Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224275
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114224275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: J.. V. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. N. S., V. M. XXX/XX, zastúpenej V.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XXXX/X, proti
žalovanému: Službyt Nitra s.r.o., so sídlom Nitra, Janka Kráľa 122, IČO: 31 447 929, o zaplatenie 202,80
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. októbra

2018, č. k. 9C/161/2014-334, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
202,80 eura s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 190,34
eura spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 95,17 eura od 01.07.2013 do zaplatenia s
8,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 95,17 eura od 01.07.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
50 eur m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
202,80 eura spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 101,62 eura od 01.07.2013 do

zaplatenia, s 8,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 101,18 eura od 01.07.2014 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
50 eur ako primerané finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 17,36%. Právne vec odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2,
§ 456 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 8 ods. 1, 3, § 8a ods. 1 zák. č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 3 ods. 5, § 4 ods. 1, písm. d/, ods. 2

písm. a/ zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že považoval zmluvu
o výkone správy č. XX/XX/XXXXX za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá medzi žalovaným
ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zo zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako vlastníčka bytu nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Mal za to, že stranami sporu v danom
prípade nemusia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nakoľko predmetom konania nie

je určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, ale ide o žalobu na plnenie, pri ktorej súd síce bude
skúmať ako predbežnú otázku platnosť zmluvy o výkone správy, avšak samotný výrok rozsudku (účinok
rozhodnutia súdu) sa bude týkať len žalobkyne a teda nebude zaväzovať aj ostatných vlastníkov bytov anebytových priestorov. V danom prípade nejde o nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že zmluva o výkone správy č. XX/XX/XXXXX bola
prerokovaná na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov a že bola na schôdzi schválená

nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Žalovaný uvádzal, že k prejednaniu uvedenej zmluvy o výkone
správy došlo na schôdzi konanej dňa 06.05.2010 o 18:00 hod. vo vchode S. X, avšak zápisnicu zo
schôdze nevedel predložiť. Nebola predložená ani žiadna zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorov,naktorejbybolazmluvaovýkonesprávyč.XX/XX/XXXXXprerokovaná,naktorej
by bola schválená a na ktorej by bolo o zmluve hlasované. Nie je potom preukázané, či sporná zmluva o

výkone správy bola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Naopak v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu v N. na S. X-X, konanej dňa 21.07.2011 o
18:00 hod. v bode 2 je uvedené, že dňa 01.06.2010 vznikol zmluvný vzťah medzi žalovaným a 2/3
bytov domov na S. X-X, ktorý bol konštatovaný podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie za právoplatný,
avšak chýbalo len hlasovanie vlastníkov o zmluve. Na predloženej zmluve o výkone správy č. XX/
XX/XXXXX, uzavretej medzi žalovaným ako správcom a jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov je uvedený dátum 29.04.2010, kedy podpisoval zmluvu správca, pričom na zmluve nie sú
uvedené dátumy, kedy zmluvu podpísali jednotliví vlastníci. V zmysle § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 sa
zmluvaovýkonesprávy,jejzmenaalebojejzánikschvaľujenadpolovičnouväčšinouvšetkýchvlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Teda je zrejmé, že až po naplnení tejto podmienky je zmluva
o výkone správy uzatvorená. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by pred podpisom zmluvy

o predmetnej výkone správe prebehlo hlasovanie a schválenie tejto zmluvy nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nemohla táto zmluva o výkone správy
nadobudnúť právne účinky. Tým spôsobom nebol odsúhlasený a schválený ani obsah zmluvy, teda ani
poplatky, ktoré sú v zmysle § 8a ods. 1 písm. d/ a e/ zák. č. 182/1993 Z. z. obsahom zmluvy.
2. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 345,62 eur, ktorá predstavovala správcovský

poplatok v sume 49,70 eur a poplatok TECHEM za rozpočítanie v sume 3,60 eur v rámci vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.06.2010 do 31.12.2010, správcovský poplatok
v sume 87,24 eur a poplatok TECHEM za rozpočítanie v sume 2,28 eur v rámci vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, správcovský poplatok v sume
87,24 eur, poplatok TECHEM za rozpočítanie v sume 2,89 eur, poplatok za vyúčtovanie v sume 5,04

eur a ZV TECHEM v sume 6,45 eur v rámci vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 a správcovský poplatok v sume 87,24 eur, poplatok TECHEM
za rozpočítanie v sume 2,89 eur, poplatok za vyúčtovanie v sume 5,04 EUR a ZV TECHEM v sume
6,01 eur v rámci vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do
31.12.2013. Predmetná istina, ktorú žiadala žalobkyňa zaplatiť, vyplývala z vyúčtovaní za roky 2010 až

