Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/285/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201502
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2219201502.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: W. Q., narodený X.
J. XXXX, trvalý pobyt: A. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83,
Bratislava: IČO: 47 232 765, proti žalovanej: Obec Čenkovce, Čenkovce 2, IČO: 31 871 224, zastúpenej
advokátom Mgr. Lajos Mészáros, Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 23.
apríla 2019 č. k. 20C/18/2019-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej

povinnosť zdržať sa všetkých stavebných prác na podklade stavebného rozhodnutia Obce Zlaté klasy
č. Z2015/780/A/003 zo dňa 23. novembra 2015, vykonávaných na parcele č. 1/1, zapísanej na LV č.
XXXX pre k.ú. A., obec A., okres Dunajská Streda. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods.
1, 2, § 325 ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č.
160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil poukazom na charakter neodkladného
opatrenia ako procesného inštitútu, ktorým je možné uložiť primerané povinnosti alebo obmedzenia

ak je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Keďže súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v relatívne krátkej zákonnej
lehote, jeho predpoklady sa posudzujú bez nariadenia pojednávania, riadneho dokazovania, výsluchu
či vyjadrenia protistrany. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vo
svojom návrhu opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Na základe predloženej katastrálnej mapy

mal za preukázané, že predmetná stavba (povolená žalovanej ako stavebníkovi na rekonštrukčné
práce domu kultúry Čenkovce, na pozemkoch č. 1/2, 1/4, 1/1, 1/7), sa bude realizovať podľa vydaného
stavebného povolenia aj na pozemku vo vlastníctve žalobcu (pozemok parcelné č. 1/1). Žalovaná už
samotným zateplením vonkajších obvodových stien stavby by presiahla hranicu obecného pozemku
a zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu. Okrem zateplenia vonkajších obvodových stien stavby,
na strane stavby ležiacej na hranici bezprostredne susediacej s nehnuteľnosťou žalovanej, má byť

vybudovaný bleskozvod, konkrétne päť zvodov s uzemňovacou sústavou so špecifikáciou ochranných
opatrení: ochrana povrchu zeme v okolí týchto zvodov do vzdialenosti 3 metrov asfaltom o hrúbke 5 cm,
resp. štrkom o hrúbke 15 cm a pokiaľ to nebude možné, budú v zmysle technických noriem umiestnené
bezpečnostné tabuľky k zvodom. Reálne tak hrozí, že pokiaľ sa bude realizácia predmetnej stavby
vykonávať podľa projektovej dokumentácie, dôjde k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva
žalobcu a do jeho práva na pokojné užívanie nehnuteľnosti, pretože stavebné úpravy budú vykonávané

aj na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárokna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania malo byť rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila poukazom na článok 2 ods. 1 CSP,
označením napadnutého uznesenia za nespravodlivé, neúčinné a zjavne porušujúce princíp právnej
istoty. Súd prvej inštancie neprihliadal na práva a právom chránené záujmy žalovanej. Prelamoval
právne účinky právoplatného správneho aktu - stavebného povolenia. Došlo k tomu bez rozhodnutia

vo veci samej. Zo samotného neodkladného opatrenia sa stala v predmetnom prípade vec sama. V
prípade ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení môže nadobudnúť takýto charakter, z pohľadu práva na
spravodlivý proces je nevyhnutné, aby konanie bolo kontradiktórne, teda aby sa žalovaná strana mohla
vyjadriť k návrhu. Súd prvej inštancie vychádzal jednostranne a nespravodlivo iba z tvrdení žalobcu. Z
napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva dôvod bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia boli dve skutočnosti, a to že zateplením vonkajších

obvodových stien stavby a vybudovaním bleskozvodu na strane stavby ležiacej na hranici so žalobcom,
malo dôjsť k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, keďže stavebné úpravy mali
byť vykonané aj na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorú sa stavebné povolenie nevzťahuje.
Rekonštrukčné práce na stavbe sa však ešte ani nezačali a uvedené stavebné úkony patria k
poslednej fáze rekonštrukcie. Neexistuje preto bezprostredná hrozba, ani dôvod bezodkladnosti vydania

neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie si mal a mohol vyžiadať vyjadrenie žalovanej, i z dôvodu
možného zmierlivého vyriešenia vzťahov. Zateplením vonkajších obvodových stien stavby v zásade
nemôže dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keďže hrúbka steny by sa zväčšila o niekoľko
centimetrov. Technicky aj uvedenú hrúbku je možné zredukovať na minimum. Bleskozvody podľa
projektanta elektroinštalácií sa dajú umiestniť aj priamo počas realizácie na iných stranách stien stavby.

