Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7017200796.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne: X.. Q. H.Á., O. Q., I.
X,zastúpenejadvokátomJUDr.TomášomSisákom,AKKošice,Hroncova1,protižalovanému:Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 06. 2017 č. 362345/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR Slovenskej republiky zo dňa 16.
06. 2017 č. 362345/2017, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 27. 02. 2017 zn.
182719/2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa zo dňa 16. 06. 2017 č. 362345/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 27. 02. 2017 zn. 182719/2017,
ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.
z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Colný zákon) spôsobom uvedeným v
§ 72 ods. 1 písm. r) cit. zákona na tom skutkovom základe, že pri tovare, ktorý bol pod colným dohľadom -

1kskožuchvyrobenýzkožedruhuPrionailurusbengalensischinensis,podpoložkanomenklatúryTARIC
4303109000, zaslaný v poštovej zásielke podacie č. CP022094985TR od odosielateľa Q. U. G., U. I.,
konala v rozpore s čl. 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 338/1997 z 09. 12. 1996 o ochrane druhov voľne
žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v spojení s čl. 22 nariadenia Komisie č. 865/2006,
ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá, týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/1997,
nakoľko pri dovoze tovaru nepredložila k colnej kontrole tento tovar spolu s originálom povolenia na
vývoz vydaného výkonným orgánom CITES v krajine vývozu (Turecko) a povolenia na dovoz vydaného

výkonným orgánom CITES v krajine dovozu (Slovenská republika), pričom predmetný tovar bol zistený
dňa 31. 07. 2015 na pobočke Colného úradu Košice pošta pri colnej kontrole balíkovej zásielky, teda
pri tovare, ktorý bol pod colným dohľadom porušila povinnosť podľa osobitného predpisu, za čo jej bola
podľa § 80 ods. 2 Colného zákona uložená pokuta vo výške 150 eur a sankcia prepadnutia predmetného
tovaru, zaisteného rozhodnutím Colného úradu Košice zo dňa 20. 04. 2016 č. 514872/2016 s tým,
že podľa § 83 ods. 4 citovaného zákona sa vlastníkom prepadnutého tovaru stáva štát. Zároveň bola
žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov správneho konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vydal svoje
rozhodnutie dňa 27. 02. 2017 po opätovnom prejednaní veci a po preskúmaní spisového materiálu, po
predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 06. 10. 2015 rozhodnutím odvolacieho orgánu zodňa 25. 01. 2016 z dôvodu zaradenia predmetného tovaru do prílohy B citovaného nariadenia Rady (ES)
bez odôvodnenia svojho postupu vo vzťahu k vyjadreniu vedeckého orgánu. Svoje rozhodnutie oprel o
odpoveď, doručenú mu dňa 05. 04. 2016 Vedeckým orgánom SR so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, v

ktorej tento orgán vychádzajúc z definície pojmu„ exemplár“ v zmysle čl. 2 písm. f) nariadenia Rady (ES)
č.338/1997,zoštítkunapredmetnomkožuchukonštatoval,žetentobolvyrobenýzneživýchexemplárov
koží poddruhu Prionailurus bengalensis chinensis, keďže „LIPI CAT“ je názov používaný v kožušníckom
priemysle pre označenie exemplárov poddruhu Prionailurus bengalensis chinensis, ktorý je zaradený v
prílohe B citovaného nariadenia. Keďže v predmetnom prípade neboli požadované doklady správnemu

orgánu predložené, tento bol v zmysle čl. 75 písm. a) Colného kódexu vykonať všetky nevyhnutné
opatrenia vrátane zaistenia tovaru v zmysle § 64 Colného zákona, konkrétne § 64 ods. 1 písm. d) cit.
zákona.

3. K námietke žalobkyne, spochybňujúcej správnosť identifikácie predmetného tovaru vedeckým
orgánom žalovaný uviedol, že tento orgán je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR,

osobitnou odbornou organizáciou zriadenou MŽP SR, ktoré je primárne zodpovedné za vykonávanie
nariadenia Rady (ES) č. 338/1997, pričom tento orgán poskytuje odbornú pomoc orgánom štátnej správy
v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 15/2005 Z. z. vo veciach povolení na dovoz exemplárov.
Vzhľadom na uvedené aj žalovaný zatriedenie predmetného tovaru týmto orgánom do prílohy B cit.
nariadenia rešpektuje a neakceptuje tvrdenie žalobkyne, že tento kožuch nie je z mačky bengálskej,

