Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315203657
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4315203657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v právnej veci žalobkyne: X. Y., W.. XX. XX.

XXXX, F. XXX, XXX XX F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 412,70 Eur s prísl. a iné, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalovaný n e m á právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody
o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. 8400053425 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 11.02.2013.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 412,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 412,70 Eur počítaný od 11.03.2015 do zaplatenia.

III. Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100,00
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou, ktorú doručila Okresnému súdu Levice (ďalej len „ okresný

súd“, alebo „súd“) dňa 11. 03. 2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhala určenia, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8400053425 zo dňa 11. 02. 2013 je neplatná, ako aj sa
domáhala uloženia žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 412,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške8,05%ročneod11.03.2015dozaplateniaazároveňsiuplatnilaajnároknanáhradutrovkonania.

2. Dňa 17. 01. 2018 doručila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zmenu žaloby v
časti prvého uplatneného nároku a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že bude konať o určení,

že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k
Zmluve o revolvingovom úvere č. 8400053425 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2013.
Súd uznesením č. k. 15C/173/2015-84 zo dňa 14. 05. 2018 vyhovel návrhu žalobkyne a pripustil zmenu
žaloby v zmysle návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2018.

3. Okresný súd určil termín pojednávania na dňa 08. 08. 2018, na ktorom pojednával v neprítomnosti
žalovaného a právneho zástupcu žalovaného s tým, že žalovaný na pojednávanie predvolaný nebol.

Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalovaného a
súhlasil, aby súd konal v ich neprítomnosti.4. Na pojednávaní vykonal okresný súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi tvoriacimi
obsah spisového materiálu a to: žaloba (č. l. 4), e - mail zo dňa 05.03.2015 - výzva na vrátenie plnenia
prijatého bez právneho dôvodu (č. l. 5), návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 05.03.2015,

konanie vedené na OS Levice pod sp. zn. 9C/166/2015 (č. l. 6-7), len prvá strana zmluvy s variabilným
symbolom: 8400053425 (nečitateľná, resp. slabo čitateľná kópia - č. l. 8), rozhodcovská zmluva zo dňa
11.02.2013, nečitateľná kópia v častiach vyplnených perom (č. l. 8 p. v. ), oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400053425 zo dňa 11.02.2013 (č. l. 9), oznámenie Z.
R.W.A.ovykonanýchzrážkachzomzdyacelkovomdlhuk27.03.2013(č.l.9p.v.),aktuálnystavsplátok

kudňuprevodusdátumom16.02.2015(č.l.10),zmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúvere(č.l.
11), uznesenie OS LV, č. k. 9C/166/205 - 17 zo dňa 17.03.2015 (č. l. 13-14), stanovisko veriteľa k zmluve
o revolvingovom úvere zo dňa 24.03.2015 (č. l. 19), uznesenie OS LV, č. k. 9C/166/2005 - 17 zo dňa
17.03.2015 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 31.07.2015 (č. l. 23-24), vyjadrenie žalovaného
k návrhu na začatie konania spolu s údajom o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch (č. l. 28-33),
vyjadrenie žalovaného k žalobe + listinný doklad ako na čl. 33 (č. l. 35-43), vyjadrenie žalobcu zo dňa

16.01.2018 spolu s návrhom na zmenu žaloby (č. l. 48-67), kalkulačka - výpočet ročného úroku a RPMN
(č. l. 79), uznesenie č. k. 15C/172/2005- 84 zo dňa 14.05.2018, ktorým súd pripustil zmenu žaloby,
právoplatné dňa 15.05.2018 (č. l. 84), vyjadrenie žalovaného (č. l. 89-95), vyjadrenie žalovaného zo dňa
24.05.2018 (č. l. 96-102), ospravedlnenie neúčasti + zaslaná čitateľná kópia dohody o zrážkach zo mzdy
z čl. 13 (č. l. 112), odpoveď žalobkyne na výzvu súdu (č. l. 121-127), vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu

žalovaného zo dňa 17.07.2018 ( č. l. 128-129), odpoveď žalovaného na výzvu súdu - zaslaná zmluva
o revolvingovom úvere (č. l. 133-139), čitateľná kópia zmluvy o revolvingovom úvere (č. l. 141-142),
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (č. l. 143-144) a tiež výsluchom žalobkyni.

5. Z uvedených listinných dokladov, výsluchu žalobkyne, ako aj z obsahu žaloby a z obsahu celého

spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5.1. Žalovaný, ako veriteľ spolu so žalobkyňou, ako dlžníkom uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8400053425 zo dňa 11. 02. 2013 (ďalej len „Zmluva“ alebo „Zmluva o revolvingovom úvere“). Žalobkyňa
vyplnila časť zmluvy pod bodom 5 - označenom ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere, kde

žiadala o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok - žiadala o poskytnutie sumy 960,00 Eur, ktorú
sa žalobkyňa zaviazala splácať mesačnými splátkami v počte 42, splatných 19 - teho dňa príslušného
mesiaca. Suma mesačnej splátky bola 51,44 Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola
vyčíslená sumou 2.160,48 Eur, ročná úroková sadzba bola 70,02 %, predpokladaná RPMN za úver tiež
70,02 %. Priemerná hodnota RPMN bola vyjadrená vo výške 46,35 Eur. Poskytnutá čiastka revolvingu

506,17 Eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú dlžník musí zaplatiť ( revolving + úroky za celú dobu
čerpania revolvingu) predstavuje sumu 1.234,56 Eur. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu
je 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Účelom čerpania úveru bolo zariadenie
domácnosti. Žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom
úvere dňa 05.02.2013. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný ihneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil

zo sumy úveru poplatok za poskytnutie služby v sume 138,14 Eur, z ktorého dôvodu bola žalobkyni
poskytnutá suma 821,86 Eur. Žalobkyňa má zato, že samotná zmluva je bezúročná a bezpoplatkov a
keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 1.234,56 Eur, zaplatila mu o 412,70 Eur viac, než mal
žalovaný nárok na plnenie. V rozsahu uvedenej sumy došlo na strane žalovaného podľa žalobkyni k
bezdôvodnému obohateniu.

5.2. Súčasne so Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorili strany sporu aj Dohodu o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) č. 8400053425 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ alebo „Dohoda“), v
zmysle ktorej žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy v sume 51,49 Eur. Nakoľko žalobkyňa nesplácala

podľa žalovaného úver riadne a včas, žalovaný sa začal domáhať od zamestnávateľa žalobkyne
vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa ale považuje za
neplatnú z dôvodu absencie zákonných náležitostí, ako aj samotnej neprípustnosti aplikácie predmetnej
dohody. Z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podala žalobkyňa návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia (ešte podľa predpisov predchádzajúcej právnej úpravy OSP), ktorému návrhu

súd vyhovel a uznesením č. k. 9C/166/2015-17 zo dňa 17.03.2015 uložil žalovanému povinnosť zdržať
savýkonuprávanazrážkyzomzdyžalobkynevyplývajúcezDohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmov
uzavretej 11. 02. 2013 číslo 8400053425, do právoplatného skončenia veci samej. Zároveň súd zakázal
aj spoločnosti Z. R. W. A., spotrebné družstvo (zamestnávateľ žalobkyne) vykonávať zrážky zo mzdy ainýchpríjmovžalobkynevprospechžalovanéhonazákladeDohodyozrážkach zomzdyainýchpríjmov,
tiež do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyni bola uložená povinnosť podať žalobu
vo veci samej v lehote 30 dní. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2015.