2013 a uhradená bola z preplatkov, ktoré neboli vrátené, ale boli zahrnuté do stavu konta. Vzhľadom
na to, že zmluva o výkone správy, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zásadách platenia úhrad za
plnenia a hospodárenie s nimi a dohoda o zásadách určenia výšky platieb za správu, nebola schválená
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, súd mal za to, že žalovaný ukladal
žalobkyni povinnosti, t. j. okrem iného aj povinnosť uhradiť neodsúhlasené poplatky, v rozpore s § 4 ods.

2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., to znamená bez právneho dôvodu. Správcovi ako poskytovateľovi
služby zákon ukladá povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., okrem iného aj
povinnosť poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Pod riadnym
poskytnutím služby sa rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvnými dohodnutými podmienkami
a v súlade so zákonnými podmienkami. Žiadny predpis neurčuje výšku poplatkov a žalovaný nemohol

poskytovať služby v súlade so zmluvnými dohodnutými podmienkami, pretože zmluvne dohodnuté
podmienky neexistovali. Súd mal tiež za to, že žalovaný v rozpore s § 4 ods. 1 písm. d) zákona č.
250/2007 Z. z. nesprávne účtoval cenu - ročné vyúčtovanie nákladov súvisiacich s užívaním bytu č.
XX za roky 2010 až 2013, pretože zaúčtoval do ceny aj neodsúhlasené položky. Vzhľadom na vyššie
uvedené dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko si žalovaný účtoval poplatky, ktoré

neboli odsúhlasené väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konal tak bez právneho dôvodu,
a preto nemal nárok na ich zaplatenie. Tieto poplatky mali byť teda vrátené žalobkyni, a nemali
byť zahrnuté do stavu konta. Žalovaný sa tak v zmysle ust. § 451 OZ bezdôvodne obohatil, nakoľko
zo strany žalobkyne došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 202,80 eur, ktorá predstavuje neodsúhlasené a neoprávnené poplatky za

obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2013, ktoré nemali byť zaplatené z preplatkov, ale mali byť vrátené
žalobkyni v rámci preplatkov. Pokiaľ ide o poplatky vo výške 53,30 eur za obdobie od 01.06.2010
do 31.12.2010, a vo výške 89,52 eur za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 súd dospel k názoru,
že v tomto prípade je nárok žalobkyne premlčaný podľa § 107 ods. 1 OZ. Z vyúčtovaní nákladovspojených s užívaním bytu za obdobie 01.06.2010 - 31.12.2010 a za obdobie 01.01.2011 - 31.12.2011
vyplývalo, že preplatky budú poukázané v prvom prípade do 30.06.2011 a v druhom prípade do
30.06.2012 na osobné účty užívateľom. Ak žalobkyni nebola spolu s preplatkami vrátená aj suma

za neodsúhlasené poplatky vo výške 53,30 eur a vo výške 89,52 eur, subjektívna premlčacia lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia v prvom prípade začala plynúť dňom 01.07. 2011 a uplynula
01.07.2013 a v druhom prípade začala plynúť dňom 01.07.2012 a uplynula dňom 01.07.2014. Žaloba
bola podaná na súde až 12.08.2014, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ktorá začal plynúť
odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor

obohatil. Žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení najneskôr dňa 01.07.2011 v prvom prípade
a 01.07.2012 v druhom prípade, nakoľko do 30.06.2011 v prvom prípade a do 30.06.2012 v druhom
prípade, mali byť vrátené žalobkyni preplatky za príslušné obdobie. V danom prípade bolo potrebné určiť
moment vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení, t. j. kedy žalobkyňa získala z hľadiska skutkového
objektívne vedomosti umožňujúce iniciovať súdne konanie. Pri postupnom pokračujúcom získavaní
majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostané nároky na vydanie bezdôvodného

obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného
obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Žalovaný
v konaní vzniesol námietku premlčania, na ktorú bol súd povinný prihliadať. Námietku žalovaného o
nedostatku jeho pasívnej legitimácie z dôvodu, že poplatky žalovaný od žalobkyne neprijal na svoj účet,

súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko k účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov mal žalovaný
dispozičné oprávnenie, pričom predmetom tohto konania sú neodsúhlasené poplatky, ktoré si žalovaný
automaticky vyúčtovával a sťahoval z účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

