Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200233
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3518200233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.,
I. X/XX, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. nad V., B. XXX/XX, t.č.. ÚVV a ÚVTOS
Leopoldov, zastúpenému: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka so sídlom Nové Mesto nad Váhom,
Komenského7,ourčenievlastníckehoprávakmotorovémuvozidlu,naodvolaniežalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12C/4/2018 -190 zo dňa 16. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalurčenia,žeje
vlastníkommotorovéhovozidlazn.škodaOctaviaCombiDieselII09,2.0TDI,PDEleganceSpring,biela,
č. karosérie: TMBHE61Z5D2040332, r.v. 2012 a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že ho približne v lete 2015
kontaktoval pán V.r B., ktorý ho presvedčil, aby si podal žiadosť o úver s tým, že by po určitom čase
so súhlasom veriteľa postúpil práva a povinnosti z lízingovej zmluvy na pána B., resp. na tretiu osobu,
ktorú pán B., ako záujemcu o kúpu nájde a ktorá motorové vozidlá od žalobcu kúpi za takú kúpnu cenu,
aby pri predaji motorových vozidiel nebol žalobca stratový, s čím žalobca s dôverou v bezúhonnosť a
obchodné zručnosti pána B. súhlasil. Žalobca na základe uvedenej dohody uzatvoril s veriteľmi zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom za poskytnuté finančné prostriedky kúpil o. i. i motorové vozidlo, vo

vzťahu ku ktorému sa domáha určenia vlastníckeho práva (ďalej len „vozidlo“). Vlastnícke právo k
motorovým vozidlám zamýšľal previesť na tretiu osobu len za predpokladu, že neskorší nadobúdateľ
prevezme všetky práva a povinnosti z lízingovej zmluvy a že veritelia vyjadria s takýmto prevodom
vlastníctva predchádzajúci súhlas. Vlastnícke právo k vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy
č. 198/15 zo dňa 27.08.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a F. F. ako predávajúcim,
kúpna cena bola žalobcom financovaná prostredníctvom účelovo viazaného spotrebiteľského úveru od
Home Credit Slovakia, a.s., ktorá po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázala časť kúpnej

ceny (keďže akontácia za motorové vozidlo bola už zaplatená) na účet predávajúceho a so súhlasom
žalobcu si ako záložný veriteľ zriadila k motorovému vozidlu záložné právo, ktoré vzniklo dňa 27.08.2015
registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Dňa 17.09.2015 udelil žalobca pánovi
F. E.éšovi nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Cabaj - Čápor plnomocenstvo na zastupovanie jehoosoby, domnievajúc sa, že ho splnomocňuje na vykonanie všetkých úkonov spojených so zmenou
držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel SR, konkrétne na prihlásenie vozidla na
svoje meno (na meno žalobcu). V plnomocenstve bolo uvedené, že žalobca ho splnomocňuje za účelom

predaja a uskutočnenia všetkých právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom
inšpektoráte polície SR (odhlásenie, prihlásenie a iné zmeny) na žalobcovom vozidle Škoda Octavia.
Ako sa žalobca neskôr dozvedel, pán E.éš na základe plnomocenstva previedol vlastnícke právo k
uvedenému vozidlu na žalovaného a takisto na jeho základe vykonal zmenu v evidencii vozidiel vo forme
odhlásenia žalobcu ako vlastníka a prihlásenia žalovaného ako nového vlastníka tohto motorového

vozidla. Kúpnu cenu za prevod vlastníctva k motorovému vozidlu vo výške 7.450,- Eur prevzal pán E.
(čo vyplýva zo zápisnice ORPZ v Novom Meste nad Váhom o výsluchu svedka zo dňa 07.11.2015),
pričom pán E. túto kúpnu cenu nikdy žalobcovi neodovzdal. Žalobca sa neskôr dozvedel, že pán B.
údajne holduje hazardným hrám, výherným a hracím automatom a údajne obrovské množstvo peňažní
z jeho obchodov „utopil“ v tomto hazarde. Nie je jedinou takto zneužitou osobou, eviduje sa viacero
poškodených, ktorí boli podobne podvedení pánom B. vo vopred premyslenej a pripravenej schéme.

Žalobca sa bezodkladne po zistení prevodu jeho vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu pripojil
k trestnému oznámeniu pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktoré konanie je vedené
na OOPZ v Nitre. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o predaji motorového vozidla, kúpnu cenu za prevod
nikdy neobdržal. Až v priebehu trestného konania sa dozvedel, že kupujúcim bol žalovaný. Pán B.
splátky lízingu nesplácal, a teda žalobca zostal zaťažený nemalými splátkami lízingu. Žalobca si splnil

všetky svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a celý úver predčasne zaplatil. Dňa 01.03.2017
žalobca písomne oznámil žalovanému, že sa pripojil k trestnému oznámeniu a opätovne mu
dal na vedomie, že konanie pána E. ani dodatočne neschvaľuje a požiadal ho o súčinnosť. Žalovaný
žalobcu kontaktoval a oznámil mu, že trvá na tom, že je výlučným vlastníkom vozidla a nemá záujem
uzatvoriť dohodu o urovnaní sporu. Žalobca požiadal OR PZ v Nitre o vrátenie zaisteného motorového

vozidla, avšak žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že vlastnícke právo k vozidlu je sporné. Žalobca
považuje plnomocenstvo, ktoré dňa 30.09.2015 udelil pánovi E. za neurčité, nezrozumiteľné z dôvodu,
že v ňom nie je vymedzený jeho rozsah, bližšie nekonkretizuje vôľu žalobcu ako splnomocniteľa,
neurčuje rozsahu oprávnení splnomocnenca konať za žalobcu. Nie sú v ňom špecifikované podmienky,
za akých malo byť vlastnícke právo k vozidlu prevedené (napr. určenie kúpnej ceny za akú malo byť

vlastnícke právo prevedené, identifikácia kupujúceho atď.) a takisto neoprávňovalo p. E. na prevzatie
kúpnej ceny. Plnomocenstvo bolo zrejme zámerne formulované tak, aby žalobcovi ako laikovi ani
pri jeho opakovanom prečítaní nebolo zrejmé, za akým účelom ho vlastne udeľoval, či za účelom
vykonania zmeny držiteľa (resp. vlastníka) v evidencii vozidiel v podobe prihlásenia alebo odhlásenia
vozidla. Žalobca ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo, ktoré dňa 17.09.2015 udelil pánovi E., je

z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti absolútne neplatným právnym úkonom. Plnomocenstvo
zo dňa 17.09.2015 a takisto naň nadväzujúci právny úkon majúci za následok prevod vlastníckeho
práva k vozidlu sú neplatné aj z dôvodu rozporu s normami trestného práva. Žalobca bol pri udeľovaní
plnomocenstvauvedenýdoomyluohľadomjehoobsahu,nikdynesúhlasilstým,abyvlastníctvokvozidlu
bolo prevedené na žalovaného, resp. inú tretiu osobu. Žalobca na pojednávaní ďalej dôvodil tým, že

