Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202224
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0020202224.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. Š.,
nar. X.XX.XXXX, v odvolacom konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov matky PaedDr. D. Š. E.H., PhD., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č.
XX, t. č. bytom S., ul. Z.. M. č. X a otca K. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č. XX, t. č. bytom K., ul. G. č.

X, za účasti starých rodičov I. Š., nar. X.X.XXXX a S. Š., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K., ul. G. č. X,
v konaní o zákaz styku o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 2P/77/2020-23 zo dňa 5.6.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal starým rodičom stýkať sa s maloletým P..

2. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že rozsudok
(správneuznesenie-pozn.odvolaciehosúdu)považujezavecnenesprávnya navrhuje,abyhoodvolací
súd zmenil tak, že jej návrhu vyhovie v plnom rozsahu. To všetko preto, aby frustrácia maloletého z
nekvalitných rozhodnutí nerástla. Pred napísaním návrhu bola presvedčená, že syna treba presviedčať,

aby sa stretával so starými rodičmi, ale po zvážení všetkých v napadnutom uznesení uvedených
argumentov jej vyšlo rozumné, že syn nemá starých rodičov rád, čo jednoznačne vyplýva z jeho
prednesov po príchode domov zo stretnutia konaného formou návštevy u starých rodičov. Maloletý
veľmi alergicky reaguje na to, že starí rodičia sa mu vtierajú do priazne a rôznymi hračkami sa ho
snažia pritiahnuť k sebe. Zdôraznila, že po príchode domov od nich je synovo správanie depresívne
až zarážajúco kruté voči tomu, že tam musel ísť a všelijakými pokusmi o akože „hranie“ sa s ním mu

robia prekážku a nervy pre ich podlizovačné správanie a nútenie robiť to, čo starí rodičia chcú. Práve z
popísaných vecí jej po zamyslení a zvážení synom popisovaných hrubých rysov so starými rodičmi vyšlo
opačne ako súdu prvej inštancie rezumé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný
a bol by aj zákonný, keby si súd osvojil jej návrh odprezentovaný faktami a dôkazmi. Najmä potrebu
šťastia pre syna. Pripomenula, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, čo na to dieťa,
keďže ono samo tvrdo odmieta stretávať sa so starými rodičmi. Pokiaľ sa týmto stretnutiam nezabráni,

je ohrozený zdravý vývoj dieťaťa. Ďalej uviedla, že nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby predkladala
dôkazy, ktoré nemá k dispozícii s ohľadom na to, že pri stretnutiach nie je prítomná a musí vychádzať
len z poznatkov, ktoré prezentuje syn po návrate od starých rodičov. Podľa nej je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné, pretože nie sú vysvetlené rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých
sa to ktoré skutkové zistenie robí. Poukázala na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej rozhodnutie nie je
preskúmateľné predovšetkým v prípade, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Uviedla, že rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. V prílohe odvolaniapredkladá vyjadrenie, ktoré predkladala v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P/115/2019 zo
dňa 11.6.2020, upovedomenie o začatí trestného stíhania, v ktorom je dôvodne podozrivá S. Š., pričom
sú voči nej toho času začaté dve trestné stíhania vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa

§ 360a Tr. zákona.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v súčasnosti prebieha rozvodové konanie, kde čakajú
na znalecké dokazovanie z oblasti psychológie, má záujem o striedavú starostlivosť o maloletého. Pokiaľ
sa matka domáha úplného zákazu styku maloletého so starými rodičmi z dôvodu jeho zdravotných

problémov, jeho zdravotné problémy sa začali prejavovať v decembri 2019, kedy si sám všimol, že syn
intenzívne klipká očami, na čo matku aj upozornil, aby s ním navštívila lekára. Zdôraznil, že od júla do
decembra 2019 bol jeho kontakt so synom minimálny, a to trikrát do mesiaca po dve hodiny v detskej
herni za prítomnosti matky. Dieťa bolo v tej dobe vytrhnuté z prostredia, v ktorom dovtedy žilo, zo dňa
na deň prišlo o prirodzený kontakt s ním. Bolo evidentné, že pre dieťa bolo prežívanie týchto okolností
náročné, ich stretnutia často končili jeho plačom, keďže zle znášal ich odlúčenie. V decembri 2019 na