Pôvodné projekty týkajúce sa bleskozvodov, sú pritom súčasťou predmetného stavebného povolenia.
Umiestnenie bleskozvodov tak, aby vyhoveli požiadavkám žalobcu, sa považujú za nepodstatné zmeny
a nevyžadujú si zmenu stavebného povolenia. Aj stavebný zákon pripúšťa určitú odchýlku od pôvodnej
projektovej dokumentácie, počas realizácie stavby. Žalovaná nemá problém uvedené námietky žalobcu
rešpektovať, teda vzťahy účastníkov konania je možné riešiť aj mimosúdne. Napadnutým uznesením

došlo k porušeniu právnej istoty na strane žalovanej. Vo veci bolo vydané právoplatné stavebné
povolenie, ktoré nikto účinne nenapadol. Žalovaná bola iba účastníkom konania o stavebné povolenia
a nemohla ovplyvniť skutočnosť, že došlo k strate dokumentácie, ako ani to, že žalobca nemal úspech
s podnetom na preskúmanie mimo odvolacieho konania, ako ani na podanie protestu prokurátora.
Predmetným stavebným povolením bola žalovanej ako stavebníkovi povolená realizácia stavby, a to

zníženie energetickej náročnosti domu kultúry Čenkovce, pozostávajúcej z výmeny okien a dverí,
zateplenia vonkajších obvodových stien, zateplenia strechy a výmeny poškodenej krytiny, rekonštrukcie
vykurovania, výmeny svietidiel, elektroinštalácie k vykurovaniu, bleskozvodu a rekuperácie. Žalobca
s manželkou odkúpil pozemok parcelné č. 1/1 niekoľko mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti
stavebného povolenia, pričom musel vedieť, že kupuje pozemok, na hranici ktorého leží kultúry dom

obce, ktorého údržba je nevyhnutná. Právoplatnosťou stavebného povolenia vzniklo žalovanej právo
udržiavať, nakladať s predmetom svojho vlastníctva, kultúry dom (v zmysle stavebného povolenia
zrekonštruovať). Súd prvej inštancie nevzal tiež do úvahy, že vydaním napadnutého uznesenia môže
spôsobiťškodu,akoajmôžedôjsťkporušeniuvlastníckychprávžalovanej(rozhodnutieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“, sp. zn. I. ÚS 23/01). Tým, že nebolo prihliadané na oprávnené

záujmy žalovanej, došlo k odňatiu jej práv na súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
konkrétne kultúrneho domu, na rekonštrukciu ktorého bolo vynaložené veľa času, ako aj energie získať
financie z eurofondov, vo výške takmer jeden milión eur, ako aj k zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku. Zablokovaním rekonštrukcie kultúrneho domu môže dôjsť takmer k miliónovej
škode. Bývalý vlastník pozemku parcelné č. 1/1 sa pritom necítil byť ohrozený vydaním predmetného

stavebného povolenia, pretože sa nedomáhal toho, aby mohol byť účastníkom stavebného konania.
Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom teda znemožnil, aby žalovaná uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciepotvrdiť.
Petit návrhu neodkladného opatrenia bol súladný s ustanovením § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Právna
úprava CSP v ustanovení § 330 ods. 2 umožňuje, ak to povaha veci pripúšťa, nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zdržanie sa stavebných prác bolojediným možným spôsobom ako zabezpečiť účel poskytnutej právnej ochrany. Žalobca nie z vlastnej
viny nemohol využiť iné prostriedky v rámci administratívnych konaní. Nebolo potrebné, aby súd pri
skúmaní žalobcovho návrhu dával priestor žalovanej na vyjadrenie. Realizácia projektu by mala byť

v mesiaci august 2019. Ak podľa tvrdenia žalovanej sa práce na stavbe ešte ani nezačali, javí sa jej
tvrdenie o možnej miliónovej škode, v súvislosti so zablokovaním rekonštrukcie kultúrneho domu, ako
zjavne účelové. Ak neboli vykonané žiadne práce, je naliehavosť o to viac daná, pretože žalovaná
by mala mať snahu projekt dokončiť v stanovenom termíne. Žalovaná sama priznáva, že projektová
dokumentácia stavby zasahuje do pozemku žalobcu a túto skutočnosť zľahčuje. Interpretácia žalovanej