5.3. Právny zástupca žalovaného vyjadrením zo dňa 22.04.2016 uplatnil námietku miestnej
nepríslušnosti okresného súdu na konanie vo veci samej s tvrdením, že predmetom konania nie je
žiadny nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa v podanom
návrhu svoj nárok neodvodzuje zo zmluvy, ale z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho

vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že z ustanovenia § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
( v čase vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti bol účinný ešte predchádzajúci právny predpis O.
s. p. ) vyplýva, že popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého
má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia tak
podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nie je daná príslušnosť všeobecného súdu spotrebiteľa
bezohľadunato,oakýspormedzispotrebiteľomadodávateľomide.Vyžadujesasporzospotrebiteľskej

zmluvy, nie však napríklad už spor súvisiaci s takouto zmluvou. Ustanovenie § 87 písm. f) OSP je
podľa žalovaného výnimkou zo všeobecného pravidla o miestnej príslušnosti súdu na konanie. Takto
formulovanú výnimku je potrebné vykladať „reštriktívne“ a nerozširovať ju na akýkoľvek spor a súdne
konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

5.4. Vo vyjadrení žalovaný ďalej popiera skutkový a právny dôvod tvrdenia o tom, že zmluva je
neplatná z dôvodu výšky odplaty tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Podľa názoru žalovaného je porovnávanie
úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov zavádzajúce a vecne nedôvodné. Ak je určitá otázka
riešená osobitným ustanovením, potom aplikácia všeobecného ustanovenia (použiteľného pre prípad
absencie konkrétnej, špeciálnej úpravy) je vylúčená. Pretože v prípade, ak zákonodarca raz určí nejaké

pravidlo správania ako normu, a to jednoznačným spôsobom, potom túto vôľu zákonodarcu nie je možné
meniť či obchádzať odkazovaním na všeobecné pravidlo. To platí aj pre otázku posudzovania výšky
odplaty, ktorá bola v čase uzatvárania zmluvy regulovaná osobitnou právnou úpravou (lex specialis)
a nie na základe všeobecnej regulácie (lex generalis). Žalovaný ďalej odkazuje na ustanovenie §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (11.02. 2013) podľa

ktorého platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Obvyklou odplatou je podľa žalovaného hodnota priemernej odplaty určovanej

MF SR a tá bola v rozhodnom období t. j. ku dňu 11.02.2013 vo výške 46,35%. Dohodnutá odplata v
zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Údaj o priemernej
výške RPMN je zverejňovaný MF SR štvrťročne. Žalovaný má zato, že samotné dojednanie o výške
úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Ak by konajúci súd dospel na základe zákonného
postupu k právnemu záveru o rozpore výšky úrokovej sadzby, potom by mal určiť aká časť je v súlade

a aká v rozpore. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je
povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Z uvedeného ustanovenia teda plynie nielen to, že úverová zmluva z dôvodu
výšky úrokovej sadzby nie je neplatnou. V zmysle relevantných právnych noriem ide o platný právny
úkon. Právny zástupca žalovaného ďalej napadol a poprel dôvodnosť tvrdení žalobkyne o tom, že

nedošlo k platnému vzniku zmluvy. Tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy vychádzajú / odkazujú na
údajné nedohodnutie účastníkov konania na údaji RPMN. Dôvod, pre ktorý sa žalobca domnieva,
že uvedený údaj je možné dohodnúť, v žalobe však chýba. Podľa žalovaného, žalobca len stroho
konštatuje, že nedošlo k dohode o tomto údaji. Žalovaný má zato, že údaj o RPMN nie je možné
dohodnúť, čomu bráni povaha a účel uvedeného údaja, spôsob jeho určenia a tiež ustanovenia

únijného práva, ktoré predstavujú plnú harmonizáciu pravidiel pre spotrebiteľské úvery (teda aj pre
určovanie údaja RPMN). Uvedenie hodnoty o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jednou z
náležitostí, ktoré sú právnou úpravou definované ako podmienka pre to, aby spotrebiteľ mal povinnosť
platiť úrok a poplatky dohodnuté v takejto zmluve. Žalovaný poukazuje na § 11 zákona č. 129/2010
Z .z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, (ďalej len „Zákon

o spotrebiteľských úveroch“) účinná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere určovala, že v
prípade neuvedenia tejto náležitostí sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Náležitosti pre
úverovú spotrebiteľskú zmluvu, ktoré sú predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, však nemajú
rovnaký charakter v tom smere, kedy by ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie zmluvnejslobody zmluvných strán. Právny zástupca žalovaného je toho názoru, že údaj o RPMN nemôže byť
objektívne dohodnutý medzi stranami a to z dôvodu, kedy pre jeho výpočet je stanovené zákonné
pravidlo a tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Hodnotu RPMN zmluvné strany nemôžu určiť

na základe svojej slobodnej vôle (ako je tomu napríklad výška úveru, výška úrokov, doba splácania,
výška splátky), ale len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom. Okrem toho tento údaj
sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj
preto, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým
je deň uzavretia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdí, že údaj o RPMN nie je a v

zmysle zákonnej úpravy ani nemôže byť výsledkom prejavu zmluvnej slobody účastníkov spočívajúcej
v ich vzájomnej dohode na jeho hodnote. Tento údaj je možné určiť na základe vzorca určeného
zákonom, pričom jednotlivé hodnoty (hoci nie všetky, pretože niektoré sú výsledkom vyplývajúcim z
objektívnych faktov) je možné dohodnúť. K tvrdeniu žalobcu o chýbajúcom údaji o čerpaní úveru právny
zástupca uviedol, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere žiadne osobitné podmienky pre čerpanie
úveru neobsahuje, pretože takéto podmienky ani dojednávané neboli. Avšak aj pri výklade tvrdenom

žalobcom o tejto náležitostí je z vyššie uvedeného zrejmé, že jeho závery sú podľa žalovaného mylné
a skutkovo nesprávne (keďže ustanovenie o spôsobe čerpania úveru, teda podľa žalobcu o spôsobe
vyplatenia sumy, uzavretá zmluva o revolvingovom úvere obsahuje). K tvrdeniu o chýbajúcom údaji o
termíne konečnej splatnosti úveru právny zástupca žalovaného uviedol, že ako podstatnú skutočnosť
je potrebné zdôrazniť, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa

na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej
listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo
spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo
súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7,. ods. 7.1 písm. g)

zmluvných dojednaní). Podľa žalovaného zmluva obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru.
Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením, že v zmluve chýba údaj o počte, výške a termínoch splatnosti
splátok. Tu právny zástupca žalovaného uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny,
úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by

mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných
termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou
plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním
sumy úhrady na účet Veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda

celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne
na úrok. To znamená, že v prípade, ak sa splátkou uhrádza aj istina a úrok, nemá rozlišovanie danej
splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a
úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také
rozlišovanie význam malo, z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na

okamih splnenia záväzkov. Podľa žalovaného, zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku
splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch a nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (vo vyššie
spomenutom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Právny zástupca žalovaného má za to, že
zmluva obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko

ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné
vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch aj z jej ustanovení. Osobitne
to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1 smernice. Bližšie dôvody vyjadrenia v spise na č. l. 28-32. K
vyjadreniu žalovaný priložil aj listinný doklad označený ako údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch, stav ku dňu 30.03.2012 (č. l. 33). Obdobné dôvody uvádza žalovaný aj vo vyjadrení, ktoré bolo
súdu doručené dňa 29.04.2016 ( č. l. 35-42 spisu), ku ktorému doložil aj rovnaký listinný doklad ako sa
nachádza na č. l. 33 spisu.