žalovaný nekonal s náležitou opatrnosťou, keďže ešte pred prevodom si mohol zistiť v Centrálnom
registri, či vozidlo nemá právnu vadu. Ak by žalovaný vykonal šetrenie zistil by, že vozidlo má právnu
vadu.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe kúpnej zmluvy č. 198/15

uzatvorenej dňa 27.08.2015 bolo prevedené vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu. Kúpna zmluva
bola uzatvorená medzi F. F. ako predávajúcim a žalobcom, ako kupujúcim za kúpnu cenu 12.490,-
Eur. Kúpna zmluva bola uzatvorená prostredníctvom Peter-auto, s.r.o., ako sprostredkovateľom predaja,
ktorý vyhotovil kúpnu zmluvu za predávajúceho na základe sprostredkovateľskej zmluvy č. 305/15. Pri
podpise zmluvy bola zaplatená záloha vo výške 3.747,- Eur. Z Matričného listu klienta - fyzická osoba zo

dňa 26.08.2015 vyplýva požiadavka žalobcu na uzatvorenie zmluvy č. SUA15/003523 so spoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s.. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. SUA15/03523 uzatvorenej dňa
26.08.2015 vyplýva, že bola uzatvorená medzi veriteľom Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom
žalobcom. Predmetom financovania bolo sporné motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových
služieb poskytovaných dodávateľom spoločnosťou Peter - auto, s.r.o.. Žalobcovi bol poskytnutý úver

vo výške 8.743,- Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť úver v 72-och splátkach, so splatnosťou prvej
splátky dňa 23.09.2015. Dňa 26.08.2015 záložný veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. a záložca - žalobca
uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva č. SUA15/03523 , pričom záložný veriteľ a záložca v
rovnaký deň uzatvorili úverovú zmluvu č. SUA15/03523, na základe ktorej sa záložný veriteľ zaviazal,že za splnenia podmienok uvedených v úverovej zmluve poskytne záložcovi úver na nákup sporného
motorového vozidla špecifikovaného v záložnej zmluve a záložca sa zaviazal úver s príslušenstvom a
za podmienok uvedených v úverovej zmluve záložnému veriteľovi vrátiť. Záložca zriadil záložné právo

v prospech záložného veriteľa na sporné motorové vozidlo za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi. Podľa protokolu o prevzatí predmetu financovania -
Úverová zmluva č. SUA15/003523 zo dňa 27.08.2018 dodávateľ spoločnosť Peter-auto, s.r.o. odovzdal
preberajúcemu žalobcovi predmet financovania, a to sporné motorové vozidlo, pričom momentom
prevzatia predmetu financovania sa stal jeho vlastníkom preberajúci, teda žalobca. Zo splnomocnenia

zo dňa 17.09.2015 udeleného v Nitre žalobcom F. E., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že bolo udelené „k
predaju a k uskutočneniu všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na
Dopravnom inšpektoráte Polície SR (odhlásenie, prihlásenie a iným zmenám na uvedenom motorovom
vozidle) na mojom vozidle.“ Podpis žalobcu bol overený dňa 17.09.2015 na Notárskom úrade v Nitre.
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2015 vyplynulo, že bola uzatvorená medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bolo sporné motorové

vozidlo za kúpnu cenu vo výške 7.450,- Eur. Kúpna zmluva bola podpísaná v zastúpení predávajúceho
F. E.. Z uznesenia OO PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-489/VYS-NM-2015 zo dňa 29.12.2017
vyplynulo, že dňa 30.10.2015 bolo po spornom motorovom vozidle vyhlásené pátranie z dôvodu, že
predmetné motorové vozidlo je predmetom trestného konania vo veci prečinu podvod podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona. Následne dňa 07.11.2015 o 12.45 hod. žalovaný po výzve dobrovoľne vydal

sporné motorové vozidlo. Konanie bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe na skutkovom základe, že osoba vystupujúca pod menom
F. E. sprostredkovala predaj vozidla bez vedomia a súhlasu žalobcu, majiteľa osobného motorového
vozidla, čím osoba vystupujúca pod menom F. E. uviedol žalovaného do omylu. Žalobca žiadal o
vrátenie zaistenej veci, pričom jeho žiadosti zo dňa 27.05.2016 nebolo vyhovené a sporné motorové

vozidlo uložené do úschovy v zmysle § 97 ods. 1 TP, pretože zo spisového materiálu jednoznačne
vyplýva, že si vlastnícke právo na motorové vozidlo uplatňuje spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.
a súčasne žalovaný. Žalobca podaním zo dňa 01.03.2016 oznámil žalovanému neudelenie súhlasu
s konaním splnomocnenca - pána F. E. a oznámenie niektorých skutočností spojených s prevodom
vlastníctva k spornému motorovému vozidlu - nesúhlas s konaním p. E.éša, oznámenie o podaní

trestného oznámenia, oznámenie o tom, že v plnomocenstve neboli špecifikované podmienky, za
ktorých malo byť vlastnícke právo k vozidlu prevedené. Pri výsluchu žalobca zotrval na svojom tvrdení,
že plnomocenstvo, ktoré udelil p. E., bolo osobitným (špeciálnym) plnomocenstvom, pretože jeho
vôľou a úmyslom pri jeho udeľovaní bolo splnomocniť p. E. výlučne na vykonanie všetkých úkonov
spojených s prihlásením vozidla na jeho meno. Žalobcom udelené osobitné plnomocenstvo nebolo

obmedzené dobou jeho trvania, a preto zanikli právne účinky plnomocenstva vykonaním úkonu, na
ktoré sa plnomocenstvo vzťahovalo - okamihom vykonania zmeny v evidencii motorových vozidiel,
ktorou k vozidlu nadobudol vlastnícke právo žalobcu. Pán E. jednoznačne prekročil rozsah oprávnenia
zastupovať žalobcu, keď vlastníctvo k vozidlu previedol bez vedomia a súhlasu žalobcu na žalovaného.
Pán E. uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu na vozidlo, ku ktorému nemal vlastnícke právo a nemal