vuvedenomsmerejezjavnesvojvoľná,stavebnýzákonneobsahujeustanovenia,ktorébytakétozásahy
žalovanej pripúšťali. Umiestnenie bleskozvodov na iných stranách stien stavby je v rozpore s technickou
normou a záväznou technickou správou projektovej dokumentácie. Hranicu medzi pozemkom žalobcu
a pozemkom kultúrneho domu tvorí práve samotná stena - obvodový múr kultúrneho domu. Podľa
STN EN 62305-123 je potrebné umiestniť minimálne tri zvody a na každý nechránený roh stavby
treba inštalovať jeden zvod, teda spolu päť zvodov. Žalovaná svojvoľne nemôže premiestniť zvody,

pretože by ohrozovala životy iných ľudí. Je neprípustné, aby v zmysle projektovej dokumentácie
vybudovala asfaltové alebo štrkové plochy na pozemku žalobcu. Žalovaná v postavení stavebného
úradu v administratívnom konaní nekonala s právnym predchodcom žalobcu. Tejto nezákonnosti sa
žalobca domáhal podnetom na prokuratúru a na preskúmanie mimo odvolacieho konania, pričom z
dôvodu straty spisového materiálu nemohla byť nezákonnosť odstránená. Strata spisu nebola náhodná

ale účelová. Žalobca je v spore so žalovanou, ktorá sa mu snaží aj týmto spôsobom ublížiť. V inom
súdnom konaní sa žalobca tiež domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Krajský súd v Trnave v
rozsudku 20S/21/2018 z 20. marca 2019 dal ale za pravdu žalobcovi a jeho manželke a vec bola
vrátená žalovanej ako správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná sama zrejme
účelovo zabraňuje žalobcovi využívať svoj pozemok v susedstve kultúrneho domu. Nie je pravdou,

že by neodkladné opatrenie blokovalo rekonštrukciu ako celú stavbu, keďže znie len na zdržanie
sa stavebných prác vykonávaných na parcele č. 1/1. Žalovanej nič nebráni realizovať stavbu podľa
stavebného povolenia v rozsahu, ktorým nezasahuje do pozemku žalobcu.

4. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaná zotrvala na svojom stanovisku. V okolnostiach

danej veci mal súd prvej inštancie vychádzať z rovnosti strán a aplikovať princíp rovnosti zbraní,
konkrétne umožniť žalovanej aspoň písomne sa vyjadriť k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Žalobca podal návrh na neodkladné opatrenie z dôvodu, že mimoriadnymi opravnými prostriedkami v
rámci administratívnych konaní neuspel, pretože došlo k strate dokumentov a snaží sa navodiť dojem,
že to zapríčinila žalovaná. Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie vo veci, v ktorej účastník

konania nepodal ani žalobný návrh na ochranu svojho vlastníctva, ani žalobu vo veci samej. Žalovaná
poukázala na skutkové okolnosti prípadu, rok výstavby kultúrneho domu (pred približne 45 rokmi),
zastaranosť budovy, úsilie získať finančné prostriedky na rekonštrukciu aj z eurofondov, i požiadať
o vydanie stavebného povolenia. Do vydania stavebného povolenia pritom žalobca nebol vlastníkom
susedného pozemku, teda nemohol byť ani účastníkom stavebného konania. Bývalý vlastník nenamietal

nič v konaní o vydanie stavebného povolenia. V čase kúpy susediaceho pozemku žalobcom už bolo
vydané právoplatné stavebné povolenie. Existuje riziko, že žalovaná v prípade riadneho a včasného
nedokončenia rekonštrukcie, aj na strane stavby hraničiacej s pozemkom žalobcu, podľa podmienok
čerpania nenávratných finančných prostriedkov získaných na stavbu, bude musieť značnú časť financií
vrátiť. Nevykonaním rekonštrukcie budovy slúžiacej verejnému záujmu a nezrekonštruovanej od jej

výstavby, môže vzniknúť obrovská škoda na strane žalovanej, pričom na strane žalobcu ide len o
domnelý zásah, že zateplením by sa steny kultúrneho domu zväčšili o niekoľko centimetrov a pri
rekonštrukcii bleskozvodu by bol zachovaný doterajší dlhotrvajúci stav. Súčasná sústava bleskozvodu
kultúrneho domu zasahuje v minimálnej miere do pozemku žalobcu, v podobe zemničov, vedúcich
z boku steny kultúrneho domu vertikálne do pozemku. Žalovaná konzultovala možnosti realizácie