keďže toto nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, napr. znaleckým posudkom, ktorý by
spochybnil stanovisko tohto vedeckého orgánu. Žalovaný zároveň poukázal aj na stanovisko ZOO
Košice zo dňa 11. 04. 2016, ktoré zatriedenie predmetného tovaru do prílohy B citovaného nariadenia
potvrdzuje a zároveň vylučuje, že sa jedná o iný druh ako Prionailurus bengalensis s tým, že poddruhové
určenie druhu je plne v kompetencii vedeckého orgánu ŠOP SR.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že úlohou colných orgánov je po
identifikácii tovaru príslušným štátnym orgánom zabezpečiť, aby tovar, na dovoz ktorého sa vyžaduje
povolenie, bol prepustený do navrhnutého colného v súlade so všetkými podmienkami, ktoré platné
právne predpisy vyžadujú.Ak tieto podmienky splnené nie sú, colné orgány sú povinné prijať nevyhnutné

opatrenia v súlade s platnými právnymi predpismi.

5. K námietke žalobkyne, ktorá nesúhlasila so záverom právoplatného rozhodnutia o zaistení tovaru,
ktorépodľajejnázoruniejedostatočnýmdôvodomprepredmetnépriestupkovékonanie,spoukazomna
neadekvátnu výšku uloženej pokuty vo vzťahu k cene tovaru, ktorú zaň zaplatila, ako aj neadekvátnosť

sankcie prepadnutia tovaru, čo je najzávažnejším zásahom do vlastníckeho práva a musí byť v súlade so
zákonom ačl.20ÚstavySR,žalovanýuviedol,žesankciu,uloženúžalobkynisprávnymorgánomprvého
stupňa považuje za primeranú, korešpondujúcu so zisteným skutkovým stavom veci, zodpovedajúcu
závažnosti porušenia colných predpisov. Zdôraznil, že hodnota tovaru nie je kritériom pre určenie výšky
pokuty, ktorú je možné uložiť podľa závažnosti porušenia colných predpisov podľa § 80 ods. 2 Colného

zákona. Správny orgán prvého stupňa komplexne skúmal okolnosti porušenia colných predpisov a
závažnosť tohto porušenia vo vzťahu k následkom protiprávneho konania i k osobe účastníčky konania.
Uloženiesankciepridolnejhranicizákonnéhorozpätiapovažovalzaprimeranéstým,žetotonevybočuje
z medzí správneho uváženia, napĺňa nielen represívny, ale aj preventívny účel a účastníčku konania má
viesť k dobrovoľnému plneniu uložených povinností a rešpektovaniu právnych predpisov a rozhodnutí

správnych orgánov v budúcnosti.

6. K námietke, že žalobkyňa žiaden tovar neprevážala, nevykonávala funkciu colnej deklarantky, ale
ako súkromnej osobe jej bol pre vlastnú potrebu poštou zasielaný objednaný tovar, za ktorý zaplatila
a predajcom bola uistená, že sa nejedná o žiadneho chráneného živočícha a k vývozu ani dovozu

nie sú potrebné žiadne povolenia, a ak by tomu tak aj bolo, mal ho zabezpečiť predávajúci a vložiť
ho do balíkovej zásielky a ju o tom informovať, žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola v súlade s čl. 4
ods. 18 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, colnou
deklarantkou, bola držiteľkou režimu, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tohto režimu
a bola zodpovedná za predloženie tovaru so všetkými potrebnými dokladmi. Citujúc ustanovenia § 2 ods.

1,§3a§4zákonaopriestupkoch,§71ods.1a§72ods.1Colnéhozákona,akoajčl.4ods.2nariadenia
Rady (ES) č. 338/1997 v spojení s čl. 22 nariadenia č. 865/2006 konštatoval, že žalobkyňa naplnila
skutkovú podstatu predmetného priestupku, pričom na zodpovednosť za tento priestupok postačuje
zavinenie z nedbanlivosti aj nevedomej. Táto zodpovednosť je založená na povinnosti osoby predvídaťurčité skutočnosti, preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. V danom prípade bola naplnená
aj subjektívna stránka skutkovej podstaty predmetného colného priestupku, keďže účastníčka konania
vzhľadomnasúčasnúprávnuúpravuajejpomeryaznalostimalaamohlavedieť,žedovozpredmetného

tovaru môže podliehať zákazom a obmedzeniam a mohla si predstaviť, že sa rozvinie príčinný vzťah
medzi jej konaním a následkom. Jej ničím nepodložené tvrdenie, že bola predajcom uvedená do omylu,
ju nezbavuje zodpovednosti za spáchanie predmetného priestupku.