ani oprávnenie ho scudziť, v dôsledku čoho nemohol ani vlastnícke právo k vozidlu previesť. Takto
uzatvorená kúpna zmluva je z tohto dôvodu v celom rozsahu od začiatku absolútne neplatná. Žalovaný
zotrval na svojom tvrdení, že kupoval motorové vozidlo v dobrej viere, keď podľa neho jeho povinnosťou
ako kupujúceho nie je preverovať obsah plnomocenstva, ktoré bolo riadne úradne osvedčené. Tvrdenia
uvádzané žalobcom o tom, že by podpísal plnomocenstvo za účelom prepisu motorového vozidla na

dopravnom inšpektoráte na svoju osobu je podľa neho zavádzajúce, nepravdivé. Zdôraznil fakt, že
žalobca bol v období od 28.08.2015 do 20.10.2015 vedený v evidencii motorových vozidiel ako vlastník.
Plná moc udelená žalobcom na splnomocnenca F.ala E. bola podpísaná dňa 17.09.2015 a v tento deň
bola aj úradne osvedčená. Žalovaný sa ďalej vyjadril tak, že nárok žalobcu nie je skutkovo ani právne
opodstatnený. Poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý bol oslovený p. B. za účelom kúpy a následného

predaja sporného vozidla, čím chcel žalobca dosiahnuť majetkový prospech, resp. finančný zisk z takto
zrealizovaného obchodu. Žalobca si za účelom kúpy sporného vozidla vzal účelový spotrebiteľský úver,
po nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu splnomocnil žalobca pána E.éša na predaj motorového
vozidla tretej osobe tak, aby došlo k vyplateniu spotrebiteľského úveru a dosiahnutia čiastočného zisku
zo zvyšnej časti kúpnej ceny po odpočítaní úhrady spotrebiteľského úveru. Žalobca podľa žalovaného

vo vyjadrení účelovo uvádza, že splnomocnil p. E. na prihlásenie vozidla na svoju osobu, nakoľko
zo samotného splnomocnenia jednoznačne vyplýva, že ho splnomocnil na „predaj a uskutočnenie
všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na dopravnom inšpektoráte
polície SR (odhláseniu, prihláseniu a iným zmenám na uvedenom vozidle). Z obsahu splnomocneniapodľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že p. E. bol žalobcom splnomocnený na predaj vozidla tretej
osobe a nie na prihlásenie na svoju osobu. Na základe tohto splnomocnenia a dohody žalobcu s p.
E. bolo auto ponúknuté na predaj prostredníctvom inzerátu, na ktorý žalovaný reagoval. Pri obhliadke

auta spísal žalovaný s p. E. v krčme kúpno-predajnú zmluvu v dvoch vyhotoveniach s dohodnutou
kúpnou cenou 7.450,- Eur, ktoré žalovaný p. E. vyplatil v prítomnosti svedka F. P.. Následne doma u p.
E. bol ofotený veľký technický preukaz, p. E. im odovzdal 1 ks kľúčov a žalovaný na vozidle odišiel do
NovéhoMestanadVáhom.Žalovanýsatakdomnieva,žežalobcasamaldomáhaťsvojhonárokutitulom
bezdôvodného obohatenia voči p. E., ktorý mu peniaze za predaj vozidla neodovzdal, tieto si ponechal

a na úkor žalobcu sa tak obohatil. Dôkazom toho, že žalobca mal úmysel motorové vozidlo kúpiť a
následne predať je aj vyjadrenie žalobcu v uznesení OR PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-489/
VYS-NM-2015 zo dňa 13.04.2018, z ktorého vyplýva, že na žalobcu malo byť prepísané sporné vozidlo
s tým, že následne bude do 2 - 4 mesiacov predané. Žalovaný uviedol, že so žalobcom uzatvoril riadnu
kúpnuzmluvu,ktoráobsahovalavšetkyzákonompredpísanénáležitostiaprejavvôležalobcu,resp.jeho
úmysel predať vozidlo bol zrejmý (čo vyplýva aj výsluchu žalobcu vyplývajúceho z unesenia OR PZ Nové

Mesto nad Váhom), keď kúpna zmluva obsahuje označenie kupujúceho, označenie predávajúceho,
predmet kúpy a kúpnu cenu). Zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a vlastnícke
právo prešlo na žalovaného momentom prevzatia motorového vozidla. Žalovaný je nesporne vedený
ako vlastník vozidla, ktoré nadobudol riadne na základe kúpnej zmluvy, zaplatením kúpnej ceny a
odovzdaním vozidla do dispozičnej sféry žalovaného. Zamietnutím žalobného návrhu dôjde k potvrdeniu

už existujúceho právneho vzťahu a vytvorí sa právny základ pre orgány činné v trestnom konaní.
Žalovaný počas celej doby odo dňa prevzatia vozidla toto užíval, zabezpečil jeho údržbu, nevyhnutné
opravy, za ktoré zaplatil 1.400,- Eur. Povinnosťou žalovaného ako kupujúceho nebolo preverovať obsah
plnomocenstva, ale naopak, práve žalobca mal byť osobou obozretnou, prezieravou, mal skontrolovať
a preveriť obsah plnomocenstva, ktoré podpisuje a ktorým udeľuje plnú moc tretej osobe na predaj

a prepis vozidla. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že došlo k prekročeniu oprávnenia pána E.éša
vyplývajúcemu z plnomocenstva (tzv. excesu), nakoľko žalobca si bol od začiatku jasne vedomý toho,
že vozidlo bude v priebehu 2 - 4 mesiacov prevedené na tretiu osobu, resp. ďalšiemu vlastníkovi za
čo žalobca obdrží odmenu, ktorá skutočnosť sa preukázal i v trestnom konaní. Taktiež sa nestotožnil
s tvrdením, že kúpna zmluva je ako právny úkon neurčitá, keďže obsahuje identifikáciu zmluvných

strán, predmetu kúpy ako aj kúpnej ceny. žalovaný riadne vozidlo prevzal, správal sa k nemu vlastník,
investoval do opravy a motorové vozidlo aj poistil.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods. 1, § 31 ods. 1,4, § 32 ods.
2, § 33 ods. 1,2, § 35 ods. 1,2,3, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe posúdenia

dôvodov a okolností, ktoré viedli žalobcu k podaniu žalobného návrhu, je daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení z dôvodu neistoty vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam a podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, pretože ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že plnomocenstvo
môže byť všeobecné (generálne), ktoré oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem

tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo špeciálne, ktoré je obmedzené len na určitý právny úkon.
V každom prípade, ale z plnomocenstva musí byť zrejmý obsah oprávnenia splnomocnenca konať
v jeho mene. Keďže plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým
zastúpený prejavuje svoju vôľu voči tretím osobám, že v plnomocenstve uvedená osoba má oprávnenie
zastupovať ho, pričom úkon zástupcu zaväzuje priamo zastúpeného. V konaní bolo preukázané, že