základe zmeneného uznesenia Krajského súdu v Košiciach, odkedy už môže so synom tráviť viac času,
ho začal brávať na výlety a prirodzene aj k starým rodičom, kde momentálne býva, keďže za okolností,
kedy mu matka maloletého v ich spoločnom dome v obci Q. v mesiaci júl vypla vodu a elektrinu a začala
robiť schválnosti, bol nútený túto nehnuteľnosť opustiť. Uviedol, že syn mal k jeho rodičom vypestovaný
pekný prirodzený vzťah, nikdy dovtedy neregistroval jeho údajný odpor k nim, od mesiaca december

2019 však začal používať v ich prítomnosti nevhodné slová ako debil a pod. Keď sa ho opýtal, prečo
tak škaredo rozpráva, odpovedal mu, že aj mamka sa tak vyjadruje o jeho rodičoch, dokonca mu v ich
domácnosti zakazuje jesť. Podľa neho je päťročný P. nevhodným spôsobom manipulovaný a interpretuje
len frázy, ktoré počuje od svojej matky a jej okolia. Poukázal na to, že doposiaľ podal na Okresný
súd Michalovce už niekoľko návrhov na výkon rozhodnutia, pretože matka nerešpektuje ani len styk

upravený neodkladným opatrením a podstatnú časť stykov už zmarila.

4. Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a spravodlivé. Pokiaľ ju matka v odvolaní opisuje ako človeka trpiaceho vážnou duševnou
chorobou, súdu predložila potvrdenie od svojej ošetrujúcej lekárky, kde je stanovená diagnóza epizódy

ľahkej depresie, na ktorú je liečená a ktorá súvisí s jej vážnym autoimunitným ochorením - systémovým
lupusom, v žiadnom prípade netrpí mánio depresívnou poruchou, ako tvrdí matka, ktorá vedome uvádza
dezinformácie, aby jej ako človeku poškodila. Svojho vnuka má veľmi rada a nevie si predstaviť, že by
ho viac nemohla vidieť. Aj teraz ho s manželom vidia len sporadicky, keďže ich syn s ním chodí na výlety
a snaží sa mu aktívne vyplniť program. V ich prítomnosti je vnuk spokojný a šťastný, len občas používa

nevhodné slová. Často krát sa pýta „babka, kedy budem u vás spinkať“. Je pre ňu nepochopiteľné, koľká
zlomyseľnosť, nevraživosť a pomstychtivosť sa naakumulovala v matke, ktorá sa správa ako výlučná
majiteľka maloletého a nezamýšľa sa nad tým, že jeho neurologické problémy môžu byť spôsobené
hlavne jej konaním, ktorým zo dňa na deň odtrhla syna od otca.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rodinou maloletého dieťaťa pracujú
dlhodobo na základe vypracovaného plánu sociálnej práce. Matka počas vykonaného pohovoru uviedla,
že maloletý P. jej hovorí, že nechce chodiť k starým rodičom. Aj napriek tomu rodičia a brat otca
prichádzajú na stretnutie s maloletým. Otec kolíznemu opatrovníkovi potvrdil, že maloletý odmieta styk
s jeho rodičmi, zároveň podotkol, že tento styk sa realizuje za jeho prítomnosti. Vzhľadom k tomu, že

prebieha konanie o rozvod manželstva, kolízny opatrovník je toho názoru, že vzťahy medzi matkou a
otcom sú naštrbené, čo sa prejavilo v správaní maloletého. Má za to, že dieťa má právo na zachovanie
vzťahov so starými rodičmi ako aj právo na zachovanie rodinných zväzkov. Starí rodičia zo strany otca sú
pre dieťa blízkymi osobami, najbližšími po otcovi, preto majú právo na stretávanie sa, pričom stretávanie
je bezpochyby v záujme maloletého.