7. Za neopodstatnenú považoval žalovaný námietku účastníčky konania, týkajúcu sa nevyhovenia jej

žiadosti o prerušenie konania z dôvodu podanej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného vo veci zaistenia
tovaru, pretože táto povinnosť správnemu orgánu z právnej úpravy nevyplýva, pričom colný úrad
vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a naplnenie skutkovej podstaty predmetného
priestupku mal za preukázané. K námietke, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu
absencie špecifikácie dôkazov, na základe ktorých správny orgán dospel k záveru, že v danom prípade
bol predmetný kožuch vyrobený zo živočíšneho druhu, na dovoz a vývoz ktorého sú potrebné povolenia,

keď príslušná vedecká organizácia ani zástupca ZOO netvrdili, že tento tovar je vyrobený z koží
Prionailurus bengalensis chinensis a uviedli iba, že sa jedná o druh Prionailurus bengalensis, pričom
vzorka zaisteného tovaru nebola podrobená znaleckému skúmaniu, žalovaný uviedol, že konkrétne
určenie živočíšneho druhu a poddruhu vyplýva z odpovede tejto organizácie zo dňa 30. 03. 2016 a
rozhodnutia o zaistení tovaru a správny orgán prvého stupňa uviedol, na základe čoho z vykonaných

dôkazov dospel k svojim záverom. Preto túto námietku považoval odvolací orgán za právne irelevantnú.
Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v predmetnom konaní neporušil žiadne procesné práva
účastníčky konania a nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá vplyv na priebeh a výsledok
konania.

8. Za neopodstatnenú považoval odvolací orgán aj námietku, týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 2 ods.
1 zákona č. 1/1993 Z. z., z dôvodu, že tento bol zrušený zákonom č. 400/2015 Z. z., pretože colný úrad
posudzoval zodpovednosť žalobkyne za spáchanie predmetného colného priestupku podľa zákona,
účinného v čase jeho spáchania ako aj námietku týkajúcu sa nenadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetnému tovaru, pretože jej vlastníctvo potvrdzujú skutkové okolnosti, jej vyjadrenia, obsiahnuté v

odvolaní, ako aj to, že ako vlastníčka vystupovala v celom dovtedajšom priebehu tohto konania i konania
o zaistení veci.

9. Včas podanou žalobou zo dňa 21. 08. 2017, doručenou krajskému súdu dňa 23. 08. 2017, sa
žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa,

vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. Nestotožnila
sa so záverom vedeckého orgánu SR, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, pretože tento
identifikoval živočíšny druh, z ktorého bol predmetný tovar vyrobený iba na základe fotodokumentácie,
ktorá mu bola doručená elektronickou poštou, pričom z tejto podľa jej názoru nemohol ani zistiť, či
sa jedná o pravú alebo umelú kožušinu, a vôbec nie je zrejmé, podľa čoho zatriedil posudzovanú

vzorku na fotodokumentácii do druhu mačkovitej šelmy - mačky bengálskej, zaradenej do prílohy A,
resp. B nariadenia Rady (ES) č. 338/1997. Poukázala na to, že mačka bengálska vznikla krížením
divej bengálskej mačky s mačkou domácou, táto vytvára až 12 poddruhov, ktoré nie všetky sú
chránenými exemplármi. Podľa jej názoru to, že sa jedná o mačkovitú šelmu, možno dedukovať už
zo štítku na tovare (Naturel LIPI CAT), pričom slovné spojenie „LIPI CAT“ je priemyselné označenie

používané v kožušníckom priemysle pre čínske leopardie mačky, ktoré sú jedným z poddruhov malej
ázijskej leopardej mačky, rozšírenej po južnej a juhovýchodnej Ázii, ktorá ma mnoho poddruhov. Toto
priemyselné označenie „LIPI CAT“ sa môže používať aj pre napodobeninu kožušiny čínskej leopardej
mačky, ktorá nie je chráneným druhom a medzinárodný obchod s ňou je povolený.