žalobca bol vlastníkom spornej hnuteľnej veci, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 27.08.2015 a bol vedený ako vlastník v evidencii motorových vozidiel. Z obsahu plnomocenstva
jednoznačne nevyplýva, že splnomocnenec bol oprávnený presne označenú hnuteľnú vec predať a
uskutočniťvšetkyúkonypotrebnékzmenevevidenciimotorovýchvozidiel.Vkonanínebolopreukázané,
žedošlokzrušeniuplnomocenstva.Jepotrebnépritomvychádzaťz§35ods.2Občianskehozákonníka,

kde právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykových vyjadrení, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ods.
3, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle možno urobiť

konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne legitímnym spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť
o tom, čo chcel účastník prejaviť. Žalobca v konaní tvrdil, že plnomocenstvo nevyjadruje jeho skutočnú
vôľu predať sporné motorové vozidlo, avšak v priebehu dokazovania nepreukázal, akým spôsobom
mal prejaviť svoju vôľu nepredať sporné motorové vozidlo, keď sám v plnomocenstve uvádza: „Kpredaju...“ a z vyjadrenia samotného žalobcu aj z jeho vyjadrení v rámci výsluchu na polícii vyplynulo,
že žalobca mal vôľu a úmysel nadobudnuté sporné motorové vozidlo v krátkej dobe po nadobudnutí
previesť na tretiu osobu. Žalobca nepreukázal, že splnomocnencovi mal dať iné pokyny vo vzťahu k

udelenému plnomocenstvu, neoznačil ani okolnosti, za ktorých k tomu malo dôjsť. Podľa § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom boli
naplnené podmienky zastúpenia na základe plnomocenstva podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
že pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. V prípade pána E.
nešlo o prekročenie právomoci vyplývajúcej z plnomocenstva, žalobca mu udelil oprávnenie predať

presne označené motorové vozidlo. Nebolo preukázané a ani neboli navrhnuté dôkazy za účelom
preukázania žalobcom tvrdenej inej vôle a úmyslu, ako sám vyjadril v udelenom plnomocenstve, ani to,
že žalovaný mal o prekročení oprávnenia pána E. vedomosť a pri kúpe vozidla nebol dobromyseľný.
Žalovaný nemal dôvod, ani neprejavil vôľu nebyť viazaný kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi ním
a p. E.éšom ako splnomocnencom. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak by pripustil, že
na základe plnomocenstva mala byť neskôr uzatvorená kúpna zmluva s treťou osobou, je na mieste

otázka, či boli naplnené všetky predpoklady jej uzatvorenia, či došlo k dohode o všetkých podstatných
náležitostiach kúpnej zmluvy. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že došlo k dohode o výške kúpnej ceny.
Žalobca by nikdy neudelil súhlas na predaj vozidla za akúkoľvek kúpnu cenu, navyše ešte za takmer
o polovicu nižšiu, než za akú ho kupoval, ani nie pred jedným mesiacom on sám. Podľa žalobcu pán
E.éš zneužil neurčito formulované oprávnenie v plnomocenstve a použil ho nielen na prepis vozidla,

ale aj predaj a na prevzatie kúpnej ceny od žalovaného, keď o uvedenom excese sa žalobca dozvedel
až z trestného spisu. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný pri zachovaní všeobecnej obozretnosti a
prezieravosti preveriť obsah plnomocenstva, na ktoré sa pán E. pri uzatváraní kúpnej zmluvy odvolával.
Predmetné tvrdenia žalobcu sú absolútne nelogické, pretože žalobca za reálnej situácie, keď už od
28.08.2015 bol vedený v evidencii motorových vozidiel, by udeľoval plnomocenstvom oprávnenie na

zápis sporného motorového vozidla do evidencie v prospech jeho osoby. Z vyjadrení žalobcu, ako aj
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca sa sám chytil do siete spôsobu svojho konania v
úmyslezískaťmajetkovýprospech.Súdmázajednoznačnepreukázané,žežalobcaprejavilvôľusporné
motorové vozidlo previesť v prospech tretej osoby. Z obsahu plnomocenstva jednoznačne vyplýva, že
žalobca splnomocnil p. E. na predaj motorového vozidla tretej osobe a nie na prihlásenie na svoju osobu,

vyplýva to aj zo samotnej formulácie textu udeleného plnomocenstva. Preto nemožno tvrdiť, že by bolo
plnomocenstvoabsolútneneplatné.Taktiežmalsúdprvejinštanciezato,žežalobcajeplnespôsobilý na
právne úkony, a preto nemožno akceptovať jeho argumentáciu o tom, že nevedel, netušil, alebo nechcel
predať motorové vozidlo. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sporné motorové vozidlo bolo ponúkané
na predaj na webovej stránke autobazár.eu, o ktorej skutočnosti žalobca musel vedieť, pričom žalobca v

priebehu konania danú skutočnosť ani nerozporoval. Záverom súd prvej inštancie poukázal na dôkaznú
povinnosť žalobcu. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd
bez návrhu dôkazy nevykonáva. Žalobca mal povinnosť preukázať dôvodnosť a opodstatnenosť ním
uplatneného nároku, avšak na základe vykonaného dokazovania, nemal súd za preukázané tvrdenia
žalobcu a ani v tomto rozsahu neboli podané návrhy na vykonanie dokazovania, a preto súd žalobný

návrh v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žaloba vo veci bola podaná
10.01.2018, prvé pojednávanie sa uskutočnilo až po písomnej urgencii 22 mesiacov po jej podaní.
Rozsudok bol vo veci vyhlásený 16.12.2019, žalobcovi bol doručený až dňa 19.02.2020, pričom mu
nebola oznámená existencia závažných dôvodov, pre ktoré by mala byť lehota na písomné vyhotovenie
rozsudku predĺžená. O vlastnícke právo k motorovému vozidlu sa vedie medzi stranami súdny spor,

