Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120202314
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7120202314.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu D. P., nar. XX.X.XXXX, B., B.
XX, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Advokátka kancelária, Košice, Pražská 4, proti žalovanej
B. T., nar. XX.X.XXXX, B., B. XX, prechodne D. D., Q. X/TG. X, XXXX C., zast. Advokátska kancelária
Lukáš Michaľov, s.r.o., Košice, Turzova 6, IČO: 52 290 514, o nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalovanej proti uzneseniu 25C/4/2020-23 zo 6.2.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k nehnuteľnostiam
- rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele registra "C", číslo parcely 937, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 a parc. č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 169 m2,
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B.-P., okres Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho
odboru tak, že návrh v tomto rozsahu z a m i e t a.

V zostávajúcej napadnutej časti p o t v r d z u j e uznesenie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku IV.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Zakázal žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať

s nehnuteľnosťami - rodinný dom súpisného čísla XXXX, postavený na parcele registra „C“, číslo
parcely XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 a parcely číslo XXX, druh
pozemku záhrady o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice
I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru, najmä predať, scudziť, zaťažiť, založiť, prenajať a
vykonávať právo vlastníka, II. žalovanej uložil povinnosť strpieť užívanie rodinného domu súpisného
čísla XXXX, postavený na parcele registra „C“, číslo parc. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 179 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku záhrady o výmere 169m2, zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru zo
strany žalobcu, III. uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal
žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. P. L.,
Obec B. - P., Okres: Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru a IV. žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení, o.i. uviedol, že žalobca 4.2.2020 podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice I a to rodinného domu súp. č. XXXX,
postavený na parcele číslo XXX, ako aj parcely číslo XXX, záhrady o výmere 169 m2. Súčasne žiadal,
aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností z jeho strany. Žiadal aj

to, aby mu súd uložil povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu o určenie
podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX.3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťami, že manželstvo strán sporu
bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp.zn. 24C/420/2015 zo dňa 28.4.2016 rozvedené, ktorý

rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.6.2016, a ktorým dňom zaniklo ich podielové spoluvlastníctvo.
Počas trvania manželstva nadobudli do BSM hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorý ústnou dohodou
rozdelili, a keďže nežili v spoločnej domácnosti už pred rozvodom manželstva, majetok mali fakticky
rozdelený v tom čase, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode. Počas trvania
manželstva strany sporu do BSM nadobudli okrem iných hnuteľných a nehnuteľných vecí aj rodinný

dom, súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX o výmere 179 m2 a parc. č. XXX, záhradu o výmere
169, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, ako aj byt č. XX na X. poschodí stavby so súp.
č. XXXX na B. X F. B., vchod X, postavený na parc. č. XXXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve i spoluvlastnícky podiel k pozemku 278/100000, tak ako sú zapísané na LV č. XXXXX,
k.ú. P. L., Obec: B. - P., Okres: Košice I. Zo spoločnej domácnosti, ktorú strany sporu zdieľali v rodinnom

dome na B. XX F. B. sa žalovaná odsťahovala v marci 2003, odkedy žili oddelene. V rodinnom dome žil
a žije žalobca, ten dom užíva, hradí všetky náklady spojené s jeho vlastníctvom a užívaním. Byt na B.
X, B. užíva dcéra strán sporu P. L.. Uvedené nehnuteľnosti na základe dohody strán sporu po rozvode
manželstva mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobca. K vykonaniu zmeny zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na meno žalobcu v katastri nehnuteľnosti, zapísaným na LV č. XXXX a LV

č. XXXXX žalovaná žalobcu splnomocnila písomným splnomocnením zo dňa 15.3.2016. Vzhľadom
na dôveru k žalovanej žalobca mal za to, že ich vzájomná dohoda je platná, došlo medzi nimi aj k
finančnému vyrovnaniu, bol uspokojený a mal v úmysle nehnuteľnosti darovať dcére. Žalovaná výzvou
na vypratanie nehnuteľnosti zo 17.1.2020 vyzvala žalobcu na vypratanie rodinného domu na B. E.. XX F.
B. v lehote 30 dní od prevzatia výzvy, ktorú odôvodnila tým, že žalobca užíva nehnuteľnosť bez právneho