3. Právo žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyplývalo z ust. § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Keďže žalobkyňa v danom spore úspešne uplatnila porušenie práva
ustanoveného právnym predpisom, vznikol jej v zmysle vyššie uvedeného zákona nárok na zaplatenie
finančného zadosťučinenia. Súd v danom prípade prihliadol k výške priznanej sumy, t. j. sume
202,80 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému bezdôvodne a priznal žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 50 eur. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia považoval za

postačujúcu,pričomzobraldoúvahyajto,žežalobkyňabolavkonanívzhľadomnačiastočnépremlčanie
nároku úspešná len čiastočne. V konaní však bolo nepochybné, že postupom žalovaného bola žalobkyni
spôsobená ujma, pričom je postačujúce, že konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu.
Mal za to, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa dlhodobo nebýva v byte č. XX . v bytovom
dome na ul. S., nezúčastňuje sa osobne schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov a akúkoľvek

korešpondenciu píše osobne jej matka a z tohto dôvodu žalovanému nie je zrejmé aká ujma, by mohla
pripadať do úvahy ako ujma spôsobená priamo žalobkyni žalovaným, nie sú dôvodom na to, aby
súd v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. primerané finančné zadosťučinenie nepriznal,
nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia je podmienkou pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi, čo bolo v danom prípade splnené.

4. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem
povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške 8,50 % ročne zo sumy 101,62 eur od 01.07.2013 do zaplatenia a vo výške

8,15 % ročne zo sumy 101,18 eur od 01.07.2014 do zaplatenia. Žalovaný bol preukázateľne v omeškaní
od 01.07.2013 a od 01.07.2014, nakoľko neoprávnené a neodsúhlasené poplatky mali byť vrátené v
rámci preplatkov do 30.06.2013 a do 30.06 2014. V prvom prípade dňa 01.07.2013, t. j. v prvý deň
omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola 0,50 %, a preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania výške 8,50 % ročne zo sumy

101,62 eur od 01.07.2013 do zaplatenia a v druhom prípade dňa 01.07.2014, t. j. v prvý deň omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,15
%, a preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania výške 8,15 % ročne zo sumy 101,18
eur od 01.07.2014 do zaplatenia.

5. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj CSP). Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 345,62 eura. O priznaní
náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil.
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 345,62 eur (100 %) úspešná bola v časti zaplatenia sumy202,80 eur (58,68 %). Úspech žalovaného bol 41,32 %. Čistý úspech žalobkyne je v rozsahu 17,32
%, a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trvo konania v rozsahu 17,32 %. Zásadu úspechu
vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého

posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bol priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Súd mal za to, že žalobkyňa bola úspešná aj vo výške
finančného zadosťučinenia, keď suma, ktorú súd priznal, bola závislá vyslovene od úvahy súdu. O výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý navrhoval
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Rozsudok považoval za nesprávny z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V

prvom rade poukázal na skutočnosť, že stranami sporu musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome v N., pretože žalobkyňa svoje nároky odvodzuje od neplatnosti Zmluvy
o výkone správy č. XX/XX/XXXXX. Rozhodnutie vo veci samej sa dotkne aj ich práv a povinností
a jedná sa o nerozlučné spoločenstvo. V konaní nejde vôbec o individuálne práva žalobkyne. Je
nielen vlastníčkou bytu č. XX ale aj spoluvlastníčkou spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu a pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a správu, ktorú vykonáva správca. Vlastníci
bytov a nebytových priestorov vystupujú spoločne ako jedna zmluvná strana v predmetnom zmluvnom
vzťahu. Žalobkyňa nemá predmetnú zmluvu o výkone správy ani podpísanú. Vôľa ostatných vlastníkov
bola prejavená tým, že v roku 2010 bola predmetná zmluva o výkone správy podpísaná 2/3 väčšinou
vlastníkov. Nepovažujú za dôvod neplatnosti zmluvy o výkone správy, že 8 rokov od zmeny správcu