6. Starý otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože matka neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia v súlade s jej návrhom.

Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť navrhovateľom hodnoverne
osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencia skutočností
odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom

a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky
vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo
osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v

spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi
konania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že záujem maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať so
subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom posúdenie najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou. Pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné
vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z článku 8 ods.

1vyplýva,žedieťamáprávonielennazachovanievzťahovsosvojimirodičmi,aleajprávonazachovanie
svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Zároveň
Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení
orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami podľa článku 5,
to znamená je v záujme dieťaťa, pri zohľadnení individuálnych okolností rodiny, vytvorenie podmienok

pre pravidelný kontakt dieťaťa so svojimi starými rodičmi, pričom za vytvorenie takýchto podmienok je
zodpovedný v prvom rade rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo
zákaze styku maloletého dieťaťa s blízkymi príbuznými sa použije primerane ust. § 25 ods. 3 Zákona o
rodine, ktoré sa týka styku maloletého dieťaťa s rodičmi. Zákaz, prípadne obmedzenie styku, je možné,
iba ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a možno k nemu pristúpiť len za podmienok daných

ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Tak ako rodič má právo na starostlivosť o dieťa, má aj dieťa právo na
starostlivosť zo strany svojich rodičov a zároveň na pravidelný kontakt s rodičmi ako aj blízkymi osobami.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že styk otca s maloletým P. je upravený neodkladným opatrením
Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/126/2019-25 zo dňa 4.7.2019 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Košiciach č.k. 7CoP/177/2019-175 zo dňa 7.11.2019 tak, že do právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je otec
oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a nedeľu vždy v čase od 10.00 hod. do 18.00
hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. Uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 7.11.2019 bola rodičom dieťaťa zároveň uložená povinnosť podrobiť sa odbornému

poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce po dobu troch mesiacov. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že matka sa už návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Michalovce v konaní 2P/21/2020
dňa 31.1.2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedzenie styku otca s
maloletým dieťaťom tak, že styk bude prebiehať bez prítomnosti jeho rodičov a len v meste Michalovce.

Uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/21/2020-44 zo dňa 6.2.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/51/2020-67 zo dňa 31.3.2020 bol návrh matky zamietnutý,
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie, resp. zmenu už nariadeného neodkladného
opatrenia. Matka dňa 19.5.2020 podala na Okresný súd Michalovce pod sp. zn. 2P/77/2020 návrh nazákaz styku starých rodičov s maloletým P. vo veci samej a spolu s ním opätovne návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu stretávania starých rodičov s vnukom, o ktorom
rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 5.6.2020. Odvolací súd dáva do pozornosti,

že matka svoj aktuálny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje totožnými skutkovými
okolnosťami ako v predchádzajúcom konaní Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/21/2020 v spojení s
konaním Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/51/2020, pričom ako hlavný dôvod uvádza neurotické
prejavy maloletého podľa nej spôsobené vplyvom starých rodičov zo strany otca. Na preukázanie svojich
tvrdení znova predložila správu psychologičky PhDr. H. zo dňa 23.1.2020, ktorá bola súdu známa už

v konaní 2P/21/2020, so záverom, že je vhodné, aby sa styk realizoval len s otcom. Matka taktiež
poukazuje na nález predmetnej správy, z ktorého podľa nej vyplýva vôľa maloletého dieťaťa nestretávať
sa so starými rodičmi. Prílohou aktuálneho návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako
aj jej odvolania proti napadnutému uzneseniu je zároveň ďalšia správa psychologičky PhDr. H. zo dňa
23.4.2020, v podstate totožná ako predchádzajúca, ktorá v závere poukazuje na potrebu citlivého a
jednotného prístupu k dieťaťu v stabilnom prostredí. Matka poukazuje na psychický stav starých rodičov

zo strany otca, ktorí podľa nej obaja javia známky psychickej poruchy a označuje ich ako psychicky
narušené osoby. V tejto súvislosti dáva do pozornosti správu psychiatričky MUDr. I. zo dňa 20.4.2020,
ktorá ako diagnózu starej matky uvádza epizódu ľahkej depresie. Matka však už v samotnom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje túto správu a obšírne rozvádza svoje subjektívne
teórie ohľadom psychického stavu starej matky.

13. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z
ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je reálne, aby vykonával rozsiahle dokazovanie,

prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania a preto tvrdenia matky o tom, že
neurotické prejavy maloletého P. majú byť spôsobené vplyvom podľa nej psychicky narušených starých
rodičov zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Pokiaľ matka poukazuje na dve správy
psychologičky PhDr. H., ani tieto nemôžu byť dostatočne relevantnými dôkazmi preukazujúcimi jej
tvrdenia, pretože psychologička zjavne vychádzala z jednostranných informácií poskytnutých matkou,

ktorá bola prítomná pri vyšetrení dieťaťa, pričom už po prvom vyšetrení dieťaťa vyslovila záver o
vhodnosti realizácie stretávania len s otcom. V konaní taktiež doposiaľ nebolo preukázané tvrdenie
matky o údajnom zlom psychickom stave starých rodičov, pretože jediným dôkazom nachádzajúcim
sa v spise je správa psychiatričky MUDr. I. zo dňa 20.4.2020, z ktorej vyplýva, že stará matka
má diagnostikovanú epizódu ľahkej depresie, pričom jej psychický stav je stabilizovaný. Pokiaľ ide

o argumentáciu matky, ktorou poukazuje na údajnú vôľu maloletého dieťaťa prezentovanú pred
psychologičkou, je potrebné podotknúť, že rozumové schopnosti dieťaťa vo veku piatich rokov mu
zjavne neumožňujú samostatne zhodnotiť, čo je pre neho vhodné a čo nie, pričom je všeobecne
známou skutočnosťou, že dieťa v útlom veku je výrazne ovplyvňované prostredím, v ktorom sa
nachádza a osobami, ktoré sú v jeho blízkosti a výchovne na neho pôsobia. Vzhľadom na výrazne

negatívny a konfliktný vzťah medzi samotnými rodičmi ako aj medzi matkou a starými rodičmi zo
strany otca manifestovaný aj pred maloletým dieťaťom je preto prirodzené, že dieťa preberá negatívne
emócie predovšetkým od matky. Je vysoko pravdepodobné, že keby na vyšetrenie k psychologičke
išiel s maloletým dieťaťom otec po určitom čase strávenom s ním, dieťa by prirodzene preberalo
jeho postoj k danej situácii. Odvolací súd zároveň dodáva, že vzhľadom k tomu, že na zistenie

všetkých rozhodujúcich skutočností sa vyžaduje vykonanie rozsiahleho dokazovania, opodstatnenosťou
skutočností uvádzaných účastníkmi konania sa bude zaoberať konajúci súd v konaní o zákaz styku
maloletého so starými rodičmi vo veci samej, prípadne v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v ktorom už bolo nariadené znalecké dokazovanie.
V súvislosti s odvolacou námietkou matky ohľadom nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého

uznesenia, nakoľko nemá náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd zdôrazňuje,
že na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku (§ 234 ods. 2 CSP) ak nie je ďalej
ustanovené inak, pričom „ďalej je ustanovené inak“ v § 236 CSP, a to že v písomnom vyhotovení
uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie
prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania

uznesenia. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a procesný postup súdu pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia je celkom zrejmé, že odôvodnenie takéhoto rozhodnutia nemôže
obsahovať náležitosti vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP (rozsudku), preto ani v tomto smere odvolacia
argumentácia matky neobstojí.14. Vzhľadom na to, že matka podaným návrhom neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil
s jeho odôvodnením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).