci rozsudok, ohraničený obdobím, v ktorom bol obžalovaný preukázateľne na
slobode. Nielen z výpovedí svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená, ale aj z ďalších zákonným
spôsobom zabezpečených dôkazných prostriedkov pritom vyplýva, že obžalovaný mal protiprávne so
zakázanými látkami nakladať práve v čase, kedy bol na slobode, čo je pochopiteľné, keďže nie je

dôvodné predpokladať, že by k nim mal prístup počas väzobného stíhania, či výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
Záverom dáva do pozornosti, že s poukazom na znenie § 2 ods. 10 Tr. por. pre uznanie viny
obžalovaného je podstatným, či tu existujúc dôvodné pochybnosti a nie akékoľvek pochybnosti.
Nestotožňuje sa so záverom prezentovaným obhajcom obžalovaného týkajúcim sa inštitútov

ustanoveného, náhradného a zvoleného obhajcu. Je zrejmé, že na strane obžalovaného v tomto
smere išlo o úmyselné obštrukčné konanie, ktoré práve súd prvého stupňa operatívne a podľa názoru
obžaloby zákonným spôsobom zmaril. Je pochopiteľné, že obžalovaný nesúhlasil s vykonaním hlavného
pojednávania v neprítomnosti ním dodatočne zvoleného obhajcu, lebo súhlasom by zmaril vlastnú, ním
plánovanú obštrukciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného postupom podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Proti vyššie citovanému rozsudku pôvodne podal odvolanie aj prokurátor, a to len čo do výroku o treste,
v neprospech obžalovaného, písomným podaním zo dňa 13.11.2018, doručeným Okresnému súdu

Liptovský Mikuláš dňa 14.11.2018.

Prokurátor podané odvolanie proti výroku o treste napadnutého rozsudku zobral späť písomným
podaním zo dňa 15.1.2019, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16.1.2019. Vzhľadom
na uvedené Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 17.1.2019 postupom

podľa§312ods.4Tr.por.zobralnavedomiespäťvzatieodvolaniaprokurátoraprotirozsudkuOkresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 12.11.2018.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli
vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie
podané obžalovaným bolo podané oprávneným subjektom, v zákonom stanovenej lehote a je dôvodné a
to aj z dôvodov, na ktoré obžalovaný poukazoval v rámci podaného odvolania. Krajský súd preskúmaním
napadnutého rozsudku zistil, že je tu daný zákonný dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. na

zrušenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 168 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.Ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. vymedzuje nevyhnutý obsah odôvodnenia rozsudku, pričom platí tak
pre odsudzujúci, ako aj pre oslobodzujúci rozsudok. Vyplýva z neho, že každý výrok rozsudku musí byť
odôvodnený (výrok o vine, o treste, o náhrade škody, o ochrannom opatrení). Odôvodnenie všetkých

výrokov rozsudku musí vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.
por. V odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním. Nemá isť ani
o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodnenia rozsudku, pretože musí ísť o stručný výklad. Je
potrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané. Súd musí
uviesť svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy

navzájom odporujú. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, nestačí len mechanicky citovať znenie právnej
vety skutkovej podstaty trestného činu, ale je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú jednotlivé
znakykonkrétnehotrestnéhočinupreukázané,vnadväznostinaustanoveniavšeobecnejčastitrestného
zákona o trestnej zodpovednosti. Výrok o treste je potrebné odôvodniť aj s poukazom na § 36 a nasl. Tr.
zák. Náležité odôvodnenie rozsudku je významné aj z hľadiska možnej následnej prieskumnej
povinnosti rozsudku odvolacím súdom.

Odvolací súd na úvod pripomína, že v tejto trestnej veci už raz bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté.
Okresný súd rozsudkom, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 26.5.2017 obžalovaného Z. Y. uznal za vinného
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému podľa §
172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov
a za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa §
76 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky, pričom podľa §

77 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je obžalovaný povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch
svojej obživy a tie aj preukazovať a podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. je obžalovaný tiež povinný
osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka na súde v mieste jeho pobytu podľa konkrétneho
určenia probačného a mediačného úradníka, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 77
ods. 1 písm. c) Tr. zák. je obžalovaný povinný vopred oznamovať súdu vzdialenie sa z miesta bydliska

uvedeného v rozhodnutí súdu. Na podklade obžalovaným podaného odvolania bol tento rozsudok
okresného súdu uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018 z dôvodu
podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd vo veci následne opätovne
rozhodol v úvode tohto odôvodnenia citovaným rozsudkom, sp. zn. 1T/110/2009 zo dňa 12.11.2018,

ktorý je na podklade znovu obžalovaným podaného odvolania predmetom prieskumu krajským súdom
v tomto odvolacom konaní.