5.5. Právny zástupca žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu

17.01.2018, kde (okrem iného) podal aj návrh na zmenu žaloby, tak ako je uvedené v odseku 2, o ktorom
súd už rozhodol. K námietke miestnej príslušnosti uplatnenej žalovaným žalobca uviedol, že absolútne
nesúhlasí s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I, nakoľko pri postúpení veci by konajúci
súd postupoval v rozpore so zákonom. Uvedené je odôvodnené tým, že pri uzatváraní predmetnejzmluvy o úvere žalovaný jednoznačne konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti, pričom žalobkyňa naopak pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej
podnikateľskej činnosti nekonala. Predmetná úverová zmluva je teda z uvedeného dôvodu jednoznačne

spotrebiteľskou zmluvou. Na túto zmluvu, ako i na právne vzťahy ňou založené je preto nevyhnutné
aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že právo vybrať si súd príslušný
na rozhodnutie sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy je jedným zo základných procesných
práv spotrebiteľa, ktoré by mu svojim postupom konajúci súd odňal, ak by postúpil vec na prejednanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I. Zároveň v uvedených intenciách žalobkyňa poukázala
na to, že pre naplnenie úloh v oblasti ochrany spotrebiteľa je účelné, ba až nevyhnutné, umožniť
spotrebiteľovi domáhať sa svojej ochrany a nárokov na svojom všeobecnom súde vo všetkých sporoch,
ktoré majú akýkoľvek základ v spotrebiteľskej zmluve. Takéto závery žalobcu sú potvrdené konštantnou
judikatúrou, na ktorú žalobkyňa vo svojom podaní odkázala. Ďalej uviedla, že Zmluva obsahuje väčšie
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré

sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a
hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. K výške
odplaty poskytnutého úveru uvádza, že v prejednávanom prípade jej výška dosahuje mieru 70,02 %,
čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6) OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, a to
tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení napáda právne
závery žalobkyne o neprijatí návrhu na uzavretie zmluvy, čo odôvodňuje tým, že údaj o hodnote RPMN
nemôžebyťvýsledkomdohodyzmluvnýchstrán.Suvedenýmtvrdenímžalovanéhožalobkyňanesúhlasí
a poukazuje na to, že obligatórne údaje obsiahnuté v predmetnej úverovej zmluve (v bode 6) boli do
zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne, pričom niektoré údaje

doplnené do bodu 6 sa navyše líšia od údajov obsiahnutých v bode 5 úverovej zmluvy. V zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2) Občianskeho zákonníka sa prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny považuje za nový návrh. Tu žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že
po zaslaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola táto žiadosť doplnená o údaje v bode 6 a
takisto došlo k zmene niektorých údajov. Na základe týchto zmien tak došlo k poskytnutiu úverového

produktu žalobkyni, ktorý však je pre ňu nevýhodnejší, než poskytnutia ktorého sa podanou žiadosťou
domáhala. Práve toto doplnenie údajov do bodu 6 predmetných zmlúv žalobkyňa považuje za prijatie
návrhusdodatkami,ktorésapovažujealezanovýnávrhvzmysleustanovenia§44ods.2)Občianskeho
zákonníka. Nakoľko v prejednávanom prípade došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy (tým že
návrh na uzavretie zmluvy bol doplnený a zmenený), nemohlo tak dôjsť k platnému uzavretiu tejto

úverovej zmluvy, pretože zmena návrhu je považovaná za nový návrh a táto nebola druhou zmluvnou
stranou prijatá. V zmysle uvedeného preto je žalobkyňa aj naďalej toho názoru, že v prípade predmetnej
úverovej zmluvy nedošlo k jej platnému uzavretiu. Žalobkyňa navyše poukázala na to, že údaj o
hodnote RPMN je v predmetnej úverovej zmluve uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa.
Uvedené zdôvodnila tým, že v bode 6 predmetnej Zmluvy ako aj v Oznámení veriteľa o schválení

úveru dlžníkovi k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere žalovaný uvádza, že hodnota RPMN
dosahuje úroveň 68,78 %. Takého ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného,
nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje v prípade tejto zmluvy úroveň až 93 %. Žalobkyňa má
zato, že žalovaný úmyselne vo svojich zmluvách, ktoré predkladá neinformovaným spotrebiteľom,
uvádza nižšie hodnoty RPMN, nakoľko neinformovaný spotrebiteľ bez príslušného vzdelania ich výšku

nevie posúdiť a výhodnosť poskytovaných úverov posudzujú práve podľa takýchto údajov. Ak by
žalovaný v predmetných zmluvách uviedol skutočnú výšku RPMN, mnoho spotrebiteľov by s ním
zmluvu neuzavrelo. Takýmito praktikami sa žalovaný snaží účelne získať majetkový prospech od svojich
klientov. K absencii obligatórnych náležitostí Zmluvy žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 9 ods.
2) zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného jasne vyplýva, že nepostačuje ak vo
výške je uvedený len súhrnný počet všetkých splátok a súhrnná výška splátky. Naopak je potrebné,
aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku počet a termíny splátok úrokov a

taktiež výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov. Uvádzanie takéhoto členenia v spotrebiteľskej
zmluve je významné najmä z toho hľadiska, že pomáha spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť ponúkaného
úveru a jeho prijateľnosť. Nakoľko spotrebiteľ častokrát bez právnického vzdelania nedokáže posúdiť
výhodnosť takých ponúkaných úverov a ich zmluvných podmienok, je potrebné, aby takéto údaje bolidopodrobna uvádzané v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný
uzatvára úverové zmluvy najmä so spotrebiteľmi, ktorí sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii. V
prípade, ak by takéto členenie nebolo v zmluvách uvádzané a tým pádom by spotrebiteľ nedokázal

posúdiť výhodnosť a prijateľnosť ponúkaného úveru, spotrebiteľ ako neinformovaná osoba by sa mohol
ľahko dostať do situácie, ktorá by pre neho mohla mať likvidačné dôsledky. Na základe uvedeného je
tak možné konštatovať, že všetky podmienky uvedené v § 9 ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch
majú význam pre ochranu spotrebiteľa a majú zabezpečiť jeho informovanosť a istotu v súvislosti s
poskytnutým úverom, a preto absencia ktorejkoľvek z týchto podmienok by bola na ujmu spotrebiteľa

a negovala by jeho ochranu sledovanú práve touto právnou úpravou. K chýbajúcemu údaju o termíne
konečnej splatnosti úveru žalobkyňa uviedla, že táto náležitosť je esenciálnou náležitosťou úverovej
zmluvy tak, ako to predpokladá aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tak má za to,
že takýto údaj musí byť uvedený v samotnej zmluve o úvere, nakoľko táto skutočnosť je explicitne
vyžadovaná zákonom ako všeobecne záväzným právnym predpisom. Výkladom tak možno dospieť k
tomu, že na to, aby bola táto podmienka splnená, nestačí ak je údaj o konečnej splatnosti uvedený v

Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale je potrebné, aby tento údaj obsahovala samotná
zmluva o úvere. Na základe absencie tejto obligatórnej náležitosti v predmetných úverových zmluvách
má žalobkyňa za to, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, tak ako to hovorí
zákon. K absencii údaju o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru žalobkyňa ďalej uviedla, že aj
tento údaj je podobne ako iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9

ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom tento musí byť obsiahnutý priamo v nej. Žalobkyňa má za to, že predmetná zmluva
o revolvingovom úvere aj napriek tvrdeniam žalovaného a jeho účelovej snahe zakryť tieto závažné
nedostatky zmlúv, ktoré ponúka spotrebiteľom v tisíckach prípadov, neobsahuje obligatórne náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je táto v zmysle ustanovenia § 11

ods. 1 bezúročnou a bezpoplatkovou. K dohode o zrážkach zo mzdy žalobca uviedol, že uzavretie
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere. Samotné uzatváranie dohody prebiehalo takým spôsobom, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
o úvere predložil spolu s touto zmluvou žalobkyni mnohé dokumenty, medzi inými aj túto dohodu o
zrážkach zo mzdy, pričom z konania žalovaného vyplývalo, že všetky tieto dokumenty sú súčasťou

samotnej zmluvy o úvere a bez podpísania niektorého z týchto dokumentov nebolo možné túto zmluvu
o úvere platne uzavrieť. Žalobca má za to, že možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy tak treba skúmať z objektívneho hľadiska, pričom nepostačuje zakotvenie takéhoto ustanovenia
do textu dohody. Žalobca navyše poukázal na skutočnosť, že samotný text predmetnej dohody výslovne
neustanovuje žiadnu možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť bez toho, aby bola uzavretá

zmluva o úvere. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje len vyhlásenie, že účastníci tejto
dohody ju uzatvárajú slobodne, vážne a súhlasia s jej ustanoveniami, avšak z tohto ustanovenia nie je
možné jednoznačne vyčítať, či uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je podmienkou uzavretia samotnej
úverovej zmluvy alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie takejto dohody o zrážkach zo mzdy
nebolo riadne dojednané. K samotnej dohode o zrážkach zo mzdy ďalej žalobkyňa uvádza, že jej

obsah nemohla nijako ovplyvniť, nemohla ho zmeniť ani vylúčiť niektoré jej ustanovenia. Samotné
zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníka dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej
sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku
poskytovateľa úveru, pričom bez uvedenia dlžnej sumy sa môže veriteľ hocikedy domáhať plnenia
prostredníctvom zrážok zo mzdy a v ľubovoľnej výške, ktorú si sám určí. Zároveň žalobkyňa poukazuje

na to, že k takýmto praktikám v praxi často aj dochádza najmä u žalovaného, ktorý sa prostredníctvom
obdobnej dohody o zrážkach zo mzdy domáha plnení v horibilných výškach, na ktoré navyše častokrát
nemá žiaden právny nárok, čím sa bezdôvodne obohacuje, ale najmä protiprávne a neprimerane
zasahuje do majetku svojich dlžníkov a znemožňuje im tým schopnosť zabezpečiť si svoje základné
potreby a potreby svojich rodín. Žalobkyňa ako spotrebiteľ si takýmto spôsobom (uzavretím dohody

o zrážkach zo mzdy) neprimerane zhoršila svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby
bola na to výslovne upozornená, resp. poučená o dôsledkoch uzavretia takejto dohody o zrážkach
zo mzdy. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom, a to z toho dôvodu,
že na jej základe si žalovaný môže samovoľne uplatňovať ním určenú výšky dlhu, ktorý eviduje voči
spotrebiteľovi (mnoho krát ide o dlh už neexistujúci vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť zmlúv

o úvere uzatváraných žalovaným so spotrebiteľmi) a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom
len samotnou vôľou žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy
môže tento s výkonom zrážok zo mzdy prestať. Týmto, na základe neobmedzenej vôle môže žalovaný
vymáhať od žalobkyne dlh, ktorý neexistuje, resp. dlh, ktorého výšku si sám určí. Bez akéhokoľvekobmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojimi príjmami ako
s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu. Na základe uvedeného tak žalobkyňa
považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú

pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa ďalej uviedla, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy bola
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka o. i. aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich. O neplatnosti obdobnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi
v mnohých obdobných prípadoch.

5.6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 05. 2018 uviedol, že námietka
žalovaného vo sfére miestnej nepríslušnosti súdu na konanie vo veci nesmerovala voči charakteru
uzatvorenej zmluvy a postaveniu žalobkyne, ale voči charakteru samotného procesného inštitútu
vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie nie je osobitne regulované pre oblasť
spotrebiteľských vzťahov. Jeho právna úprava je spoločná pre všetky súkromnoprávne vzťahy. Ak je

v zákone určitý inštitút upravený nielen všeobecne, ale aj s určitým špecifikami (napríklad pre oblasť
spotrebiteľských vzťahov), potom práve len v rozsahu tejto špecifickej úpravy je možné hovoriť o
„spotrebiteľskej“povahetejčastivzťahu,ktorýjetakoutošpecifickouúpravouregulovaný.Žalovanýďalej
poprel tvrdenia žalobkyne o neplatnom uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa jeho názoru
všeobecne platí, že pre to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené

právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné
ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už
pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné.
Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho
úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia:

„Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalobkyňa požiadala o úver v sume 960,- Eur, so
splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 51,44 Eur. Z bodu 6. vyplýva výška schváleného
úveru v sume 960,- Eur, pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 51,44 Eur. Z uvedeného vyplýva,

že tvrdenia žalobkyne o neuzavretí zmluvy v písomnej forme nie sú dôvodné. Návrh na uzavretie
zmluvy a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa navyše nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel
medzi uvedenými časťami je pritom iba v údaji o RPMN. Samotný údaj RPMN sa však dohodnúť
objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom
rade z právnej úpravy a tiež zo súdnej praxe. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by neurčil údaj RPMN

schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, teda by tento
údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol
hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon o
spotrebiteľskýchúveroch. Porušeniebyprávevyplývaloztoho,žebyuviedolrovnakúRPMNakoúdajne
„navrhla“ žalobkyňa v oboch zmluvných vzťahoch, pretože v takom prípade by takto určená RPMN

nebola vypočítanou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tvrdeniu žalobkyne, že termín konečnej
splatnosti nebol v zmluvných vzťahoch náležitým spôsobom špecifikovaný, nakoľko bol obsiahnutý iba
v oznámení žalovaného, žalovaný toto popiera, pretože v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon
podpísaná konajúcou osobou. Dátum splatnosti prvej splátky vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení

úveru, ako aj zo splátkového kalendára, ktoré v zmysle prejavenej vôle strán predstavujú neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oba dokumenty boli žalobkyni riadne doručované. Podľa
žalovaného sa žalobkyňa v reakcii na tvrdenia žalovaného snaží navodiť dojem, že uzatvorená dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola žalobkyňou vymienená, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a
neprimeranú požiadavku veriteľa, keď si bez vyplnenia dlžnej sumy a poučenia dlžníka chce nárokovať

plnenia, ktoré nemusia mať oporu v reálnom stave. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy patrí k tradičným
prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu
zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach
zo mzdy podľa žalovaného neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom
zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej

úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech
spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Tento predpoklad nebol v predmetnom
prípade podľa žalovaného naplnený. Žalovaný ďalej poukázal na nemožnosť aplikovania ustanovenia §
5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., pretože toto nebolo v účinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy as poukazom na nepravú retroaktivitu sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred účinnosťou novej
úpravy a preto požiadavka ohľadne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na § 5a ods.
1 uvedeného zákona je nedôvodná ( celé vyjadrenie v spise na č. l. 96 - 102).

6. Podľa § 41 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok ( ďalej
len „CSP“), súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania.

7.Podľa§42CSP, akjenámietkamiestnejnepríslušnostinedôvodnáaleboakniejeuplatnenávčas,súd
na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 19 písm. d/ CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,

v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania,

9. Podľa § 87 písm. f/ OSP účinného v čase podania žaloby, popri všeobecnom súde odporcu je na
konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej

zmluvy.

10. Žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu,
pretože mal zato, že aj keď spotrebiteľ mal bydlisko v obvode okresného súdu, zároveň bolo potrebné
aj aby sa jednalo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie však o spor súvisiaci s takouto zmluvou, ktorým

je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný navrhol
vec postúpiť Okresnému súd Bratislava I. Žalovaný ďalej po vyjadrení žalobkyne uviedol, že námietka
miestnejpríslušnostisavzťahujek uplatnenémunárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorénie
je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Súd má preukázané, že žalobkyňa podala
žalobu ešte za účinnosti OSP na okresnom súde Levice podľa vtedy účinného ustanovenia § 87 písm.

f/ s prihliadnutím na skutočnosť, že mala adresu bydliska v obvode okresného súdu. Z predmetu žaloby,
ktorým je jednak určovacia žaloba a jednak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je jednoznačné,
že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy spolu s ktorou bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo
mzdy s tým, že žalobkyňa má zato, že spotrebiteľskú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a
bezpoplatkov a keďže plnila nad rámec je poskytnutého plnenia, domáha sa aj vydania bezdôvodného

obohatenia. Súd má preukázané, že žalobkyňa mala adresu trvalého pobytu (bydliska) v čase podania
žaloby v obvode okresného súdu, pričom z obsahu žaloby je jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľský
spor vyplývajúci výlučne zo spotrebiteľskej zmluvy, posúdenie ktorých zmluvných podmienok tvorí
základ pre rozhodnutie o nárokoch žalobkyne. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného,
že nárok na bezdôvodné obohatenie nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a je nárokom len odvodeným

z ktorého dôvodu súd ani nepostúpil vec Okresnému súdu Bratislava I. Navyše by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania vec rozdeliť (keďže námietka miestnej nepríslušnosti smerovala len vo
vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia) a o určovacom nároku konať na okresnom súde
a len vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vec postúpiť inému súdu a to aj napriek
tomu, že v oboch prípadoch je pre posúdenie opodstatnenosti nároku potrebné sa zaoberať práve

spotrebiteľkou zmluvou. Súd preto vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti
okresného súdu ako nedôvodnú. Keďže však súd o vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti
nerozhodol podľa predpisov účinných v čase vznesenia tejto námietky, ako ani vec nebola postúpená
Okresnému súdu Bratislava I a s prihliadnutím na to, že následne došlo k zmene právnej úpravy, súd v
súlade s citovaným ustanovením § 42 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, zároveň uviedol

aj dôvody, pre ktoré považuje uplatnenú námietku za nedôvodnú a teda na takto vznesenú námietku
ani neprihliadol.

11. Podľa § 551 ods. 1 č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len OZ) , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.12. Podľa § 551 ods. 2 OZ , proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.

13. Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou.

14. Podľa § 40 ods. 1 OZ , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 52 OZ (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

22. Podľa § 2 písm. a), b) a c), zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu zpodmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z
podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje
banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie

na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 9 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu

vyplývajú z tohto zákona.

25. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy o
revolvingovom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

27. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že súčasne so zmluvou o
revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je síce spísaná na
samostatnom tlačive, to však nič nemení na skutočnosti, že nebola individuálne dojednaná, pretože
sa jedná o formulárové tlačivo vopred predpripravané, do ktorého boli už len vpisované údaje o sume

poskytnutého úveru. Tak ako pri zmluve o revolvingovom úvere, aj v prípade dohody o zrážkach zo mzdy,
táto bola podpísaná zo strany žalobkyne dňa 05.02.2013 a zo strany žalovaného až dňa 11.02.2013
pričom sa jedná sa o taký typ dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný ale nemá nárok.

28. V takýchto prípadoch sa žalobkyňa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície
subjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkom.Navyše,prizrážkachzomzdynie
je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie
aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej
zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou.
V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia.
Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje,
vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o

vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly
čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.29. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS
jej užitočného účinku.

30. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými
zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Za
účelom zabráneniu neprimeraným zrážkam zo mzdy, keďže žalovaný už požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy, žalobkyňa podala na okresnom súde aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia (podľa predpisov predchádzajúcej právnej úpravy), ktorému návrhu súd

vyhovel uznesením č. k. 9C/166/2015 - zo dňa 17.03.2015 a okrem iného druhým výrokom uložil
zamestnávateľovi žalobkyne zákaz vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne a to až do
právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2015.
Žalobkyni bola zároveň uložená povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej a to v lehote
30 dní, ktorú povinnosť si žalobkyňa splnila, žaloba bola podaná dokonca pred samotným nariadením

predbežného opatrenia už dňa 11.03.2015. Súd má ďalej preukázané, že zamestnávateľ žalovanej
postupnými zrážkami zo mzdy žalobkyne vykonal zrážky k 31.01.2015 už v sume 1.199,80 Eur s tým, že
zároveňuviedol,žecelkovýdlhk27.03.2013činí2.160,48Eur(č.l.9p.v.).Zďalšiehodokladu-aktuálny
stav splátok k úveru, vystavený zo strany žalovaného (č. l. 10) vyplýva, že žalobkyňa k 19.03.2015 mala
zaplatiť spolu sumu 1.235,95 Eur. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že zaplatila 1.234,56 Eur, rozdiel 1,39

Eur, čo podľa tohto dokladu predstavuje splátku zo dňa 19.03.2015 práve v sume 1,39 Eur.