počas ktorej doby je vozidlo zadržiavané políciou, nie je na ňom vykonávaná žiadna údržba, preto jeho
trhová hodnota neustále klesá. V tomto smere poukázal na prieťahy v prvoinštančnom konaní. Ďalej
namietal nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považoval za nedostatočné a
nepresvedčivé. V konaní nebolo preukázané, že žalobcom udelené plnomocenstvo oprávňovalo p. E. na
predajmotorovéhovozidlažalovanémuanadojednanieaprevzatiekúpnejcenyzaň.Súdprvejinštancie

sa nevysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré žalobca uviedol, najmä nie s otázkou, či bolo vlastnícke
právo prevedené na základe plnej moci, ktoré je dostatočne určitá, zrozumiteľná. Nevysporiadal sa
ani s otázkou, či kúpna zmluva bola platne dohodnutá s ohľadom na jej podstatné náležitosti ani so
skutočnosťou, že konanie p. B. a p. E. od počiatku smerovalo k poškodeniu žalobcu, a že voči p.B.yovi bolo začaté trestné stíhanie, pričom žalobca aj ďalšie osoby sa stali poškodenými trestným
činom pokračovacieho zločinu podvodu. Nepopieral, že už odo dňa 28.08.2015 figuroval v evidencii
motorových vozidiel ako vlastník motorového vozidla. Zdôraznil však, že o vykonaní zápisu v evidencii

motorových vozidiel nemal žiadnu vedomosť, nebol osobne požiadať ODI OR PZ Nitra o zápis do
evidencie. Preto s vedomím, že nie je zapísaný ako vlastník motorového vozidla v evidencii motorových
vozidiel, dňa 17.09.2015 udelil p. E. plnomocenstvo za účelom zapísania jeho osoby ako vlastníka
vozidla do evidencie motorových vozidiel. Tvrdenie žalobcu, že nepožiadal o zápis v evidencii vozidiel
potvrdzuje svedecká výpoveď p. E. v pred OČTK (viď str. 24 uznesenie o začatí trestného stíhania) a

svedecká výpoveď predávajúceho p. F. (str. 20 uznesenie o začatí trestného stíhania). Skutočnosť, že
plnomocenstvo bolo zo strany žalobcu udelené p. E. dňa 17.09.2015 nijakým spôsobom nepreukazuje
účelovosť konania žalobcu ani jeho zámer previesť motorové vozidla na inú osobu. Buď p. B. alebo
p. E. zariadili predpis vlastníka motorového vozidla v evidencii bezprostredne po uzatvorení kúpnej
zmluvy bez vedomia žalobcu, pričom z výpovede p. E. trestnom konaní vyplýva, že p. B.y mal na
ODI „svoje kontakty“. Je pravdou, že plnomocenstvo bolo formulované tak, že smerovalo k predaju

a uskutočneniu všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom
inšpektoráte polície SR (odhlásenie, prihlásenie a k iným zmenám na uvedenom motorovom vozidla)
na motorovom vozidle, avšak tak, ako je formulované, je neurčité a nezrozumiteľné. Nie je z neho zrejmý
rozsah oprávnení, ktoré žalobca udelil p. E., absentuje tam nevyhnutná obsahová náležitosť, a to vôľa
plnomocenstvo splnomocnencom prijať, ktoré je povinný potvrdiť svojim podpisom. Zámerom žalobcu

bolo udeliť plnomocenstvo ako plnomocenstvo osobitné, na vykonanie konkrétneho právneho úkonu.
Pán E. využil neskúsenosť a naivitu žalobcu, skutočnosť, že žalobca sa v predpisoch neorientuje a
účelovonaformulovalobsahplnomocenstvatak,abysmerovalknaplneniujehozámerupredaťmotorové
vozidlo bez vedomia žalobcu kedykoľvek za akúkoľvek kúpnu cenu. Pri výklade obsahu plnomocenstva
je potrebné prihliadať nielen na jeho samotný text, ale aj na vôľu osoby, ktorá právny úkon urobila. Vôľa

žalobcu pri podpisovaní plnomocenstva bola úplne iná než konanie p. E., ktorý pravdepodobne už od
počiatku zamýšľal bez vedomia žalobcu predať vozidlo a prevziať kúpnu cenu. Žalobca nemal žiadnu
vedomosť o tom, že splnomocnenec sa dopustil excesu. Plnomocenstvo nebolo obmedzené dobou
trvania, doba jeho platnosti a účinnosti bola obmedzená vykonaním úkonu, na ktoré sa vzťahovalo.
Nepopieral, že mal zámer motorové vozidlo niekedy v budúcnosti predať, ale jedine v prípade, že budúci

nadobúdateľ sa zaviaže plniť povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prostredníctvom, ktorého
financoval časť kúpnej ceny a za predpokladu, že veriteľ vyjadrí s týmto súhlasí. Žalobca si bol vedomý
toho, že na vozidlo bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo a že nebol oprávnený vlastnícke
právo k vozidlu previesť na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Na predaji motorového vozidla
sa nikdy nedohodol s p. E., o tomto komunikoval len s p. B.. Všeobecná nezáväzná debata žalobcu s

p. B. nedokazuje ale jeho zámer predať motorové vozidlo. Postráda logiku, aby dal komukoľvek súhlas
na predaj vozidla za akúkoľvek cenu, resp. za cenu takmer o polovicu nižšiu, než za akú on sám
vozidlo kúpil. Poukázal na charakter kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu a jej podstatné
náležitosti. K predaju vozidla nedal žalobca splnomocnencovi žiaden pokyn či súhlas, o jeho predaji
nemalžiadnuvedomosť,očomsvedčíajto,žesabezodkladnepopredajipripojilktrestnémuoznámeniu

pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a zároveň zaslal žalovanému oznámenie, že
konanie p. E. v dodatočne neschvaľuje. Poukázal na to, že nemohol vložiť inzerát na www.autobazar.sk
alebo internetový portál, pretože vozidlo nikdy nemal vo svojej držbe, nikdy ho osobne ani nevidel.
Nemal dôvod prezerať si internetové stránky zamerané na predaj vozidiel a hľadať na nich inzerát o
predaji vlastného motorového vozidla. Žalovaný za účelom kúpy vozidla nekontaktoval žalobcu, ale p.