Plniac si prieskumnú povinnosť krajský súd zistil, že okresný súd v rámci ďalšieho konania po
zrušení predchádzajúceho rozsudku zo dňa 26.5.2017, dôsledne postupoval v súlade s právnym

názorom vysloveným krajským súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu, sp.zn.
2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018. V súvislosti s aktuálne preskúmavaným rozsudkom okresného súdu
zo dňa 12.11.2018 však krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v ďalšom konaní pochybil, keď
sa dôsledne nespravoval vyššie citovaným ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Okresný súd sa tak
dopustil chýb, ktoré majú za následok nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadal

sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a z tohto dôvodu vznikli pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, čo bolo v konečnom dôsledku zákonným dôvodom
na opätovné zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vrátenie
veci na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný súd na str. 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku v rámci vymenovania dôkazov, ktoré podľa
jeho názoru obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, uvádza aj prepisy správ
zo sledovania a prepisy odposluchov hovorov telekomunikačnej prevádzky. Aj keď okresný súd tieto
dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonal, tvoria nemalú časť spisového materiálu a podľa názoru
okresného súdu majú obžalovaného usvedčovať zo spáchania trestnej činnosti, v rámci odôvodnenia

napadnutého rozsudku sa okresný súd s týmito usvedčujúcimi dôkazmi nedostatočným, resp. žiadnym
spôsobom nevysporiadal.Konkrétne v odôvodnení rozsudku úplne absentuje analýza prepisov správ zo sledovania a záver
súdu, z ktorých záznamov zo sledovania a aké konkrétne skutočnosti mal vo vzťahu k uznaniu viny
obžalovaného Z. Y. v tomto trestnom konaní okresný súd za preukázané.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. 13 síce obsahuje bližšiu zmienku o záznamoch z
vykonaného odpočúvania ako dôkazu v tomto trestnom konaní, ktorý má obžalovaného usvedčovať zo
spáchania žalovanej trestnej činnosti. Jedná sa však len o zovšeobecňujúce informácie, bez potrebnej
analýzy predmetných záznamov telekomunikačnej činnosti. V prípade, ak okresný súd dospel k záveru,
že aj záznamy telekomunikačnej činnosti ako dôležitý dôkaz obžalovaného usvedčujú zo spáchanej

trestnej činnosti, je nutné, aby uviedol, z ktorých konkrétnych záznamov a aké konkrétne skutočnosti má
preukázané vo vzťahu práve k tejto žalovanej trestnej činnosti a vo vzťahu k účasti obžalovaného Z. Y. na
jej páchaní. Pokiaľ okresný súd konštatuje, že osoby účastné na páchaní tejto drogovej trestnej činnosti
boli v rámci telefonickej komunikácie obzvlášť opatrné, bude nutné, aby okresný súd (a to prípadne aj v
kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi) venoval pozornosť tiež tomu, na základe akých skutočností
dospel k záveru, že telefonická komunikácia sa týkala obchodu so zakázanými látkami podľa obžaloby.

V tejto súvislosti súčasne krajský súd poznamenáva, že náležité odôvodnenie rozsudku súdom (a
to obzvlášť vo vzťahu k usvedčujúcim dôkazom) má podstatný význam pre úplné naplnenie práva
obžalovaného na obhajobu. Pokiaľ sa totiž obžalovaný má právne účinným spôsobom brániť proti
rozsudku súdu, musí dostatočne poznať konkrétne (a nie len zovšeobecňujúce) dôvody, na základe

ktorých súd dospel k záveru o vine obžalovaného.