31. Súd sa v prvom rade, vzhľadom k charakteru určovacej žaloby, musel predovšetkým vysporiadať
s otázkou naliehavosti právneho záujmu zo strany žalobkyne na podaní takejto žaloby. Žalobkyňa
reagovala na zmenu právnej úpravy CSP zmenou žaloby, ktorú súd pripustil. Po zmene žaloby sa už

nedomáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale sa domáhala určenia, že žalovaný
nemá nárok na vykonávanie zrážok zo mzdy. V zmene žaloby, čo sa týka naliehavosti právneho záujmu
žalobkyňa poukázala na čl. VIII podanej žaloby, v ktorom ako uvádza: „sa touto problematikou podrobne
zaoberá“ - č. l. 50. Súd však poukazuje na to, že čl. VIII žaloby obsahuje vyčíslenie uplatnených trov
žalobkyne. Žalobkyňa ale v čl. VI žaloby uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom

zasiahne do majetku žalobkyne a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu
súdom. Žalobkyňa ďalej odkazuje aj na neprehľadnosť, nečitateľnosť tejto dohody a s odkazom na
ustanovenie § 39 OZ má zato, že dohoda je neplatná. Na pojednávaní naliehavosť právneho záujmu
žalobkyňa zdôvodnila tým, že je potrebné zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy, ktoré zamestnávateľ
žalobkyni už aj vykonal a prestal ich vykonávať len v dôsledku už nariadeného predbežného (teraz)

neodkladného opatrenia.

32. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) CSP (predtým § 80

písm. c) OSP účinného do 30.6.2016) nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na
splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP (predtým § 80 písm. b) OSP účinného do
30.6.2016) (R 17/72). Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP (80 písm. c) OSP) je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty
v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých

určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho
vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi
jehoúčastníkmi.(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo137/96).Vdanomprípadejenepochybné,
že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy už aj reálne došlo k realizácii plnení v
prospech žalovaného, čomu ale žalobkyňa chce zabrániť s odkazom na neplatnosť, ako aj bezúročnosť

a bezpoplatkovosť zmluvy. Súd dospel k záveru, že práve určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty,
v ktorom sa žalobkyňa aktuálne nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením, že žalovaný
nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy, môže následne žalobkyňa
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy, kuktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na
vrátenie prípadných ďalších plnení, ktoré by si žalovaný cestou tohto inštitútu vymáhal aj ďalej.

33. Súd ďalej pristúpil k hodnoteniu žalobou napádanej Dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej
súladnosti s platnou právnou úpravou a teda jej platnosti, príp. neplatnosti v zmysle hmotného práva.
Podľa § 551 ods. 1 OZ, akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať zo zákona písomnú formu,
ktorá predpokladá podľa § 40 ods. 3 OZ existenciu dvoch náležitostí, a to a) písomnosti (spočíva v
tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b) podpis konajúcej osoby

( spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). Podpis
je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu. Písomný prejav platí až od podpisu s tým, že bez
podpisu sa písomný právny úkon považuje za neplatný (neúplný) právny úkon.

34. Činnosť právnickej osoby sa môže prejaviť len prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú buď
jej orgánom, alebo ktoré z iného právneho dôvodu za ňu konajú. Za obchodnú spoločnosť môžu v

občianskoprávnych vzťahoch konať aj zákonní zástupcovia uvedení v § 13, § 15 a § 16 Obchodného
zákonníka.

35.1. Čo sa týka podpisu dohody, ale aj zmluvy o revolvingovom úvere, žalobkyňa uviedla: „Ja som sa
dostavila do priestorov, kde ma zavolala pani S. (pravdepodobne sa tá pani takto volala, s určitosťou

to však uviesť neviem), ktorá so mnou podpisovala zmluvu ako aj dohodu. Na zmluve je však uvedené
meno M. Š., ktorý je synom osoby, ktorá so mnou uzatvárala zmluvu aj dohodu. Povedala mi, že papiere
sú na jej syna, ktorý sa venuje inej činnosti, a preto zmluvy podpisuje za neho ona (p. S.). Čo sa týka
osoby - M. Š. - k tejto sa ja bližšie vyjadriť neviem, asi mal doklady na to, aby takéto zmluvy uzatváral.
K uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že najskôr sa vypĺňali Zmluva a Dohoda, resp. aj iné papiere, ktoré

mi boli predložené na podpis, následne však bolo zistené, že pani sa pri vypĺňaní listinných dokladov
pomýlila, tieto roztrhala. Ja som potom podpísala prázdne formuláre s tým, že pani sa vyjadrila, že do
všetkých doplní požadované údaje. Neviem sa preto vyjadriť k tomu, že kto podpísal tak Zmluvu, ako
aj Dohodu zo zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného. Finančné prostriedky mi prišli následne asi na
účet, toto si však už presne nepamätám. Poskytnutý úver som si zobrala na súkromné účely.“

35.2. Z dohody aj zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že je uvedené, že žalovaný by mal byť
zastúpený X. Y. - č. l. 113 a 141.Osaba s menom M. Š., teda osoba na ktorú poukázala aj žalovaná vo
svojej výpovedi, je uvedená len na zmluve, bez jeho bližšej identifikácie v akom postavení je vo vzťahu
k veriteľovi - žalovanému. V tomto konaní teda nebolo zo strany žalovaného preukázané, kto v jeho

mene a na základe akej právnej skutočnosti uzatváral so žalobkyňou Dohodu o zrážkach zo mzdy ako
aj samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu výpisu z obchodného registra žalovaného však
bolo zrejmé, že sa nejednalo o jeho konateľa, keďže mená osôb uvedených vo výpise z obchodného
registra ako konateľ, sa na príslušných kontraktoch nenachádzajú.

36. S prihliadnutím na listinné doklady, ako aj na výpoveď samotnej žalobkyne, súd dospel k záveru, že
nebolo v tomto spore riadne a nepochybne preukázané, že neplatnosťou napádanú Dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) ako aj zmluvu o revolvingovom úvere, v mene žalovaného podpísala na to
zo zákona oprávnená osoba (t.j. jej štatutár, resp. iná osoba zákonom oprávnená kreovať prejav vôle
žalovaného ako právnickej osoby pri tomto právnom úkone), z ktorého dôvodu v konečnom dôsledku

predmetná dohoda nebola zo strany žalovaného platne podpísaná. Ak pri uvedených dokumentoch
absentoval podpis konajúcej osoby - žalovaného, nebola dodržaná písomná forma Dohody o zrážkach
zo mzdy , ako ani zmluvy o revolvingovom úvere, preto ich súd považuje za neplatné právne úkony.

