Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204567
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:7616204567.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu I. M., X..O.. A. Y.

V., Š. X, S. XXX XX, Y.: XXXXXXXX, proti žalovanej W. S., C.. X.XX.XXXX, S. M. - B., X. XXXX/XX,
štátne občianstvo Slovenská reupublika, zastúpenej právnym zástupcom W.. I. M., X., M., Š. XX/XX, o
zaplatenie istiny 19.929,25 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z uvedenej sumy od 21.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto

náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému O. O. C. A. dňa 21.3.2016 domáhal, aby zaviazal žalovanú
zaplatiť mu 19.929,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy odo
dňa doručenia žalobného návrhu spolu s trovami konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že
na základe uplatnenia si nároku na náhradu škody poškodenými Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,
a.s., spoločnosťou B. M. M., O..U..L.., W. A. H. M. P. A. M. Č.. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, dňa 1.8.2013 bolo poškodeným poskytnuté plnenie vo výške 65.970,83 eur z poistnej

zmluvy č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia s odkazom na ust. §
12 ods.1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z., pretože v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistený
v omeškaní s platením poistného. Žalobca si v súvislosti s vyššie uvedeným uplatnil voči žalovanej
náhradupoistnéhoplneniavovýške19.929,25eur.Žalovanábolavyzvanánaúhraduregresnýchnáhrad
písomnouvýzvou,avšakbezvýsledne.PopostúpenívecinaOkresnýsúdPopradvpísomnompodanízo
dňa 29.9.2016 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach s tým, že poistné obdobie dohodnuté so žalovanou

bolo vždy jeden kalendárny rok. Žalovanej boli umožnené štvrťročné splátky poistného vo výške 21,12
eur. V prípade rozloženia poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, ktorým je
naďalej ročné obdobie. Splatnosť poistného z predmetnej poistnej zmluvy bolo k 10.10., 10.1., 10.4.,
a 10.7. Žalovaná sa dostávala do omeškania s predpísaným poistným pravidelne, aj za rozhodujúce
obdobie 10.7.2013 v ktorom došlo k poistným udalostiam, a to dňa 11.7.2013. Žalovaná splátky za
obdobie 10.1.2013, 9.4.2013, 10.4.2013, 9.7.2013 a 10.7.2013 až 9.10.2013 účelovo zaplatila naraz po
lehote splatnosti, v deň dopravnej nehody dňa 1.8.2013. Uplatnené plnenie je regresný nárok poisťovne,

ktorý má sankčnú aj preventívnu funkciu. Zákon neobmedzuje poisťovateľa, v akom rozsahu si bude
uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia. Je na žalobcovi, či si nárok uplatní vo výške celého
poistného plnenia, alebo iba v jeho časti. Žalobcom uplatnený nárok predstavuje 30 % z vyplatenej
sumy, pričom tento považuje za primeraný v rozsahu porušenia povinností žalovaným. Uplatnený nárokje špecifickým nárokom poisťovne, ktorý nie je možné stotožniť s nárokom na náhradu škody. Pri tomto
nároku nie je možné uplatniť ani tzv. moderačné právo súdu podľa § 450 OZ. Osobitný zákon upravuje
všeobecnú premlčaciu dobu 3 rokov na uplatnenie si náhrady poistného plnenia. Jednotlivé náhrady

boli uhradené dňa 31.3.2015, 25.10.2013 a 29.11.2014. Právo preto nie je premlčané. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, a to uplatnenie nároku na náhradu škody, reláciu dopravnej
polície, likvidačnú správu pre poškodeného, spis o poistnej udalosti, inkasný účet poistnej zmluvy, výzvy
na úhradu poistného. Na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy Slovenskej
sporiteľne, a. s.