nevie preukázať zápisnicu zo schôdze vlastníkov, na ktorej mala byť táto zmluva o výkone správy
schválená. Účet spoločnosti je odlišný. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, keďže spoločnosť od
žalobkyne neprijala na svoj účet žiadne finančné prostriedky. Túto skutočnosť považujú za zásadnú,
pričom bola súdom nedostatočne preskúmaná a nesprávne vyhodnotená. Súdom prvej inštancie nebolo
riadne preskúmané a preukázané, kedy presne malo dôjsť k spôsobeniu bezdôvodného obohatenia, či

vôbec došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Vôbec neskúmal, kedy žalobkyňa uhradila
finančné prostriedky, od čoho závisí moment vzniku bezdôvodného obohatenia. Poplatky v žiadanej
sume neboli nikdy predpísané vlastníkom ako výnos, ale vždy bola správcom uhrádzané z účtu domu
dodávateľom služieb. Ako mohlo v tomto prípade dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keď uvedená suma
sa nikdy nedostala na účet spoločnosti. Rozsudok súdu považoval za zjavne nesprávny.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok vo vyhovujúcej časti,
teda v prvom výroku vo výške zaviazaného nároku v sume 202,80 eura s príslušenstvom zmeniť tak, že
súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyne celkovo sumu 190,34 eura, spolu s 8,50% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 95,17 eura od 01.07.2013 do zaplatenia a s 8,15% ročným úrokom z

omeškaniazosumy95,17euraod01.07.2014dozaplatenia.Kodúčtovaniuuplatňovanéhonárokudošlo
pred touto lehotou. Ďalej uviedla, že o Zmluve o výkone správy č. XX/XX/XXXXX sa nehlasovalo, nebola
schválená, nebol schválený ani jej obsah, a preto neboli schválené ani poplatky - položky uvedené v
jednotlivých ročných vyúčtovaniach, ktoré sú cenovou kategóriou a ktorú vykonával žalovaný. Žalovaný
ako spoločnosť skutočne priamo na svoj účet neprijal od nej žiadne finančné prostriedky, ale ich prijal

nepriamo odúčtovaním z účtu vlastníkov. Táto okolnosť vyplývala aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
13.09.2018.

8. K písomnému vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom odvolaní v
celom rozsahu. Žiadne finančné prostriedky od žalobkyne neprijal, čo priznala aj samotná žalobkyňa.

Nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k výpočtom, pretože namietal predovšetkým samotnú podstatu
žaloby.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaná suma nebola uhradená
priamo na účet žalovaného, ale bola stiahnutá za všetky priestory, teda aj za jej byt z účtu zriadeným

žalovaným a majiteľom ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov a ku ktorému mal dispozičné
právo žalovaný. Tieto okolnosti sú preukázané viacerými v spise sa nachádzajúcimi dôkazmi. Tvrdenia a
dôkazy, že žalovaná suma za byt žalobkyne bola žalovaným stiahnutá v rámci sumy za všetky priestoryz účtu vlastníkov, nikdy žalovaný nespochybnil. Žiadnym spôsobom počas konania žalovaný nenamietal
správnosť žalovaných súm.

10. V priebehu odvolacieho konania došlo podaním žalovaného dňa 13.02.2020, došlým odvolacieho
súdu dňa 14.02.2020, k oznámeniu skutočnosti, že žalovaný prestal byť správcom bytového domu ku
dňu 31.07.2019. K tomuto dátumu v súlade so zák. č. 182/1993 stratil žalovaný dispozičné právo k
účtu bytového domu. Medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bola uzatvorená nová zmluva
o výkone správy so spoločnosťou PROSAP, s.r.o. Účinnosť nadobudla táto zmluva dňa 01.08.2019.

Žalovaným bola uvedená zmluva o výkone správy zo dňa 01.07.2019 aj predložená. Žalobkyni bolo
uvedené podanie doručené, k čomu zaslala žalobkyňa písomné stanovisko a uviedla, že žalovaný,
ak nemá dispozičné práva k účtu bytového domu, nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť prípadného
rozhodnutia, pretože žalovaná suma nemá jej byť uhradená z účtu bytového domu, pretože na tomto
účte nezostala, ale bola preúčtovaná na účet žalovaného. Pasívna legitimácia žalovaného nie je daná
dispozičným právom k účtu bytového domu, ale hmotnoprávnym vzťahom žalobkyňa - spotrebiteľka a

žalovaný - dodávateľ - predávajúci poskytovať správcovských služieb. Uvedené podanie bolo doručené
žalovanej strane, taktiež i správa zo spoločnosti PROSAP, s.r.o., v ktorej na informáciu zo strany
odvolacieho súdu reagoval tak, že spoločnosťou Službyt Nitra nedošlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré
boli špecifikované súdom; správcovský poplatok, poplatok TECHEM, a poplatok za vyúčtovanie za
roky 2012 a 2013. K tomuto stanovisku reagovala opätovne žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich

predchádzajúcich podaniach, ktoré v konečnom dôsledku bolo opätovne zaslané i žalovanému.

11. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.07.2016
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, a teda
sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového
poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchčastiachviazanýrozsahomadôvodmipodanéhoodvolania
(§ 379 a § 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri

splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach čiastočne vecne správne. Zamietajúci výrok
pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

13.Vpreskúmavanomprípadesažalobkyňadomáhalaodžalovanéhozaplateniaistinyspríslušenstvom

na tom skutkovom základe, že je vlastníčkou bytu v N. č. X v bytovom dome na S. ulici X a žalovaný
dodáva do bytového domu služby ako správca bytov a nebytových priestorov napriek tomu, že Zmluva
o výkone správy č. XX/XX/XXXXX zo dňa 29.04.2010 nebola odsúhlasená väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Potom nebola žalovaná spoločnosť oprávnená si účtovať mesačne poplatok vo
výške 7,10 eur za výkon správy (čl. IV. bod 6 Zmluvy o výkone správy) ani poplatok TECHEM, ktorý síce

boli zakotvené v zmluve o výkone správy, ktorá však prijatá na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov nebola.

14. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z., správca je povinný viesť samotné analytické účty za každý
dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca
viesť oddelene od účtov správcu v banke a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu
domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je
príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou

majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré
bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo svoj vlastný prospech, alebo v prospech tretích osôb.15. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria
so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa
schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovvdomeasprávcom.Správcajepovinnýschválenúzmluvualebojejzmenudoručiť
každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
podľa písm. d/ zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenia s nimi, a podľa e/ zásady určenia výšky

platieb za správu.

16. Podľa obsahu odvolania je odvolacím dôvodom žalovaného v prvom rade nedostatok jeho pasívnej
legitimácie a skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa

zaplatenia sumy 202,80 eura s prísl., konania jemu predchádzajúceho ako aj z celého obsahu spisového
materiálu v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Z obsahu odôvodnenia vyplývajú logické úvahy
súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o veci, pričom vyčerpávajúcim spôsobom svoje rozhodnutie

odôvodnil a aplikoval správne zákonné ustanovenia. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje v plnom rozsahu a v podrobnostiach na toto
odôvodnenie odkazuje. I keď odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie, v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 202,80 eur s prísl., stalo sa tak z dôvodu zmeny petitu žalobkyňou v odvolacom konaní.
Pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, a

preto v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu zamietol.

17. Za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd poukazuje na
nasledovné.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci záviselo od vyriešenia právnej otázky, či žalovaný má
pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o žalobe o zaplatenie mesačného poplatku za výkon správy a ďalších
poplatkov žalovanému podľa Zmluvy o výkone správy č. XX/XX/XXXXX zo dňa 29.04.2010 (čl. IV. bod
6). Vecne legitimovaný je ten, o právach a povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z
hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktorej je predmetom sporu. V

dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja so svojimi návrhmi proti sebe, ide o
aktívnu legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu), alebo pasívnu (na strane žalovaného).

19. Odvolací súd pri riešení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného dospel k záveru, že žalovaný
je nositeľom tohto základného predpokladu, aby sa o nárokoch voči nemu ďalej konalo. Preto treba

považovať za správny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný je pasívne vecne
legitimovaný. Nemusia byť žalovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, lebo v tomto prípade
ide o žalobu na plnenie a výrok o ktorom sa rozhodne, sa bude týkať len samotnej žalobkyne a nebude
zaväzovať aj ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

20. Je nutné konštatovať, zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o výkone správy
je spotrebiteľskou zmluvou. Z doterajšej rozhodovacej praxe aj dovolacieho súdu vyplýva, že zmluvy
o výkone správy uzavreté v zmysle § 8a zákon č. 182/1993 Z.z. predstavujú svojím charakterom
spotrebiteľskú zmluvu (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo/172/2019 z 19.08.2019).

21.Vdanomprípadebolonutnéposúdiť,čiZmluvaovýkonesprávyč.XX/XX/XXXXXzodňa29.04.2010
bola platne uzavretá. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone
správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a

správcom.