37. Súd ďalej dodáva, že uvedenú dohodu je potrebné považovať za neplatnú aj pre neurčitosť jej

obsahu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v § 551 OZ
sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen
zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť dohody nastáva
okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej základe sa
pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré zamestnávateľ

pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky, pričom nie je
vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj neprípustné
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva)
je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdenía vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v
nej obsiahnutých po „ex offo“ preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými požiadavkami ochrany
spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

38. Súd z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zistil, že táto neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi -
žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti/zmluvy

o revolvingovom úvere čiastku vo výške 960,00 Eur s tým, že v prípade riadneho splácania mohol byť
žalobcovi poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Z uvedeného vyplýva, že dohoda len opisuje
možné spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým,
žetoutosúpohľadávkyspoločnostivočidlžníkovizabezpečovanédohodouasútvorenéúverom,vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním

uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré
vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, je neurčité, a teda
v zmysle § 37 ods. 1 OZ aj neplatné, pretože v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

39. Ako je už uvedené vyššie, aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej
listiny, no predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená
na predtlači žalovaného, a preto je nepochybné, že žalovaný ju používal pri mnohých právnych
vzťahoch, keďže do formulárovej predtlače boli len vpísané údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku

ktorému sa malo zabezpečenie vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo
predtlačené. Takáto dohoda svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť
pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 960,00 Eur
uvedená v čl. I dohody bola však uvedená len ako suma v súvislosti s budúcim poskytnutím úveru

na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s uvedením jej čísla. Neurčité je aj zmluvné
dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok, rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia
funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok
má rovnako za následok neplatnosť dohody ako celku. S poukazom na uvedené dôvody sa súd
nestotožňuje s obranou žalovaného a jeho námietky uvedené vo vyjadreniach považuje za nedôvodné.

40. Ako nedôvodnú námietku žalovaného súd považuje aj jeho argumentáciu, podľa ktorej na daný
prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.. účinného od 1.5.2014,
keďže dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 11.02.2013. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť,
že procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce

na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela zákona č.
250/2007 Z.z. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia
k úprave účinnej od 1. mája 2014, preto vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely
zákona č. 102/2014 Z.z.

41. V ustanovení § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v
prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa síce pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej
povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

42. Súd sa preto zaoberal dohodou o zrážkach zo mzdy aj z hľadiska jej možného posúdenia
ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o zrážkach zo mzdy
poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobcu, a tovymáhaním aj nad rámec dlžnej sumy istiny úveru a zákonných nárokov (príslušenstva), teda aj
takých plnení, ktoré žalovaný odvodzuje prípadne aj z neprijateľných podmienok uvedených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Za danej situácie jednoznačne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to práve v neprospech práv žalobkyni ako spotrebiteľa. Tu súd
zároveň poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok Oceáno Group Editorial a Salvar
Editorte C-240/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05 a ďalšie.

43.Vzhľadomkvšetkýmdôvodomuvedenýmvyššie,súdpretoprvýmvýrokomvyhovelžalobevovzťahu

k určeniu, že žalovaný nemá nárok na vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne.

44. Ako ďalšieho nároku sa žalobkyňa domáhala aj finančného plnenia vyčísleného v sume 412,70
Eur s príslušenstvom, keďže podľa nej žalovanému už plnila vo väčšom rozsahu na aký mal žalovaný
zákonný nárok. Z obsahu zmluvy, tak ako bola koncipovaná, bolo v konaní sporné, akú zmluvu
vôbec zmluvné strany uzatvorili, pretože revolvingové úvery predstavujú osobitnú skupinu úveru, ktorý

umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania
banku, nakoľko sú uzatvárané na dobu neurčitú. Ide najmä o produkty časovo ohraničené. Konečná
splatnosť sa pri revolvingových úveroch neuvádza z dôvodu, že úverový limit je poskytnutý na dobu
neurčitú. Žalobkyňa sa na pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že požiadala o úver v sume 960,00
Eur, ktorá suma jej bola poskytnutá s tým, že žalovaný si uplatnil nárok na poplatok v sume 138,14

Eur. Žiadne iné finančné prostriedky nechcela, pričom pri podpisovaní zmluvy jej nebolo vysvetlené,
čo znamená revolvingový úver. Ani sám žalovaný neuvádza, že by žalobkyni poskytol aj iné plnenie
okrem žiadaného úveru v sume 960,00 Eur. V konaní bolo teda preukázané, že žalovaný poskytol
žalobkyni len úver v sume 960,00 Eur s tým, že jej na účet (pravdepodobne na účet, žalobkyňa si
uvedené už presne nepamätala, avšak samotné plnenie zo strany žalovaného v konaní sporné nebolo)

zaslal sumu 821,86 Eur ( 960,00 Eur - 138,14 Eur). Uvedené nebolo spochybňované ani žalovaným.
Pokiaľ zmluva o revolvingovom úvere obsahovala aj údaj o poskytnutí tzv. čiastky revolvingu, k takémuto
plneniu však zo strany žalovaného nedošlo, čo nespochybňoval ani sám žalovaný (pravdepodobne
z dôvodu, že žalobkyňa riadne nesplácala úver, pričom z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že
ďalší úver v rámci tzv. revolvingu by žalobkyni mohol byť poskytnutý v prípade riadneho splácania).

S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobkyni bol poskytnutý len úver, ďalšie finančné prostriedky
žalobkyňa formou revolvingu nečerpala, nedochádzalo k opakovanému plneniu zo strany žalovaného
v rámci poskytnutého úverového rámca, súd preto posúdil Zmluvu, hoci nazvanú ako zmluva o
revolvingovom úvere, ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom zmluvnom vzťahu má žalobkyňa
postavenie spotrebiteľa z rovnakého dôvodu, ako súd uvádzal pri posúdení dohody o zrážkach zo

mzdy (fomulárový charakter, suma čerpaná na súkromné účely - zariadenie domácnosti a žalobkyňa
je v zmluve identifikovaná len rodným číslom). Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa v konečnom
dôsledku ani nebolo sporným. S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd podrobil zmluvu
kontrole zmluvných podmienok, za účelom zistenia, či zmluva má/nemá byť považovaná za bezúročnú
a bezpoplatkov, teda či spĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a/ až k / a r/ až

y/ a § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
45.1. Uvedeným preskúmaním bolo zistené, že v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 psím. f/), ktorý údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, a ktorý
nemožno vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru, dátumu splatnosti
poslednej splátky). Počet a termíny splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno

stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Súd sa preto nestotožňuje s obranou
žalovaného, že takýto údaj zmluva má s odkazom aj na oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktorý
podľa žalovaného mal byť doručovaný aj žalobkyni. Je pravdou, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru takýto údaj obsahuje - je ním deň 19.08.2016 (č. l. 9), avšak jedná sa o samostatnú listinu, ktorá
nie je podpísaná žalobkyňou, hoci s odkazom na čl. 7, ako uvádza žalovaný, by malo toto oznámenie

tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V konaní zároveň nebolo preukázané, či vôbec bolo toto oznámenie
žalobkyni aj doručené. Toto žalovaný dokonca ani netvrdil, len uviedol, že „bolo doručované“ o čom však
nepredložil žiaden doklad. Odhliadnuc od uvedeného, údaj o konečnej splatnosti úveru má obsahovať
samotná zmluva a nie ďalšie listinné doklady, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami.
45.2. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd ďalej preukázané, že žalovaný ako veriteľ určil výšku

mesačnej splátky len jednou sumou 51,44 Eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá
na istinu, na úroky a iné poplatky ( § 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby sa zároveň nestalo, že veriteľ si voči dlžníkovi budeuplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Za takto formulovanej sumy splátky, len 51,44 Eur, rovnako
nemožno súhlasiť so žalovaným, že zmluva takýto údaj obsahuje.
45.3. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v zmluve uviedol aj nesprávnu výšku ročnej