dôvodu. Z LV č. XXXX žalobca zistil, že ako vlastník rodinného domu je vedená iba žalovaná napriek
tomu, že tieto nehnuteľnosti nadobudli strany sporu počas trvania manželstva a boli nadobudnuté do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Vlastnícke právo žalobcu z LV vôbec nevyplýva a uvedenú skutočnosť
žalovaná zneužila, keď začala vyvíjať nátlak, ktorého cieľom je získanie výlučného vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a k jej užívaniu. Tým, že žalobca nie je ako vlastník vedený na LV, nevie preukázať

svoje vlastníctvo k rodinnému domu, ktorý užíva a konaním žalovanej sú jeho vlastnícke práva k
nehnuteľnosti vážne ohrozené, najmä možnosťou jeho predaja na základe jej rozhodnutia. Poukazujúc
na judikatúru a právnu úpravu žalobca mal za to, že pokiaľ je splnená podmienka, že k nadobudnutiu
majetku prišlo za trvania manželstva aj len jedným z manželov, pričom nie je daný zákonný, a ani
iný zmluvný dôvod pre vylúčenie tohto majetku z predmetu BSM platí, že to, čo nadobudol len jeden

manžel, nadobúda súčasne manžel druhý, bez ohľadu na to, či druhý manžel je stranou zmluvného
vzťahu, prostredníctvom ktorého dochádza k nadobudnutiu majetku do BSM. Žalobca listom z 29.1.2020
vyzval žalovanú k uzavretiu mimosúdnej dohody, zmluvy, ktorá by bola podkladom pre vykonanie zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, teda k vykonaniu zhody zápisu vo verejnom
registri so skutkovým a právnym stavom. Žalobca sa so žalovanou stretol aj osobne 7.1.2020, keď ho

splnomocnila k predaju zbrane, ktorá bola nadobudnutá počas trvania manželstva a dvoch osobných
motorových vozidiel, kedy ani len nenaznačila, že má v úmysle, aby žalobca rodinný dom vypratal. Na
úradne overenom splnomocnení dňa 7.1.2020 sa žalovaná podpísala ako „B. P.“, no výzva k vyprataniu
nehnuteľnosti zo dňa 17.1.2020 obsahuje jej iné meno „Karin Jarosch“. Žalobca nevedel uviesť dôvod
zaslania výzvy na vypratanie nehnuteľnosti, z jej postoja je však dôvodné predpokladať, že má v úmysle

mu zabrániť v jej ďalšom užívaní aj cestou súdu, čím by vážnym spôsobom zasiahla do jeho práv, keďže
rodinný dom je jeho jediným bydliskom, a aj napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom, stal by
sa bezdomovcom. Poukazujúc na zákonné ust. neodkladného opatrenia podľa C.s.p., žalobca bol toho
názoru, že zákonným spôsobom preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ako aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a teda oprávnenie užívať rodinný dom, ako aj to, že

žalovaná mu v riadnom užívaní bráni, keďže ho vyzvala k vyprataniu, za ktorým účelom si zabezpečila
služby advokáta, ktorého splnomocnila k podaniu návrhu na jeho vypratanie. Preto existuje obava,
že má v úmysle nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcu previesť na tretie osoby. Preto mal žalobca za
to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, keďže v opačnom prípade bude vážnym a nezvratným
spôsobom zasiahnuté do jeho práv užívať rodinný dom, pričom nariadením neodkladného opatrenia

bude naplnená požiadavka ochrany jeho vlastníckeho práva. Žalobca bol toho názoru, že sledovaný účel
- užívanie rodinného domu žalobcom a ochrana pred jeho prevodom na tretie osoby výlučne na základe
rozhodnutia žalovanej, keď vo verejnom registri nesvedčí vlastnícke právo k nemu aj žalobcovi a do
času vykonania zmeny, teda uzavretia mimosúdnej dohody, resp. vydania súdneho rozhodnutia, ktorýmby bola dosiahnutá zhoda zápisu v katastri nehnuteľnosti so skutkovým a právnym stavom, nie je možné
dosiahnuť iným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia. Poukázal aj na to, že nariadenie
neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú, keďže tá sa dlhodobo zdržiava a žije

v Rakúsku, je vydatá a s manželom, zdieľajú spoločnú domácnosť v C. v Rakúsku. V rodinnom dome
na B. XX F. B. nemá žiadne osobné veci, neplní žiadnu zo svojich povinností spojených s vlastníctvom
rodinného domu. Žalobca mal za to, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a
je silnejšie ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej k rodinnému domu. Žalovaná nemá žiadne
osobné záujmy na Slovensku a v Košiciach a predmetnú nehnuteľnosť do vyporiadania podielového

spoluvlastníctva na uspokojenie bývania nepotrebuje. Ak žalovaná na jeho návrh zo dňa 29.1.2020
nebude náležitým spôsobom reagovať, je pripravený domáhať sa určenia podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam cestou súdu.