22. Predmetné konanie je sporové konanie, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou. Predmetom
dokazovania sú v zásade tvrdenia strán sporu. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j.povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s
dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena a v konečnom dôsledku
môže byť žaloba z tohto dôvodu zamietnutá. Posúdenie, ktorá zo strán sporu má dôkazné bremeno

na preukázanie určitých skutočností, závisí od znenia hmotnoprávneho predpisu, o ktorý sa uplatnené
právo opiera. Navrhovanie dôkazov v zmysle cit. zák. ustanovenia má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana splniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.

Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých stranami v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

23. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§

132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal

bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

24. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že
žalovaný sa svojho dôkazného bremena a to, či Zmluva o výkone správy č. XX/XX/XXXXX bola platne
uzavretá, nezhostil. Sám vo svojich výpovediach produkoval, že nevie predložiť zápisnicu ani prezenčnú

listinu zo schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde táto zmluva mala byť odsúhlasená. Túto
skutočnosť preukazovať ani sám nepovažoval za podstatnú. Za podstatné považoval potom len to, že
sporná Zmluva o výkone správy bola následne podpísaná vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Ak nebola podpísaná žalobkyňou to situáciu nezmenilo a nespôsobilo neplatnosť uvedenej Zmluvy o
výkone správy. V konečnom dôsledku odvolací súd konštatuje, že uvedený správcovský poplatok a aj iné

poplatky zakotvené v Zmluve o výkone správy neboli platne dojednané a žalovaný nemal na ne nárok.

25. Vo svojom odvolaní žalovaný uvádzal tie isté skutočnosti, ktoré namietal v konaní pred súdom
prvej inštancie, pričom vo svojom rozhodnutí sa s týmito námietkami súd prvej inštancie správnym
a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tvrdením

žalovaného o jeho pasívnej legitimácii a správne sa vysporiadal s otázkou platnosti Zmluvy o
výkone správy keď konštatoval, že Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a k takémuto
konaniu nedošlo, a preto Zmluva o výkone správy je neplatná, s čím s a odvolací súd plne stotožnil.
Tieto skutočnosti nepopieral ani samotný žalovaný. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napokon v odvolaní samotný žalovaný nenamietal rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súvislosti s vysporiadaním sa s výškou nároku žalobkyne, mal za len to, že nie je
oprávnený. Vyčíslená suma 202,80 eur pozostávala z jednotlivých súm - za obdobie od 01.01.2012 do
31.12.2012:správcovskýpoplatokvsume87,24eur+2.89eurpoplatokTECHEMzarozpočítanie+5.04
eur poplatok za vyúčtovanie + 6,45 eur poplatok ZV TECHEM, za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2013:

správcovský poplatok v sume 87,24 eur + 2.89 eur poplatok TECHEM za rozpočítanie + 5.04 eur
poplatok za vyúčtovanie + 6,01 eur poplatok ZV TECHEM. Súd prvej inštancie sa správne s jednotlivými
položkami vysporiadal a odvolací súd si v tejto súvislosti plne osvojil právny záver súdu prvej inštancie
bez toho, aby potreboval opakovať výsledky vykonaného dokazovania. V priebehu odvolacieho konaniažalobkyňa upravila žalobný petit a žiadala zaplatiť sumu 190,34 eur, zníženú o 12,46 eur (6,45 eur +
6,01 eur - poplatky ZV TECHEM) akceptujúc odvolanie žalovaného voči poplatku ZV TECHEM.

26.Inásituáciajepokiaľideopriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniažalobkyni.Tujedôležité
kritérium úspešnosť uplatnenia porušeného práva. I keď žalobkyňa bola čiastočne úspešná (v žalobe
požadovala 345,62 eur a priznaná jej bola 190,34 eura), odvolací súd nevzhliadol dôvod pre priznanie
akéhokoľvek finančného zadosťučinenia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a
žalobu zamietol.

27. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle podaného odvolania žalovaného v
jeho vyhovujúcej časti, týkajúcej sa zaplatenie poplatkov a dospel k záveru, že v tejto časti je rozsudok
súdu prvej inštancie vecne správny, iba vzhľadom k zmene petitu samotnou žalobkyňou rozhodol a
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie priznal ňou uplatnenú sumu a vo zvyšku žalobu zamietol. Pokiaľ
ide o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu

zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 388 CSP.

28. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech
strán sporu v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).