úrokovej sadzby úveru, keď uviedol výšku 70,02 %, pričom správna výška ročnej úrokovej sadzby v
danom prípade zodpovedá výške 31,80 %. K uvedenému záveru súd dospel vykonaním prepočtu na
stránke tak, že boli zadané údaje zo zmluvy, teda suma,
ktorá bola žalobkyni skutočne poskytnutá - 821,86 Eur, suma ktorú mala žalobkyňa uhradiť - 2.160,48
Eur v počte 42 - dvoch mesačných splátok. Ak zmluva obsahuje nesprávny údaj o úrokovej sadzbe,

možno mať zato, že tento údaj v zmluve absentuje. (§9 ods. 2 písm. i/)
45.4. V zmluve je zároveň uvedený aj nesprávny údaj o RPMN, ktorú žalovaný vyčíslil 70,02 % ( v
žiadosti) a 68,78 % (v údajoch o schválenom revolvingovom úvere), pričom pri vyššie uvedených
údajoch je RPMN až vo výške 93,00 %, čo bolo rovnako zistené na citovanej internetovej stránke, ako
aj na stránke www.kalkulačka.sme . (výška úveru: 960,00 Eur, pravidelná
splátka 51,44 Eur, počet splátok 42 a dodatočný náklad 138,14 Eur). RPMN vo výške 70,02 % by bolo

len za predpokladu, že by jej bola skutočne poskytnutá sumy 960,00 Eur, bez dodatočného nákladu.
Žalobkyňa by pri uvedených splátkach ( 51,44 Eur x 42 ) zaplatila síce sumu uvedenú v zmluve -
2.160,48 Eur, avšak nákladom žalobkyne je aj poplatok v sume 138,14 Eur, na ktorý bolo potrebné tiež
prihliadnuť a teda celkové náklady žalobkyne boli až 2.298,62 Eur. Z uvedeného dôvodu je preto RPMN
v zmluve uvedené nesprávne, v neprospech spotrebiteľa vzbudzujúce dojem, že spotrebiteľ má platiť

menej, ako v konečnom dôsledku zaplatí.
45.5. S prihliadnutím na absentujúce údaje v zmluve, ako aj nesprávny údaj o RPMN, je potrebné zmluvu
považovať za bezúročnú a bezpoklatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských
úveroch(vzmluveniejeuvedenákonečnásplatnosťúveru -§9ods.2písm.f)zákonaospotrebiteľských
úveroch, absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzby - § 9 ods. 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa

ako aj rozpis mesačných splátok - § 9 ods. 2 písm. k) a údaj o RPMN je nesprávny, v neprospech
spotrebiteľa).

46.1. Z vykonaného dokazovania má súd ďalej preukázané, že žalobkyňa ako dlžník podpísala a
vyplnila (resp. osoba ktorá vypĺňala zmluvu, za predpokladu, že je pravdivé tvrdenie o tom, že žalobkyňa

podpísala následne len prázdne formuláre) body 1 - 5 žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvigového typu dňa 05.02.2013, ako jednostranného právneho úkonu, ktorý je písomným návrhom
na uzatvorenie zmluvy. Následne zo strany žalovaného mal byť návrh podpísaný dňa 11.02.2013
a zároveň bol vyplnený aj bod 6 predmetnej zmluvy (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere
revolvigového typu) a vystavené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím

návrhu a teda uzatvorením zmluvy. Nakoľko však uzavretie zmluvy, žiadosť a prijatie návrhu - bod 6
a oznámenie veriteľa o schválení úveru nie sú totožné s návrhom, líšia sa v údaji o RPMN pre úver,
pričom návrh obsahuje výšku RPMN 70,02 % a údaje o schválenom revolvingovom úvere údaj 68,78 %
( rovnako je uvedený odlišný údaj o RPMN pri revolvingu, čím sa však súd nezaoberá, pretože z tejto
časti zmluvy k plneniu nedošlo), ako aj v časti 6 je uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z

omeškania vo výške 5,75 %, ktorý údaj žiadosť neobsahuje vôbec, nemožno teda hovoriť o akceptácií
návrhu žiadosti zo strany žalovaného, ale o novom návrhu, ktorý by mal byť dlžníkom písomne prijatý
alebo odmietnutý (§44 OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by dlžník (žalobkyňa) následne urobil
ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovaného prijal. Súd teda na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemá preukázanú existenciu dvoch platných

vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver (v
danom prípade je právne bezvýznamné, že či zmena týchto údajov bola v prospech alebo neprospech
spotrebiteľa)atedavdôsledkunedodržaniaobligatórnejpísomnejformyzmluvyospotrebiteľskomúvere
je táto neplatná (§ 9 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 OZ).

46.2. Zmluvu je potrebné považovať za neplatnú aj pre rovnaké dôvody ako sú uvedené vo vzťahu k
dohode o zrážkach zo mzdy v bodoch 33-36 rozsudku (podpis žalovaného).

47. Súd teda uzatvorenú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma,
pričom ak by aj táto zmluva bola platná, súd zároveň vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a

bezpoplatkov.

48. Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sume 412,70 Eur
súd preto žalobu považuje rovnako za dôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa plnilažalovanému nad rámec sumy jej poskytnutej, uvádza, že plnila sumu 1.234,56 Eur (k tomuto viď aj
odsek 30 rozsudku), potom po odpočítaní sumy, ktorá bola žalobkyni zo strany žalovaného skutočne
poskytnutá: 821,86 Eur, rozdiel predstavuje práve žiadanú sumu 412,70 Eur, na ktorú žalovanému

už nevznikol zákonný nárok, vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj k neplatnosti
zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie v
žalovanej sume v zmysle ustanovení § 451 ods. 1,2 OZ, podľa ktorých kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd preto žalobe vyhovel aj v tejto
časti.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

50. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Súd má ďalej za preukázané, že žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na dobrovoľné
plnenie v žalobe uplatneného nároku a to v lehote do 10.03.2015 ( e - mail na č. l. 5). Žalovaný
na predmetnú výzvu žalobkyne nereagoval. Ak si žalobkyňa uplatnila nárok na plnenie od 11.03.2015

uplatnila si ho v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a v správnej výške (základná sadzba
ECB ku dňu omeškania bola vo výške 0,05 % + 8 percentuálnych bodov, je žiadaný úrok z omeškania.
Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd rozhodol zároveň aj o náhrade trov

konania. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd v danom prípade aplikoval ustanovenie §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

56. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, žalobkyňa podala zároveň aj návrh na nariadenie (vtedy)
predbežného opatrenia, ktorému návrhu súd vyhovel. V uznesení o nariadení neodkladného opatrenia
súd síce uložil žalobkyni povinnosť podať návrh vo veci samej, ale ako je uvedené vyššie, návrh vo veci

samej už podaný bol pred samotným nariadením predbežného opatrenia (návrh podaný dňa 11.03.2015,
predbežné opatrenie je zo dňa 17.03. 2015). Z vyššie uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie bolo
nariadené po začatí konania s tým, že povinnosť v ňom uložená bola viazaná na ukončenie konania vo
veci samej (v danom prípade tohto konania).

57. Podľa § 335 CSP, (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací
súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu
zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3)

Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví,
či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

58. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.59. S poukazom na uvedené, keďže súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, o neodkladnom opatrení
nerozhodoval s tým, že k jeho zániku dôjde po právoplatnosti tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).