Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/285/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204267
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817204267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr.

Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne B. T., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, S.,
zast. Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 8Csp/81/2017-56 z 24.10.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 680,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že v postavení dlžníčky uzavrela
so žalovanou ako veriteľkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 700,- € za poplatok vo výške 680,- €, pričom celkovú sumu 1.380,- € mala
žalovanej uhradiť v 12 mesačných splátkach po 115,- €. Žalobkyňa uhradila žalovanej celú zmluvne

dohodnutú istinu aj s poplatkom, celkom vo výške 1.380,- €, pričom nad rámec sumy, ktorý na základe
úverovej zmluvy prijala, zaplatila žalovanej 680,- €. Žalobkyňa argumentovala tým, že úverová zmluva
neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písmen f), g), i), j), k), o), p), t), u), v), w), x) a y) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v zmluve nie je tiež vôbec uvedená vôbec RPMN, a preto v zmysle ust. §
11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná takto získala na
úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi zaplatenou sumou 1.380,- € a výškou

úveru 700,- €, teda v sume 680,- €, ktoré je povinná žalobkyni vydať.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ust. § 261 ods. 6 písm.
d)a§497Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„ObZ“),§52ods.1,3,4,§53ods.1,5,§54ods.1a2,§451
a § 456 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm.
a) a b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

posúdil právny vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a dospel k záveru, že
zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov, keď je len uvedená mesačná splátka sumou
115,- € a počet splátok 12, avšak nie je uvedený termín ich splatnosti ani členenie splátky, príp. poradie,v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaná totiž do zmluvy uviedla celkovú splátku, z
ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, pričom výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si

priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010
Z.z. súd považoval zmluvu za platne uzavretú a s použitím tohto ust. vyvodil záver, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov. Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobkyni bola podľa zmluvy
poskytnutá suma 700,- €, pričom uhradila žalovanej sumu 1.380,- €, preto žalobe ako dôvodnej vyhovel
a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 680,- € do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa pomeru úspechu a žalobkyni priznal 100 % náhradu trov
konania, keďže bola v konaní plne procesne úspešná.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhla, aby ho odvolací súd zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a zaviazal žalobkyňu nahradiť jej trovy konania. Napadnutý rozsudok žalovaná považuje za
neodôvodnený, ktorý nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, keď podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr.
stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z r. 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I.ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Bola
toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere
nikdy neodpadol. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania, argumentujúc tým, že žalobkyňa

uplatnila nárok na súde po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázala na
to, že k úhrade poslednej splátky zo zmluvy o úvere došlo dňa 6.2.2015, a preto nárok žalobkyne
sa premlčal v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 6.2.2017, avšak žalobkyňa podala
žalobu až dňa 11.4.2017. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/67/2011, 5Cdo/121/2009, 3Cdo/169/2017, 6MCdo/9/2009, v zmysle ktorých pre začiatok plynutia

subjektívnej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa žalobca reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a nie je rozhodujúce, kedy oprávnený získal
informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Namietala tiež
neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu v existencii veci rozhodnutej (res iudicata), na ktorú je
súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania, keď o platnosti jednotlivých častí zmluvy o

úvere (teda či zmluva je bezúročná a bezpoplatková alebo nie) už bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07256/14 zo dňa 24.10.2014. Záverom žalovaná uviedla, že z
predloženého splátkového kalendára vyplýva, že žalobkyňa pred splatnosťou dlhu uhradila sumu 293,07
€ a po splatnosti dlhu 906,- €, t.j. spolu 1.199,07 €, a nie 1.380,- € ako uvádza v žalobe. Oznámenie
o splatení úveru bolo vyhotovené bývalou zamestnankyňou žalovanej W. V., ktorá sfalšovala podpis

generálneho riaditeľa D. R. a bola trestne stíhaná za trestné činy úverových podvodov.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vzal do úvahy všetky
listinné dôkazy, starostlivo ich posúdil vo vzájomnej súvislosti a vec správne právne posúdil, preto

navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú k
náhrade trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za úplné, presvedčivé
a riadne odôvodnené. K námietke premlčania uviedla, že nárok nie je premlčaný, nakoľko začiatok
subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Nie je možné len predpokladať,

že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mala dozvedieť, ak by
vynaložila potrebnú starostlivosť. Argumentovala odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cz 35/77 a 5Cdo/121/2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 413/2013 a rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 4366/2007 a 33Odo 477/2001. Pri subjektívnej lehote je potrebné
vždy skúmať subjektívny moment a nemôže ísť o pokus o automatizáciu posúdenia začiatku plynutia

subjektívnej doby, ako je to prezentované pri spotrebiteľských vzťahoch najmä zo strany poskytovateľov
úverov. Uviedla, že na bezdôvodné obohatenie získané plnením spotrebiteľa z úverovej zmluvy, na
ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, by sa malo nazerať ako na bezdôvodné
obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.4Cdo/237/2005). Bezdôvodné obohatenie žalovanej považuje za úmyselné, preto podľa jej názoru je
objektívna premlčacia doba 10 - ročná. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, poukázala na uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 z 31.5.2012, podľa ktorého nulitný rozhodcovský

rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Namietala tiež, že rozhodcovský rozsudok
jej nebol nikdy doručený do vlastných rúk, tak ako to vyžadoval zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní platný a účinný v danom čase. Záverom trvala na tom, že zaplatila žalovanej sumu 1.380,-
€, pričom z trestného konania vedeného proti zamestnankyni žalovanej vyplýva, že táto platby ňou
zaplatené žalovanej neodvádzala, ale si ich ponechávala.