10. Žalobkyňa zastáva názor, že z fotodokumentácie nemožno zistiť, o akú kožušinu zvieraťa sa jedná,
posúdenie na zisťovanie pravosti kožušiny sa robí obhliadkou výrobku, laboratórnym skúmaním a až
tieto skúšky vedia s presnosťou určiť, o aký materiál sa jedná, či ide o syntetický alebo prírodný.
Poukázala na to, že doposiaľ nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že sa jedná konkrétne
o uvedený chránený druh mačky bengálskej, ktorej dovoz podlieha zákonným obmedzeniam. Tento

nedostatok nebol odstránený ani obhliadkou Q.. S., člena poradného zboru CITES zo ZOO Košice, kde
sa takáto mačka ani nechová. Namietala, že správne orgány odmietli vykonať ňou navrhované znalecké
dokazovanie s poukazom na záväznosť vyjadrenia znaleckej organizácie, pričom sama takýto znalecký
posudok ako súkromný posudok obstarať nemohla, pretože nemala vzorku kožušiny, keďže táto bolazaistená na colnom úrade. Vychádzajúc z uvedeného považuje za predčasný aj záver Q.. S. o zvieracom
pôvode kožušiny, vyvodený na základe obhliadky zaisteného tovaru, keďže tento pôvod kožušín sa
aj vedecky určuje veľmi ťažko. Uviedla, že na Slovensku sa na zistenie pôvodu kožušín používa

mikroskopická analýza chlpov, analýza DNA, MALDI + TUF, pričom žiadna z týchto metód v danom
prípade použitá nebola. Preto zotrvala na svojom návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý
správne orgány nerešpektovali bez toho, aby k nemu zaujali konkrétne stanovisko. Na podporu svojich
tvrdení predložila odborné vyjadrenie H.. Q. Q., bývalej znalkyne z odboru kožiarske a kožušnícke
výrobky, obuv, vyčiarknutej zo zoznamu znalcov dňa 09. 03. 2016 na vlastnú žiadosť.

11. Zhodne ako v podanom odvolaní namietala žalobkyňa výšku uloženej sankcie vzhľadom na výšku
kúpnej ceny predmetného tovaru, ako aj sankciu prepadnutia tovaru ako neprimeraný postih s tým,
že predávajúcim bola uvedená do omylu, žiaden tovar neprevážala, nebola colnou deklarantkou, preto
nemôže byť ani uznaná vinnou zo spáchania predmetného priestupku.

12. Namietala tiež nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý nevyhovel jej žiadosti
o prerušenie konania z dôvodu podanej správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení
predmetnej veci, v ktorom konaní sa rozhodovalo o predbežnej otázke v súvislosti s týmto konaním a
jeho odôvodnenie v tejto časti považovala za nedostatočné.

13. Citujúc ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka poukázala na to, že v danom prípade k uzavretiu
kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetného tovaru, ani nedošlo, keďže predmet kúpy od predávajúceho
neprevzala a tento jej fakticky odovzdaný nebol.

14. V písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2019 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal
priebeh správneho konania, zistený skutkový stav veci a zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k
žalobkyňou podanému odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého námietky
korešpondujú s námietkami, obsiahnutým v podanej žalobe.

15. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku
(ďalej len SSP), po napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného
i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 31. 07. 2015 prepravca - Slovenská pošta, a.
s., Banská Bystrica, Medzinárodné výmenné stredisko Košice, Thurzova 3 predložil Colnému úradu
v Košiciach , pobočke Košice Pošta colnú kontrolu poštovú zásielku evidovanú pod skl. č. 10695
pre príjemcu - fyzickú osobu X.. Q. H.Č. od odosielateľa Q. U. G., U., I., keďže colnou kontrolou
vykonávanou v rámci colného dohľadu zistil, že obsahom predmetnej zásielky je tovar - 1 ks kožuch

vyrobený z kože druhu mačkovitej šelmy, podľa štítku na výrobku „Naturel LIPI CAT“. Keďže colný
úrad mal pochybnosti, či uvedený exemplár nepodlieha povinnosti predloženia povolenia na dovoz
podľa s čl. 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a
rastlín reguláciou obchodu s nimi, fotodokumentáciu zaslal po predchádzajúcom telefonickom dohovore
na determináciu členovi Vedeckého orgánu SR ŠOP SR, Bratislava, ktorý sa vyjadril, že by sa malo