Okresnému súdu je tiež nutné vytknúť nedostatočné venovanie pozornosti a nedostatočné
vysporiadanie sa s obhajobnou námietkou obžalovaného, že v čase domovej prehliadky a prehliadky
iných priestorov a pozemkov na adresách O. XXX, X. S. a COOP Jednota, X. S., pri ktorých

boli nájdené veci dôležité pre toto trestné konanie (drogy), bol vo väzbe. V tejto súvislosti krajský
súd nepovažuje za dostatočné a správne, pokiaľ sa okresný súd s touto podstatnou obhajobnou
námietkou vysporiadal konštatovaním na str. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že pre vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nie je podstatné, že v čase týchto prehliadok sa nachádzal
voväzbe,nakoľkovykonanieprehliadoknespadádočasovéhovymedzeniapáchaniaskutkuvrozsudku.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že zo skutku napadnutého rozsudku je nepochybné, že
obžalovanému sa kladie za vinu účasť formou spolupáchateľstva aj na drogovej trestnej činnosti
spočívajúcej v záchyte drog pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov a pozemkov na
adresách O. XXX, X. S. a COOP Jednota, X. S.. V prípade väzobného stíhania obžalovaného v
čase týchto prehliadok, keď obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode, je nutné obžalovanému

preukázať, že táto drogová trestná činnosť sa diala s aktívnym pričinením a vedomým aj samotného
obžalovaného. Len za takejto situácie je možné obžalovaného uznať vinným aj za účasť na drogovej
trestnej činnosti zistenej pri predmetných prehliadkach.
V tejto súvislosti krajský súd tiež poukazuje na logický rozpor v rámci skutku v napadnutom rozsudku
ohľadne času páchania drogovej trestnej činnosti obžalovaným. Okresný súd v úvode skutku uvádza,

že obžalovaný mal tam popísanú drogovú trestnú činnosť páchať od presne nezistených dní začiatku
roka 2006 do 31.3.2007 a od 4.4.2007 do 14.9.2007, pričom podľa ďalšej časti skutku sa mal podieľať aj
na drogovej trestnej činnosti, ktorá bola odhalená pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov
dňa 22.11.2007.

Krajský súd tiež dáva do pozornosti okresnému súdu, že odôvodnenie rozsudku musí dávať jasnú
odpoveď na to, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov mal súd preukázané podstatné
skutkové okolnosti spáchania skutku a majúce podstatný význam pre uznanie viny obžalovaného.
Okresnému súdu je nutné vytknúť, že rovnako sa tak dôsledne nespravoval ani uvedeným, a to v
nasledovných smeroch:

V úvode skutku okresný súd ustálil, že obžalovaný mal v skutku popisovanú trestnú činnosť páchať od
presne nezistených dní od začiatku roka 2006 do 31.3.2007 a od 4.4.2007 do 14.9.2007. V odôvodnení
rozsudku však absentuje akákoľvek zmienka o tom, z akých dôkazov a na základe akých skutočností
mal okresný súd preukázané páchanie tejto drogovej trestnej činnosti obžalovaným v takomto okresným
súdom vymedzenom období.

Odôvodnenie rozsudku obsahuje úvahy súdu, na základe akých dôkazov a skutočností považoval
za preukázané páchanie drogovej trestnej činnosti obžalovaným. Aj keď obžalovaný je stíhaný pre
drogovú trestnú činnosť páchanú v spolupáchateľstve s ďalšími osobami, uvedenými v obžalobe a
následne v napadnutom rozsudku, v odôvodnení rozsudku okresný súd nevenoval náležitú pozornosťaj zdôvodneniu tohto dôležitého kvalifikačného znaku spáchania trestnej činnosti obžalovaným v
spolupáchateľstve s ďalšími osobami. Bude preto potrebné, aby sa okresný súd podrobne venoval
aj tomu, na základe akých dôkazov a skutočností je preukázané spáchanie skutku obžalovaným v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že z výpovedí osôb,
ktoré sa mali s obžalovaným na spáchaní trestnej činnosti podieľať, nevyplýva, že na tejto trestnej
činnosti mal byť účastný aj obžalovaný.
Súčasne v tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné okresnému súdu vytknúť aj keď síce
formálny, ale nie bezvýznamný nedostatok, spočívajúci v tom, že hoci v skutku uvádza ďalšie osoby,

ktoré sa s obžalovaným Z. Y. mali podieľať na páchaní tejto žalovanej trestnej činnosti a jedná sa o
osoby, ktoré nie sú stíhané spoločne s obžalovaným v tomto trestnom konaní, v rámci skutku okresný
súd neuvádza, v akom inom konaní boli tieto ďalšie osoby stíhané a tiež meritórne rozhodnutie v tejto
inej veci vo vzťahu k týmto osobám.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nemal inú možnosť, len zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť

okresnému súdu, aby v predmetnej veci znovu konal a rozhodol, a to pre nejasnosť a neúplnosť jeho
skutkových zistení, keď navyše okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por., súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.