6.Žalovanávreakciinapísomnévyjadreniežalobkynekodvolaniuzotrvalanaodvolaníaskutočnostiach
v ňom uvedených a opakované tvrdenia žalobkyne považovala za nedôvodné.

7. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že všetky skutkové a právne argumenty už konajúcemu súdu
dala na vedomie písomne a mala za to, že žalovaná neuviedla vo vyjadrení z 1.8.2018 žiadne nové

argumenty, preto sa nemá k čomu vyjadrovať.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Žalovaná v odvolaní výslovne uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písmen d), f) a h)

CSP a z obsahu odvolania vyplýva, že namieta tiež nesprávny procesný postup súdu porušujúci právo
strany na spravodlivý proces [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP].

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
prvej inštancie v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej

vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a ním uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pokiaľ posúdil spotrebiteľský
úver ako bezúročný a bez poplatkov v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v
procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý

proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
a preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov správne

vychádzal zo spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu sporových strán z úverovej zmluvy. V zásade
správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia § 52 a nasl., § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver podľa

zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou už pre absenciu údajov o termínoch úverových
splátok a o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), teda náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere predpísaných ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 19 ods. 1 cit. zákona, ktoré súd správne vyložil a aj aplikoval

na posudzovaný prípad. Za situácie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková, súd prvej inštancie v
súlade so zákonom zaviazal žalovanú záväzkom na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške istiny
680,- €, ktoré plnenie prijala od žalobkyne bez právneho dôvodu, a preto je povinná ho vydať podľa ust.
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.12. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, nespochybňujú správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), hodnotenia

dôkazov ani právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neodôvodňujú iné
rozhodnutie o podanej žalobe.

13. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae)
ako neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07256/14 zo dňa 24.10.2014 nezakladá prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila súdu vo veci konať a rozhodnúť. Ide o nevykonateľný
a nespôsobilý exekučný titul pre neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovskéhosúdu(porov.IV.ÚS55/2011-19z24.2.2011,tiežuznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
5Cdo 237/2013 z 30.9.2015), čo bolo už opakovane konštatované aj exekučnými súdmi v exekučných
konaniach, v ktorých žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom v

prospech žalovanej (oprávnenej) z tohto dôvodu boli právoplatne zamietnuté. Tvrdenie žalovanej,
že sporná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi, s tým súvisiace
námietky a jej argumentácia v odvolaní polemizujúce s týmito právnymi závermi, sú nenáležité, v celom
rozsahu nedôvodné a nerešpektujúce právoplatné súdne rozhodnutia i ustálenú rozhodovaciu prax,
preto odvolací súd nepovažuje za potrebné sa k týmto námietkam podrobne vyjadrovať.

14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uplatnila námietku premlčania nároku, odvolací súd poukazuje na to,
že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa žalovaná premlčania nedovolala, pričom túto
hmotnoprávnunámietku,akojedenzprostriedkovprocesnejobranypodľaust.§146CSPvôbecprvýkrát
uplatnila až v odvolaní. Pritom z odvolania a ani z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu

nevyplynula skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej obrany nemohla žalovaná uplatniť už
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Práve naopak, z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej
boli žaloba, v ktorej žalobkyňa vymedzila tiež rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých sa v konaní
domáhala peňažného plnenia, ako aj vydaný platobný rozkaz riadne doručené, pričom žalovaná využila
v tejto súvislosti súdom prvej inštancie poskytnutý procesný priestor a odporom zo dňa 20.6.2017 sa

k žalobe a k vydanému platobnému rozkazu rozsiahlo vyjadrila, bez toho však, aby sa v ňom dovolala
premlčania uplatneného nároku.

15. V ust. § 366 CSP je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého
spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na

uplatnení takého prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená už pred
súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok
podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

16. Na tomto základe, keďže posudzovaná námietka žalovanej sa zároveň netýkala procesných
podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a nesmerovala ani k
preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil v odvolaní vznesenú námietku premlčania žalovanej
ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 CSP.

17. Vzhľadom na uvedené odvolanie žalovanej v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov je v celom
rozsahu neopodstatnené a napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v závislom
výroku o trovách konania majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore, je
zákonný a vecne správny, preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech,
a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne
úspešná, a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti konečného
rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní

sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).