jednať o kožu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), ktorá je zaradená v prílohe A alebo B
citovanéhonariadenia.Následnenazákladepísomnejžiadosticolnéhoúraduostanoveniedeterminácie
predmetného exemplára spolu so zatriedením do prílohy cit. nariadenia s uvedením spoločenskej
hodnoty exemplára zo dňa 12. 08. 2015 uvedený vedecký orgán listom zo dňa 18. 09. 2015 colnému
úradu oznámil, že uvedený kožuch bol vyrobený z koží druhu Prionailurus bengalensis (mačka

bengálska), zaradený do prílohy A cit. nariadenia ak ide o populáciu Bangladéša, Indie a Thajska s
tým, že všetky ostatné populácie sú zaradené v prílohe B nariadenia, golier, manžety a okraj kožucha
sú vyrobené z koží druhu Neovison (norok americký), ktorý nie je zaradený v prílohách uvedeného
nariadenia. Spoločenská hodnota bola vyčíslená v súlade s Príkazom riaditeľa ŠOP SR č. 9/2011 zo
dňa 07. 09. 2011 podľa kritérií - biologická, ekologická, kultúrna hodnota, vzácnosť, ohrozenosť a plnenie

mimoprodukčných funkcií exemplára. Na základe uvedeného spoločenská hodnota 1 exemplára druhu
Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), zaradený v prílohe A cit. nariadenia ak ide o populáciu
Bangladéša, Indie a Thajska je 3 900 eur a spoločenská hodnota 1 exemplára druhu Prionailurus
bengalensis (mačka bengálska), zaradeného v prílohe B cit. nariadenia - ostatné populácie je 2 350 eur.Z uvedeného oznámenia zároveň vyplýva, že nie je známe, z koľkých exemplárov uvedeného druhu
je dámsky kožuch vyrobený, vzhľadom na jeho veľkosť v porovnaní s veľkosťou dospelého exemplára
predmetného druhu je zrejmé, že na výrobu kožucha bolo použitých niekoľko exemplárov tohto druhu.

17. Na základe telefonickej výzvy zo dňa 12. 08. 2015 deklarantka - žalobkyňa dňa 13. 08. 2015 navrhla
prepustiť predmetný tovar do režimu voľný obeh a predložila doklad o úhrade a čestné vyhlásenie.

18. Dňa 06. 10. 2015 sa žalobkyňa osobe dostavila na colný úrad, kde s ňou bola spísaná zápisnica o

podanom vysvetlení, do ktorej uviedla, že predmetný kožuch kúpila počas dovolenky v Turecku spolu s
ďalšími vecami v celkovej hodnote po dohode s predávajúcim za 750 eur. Cena kožucha bola dohodnutá
vo výške 150 eur. Zároveň uviedla, že ako príjemca nemala vedomosti o potrebe predloženia vývozného
resp. dovozného povolenia, vzhľadom na ktorú skutočnosť tieto povolenia v colnom konaní nepredložila.

19. Uvedené skutočnosti vyplývajú z protokolu Colného úradu Košice, Pobočka Colného úradu

Košice Pošta o zistení porušenia colných predpisov fyzickou osobou zo dňa 04. 04. 2016 č.
APP:1095651-2016-0001, TR 1/2016-5651, prílohami ktorého sú CP 72, zápisnica o podanom
vysvetlení žalobkyňou zo dňa 06. 10. 2015, vyjadrenie člena poradného zboru pre CITES a rozhodnutie
o zaistení tovaru, rovnako ako z neho vyplýva aj to, že týmto konaním žalobkyne vzniklo dôvodné
podozrenie z porušenia colných predpisov tak, ako to bolo premietnuté vo výrokovej časti rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa i z rozhodnutia žalovaného. Tento protokol bol postúpený Colnému
úradu Michalovce ako príloha listu zo dňa 04. 04. 2016.

20. Rozhodnutím zo dňa 06. 10. 2015 č. 1513446/2015 Colný úrad Košice, Pobočka Colného úradu
Košice Pošta podľa § 64 ods. 1 písm. d) Colného zákona zaistil žalobkyni ako fyzickej osobe tovar -