E., teda v inzeráte boli kontaktné údaje na p. E.. Naopak žalovaný mal možnosť žalobcu kedykoľvek
kontaktovať a overiť si, či vozidlo je skutočne na predaj. Bolo povinnosťou žalovaného zachovať pri kúpe
vozidla oveľa vyššiu mieru obozretnosti a predvídavosti, ako keby motorové vozidlo kupoval osobne od
žalobcu. Žalovaný si taktiež mohol kedykoľvek preveriť, či motorové vozidlo nie predmetom záložného
práva, mal sa o okolnosti predaja viac zaujímať, a to najmä s poukazom na zľavu z kúpnej ceny 50,-

Eur z dôvodu, že p. E. disponoval len jedným kľúčom od vozidla, z dôvodu, že deň po uzavretí kúpnej
zmluvy zistil na vozidle viaceré nedostatky, z ktorých dôvodov chcel odstúpiť od kúpnej zmluvy, ale p.
E.éš mu sľúbil, že mu pošle 150,- Eur na opravu, pričom tieto finančné prostriedky nebude pýtať od
žalobcu ako predávajúceho. Tvrdenie, že p. E. bol splnomocnený na predaj motorového vozidla, je iba
subjektívnym tvrdením žalovaného, ktoré je v rozpore so svedeckou výpoveďou p. E. (str. 24 uznesenie

o začatí trestného stíhania), podľa ktorej pán B. s kupcom dohadoval, aká bude cena. Predtým mu (p.
E.) B. povedal, že koľko by za vozidlo chcel. Kúpnu cenu, ktorú mu dali kupci, následne odovzdal B..
Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s opakovanými námietkami žalobcu, že konanie žalovaného v
dobrej viere je v tejto právnej veci nepodstatné. Takýto záver by totiž viedol k popretiu základnej zásadypodľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Mal za to, že svojimi písomnými podaniami a
doloženými písomnými dôkazmi preukázal, že konanie p. E. a p. B. bolo premyslené a účelové, žalobca
sa stal obeťou podvodného konania, v dôsledku ktorého bolo bez jeho vedomia prevedené vlastnícke

právokvozidlunažalovaného.Spáchanietrestnéhočinumádopadajnaplatnosťprávnehoúkonu,preto
súplnomocenstvo akúpnazmluvaprerozporsnormamitrestnéhoprávaneplatné.Stoutoskutočnosťou
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že z listinných dôkazov a výsluchu žalobcu

OČTK vyplýva jednoznačný záver, že bol preukázaný úmysel žalobcu. Žalobca bol v období od
28.08.2015 do 20.10.2015 vedený v evidencii motorových vozidiel ako vlastník. Plná moc udelené
žalobcom E. bola podpísaná 17.09.2015, v tento deň bola aj úradne osvedčená. Nemôže byť pravdou
tvrdenie žalobcu o tom, že plnomocenstvo malo slúžiť na prepis na jeho osobu, nakoľko plnú moc
udeľoval v čase, keď ich vlastníkom bol. Žalobca vykonal kúpu dvoch motorových vozidiel za účelom
privyrobenie si a zisku, čo potvrdil aj vo svojich výpovediach. Prieťahy v súdnom konaní nie sú

judikatúrou Najvyššieho súdu SR považované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania,
odôvodnenie rozsudku považuje žalovaný za zrozumiteľné a dostatočné. Pokiaľ žalobca podpísal
kúpnu zmluvu na sporné motorové vozidlo, musel vedieť, že s tým je nevyhnutne spojená zmena v
osobe vlastníka v evidencii motorových vozidiel. Je všeobecne známe, že zmenu vykonáva vlastník,
ktorý môže za týmto účelom splnomocniť tretiu osobu. Tvrdenia žalobcu o tom, že nevie, kto a

kedy vykonal úkony na dopravnom inšpektoráte, neobstojí, pretože prepis v evidencii zabezpečuje
vlastník - predávajúci alebo ním splnomocnená osoba. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol
oprávnený previesť vlastnícke právo na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa, pretože záložné
právo ako také nebráni prevodu vlastníctva akejkoľvek veci. Záložné právo zostáva zachované a
viazne na veci. Z obsahu plnomocenstva jednoznačne vyplýva, že žalobca splnomocnil p. E. na predaj

motorového vozidla tretej osobe, nie na prihlásenie na svoju osobu. Z tohto dôvodu nemôže tvrdiť,
že plnomocenstvo je absolútne neplatné. Tvrdenie žalobcu, že už 4 roky čaká na to, aby mohol
užívať vozidlo, je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami, podľa ktorých si bol vedomý, že vozidlá budú
následne predané ďalším vlastníkom a tým sa jeho úloha skončí. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami
žalobcu, že došlo k porušeniu zásady nemo plus iuris, pretože predávajúcim bol žalobca, v zastúpení

splnomocnencom, motorové vozidlo predával žalobca, ktorý bol výlučným vlastníkom vozidla, a preto na
daný prípad túto zásadu nemožno aplikovať. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení predložených
v predchádzajúcom konaní. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto
je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

16. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal prieťahy v konaní súdu prvej inštancie, odvolací súd pripomína,
žeexistenciuzbytočnýchprieťahovvsúdnomkonanímôžeurčiťlenÚstavnýsúdSR,ktorýmáprávomoc

rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb, teda nie odvolací súd.

22. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a stotožňuje sa
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo

vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Podľa
presvedčenia odvolacieho súdu má odôvodnenie napadnutého rozsudku náležitosti v zmysle § 220 CSP
a žalobca neopodstatnene namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
totiž postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn. II. ÚS 410/06 zo dňa
02.08.2007). V tomto smere je potom nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd sa na základe uvedeného v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi,

ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu
poukazuje.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcu odvolací súd uvádza:

25. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

26. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej

forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

27. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané

splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

28. V súdenej veci súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca nadobudol sporné motorové vozidlo na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2015, uzavretej medzi ním ako kupujúcim a F. F. ako predávajúcim

zakúpnucenu12490,-Eur,pričomzaúčelomobstaraniavozidlažalobcačerpalúčelovýúver8743,-Eur
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.08.2015, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom
a Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom. V súvislosti s úverovou zmluvou bolo na základe písomnej
zmluvy zo dňa 26.08.2015 na motorovom vozidle zriadené záložné právo v prospech veriteľa, Home
Credit Slovakia, a.s., zapísané do Notárskeho centrálneho registra záložných práv dňa 27.08.2015.