4. Z odôvodnenia právoplatného rozsudku o rozvode manželstva medzi žalobcom a žalovanou mal
súd za zrejmé, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu, pričom v návrhu uviedla,

že sa s manželom poznali dva roky, keď otehotnela, zosobášili sa a žili v dome, ktorý vtedy
patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka v roku 2008 odišla pracovať do
Rakúska, domov chodievala na 10 dní v mesiaci a už vtedy si rozdelili a vyporiadali bezpodielového
spoluvlastníctvo dohodou. Súd, vychádzajúc z § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, §
326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, 2 C.s.p. (ich znenie citoval), urobil záver, že nariadenie

neodkladného opatrenia je dôvodné. Žalobca súdu listinnými dokladmi preukázal, že so žalovanou
boli manželia od 19.10.1996, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I
v konaní 24C/420/2015, právoplatným 18.6.2016. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal za zrejmé,
že samotná žalovaná v návrhu na rozvod uviedla, že po uzavretí manželstva žili v Košiciach v dome,
ktorý v tom čase patril do BSM, v roku 2008 odišla pracovať do Rakúska, kedy si rozdelili a vyporiadali

bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou. Preukázané bolo aj to, že Kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2000,
ktorá bola vkladovaná 22.1.2001 došlo ku kúpe predmetných nehnuteľností, pričom kupujúcou bola len
B. P. napriek tomu, že strany sporu boli v tom čase manželia. Žalobca predložil plné moci, Generálnu
plnú moc zo dňa 15.3.2016, Plnú moc zo dňa 15.3.2016 na všetky právne úkony, Splnomocnenie na
predaj zbrane, i výzvu na vypratanie nehnuteľností z dôvodu, že žalobca ich užíva bez právneho titulu.

Na základe uvedených skutočností súd zastával názor, že v danom prípade boli splnené podmienky na
vydanie neodkladného opatrenia upravujúceho pomery medzi stranami sporu, keďže sa stotožňuje s
tvrdením žalobcu, že v opačnom prípade, by bolo vážnym a nezvratným spôsobom zasiahnuté do jeho
práv ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, z ktorého dôvodu tomuto návrhu v celom rozsahu
vyhovel, čím je naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. V súlade s § 341 ods. 2

C.s.p., súd uložil žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať voči žalovanej na súde
žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. P. -
L., Obec: B. - P., Okres: Košice I. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to proti výrokom I., II. a IV. z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.

6. Žalovaná považuje závery súdu za nesprávne a zároveň za riadne neodôvodnené. Namietala,
že svoje tvrdenia súd bližšie neodôvodňuje a nevysvetľuje, že trpí vadou nepreskúmateľnosti,

nakoľko odôvodnenie nerešpektuje právo sporovej strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je
garantované nielen C.s.p., ale aj Ústavou SR a viacerými medzinárodnými dohovormi. Zdôraznila, že
okrem vyzvania žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre okres Košice I,
obec B.I.-P., k.ú. P. L., neučinila žiadne kroky, na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že budú
práva žalobcu ohrozené. Neučinila žiadne kroky smerujúce k predaju nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXXXpreokresB.I.,obecB.-P.,k.ú.P.L.,snikýmnerokovala,nehnuteľnostinapredajneponúkalaanad
predajom sa ani nezamýšľala. Z uvedeného dôvodu je výrok I. uznesenia absolútne neopodstatnený,
nepotrebný a arbitrárny. Žalovaná vyhlásila, že ani v tomto štádiu konania nemá záujem s predmetnými
nehnuteľnosťami disponovať a to až do vyriešenia merita veci. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná
postupovala mierne, nezneužívala svoje práva a postavenie vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k. ú. P. L., je podľa jej názoru nezákonný aj II. výrok napádaného
uznesenia. Žalovaná nepristúpila a ani nemala v úmysle pristúpiť k akýmkoľvek formám svojpomocného
vypratania za asistencie tretích osôb. Napriek tomu, že uviedla možnosť vypratania v samotnej výzve
na vypratanie, išlo len o ozrejmenie jej práva a nie úmyslu. Zaslanie výzvy na vypratanie žalovanápovažuje za akt iniciovania riešenia predmetného sporu v prvom rade negociáciou (o čom svedčí aj
rokovanie právnych zástupcov a žalovaného dňa 10.2.2012 za účasti žalobcu) a v prípade neúspechu
rokovaní, by došlo z jej strany k iniciovaniu súdneho konania. Žiadny predpoklad o reálnom zásahu