1 ks kožuch vyrobený z kože druhu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), colnej hodnoty 150
eur, PpKN 4303109000. Uvedené rozhodnutie bolo na základe žalobkyňou včas podaného odvolania, v
ktorom namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože podľa jej názoru z fotodokumentácie
nebolo možné zistiť, z kože akého duhu mačkovitej šelmy bol tento vyrobený, ani to, či ide o pravú alebo
umelú kožušinu, v dôsledku čoho navrhla vykonať znalecké dokazovanie, rozhodnutím žalovaného

zo dňa 25. 01. 2016 č. 1724021/2015 pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušené.
Správny orgán prvého stupňa dňa 07. 04. 2016 požiadal ZOO Košice o stanovisko k prípadu dovozu
tovaru - 1 ks kožuch vyrobený z kože mačkovitej šelmy, ktorý bol zaistený Pobočkou Colného úradu
Košice Pošta. Z odpovede ZOO Košice zo dňa 11. 04. 2016 na uvedenú žiadosť vyplýva, že na základe
odbornej konzultácie s Y.. V. O. V.. - zoológom cicavcov v ZOO hlavného mesta Prahy, ČR , za účasti

pracovníkov správneho orgánu v stanovisku menovanými, ktorá prebehla cez e-mail a telefonicky, pri
ktorej menovaný mohol porovnávať dodané fotografie predmetného kožucha s fotografiami na internete
a so živými exemplármi druhu (L. tigrinus), chovanými v pražskej ZOO vyplýva, že na základe dôslednej
obhliadky kožucha a porovnania rôznych fotografií sa jedná o kože druhu Prionailurus bengalensis
(mačka bengálska), pričom ide o druh veľmi variabilný veľkosťou, vzorom škvŕn aj dĺžkou srsti, čomu

zodpovedá aj rôzne škvrnenie rôznych častí kabátu. Porovnal aj fotografický materiál z hybridu mačky
bengálskej z domáceho chovu ZOO parku Vyškov s tým, že nemyslí, že by škvrnitosť týchto hybridov
zodpovedala škvrnitosti rôznych častí predmetného kožucha. Preto bolo vylúčené, žeby sa jednalo
o iný druh ako Prionailurus bengalensis (mačka bengálska) s tým, že poddruhové určenie je plne v
kompetencii vedeckého orgánu ŠOP SR. Na základe aj uvedeného vydal dňa 20. 04. 2016 Colný úrad

Košice, Pobočka Colného úradu Košice Pošta rozhodnutie č. 514872/2016 o zaistení predmetného
tovaru, ktoré bolo následne rozhodnutím žalovaného zo dňa 03. 08. 2016, č. 934227/2016 potvrdené,
pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 08. 2016. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.
7S/98/2016 správny súd zistil, že žaloba žalobkyne zo dňa 07. 10. 2016, podaná proti právoplatnému
rozhodnutiu žalovaného o zaistení predmetného tovaru, bola uznesením zo dňa 25. 10. 2017, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2017 ako neprípustná odmietnutá, pretože predmetné rozhodnutie
vzhľadom na jeho predbežný charakter súdnemu prieskumu nepodlieha.

21. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že v predmetnej veci správny orgán prvého stupňa
rozhodnutím zo dňa 25. 04. 2016 konanie vo veci colného priestupku prerušil až do právoplatného

rozhodnutia o zaistení tovaru, ktoré konanie považoval za konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka a
následne listom zo dňa 18. 10. 2016, doručeným žalobkyni dňa 20. 10. 2016 tejto oznámil pokračovanie
v konaní, keďže dôvod jeho prerušenia odpadol.22. Na ústnom pojednávaní dňa 31. 10. 2016 žalobkyňa požiadala o prerušenie administratívneho
konania s tým, že proti právoplatnému rozhodnutiu o zaistení tovaru podala správnu žalobu.

23. Dňa 27. 02. 2017 vydal správny orgán prvého stupňa pod zn. 182719/2017 rozhodnutie, ktorým
žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 Colného zákona spôsobom
uvedeným v § 72 ods. 1 písm. r) cit. zákona na skutkovom základe, špecifikovanom už v bode 1
odôvodnenia rozsudku, za ktorý jej bola podľa § 80 ods. 2 Colného zákona uložená pokuta vo výške
150 eur a sankcia prepadnutia predmetného tovaru.

24. O odvolaní žalobkyne zo dňa 15. 03. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby,
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

25. Na pojednávaní dňa 29. 07. 2020 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom jej
rozsahu a poukázal na to, že žalobkyňa bola v tomto prípade dvakrát potrestaná a to uložením pokuty

i prepadnutím veci. Zdôraznil, že žalobkyňa si kúpila umelý kožuch a bez znaleckého dokazovania
optickou prehliadkou veci nebolo možné určiť, či ide o pravú, resp. umelú kožušinu. V danom prípade
teda nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, pričom žalobkyňa nemohla predložiť znalecký posudok
na preukázanie svojho tvrdenia, pretože vec nemala vo svojej faktickej moci.

26. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle,
s poukazom na dôvody, obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého
stupňa, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť majúc za to, že skutkový stav veci bol zistený
dostatočne. Správne orgány v danom prípade vychádzali z dôkazov obsiahnutých v administratívnom
spise aj z konania o zaistení tovaru, ktorými bolo nesporne preukázané, že ide o tovar, ako bol označený

v napadnutom rozhodnutí, t. j. preukázaný bol druh živočícha, z ktorého bol vyrobený.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby, ktorým porušila colné predpisy
spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.

28. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje
všeobecný predpis o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 72 ods. 1 písm. r) citovaného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí

ten, kto pri tovare, ktorý je pod colným dohľadom, poruší povinnosť podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 80 ods. 1 citovaného zákona colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie v prípade colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. l),
b) pokutu,

c) prepadnutie tovaru alebo veci.

31. Podľa § 83 ods. 1 citovaného zákona prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo
vec sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá sa dopustila colného priestupku a tovar alebo vec boli
a) použité alebo určené na spáchanie colného priestupku,

b) získané colným priestupkom alebo boli nadobudnuté za tovar získaný colným priestupkom.

32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia za colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r) colný
úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.

33. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť,
ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku okrem colného
priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. r).

34. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa

stáva štát.

35. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť
samostatne alebo spolu s pokutou.36. Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 338/1997 z 09. 12. 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich
živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi dovoz exemplárov druhov uvedených v prílohe B do

spoločenstva bude podliehať povinnosti vybaviť všetky potrebné kontroly a predtým predložiť povolenie
na dovoz vydané výkonným orgánom členského štátu miesta určenia na pohraničnom colnom úrade v
mieste vstupu.

37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré

porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný
čin.

38. Podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

39. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

40. Podľa § 51 citovaného zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

42. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

43. Podľa § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

45. Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

46. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu

svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

47. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

48. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

49. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

50. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.51. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby

a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

52. Dokazovanie vytvára jadro konania o priestupku. Orgány verejnej správy v jeho priebehu overujú
a hodnotia otázky vzniku zodpovednosti za priestupok. Následne na základe vykonaného dokazovania
vyvodzujú závery o zodpovednosti osoby obvinenej zo spáchania priestupku. Dokazovanie - ako

súbor procesných úkonov - vyjadruje vzťah medzi hmotnoprávnou zásadou zákonného vymedzenia
priestupkov a sankcií a procesnoprávnym pravidlom stíhania obvineného zo spáchania priestupku
len zo zákonných dôvodov. Vystihuje stav, v ktorom orgán verejnej správy skúma pravdivosť svojho
subjektívneho presvedčenia o vine obvineného, avšak zároveň je pri realizácii všetkých svojich úkonov
viazaný právom. Správny orgán týmto spôsobom overuje, či okolnosti spáchaného skutku zodpovedajú
zákonom ustanoveným znakom priestupku. Keďže zodpovednosť za spáchaný priestupok musí správny

orgán vyvodiť zákonom ustanoveným spôsobom, nemôže v rámci dokazovania opomenúť ani princíp
prezumpcie neviny. Povinnosť dokazovania ovládajú princípy viazanosti právom a zákonnosti a pravidlá
prezumpcie neviny. Uvedené záruky vytvárajú obsah práva na spravodlivý proces.

53. Vychádzajúc z obsahu súdneho i administratívneho je potrebné konštatovať, že vo veci konajúce

správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože
podľa názoru správneho súdu v administratívnom konaní nebolo preukázané, a ani zisťované, či
sa jedná o pravú kožušinu, resp. o kožušinu umelú, ktorú skutočnosť žalobkyňa namietala tak v
predmetnom správnom konaní, ako aj v konaní o zaistení veci, ktorá skutočnosť je podstatnou pre
posúdenie, či v danom prípade došlo k spáchaniu predmetného priestupku a zodpovednosti za jeho