Žalobca bol odo dňa 28.08.2015 do 20.10.2015 evidovaný ako vlastník vozidla v evidencii motorových
vozidiel. Dňa 17.09.2015 žalobca, ktorého podpis je notársky overený, splnomocnil F. E. „k predaju a
k uskutočneniu všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom
inšpektoráte Polície SR (odhláseniu, prihláseniu a iným zmenám na uvedenom motorovom vozidle) na
mojom motorovom vozidle“.

29. Súd prvej inštancie správne plnomocenstvo zo dňa 17.09.2015 vyhodnotil ako platné písomné
plnomocenstvo podľa § 31 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka. V rámci koncepcie úpravy zmluvného
zastúpenia medzi splnomocniteľom a splnomocnencom vzniká dohoda o plnomocenstve, na základe
ktorej sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Táto dohoda

nie je dvojstranným právnym úkonom, aj keď v sebe zahŕňa predbežný alebo následný súhlas
splnomocnenca s prevzatím zastúpenia. Súhlas splnomocnenca je len nevyhnutným predpokladom
na udelenie plnomocenstva v tom zmysle, že bez tejto dohody nie je splnomocnenec povinný
plnomocenstvo prijať a podľa neho konať. Od dohody o plnomocenstve je potrebné odlíšiť samotné
plnomocenstvo, ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa. Plnomocenstvo udeľuje

splnomocniteľ splnomocnencovi ako preukaz vôle zastupovať ho voči tretím osobám. Plnomocenstvom
splnomocniteľ voči tretím osobám vyhlasuje, že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, teda aby
ho v rozsahu uvedenom v plnomocenstve zastupoval. Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, že medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve. V tomto smere
je potom nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že plnomocenstvo neobsahuje písomný súhlas

splnomocnenca, resp. jeho prejav vôle, že plnomocenstvo prijíma, opatrený vlastnoručným podpisom
splnomocnenca, pretože takýto prejav vôle splnomocnenca nie je zákonným predpokladom platnosti
plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že
splnomocnenec, F. E., podľa plnomocenstva skutočne konal (vykonal úkony smerujúce k predajusporného motorového vozidla žalovanému), teda ho i prijal. Z jazykového vyjadrenia plnomocenstva
zo dňa 17.09.2015 jednoznačne vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený v mene splnomocniteľa -
žalobcu motorové vozidlo žalobcu predať a vykonať i všetky úkony súvisiace so zmenou v evidencii

motorových vozidiel. Formulácia plnomocenstva je jednoznačná, jasná, zrozumiteľná a určitá, logicky
nadväzná (napr. vzťah slov „k predaju...“, ktoré je uvedené na prvom mieste obsahu plnomocenstva a
„(odhláseniu..)“,ktoréjeuvedenéakoprvýúkonvovzťahukzmenámvevidencii).Ztextuplnomocenstva
jednoznačne vyplýva, že nebolo udelené za účelom zapísania vozidla do evidencie vozidiel z dôvodu
kúpyvozidlasamotnýmžalobcom27.08.2015,čomunasvedčujeifakt,žežalobcabolužod28.08.2015v

evidencii vozidiel ako vlastník vozidla evidovaný (teda už takmer mesiac pred udelením plnomocenstva).
Pokiaľ žalobca namieta, že právne úkony treba vykladať i s prihliadnutím na vôľu konajúcej osoby,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní bola zistená vôľa žalobcu
motorové vozidlo obratom po jeho nadobudnutí predať. Už v žalobe žalobca uvádza, že motorové
vozidlo kúpil na základe rozhovoru s treťou osobou, V. B., s tým, že toto v krátkom čase predá
záujemcovi, ktorého nájde V. B. za cenu, pri ktorej nebude žalobca stratový. Taktiež z uznesenia

o prerušení trestného stíhania ČSV: ORP-489/VYS-NM-2015 zo dňa 29.12.2017 a uznesenia o
pokračovaní v trestnom stíhaní ČSV: ORP-489/VYS-NM-2015 zo dňa 13.04.2018 vyplýva, že žalobca,
vypočutý ako svedok, vypovedal, že ho oslovil V. B., že si môže zarobiť 700,- až 900,- Eur tak, že
na svoje meno prepíše nejaké autá, následne tieto autá do 2-4 mesiacov budú predané ďalšiemu
vlastníkovi a tým sa jeho úloha skončí. Za prepis vozidla mal dostať žalobca uvedenú sumu; auto bude

kupované na úver alebo leasing, splátky bude platiť B. alebo jeho firma a následne nasledujúci vlastník.
Žalobca ďalej výslovne uviedol, že sa na základe telefonátu V. B. stretol s priateľkou V. B., ktorá mu
priniesla plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil osobu menom E. na prepis a predaj vozidla (str.
6 uznesenia). Myslel si vtedy, že keď prepisuje vozidlo na ďalšiu osobu, tá prevezme aj úver za vozidlo.
Michala E. nevidel, nepozná ho, nepozná žalovaného, neinzeroval predaj / kúpu vozidla. Nemal ani

vedomosť o podpise záložnej zmluvy na vozidlá. Obrana žalobcu, že daným plnomocenstvom chcel
len vykonať zápis svojej osoby ako vlastníka vozidla do evidencie, je tak účelová, nekorešpondujúca s
dokazovaním,vykonanýmsúdomprvejinštancie, pričomžalobcasám,vpostavenísvedkapredzačatím
tohto súdneho konania, v prebiehajúcom trestnom konaní, potvrdil svoju vôľu vozidlo obratom po jeho
nadobudnutí predať, za ktorým účelom aj vedome splnomocnil Michala E.. Vôľa žalobcu vozidlo predať

vyplýva i z faktu, že toto vozidlo po jeho nadobudnutí nielenže nikdy neužíval, nikdy ho ani fyzicky
neprevzal (napriek svojmu vyhláseniu v protokole o prevzatí predmetu financovania zo dňa 27.08.2015)
a v konaní nebolo preukázané, že by sa držby voči akejkoľvek osobe do uplatnenia práva na vydanie
veci v trestnom konaní domáhal.