bleskozvodov so stavebným dozorom, ktorý v odbornom písomnom stanovisku, aj s prihliadnutím na
STN uvádzanú žalobcom, potvrdil, že k rekonštrukcii bleskozvodov postačí rekonštrukcia už existujúcich
zemničov, a to bez akýchkoľvek ochranných opatrení (v podobe osadenia asfaltu alebo štrku, prípadne
umiestnenia bezpečnostných tabúľ). Žalovaná prostredníctvom svojich legitímnych orgánov by nikdy
neublížila svojmu občanovi, teda ani žalobcovi. Označené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nemá

v danom konaní žiadnu relevanciu, keďže ide o odlišné konanie. Nezhody so žalobcom sa žalovaná
snažila riešiť aj mimosúdne, bezvýsledne.5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojom stanovisku. Tvrdenie
žalovanej,žeprávnypredchodcažalobcuajehomanželkynenamietalničvkonaníovydaniestavebného
povolenia, nie je pravdivé. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu nekonala ako s účastníkom

konania v postavení vlastníka susedného pozemku, čo vyplýva aj zo stavebného povolenia. Uvedené
opomenutie právneho predchodcu žalobcu bolo účelové, žalovaná sa tak mohla vyhnúť vysporiadaniu
so zásahom do pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Znalec v odbore
elektrotechnika a energetika v spracovanom odbornom vyjadrení uviedol k plánovanému projektu
zateplenia kultúrneho domu, že hranicu medzi pozemkom parcelné č. 1/1 a kultúrnym domom tvorí

obvodový múr, na ktorom sa nachádzajú dva zvody, ktoré sú zapustené pod omietkou a existujúce
uzemňovacie vedenie uložené v základoch stavby. Nie je pravdou, že aj podľa súčasného stavu
dochádza k zasahovaniu bleskozvodov z kultúrneho domu do pozemku žalobcu. Na pozemku žalobcu
nemá v rámci terajšej sústavy bleskozvodov žalovaná zriadené žiadne vecné bremeno a problémom
nie sú len zvody na pozemok, ale aj zateplenie budovy kultúrneho domu. Žalovaná predložila súdu
vyjadrenie stavebného dozoru o tom, že postačí rekonštrukcia doterajších zvodov bez osadenia

asfaltu alebo štrku. Podľa odborného vyjadrenia znalca Ing. Kuchára stanovisko stavebného dozoru
k technickému riešeniu bleskozvodu nie je relevantné, pretože je to kompetencia a zodpovednosť
projektanta, resp. revízneho technika, vyplývajúca mu zo zákona v zmysle § 4 zákona č. 124/2006
Z. z. v znení zákona č. 118/2015. Platná projektová dokumentácia, podľa záveru znalca, neumožňuje
bezkolízne riešenie zvodov bleskozvodu z hľadiska realizácie zateplenia vo vzťahu k pozemku vo

vlastníctve žalobcu, keďže navrhuje umiestnenie tyčových uzemňovačov a opatrenia na eliminovanie
dotykového a krokového napätia do priestoru pozemku žalobcu. Odhliadnuc aj od uvedených záverov
znalca, žalovaná vychádza z toho, že pokiaľ už súčasnými zvodmi sa do pozemku žalobcu zasahuje, nie
je problém v protiprávnom stave pokračovať. Takéto uvažovanie je však neprípustné z hľadiska ochrany
vlastníckeho práva žalobcu. Nie je možné hovoriť o tom, že označené právne veci spolu nesúvisia,

pretože je zjavné aj s prihliadnutím na charakter predmetnej veci, že žalovaná sa snaží zabraňovať
žalobcovi v stavbe na jeho pozemku a v riadnom užívaní na plánovaný účel.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355

ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
sú dané dôvody na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných
náležitostí žaloby (§ 132 CSP) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§
326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová
náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana.

9.Podľa§324CSPpredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiť
neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.12. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. Z výroku napadnutého uznesenia vyplýva, že napriek nariadeniu neodkladného opatrenia pred
začatím konania, súd prvej inštancie neuložil vo výroku uznesenia povinnosť žalobcovi podať žalobu vo
veci samej v určitej lehote, alebo ak nemienil uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej,

nepoučil žalovanú stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladala povinnosť, že môže podať žalobu
vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených, s uvedením, vo výroku tohto uznesenia,
strán a predmetu konania vo veci samej.

14. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva v uvedenom smere ani žiadna právna úvaha. Rovnako
tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva konkretizácia nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ako ani vyhodnotenie hodnoverného osvedčenia tohto
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa poskytuje ochrana, využitím procesného inštitútu neodkladného
opatrenia.

15. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,

bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ochranu ani prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.

Beck, 2016).

16. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda

nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

17. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru,

že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej je v danom štádiu konania vyššia než
pravdepodobnosť jej zamietnutia. Bolo preto nevyhnutné pred nariadením neodkladného opatrenia
skúmať zákonný predpoklad osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, z
ktorého vyplýva konkrétny hmotnoprávny nárok. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP obsahuje reguláciu
prípustnosti formulácie výroku neodkladného opatrenia a výroku vo veci samej, nenahrádza však

splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a konkrétneho hmotnoprávneho nároku, ktorému
sa má poskytnúť procesná ochrana.

18. Súd prvej inštancie v posudzovanom prípade dospel tiež k záveru reálnej hrozby neoprávneného

zásahu, avšak bez vyhodnotenia a odôvodnenia neodkladnosti a naliehavosti úpravy pomerov
(samotné skonštatovanie reálnej hrozby nepostačuje pre odôvodnenie naplnenia ďalšieho zákonného
predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
vzhľadom na naliehavosť situácie).

19. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že hrozba neoprávneného zásahu do práv žalobcu
sa týkala zateplenia vonkajších obvodových stien stavby a vybudovania bleskozvodu s uzemňovacou
sústavou, prípadne umiestnením bezpečnostných tabuliek k zvodom. Nie je preto zrejmé na základe
osvedčenia akých skutočností súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zdržať sa všetkýchstavebných prác v zmysle predmetného stavebného rozhodnutia (vykonávaných na parcele č. 1/1 vo
vlastníctve žalobcu).

20. S poukazom na vyššie uvedené, v rozhodnutí súdu prvej inštancie, okrem nedostatkov vo výrokovej
časti podľa § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 CSP, chýbal aj argumentačný základ k posúdeniu základných
zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, a to
hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej, ktoré sa má vzťahovať k výroku súdneho rozhodnutia vo
veci samej, ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov s poukazom na naliehavosť situácie.

21. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám.Onepreskúmateľnérozhodnutieideivtedy,akzjehoodôvodnenianevyplývavzťahmedzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade), vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu ohľadom
osobitných obsahových náležitosti neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite

vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal
právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

23. Odvolacia námietka žalovanej o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým
bolo znemožnené, aby žalovaná uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, bola tak dôvodná.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho
súdu, predovšetkým posúdiť a uviesť argumentačný základ obsahujúci vyhodnotenie hodnoverného

osvedčenia nároku vo veci samej, teda konkrétneho hmotnoprávneho nároku, vyplývajúceho z
osvedčeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorému sa má potom poskytnúť tiež
procesná ochrana formou neodkladného opatrenia, dôvodnosť a trvanie tohto nároku. Konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi
dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k

porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia konkrétneho hmotnoprávneho
nároku vo veci samej, procesná ochrana nemôže obstáť.

26. Potreba neodkladnej úpravy pomerov, ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, bude súdom prvej inštancie posúdená a zdôvodnená tak, aby

právnym úvahám zodpovedali skutkové zistenia, osvedčené účastníkmi konania, vrátane vyhodnotenia
intenzity neodkladnosti a naliehavosti úpravy pomerov účastníkov konania.

27. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie bude sa dôsledne riadiť právnou
úpravou neodkladného opatrenia pred začatím konania, podľa § 336 ods. 1 CSP alternatívne § 337 ods.

1 CSP, teda ustanoveniami, ktoré sa týkajúce aj výrokovej časti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia (ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť
žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom vo výroku uvedie strany a
predmet konania vo veci samej; ak súd nariadi neodkladné opatrenie a žalobcovi takúto povinnosť
neuloží, poučí žalovanú stranu o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým

spojených, s uvedením strán a predmetu konania vo veci samej, vo výroku uznesenia).

28. Ak sa neodkladným opatrením ukladá účastníkovi konania, aby sa niečoho zdržal (alebo niečo
znášal), povinnosť zdržať by mala byť v zásade individualizovaná konkrétnym vymedzením, čoho samá účastnik zdržať, aby neodkladné opatrenie bolo vykonateľné. Zásah do právnej sféry povinnej osoby
musí pritom byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže
nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Všeobecná

formulácia by mohla viesť k nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pričom vymedzené obmedzenie má
vyplývať z konkrétne osvedčených skutočností.

29. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedenených právnych názorov odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a

preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

30. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
účastníkom konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.rozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

31. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov

konania.

32. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.