spáchanie. Odborné vyjadrenia či už Vedeckého orgánu SR ŠOP SR, Bratislava, ako aj ZOO Košice
sa v podstate zaoberajú iba určením druhu živočícha, z ktorého bol predmetný tovar zhotovený, jeho
zaradením do prílohy A, resp. B nariadenia Rady (ES) č. 338/1997, príp. jeho spoločenskou hodnotou
a počtom exemplárov, použitých na jeho výrobu v zmysle zadania správnych orgánov, to všetko na
základe fotodokumentácie doručenej elektronickou poštou, resp. obhliadky predmetného tovaru a jeho

porovnanímsrôznymifotografiamiživočíchovtohtodruhu,prípadnejehohybridov.Anizjednéhoztýchto
vyjadrení však jednoznačne nevyplýva, či sa jedná o pravú, resp. umelú kožušinu, resp. či uvedené
bolo a akým spôsobom zistené a preukázané. Za právne irelevantný považoval správny súd argument
vo veci konajúcich správnych orgánov, že tvrdenie žalobkyne spochybňujúce uvedené stanoviská nie
je podložené relevantnými dôkazmi, napríklad znaleckým posudkom, pretože tak, ako to namietala aj

sama žalobkyňa, táto o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku v uvedenej súvislosti objektívne
nemohla požiadať, ani tento preložiť, keďže predmetný tovar bol zaistený a nebol v jej dispozícii. S
touto námietkou žalobkyne sa správne orgány náležitým spôsobom nevysporiadali, preto podľa názoru
správneho súdu sú ich závery v tejto súvislosti predčasné.

54. Závery správnych orgánov vychádzajúce z tohto, že v danom prípade sa jedná o tovar zhotovený
z koží druhu Prionailurus bengalensis chinensis, podpoložka nomenklatúry TARIC 4303109000,
spochybňuje aj skutočnosť, že podľa žalobkyňou predložených dokladov táto za uvedený tovar zaplatila
cenu 150 eur, pričom táto cena je v značnom nepomere so spoločenskou hodnotou stanovenou
Vedeckým orgánom SR ŠOP SR, Bratislava zo dňa 18. 09. 2015, v zmysle ktorého spoločenská hodnota

1 exemplára druhu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), zaradený v prílohe A cit. nariadenia ak
ide o populáciu Bangladéša, Indie a Thajska je 3 900 eur a spoločenská hodnota 1 exemplára druhu
Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), zaradeného v prílohe B cit. nariadenia - ostatné populácie
je 2 350 eur, pričom na výrobu kožucha malo byť použitých niekoľko exemplárov tohto druhu.

55. Námietku žalobkyne, týkajúcu sa nerešpektovania jej návrhu na prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúceho súdneho konania vo veci zaistenia predmetnej veci považoval správny súd za právne
irelevantnú, pretože ako to vyplýva aj z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25. 10. 2017, sp. zn.
7S/98/2016, rozhodnutie o zaistení veci v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) Colného zákona je rozhodnutím
predbežnej povahy, ktoré súdnemu prieskumu nepodlieha.

56. S námietkou žalobkyne, týkajúcou sa nenadobudnutia vlastníctva k predmetnej veci, keďže
túto fyzicky ani neprevzala, sa žalovaný primeraným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutiavysporiadal, pričom tento vychádzal aj z vyjadrenia samej žalobkyne, týkajúceho sa spôsobu, priebehu
a obsahu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a predávajúcim.

57. Za právne irelevantnú považoval správny súd aj námietku, týkajúcu sa uloženia sankcie (súbežné
uloženie pokuty a trestu prepadnutia veci) v prípade preukázania spáchania predmetného priestupku s
poukazom na citované znenie ustanovenia § 83 ods. 2 a ods. 5 Colného zákona.

58. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre
nedostatočnézistenieskutkovéhostavuveciavdôsledkutohoajprenepreskúmateľnosťprenedostatok
dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v
intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, vyplývajúcich najmä z bodov 53 a 54, v zmysle ktorých bude
jeho povinnosťou doplniť dokazovanie v naznačenom smere (eventuálne aj znalecké dokazovanie),
prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, na základe ktorých bude možné jednoznačne vyvodiť zodpovednosť

žalobkyne za spáchanie predmetného colného priestupku, z ktorého bola obvinená a následne po
vyhodnotení všetkých dôkazov vydať rozhodnutie a toto odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho
poriadku tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti. Žalovaný je právnym názorom súdu v zmysle
§ 191 ods. 6 SSP viazaný.

59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od doručenia rozsudku na
Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (správnych žalobách v sociálnych
veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).