do užívacieho práva nebol žalobcom poskytnutý, nevyplýva z uznesenia absolútne neopodstatnený,
nepotrebný a arbitrárny. Žalovaná trpí užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres
Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. už dlhé roky, napriek skutočností, že je ich výlučnou vlastníčkou. Žalovaná
vyhlásila, že ani v tomto štádiu nemá záujem zasiahnuť do užívania nehnuteľností žalobcom až do
vyriešenia merita veci. Aj samotný žalobca v návrhu uviedol (bod 12), že žalovaná nemá žiadne osobné

záujmy na území SR a v Košiciach, predmetnú nehnuteľnosť za účelom bývania nepotrebuje. Sám
žalobca vo svojom návrhu odôvodňoval nepotrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami.
Ďalej poukázala na to, že argumentácia žalobcu nie je podložená reálnymi dôkazmi a nie je pravdou,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. patrili do BSM
sporových strán a teraz už do podielového spoluvlastníctva. Tieto nehnuteľnosti patria do jej výlučného
vlastníctva, o čom svedčí fakt, že je na LV č. XXXX evidovaná ako výlučný vlastník. Ak by bolo pravdou,

čo tvrdí žalobca, uzatvoril by kúpnu zmluvu aj samotný žalobca, nakoľko bola uzatváraná počas trvania
manželstva, a zápis v časti B na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. by už dávno
bol iný. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. patria do
výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na ich kúpu, dostala
darom od svojej matky. Táto skutočnosť bola žalovanou preukazovaná v samotnom konaní o určení

vlastníckeho práva, ak zo strany žalobcu bude takéto konanie iniciované. Žalobca tvrdí, že z LV č. XXXX
zistil, že ako vlastník domu je zapísaná len žalovaná a preto je potrebné dočasne upraviť pomery. Toto
tvrdenie je absolútne nepravdivé. O tejto skutočnosti bol ozrejmený už v čase kúpy nehnuteľnosti z
dôvodu, že tieto boli kúpené z darovaných finančných prostriedkov, ktoré do BSM nepatria. Navyše sám
žalovaný sa usvedčuje z nepravdivého tvrdenia o nevedomosti zápisu v prospech žalovanej. Disponoval

plnými mocami, ktorými argumentuje a na základe ktorých podľa jeho tvrdení mal vykonať na katastri
zápis v jeho prospech. Tieto plné moci sú generálne, nie vo vzťahu k zápisom k LV č. XXXX pre
okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L.. Vo vzťahu k tomuto žalovaná uvádza, že si nie je vedomá, že
by niekedy obdobné plné moci signovala. Žalovaná sa so žalobcom nikdy nedohodla, ani z ničoho
nevyplýva, že by sa on mal stať výlučným vlastníkom domu. To žalovaná odmieta a považuje to za

zavádzajúce tvrdenie. Akási zmienka o vyporiadaní v rozsudku o rozvode manželstva je účelovo zle
interpretovaná v prospech žalobcu. Žalobca argumentáciou vo svojom návrhu neosvedčil to, že mu
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí a okrem toho, že boli nadobudnuté žalovanou za trvania
manželstva, nič nesvedčí o tom, že patria do BSM. Žalobca tvrdí, že žalovaná v dome nemá žiadne veci.
Aj táto skutočnosť je nepravdivá, má tam množstvo osobných vecí, ktoré v dome ostali po jej odchode.

Svedčí o tom plnomocenstvo na predaj zbrane založené v súdnom spise pod čl. 6. Práve žalobca bráni
žalovanej k prístupu k jej osobným veciam a bráni právam žalovane. Žalovaná je toho názoru, že pre
nariadenieneodkladnéhoopatreniavtakomrozsahu,vakombolonariadené,nebolasplnenápodmienka
proporcionality. Z uvedených dôvodov má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bez akéhokoľvek

relevantného odôvodnenia poskytol právnu ochranu žalobcovi, bez toho, aby chránil práva a právom
chránené záujmy žalovanej. V neposlednom rade poukázala na pochybenie súdu, keď v danej veci vydal
neodkladné opatrenie, bez toho, aby umožnil vyjadriť sa protistrane, alebo aspoň dopytoval protistranu
k základným okolnostiam, čo je bežný a očakávaný postup súdu v takýchto veciach. Poukázala na to, že
tvrdenia žalobcu a ním predložené listiny nie sú spôsobilé osvedčiť existenciu zákonných predpokladov

potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhla uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov provinštančného i odvolacieho
konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval uznesenie za zákonné, správne a spravodlivé. Poukázal

na to, že z odvolania nevyplýva žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by svedčilo k aplikácii odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p., t.j. ktoré by preukazovalo žalovanou tvrdenú
nesprávnosť, nezákonnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že
žalovaná v odvolaní okrem subjektívneho výkladu a opisu príslušných ust. zákona upravujúcich vydanie
neodkladnéhoopatreniasúdomsubjektívnehoaničímnepreukázanéhotvrdenia,ženehnuteľnostipatria

do jej výlučného vlastníctva, že prostriedky na použitie kúpy domu dostala darom od svojej matky,
neuviedla dôvod, ktorý by spochybnil ním tvrdené a preukázané skutkové a právne dôvody, ktoré
súd posúdil a dostatočne ako také vyhodnotil tak, že spĺňajú zákonné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.Zdôraznil, že postup súdu bol zákonný a plne s ustálenou súdnou praxou (napr. nález Ústavného súdu
SR sp.zn. II.ÚS 866/2014-42 z 20.8.2014). Opätovne poukázal na to, že prejav žalovanej je v rozpore s
jej písomne vyjadreným názorom vo výzve na vypratanie nehnuteľnosti zo 17.1.2020, v ktorej zároveň

mu dala na vedomie, že ak nedôjde k vyprataniu nehnuteľnosti v stanovenej lehote, môže zamedziť
akýkoľvek prístup do nehnuteľnosti a vykonať vypratanie na jeho náklady. Zdôraznil aj tú skutočnosť,
že nehnuteľnosť užíva ako svoje jediné a trvalé bydlisko výlučne sám od času, keď ho zo spoločnej
domácnosti ešte pred rozvodom manželstva žalovaná odsťahovala, teda od r. 2003, ktorý rodinný dom
nadobudli počas trvania manželstva. Zdôraznil, že nie je najmenší dôvod uveriť tvrdeniu žalovanej, že

nemá v úmysle pristúpiť k vyprataniu nehnuteľnosti, keď si k tomu úkonu zabezpečila aj služby advokáta
a za tieto mu aj zaplatila. Nepravdivé považoval aj jej tvrdenie, že do rodinného domu nemala a nemá
prístup, že môže do neho kedykoľvek vstúpiť, že v ňom naposledy bola 7.1.2020. Ďalej poukázal na
to, že žalovaná sa k rodinnému domu nikdy nesprávala ako jeho výlučná vlastníčka a počas 17 rokov
nikdy neurobila žiadny úkon, ktorým by sa domáhala jeho vypratania, že naopak, uzavreli dohodu, na
základe ktorej sa po rozvode manželstva stal výlučným vlastníkom žalobca a že žalovaná počas celej

doby odkedy nehnuteľnosť neužívala, ani po rozvode manželstva neuhradila žiadne náklady spojené
s vlastníctvom nehnuteľnosti, že ak by nemala žiaden úmysel nakladať s nehnuteľnosťou, či obmedziť
ho pri jej užívaní, potom by nemala mať ani výhrady voči nariadeniu neodkladného opatrenia a nemala
by dôvod voči nemu podávať odvolanie, ktorým dáva najavo, že má s nehnuteľnosťou iné záujmy.
Ďalej poukázal na správne dôvody uvádzané súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia a

zdôraznil, že rodinný dom je jeho jediným a výlučným obydlím a že má právo na ochranu tohto obydlia,
poukazujúc aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k právu na obydlie v zmysle ústavnej
ochrany čl. 20, čl. 41 Ústavy SR.

8.Žalovanákvyjadreniužalobcuopakovalaskutočnostiuvádzanév odvolaníapoukázalanapodmienky

a predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Zdôraznila, že tvrdenia žalobcu neboli pred súdom dostatočne osvedčené, t.j. že nehnuteľnosť patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Opakovala, že neučinila žiadne kroky, na základe ktorých
by bolo možné predpokladať, že budú práva žalobcu ohrozené a že s nikým nerokovala a nehnuteľnosti
na predaj neponúkla a nad predajom sa ani nezamýšľala. Poukázala na to, že so žalobcom neuzatvorila

akúkoľvek dohodu, predmetom ktorej by bolo nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu, vrátane vzájomného vyporiadania (vyplatenia). Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

9. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej opakoval skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k
odvolaniu a tvrdil, že boli zahájené mimosúdne jednania o uzavretí mimosúdnej dohody , že prebehli dve

osobné stretnutia , bez písomného zaznamenania ich obsahu. Opakovane navrhol uznesenie potvrdiť
a priznať mu náhradu trov konania.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2C.s.p.auznesenie
vo výroku I. v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k nehnuteľnostiam - rodinný dom
súp. č. XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. parc. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 179 m2 a parc. č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere 169 m2 zapísané na LV č. XXXX, k.
úz. P. L., obec B.-P., okres Košice I, Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zmenil tak, že návrh

v tomto rozsahu zamietol, lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v uvedenej časti ani
na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). V zostávajúcej napadnutej časti potvrdil uznesenie podľa § 387 ods. 1,
2 C.s.p. ako vecne správne, lebo súd vec správne právne posúdil, odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k
tomuto výroku je vecne správne a presvedčivé, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje aj odvolací
súd s dôvodmi ktorými sa stotožňuje. Uznesenie vo výroku IV. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p.,

lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

11. Odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku I. uznesenia, okrem súdom
uloženého zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam , nie sú
dôvodné.

12. Odvolací súd odkazuje na správne závery súdu prvej inštancie, že je potrebné predbežne upraviť
práva a povinnosti medzi stranami sporu, že v prejednávanom prípade boli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, že v opačnom prípade by bolo vážnym a nezvratným spôsobomzasiahnuté do práva žalobcu, ak by neupravil práva a povinnosti strán sporu vo vzťahu k predmetu
sporu, čím bola naplnená aj požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

13. K správnym dôvodom odvolací súd dodáva, že odhliadnuc od uvedeného, v konaní boli osvedčené
základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, že nariadením neodkladného opatrenia, až do právoplatného skončenia vo veci
samej , sa zabráni tomu, aby nehnuteľnosť bola prípadne prevedená na ďalšiu osobu, pričom sa
nevyvolá ani len dočasný stav, ktorý vyvolá ďalšie spory medzi stranami sporu. Okrem toho nariadením

neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu žalovanej objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, lebo
nehnuteľnosti môže ďalej užívať, pričom nejde o úpravu vo svojom dôsledku konečnú, ale iba predbežnú
a vydaním neodkladného opatrenia sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav,
pričom žalovanej uložené obmedzenie nie je neprimerané výhode, ktorú nariadením neodkladného
opatrenia získa žalobca, keďže je obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv len v nevyhnutnom
rozsahu. Tým, že žalobca doposiaľ nie je evidovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užíva

ako svoje jediné obydlie, konaním žalovanej (výzva na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti) sú jeho
vlastnícke práva k nehnuteľnosti vážne ohrozené. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zostávajúcej
napadnutej časti uznesenie potvrdil ako vecne správne. Uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu
žalovanej vykonávať práva vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam zmenil a návrh v tomto rozsahu
zamietol, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie tohto výroku. Právny záver súdu

o uložení zákazu žalovanej vykonávať vlastnícke práva k uvedeným nehnuteľnostiam nie je správny,
keďže právo vlastníka je právom, ktoré spočíva v práve vlastníka vec vlastniť, ktoré v sebe subsumuje
právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), právo s vecou nakladať( ius disponendi)
a právo brať úžitky (ius fruendi). Vo výroku I. napadnutého uznesenia v rozsahu zákazu žalovanej
vykonávať vlastnícke práva, došlo k obmedzeniu práva žalovanej absolútne vykonávať právo vlastníka,

ktoré bolo súdom obmedzené nad potrebný rozsah, t.j. nad rozsah nakladať s nehnuteľnosťami, najmä
predať, scudziť, zaťažiť, založiť a prenajať ich, lebo žalovaná ako vlastníčka , má právo nehnuteľnosť aj
užívať a brať z nej úžitky. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu
žalovanej vykonávať právo vlastníka k uvedeným nehnuteľnostiam zmenil a návrh v tomto rozsahu
zamietol.

14.OdvolacísúdzrušilvýrokIV.uznesenia,ktorýmbolžalobcovipriznanýnároknanáhradutrovkonania
v plnej výške podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p., lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, neexistovali.

15.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodujeajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. V prejednávanom spore o nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie nekončí, keďže žalobcovi
bola súdom uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o určenie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a rozhodnutím o tejto žalobe sa konanie
končí, v ktorom rozhodne súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

17. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).