30. V tejto súvislosti, vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že plnomocenstvo neobsahuje rozsah
plnomocenstva, resp. že žalobca síce mienil vozidlo predať ale len za určitých podmienok (aby sa
mu vrátila ním uhradená kúpna cena a 700,- až 900,- Eur naviac; aby nadobúdateľ vozidla prevzal
i jeho záväzky z úverovej zmluvy, ktorú uzavrela za účelom obstarania motovoého vozidla atď.)
a z tohto dôvodu je neplatné, odvolací súd zdôrazňuje, že pre vymedzenie rozsahu oprávnenia

splnomocnenca konať za splnomocniteľa nie je právne významná dohoda o plnomocenstve; rozhodujúci
je rozsah oprávnenia, ktorý je uvedený v plnomocenstve. Plnomocenstvo je totiž právnym úkonom
splnomocniteľa, ktorým dáva tretím osobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať
splnomocniteľa v rozsahu uvedenom plnomocenstve. Pokyny dané splnomocniteľom splnomocnencovi,
prípadne akékoľvek obmedzenia, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky

konania splnomocnenca voči tretím osobám, ak tretím osobám neboli známe (§ 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Pre obsah plnomocenstva je totiž rozhodujúci prejav vôle; vnútorné výhrady nemajú právny
význam. S poukazom na to je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu, že dobrá viera žalovaného
(dobromyseľnosť) pri kúpe sporného vozidla, je pre danú vec irelevantná; naopak, možno konštatovať,
že platné právo spočíva na princípe ochrany dobrej viery tretích osôb konajúcich so splnomocnencom

(viď I. Fekete, M. Feketeová: Občiansky zákonník. Prehľadný komentár, Epos, Bratislava, 2012, str.
89). Takýto záver nevedie k popretiu základnej zásady podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv,
než má sám, ako tvrdí v odvolaní žalobca, pretože prevodcom v súdenej veci bol žalobca, ktorý
ku dňu predaja vozidla, bol ako vlastník zapísaný v príslušnej evidencii a jeho vlastnícke právo k
vozidlu ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy ani sporné nebolo. V konaní žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že by žalovaný v súvislosti s kúpou sporného motorového vozidla akýmkoľvek
spôsobom konal nedobromyseľne. Žalobca v konaní neprodukoval ani žiadne dôkazy o tom, že by
žalovanému boli v čase kúpy známe ním tvrdené výhrady, týkajúce sa kúpnej ceny (predaj vozidla len
za určitú kúpnu cenu alebo za určitých konkrétnych podmienok, napr. prevzatie záväzku z úverovejzmluvy kupujúcim) alebo akékoľvek iné pokyny splnomocniteľa adresované splnomocnencovi. Pokiaľ
splnomocnenec neodovzdal kúpnu cenu žalobcovi, alebo nerešpektoval ich prípadnú dohodu ohľadne
kúpnej ceny (medzi žalobcom a splnomocnencom), ktorá by existovala popri písomnom plnomocenstve

ako jednostrannom právnom úkone, v rámci dohody o plnomocenstve ( ale ktorej existenciu žalobca v
tomto súdnom konaní nepreukázal), toto nemôže ísť na ťarchu žalovaného, konajúceho pri nadobudnutí
vozidla v dobrej viere, pričom opak, teda nekonanie žalovaného v dobrej viere, v konaní zo strany
žalobcupreukázanýnebol.Vkonanípotomnebolžalobcompreukázanýexceszostranysplnomocnenca
v zmysle § 33 Občianskeho zákonníka, ktorý plne v súlade s textom plnomocenstva previedol v mene

žalobcunažalovanéhomotorovévozidložalobcunazákladekúpnejzmluvyavykonalúkonysmerujúcek
príslušným zmenám v evidencii vozidiel. Na platnosť kúpnej zmluvy nemá vplyv ani existencia záložného
práva na motorovom vozidle v čase jeho prevodu, nakoľko záložné právo nebráni prevodu veci, ale v
zásade zostáva k veci zachované, a preto nie je právne významné, či si žalovaný pred kúpou vozidla
skontroloval alebo neskontroloval vo verejnom registri jeho zaťaženosť záložným právom. Taktiež
skutočnosť,žekúpnazmluvajeprepredávajúcehonevýhodná,niejezákonnýmdôvodomjejneplatnosti.

Pokiaľ žalobca argumentuje aj tým, že kúpna zmluva zo dňa 29.09.2015, resp. plnomocenstvo zo dňa
17.09.2015, sú neplatné z dôvodu rozporu s právom v súvislosti so spáchaním trestného činu, resp.
trestným stíhaním, odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by žalovaný
vo vzťahu ku kúpe motorového vozidla bol trestne stíhaný a právoplatne odsúdený trestným súdom
za trestný čin. Z obsahu spisu vyplýva, že trestné stíhanie, ktorého sa žalobca dovoláva, je vedené

voči V.rovi B., tretej osobe (uznesenie OR PZ, odbor kriminálnej polície, Nitra, ČVS: ORP-1504/3-VYS-
NR-2015 zo dňa 22.02.2019, č.l. 174 spisu), ktorá nie je účastníkom tohto súdneho konania a ani
účastníkom právneho vzťahu medzi stranami a doposiaľ skončené nebolo. Ak sa žalobca v konaní
dovoláva nedostatku náležitej opatrnosti zo strany žalovaného ako kupujúceho, je treba uviesť, že je
to práve žalobca, ktorý ako predávajúci mal v prvom rade rešpektovať zásadu "vigilantibus iura scripta

sunt", t.j. "práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv.
Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý konal ľahkovážne,
bez zodpovedného prístupu k svojim právam a povinnostiam, vyplývajúcim z vlastníctva motorového
vozidla ako i k následkom svojho právneho konania voči tretím osobám, a ktorý sa potom nemôže
dovolávať zvýšenej opatrnosti zo strany žalovaného ako nadobúdateľa veci. Odvolací súd teda i túto

odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotila ako nedôvodnú.

31. Na základe uvedeného bol správny právny záver súdu prvej inštancie, že medzi predávajúcim
žalobcom na strane jednej, v zastúpení splnomocnencom F. E. a kupujúcim žalovaným na strane
druhej došlo k platenému uzavretiu kúpnej zmluvy k spornému motorovému vozidlu, pretože došlo k

zhodnému prejavu vôle strán o predaji vozidla i k dojednaniu o kúpnej cene, ktorú žalovaný následne
uhradil a odovzdal splnomocnencovi žalobcu. Kúpna zmluva obsahuje všetky jej zákonné podstatné
náležitosti (strany, predmet a kúpnu cenu) a niet zákonného dôvodu, ktorý by bol prekážkou jej platnosti.
Záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť
ním uplatneného nároku, z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá, potom niet čo vytknúť. Súd prvej

inštancie správne rozhodol i o trovách konania, v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní podľa
§ § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

32. Odvolací súd záverom pripomína, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal

a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97 a II. ÚS 251/03).

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil v celom rozsahu.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok
na ich náhradu.35. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).