2.Žalovaná v písomnom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že v čase, keď nastala poistná
udalosť, nebola v omeškaní s platením poistného, a preto sa na ňu ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona
nevzťahuje. Zároveň vzniesla námietku premlčania práva na náhradu škody s tým, že právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Poškodený sa dozvedel o škodcovi dňa 1.8.2013. Žalobcovi bola poistná udalosť ohlásená 7.8.2013

a dňa 26.9.2013 bol spoločnosťou X., X..O.. Ž. požiadaný o refundáciu vo výške 7.807,66 eur, ktorú
žalobca poukázal dňa 24.10.2013. Premlčacia doba uplynula dňa 27.9.2015. V ďalších písomných
podaniach a na pojednávaní žalovaná uviedla, že rozhodujúcou je skutočnosť, či v čase poistnej udalosti
mala uhradené poistné. Poistné v čase poistnej udalosti uhradené mala. Predložila prehľad transakcií
za mesiac august 2013, evidovaných Slovenskou sporiteľňou, a.s. s tým, že na účet žalobcu bola dňa

1.8.2013 zaúčtovaná suma v celkovej výške 63,36 eur. Na pojednávaní ďalej uviedla, že s odkazom na
ust. § 122 OZ najmenšou časovou jednotkou pre počítanie času je jeden deň. V deň dopravnej nehody
bolo poistné uhradené.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán oboznámením listinných
dôkazov a to písomného uplatnenia nároku na náhradu škody, relácie dopravnej polície, likvidačnej
správy pre poškodeného, spisu o poistnej udalosti, inkasného účtu poistnej zmluvy, výzvy na úhradu
poistného, oboznámením bankových účtov, správy Slovenskej sporiteľne, a.s. rozsudkom zo dňa
22.11.2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19.929,25 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 21.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Pri rozhodnutí vychádzal z
ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 10.10.2011 strany uzavreli poistnú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 10.10.2011
o 0.00 hod. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú so základným ročným poistným 84,46

eur s určením prvej platby poistného za obdobie od 13.10.2011 do 10.1.2012 vo výške 21,12 eur.
Dňa 7.8.2013 poisteným bolo vyhotovené oznámenie škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 1.8.2013
o 5.30 h spôsobenej vodičom B. S. O. D., Ž. Q. I. O. Š. C. L. B. A. H.I. U. D., K.. Č.. M. nedaním
prednosti v jazde vozidlu prechádzajúcemu po hlavnej ceste. Ako osoba poškodená bol uvedený W.
R.. Podľa relácie dopravnej polície M. L. I. o priebehu dopravnej nehody podľa záznamu vytlačeného

dňa 17.3.2016 k dopravnej nehode došlo dňa 1.8.2013 o 5.30 h na ceste I/67, tak, že vodič B. S.
C. A. U. D. evidovanom pod č. M. C. M. A. U. D., K.. Č.. I. A. A. W. A., ktoré následne narazilo do
vozidla zn. B. S. K.. Č.. M. 085 BM. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu, k poraneniu hlavy
vodiča W. A. a k ľahkému zraneniu, otrasu mozgu vodiča B. S.. Na vozidlách vznikla škoda 13.500,-
eur. Ako osoba, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody je uvedená W. S.Č. a priamy účastník B.

S.. Podľa výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy, žalovanej za obdobie od 10.10.2011 do 10.8.2014
bolo predpísané poistné vo výške 239,59 eur a na poistnom vykonala platby v celkovej výške 168,96
eur, z toho v roku 2013 platby dňa 1.8.2013 platiteľom W. V. vo výške 3x 21,12 eur. Podľa údajov o
poistenom a škode vyhotovených žalobcom zo dňa 17.3.2016, žalovaná eviduje nedoplatok na poistnom
70,63 eur. Listom zo dňa 15.1.2015 VZP Poprad vyzvala povinného B. S. C. Ú. C. H. M. H. O. W. A. v

súvislostisdopravnounehodouzodňa1.8.2013,vovýške54.961,-eur.Listomzodňa30.3.2015žalobca
oznámil VZP realizáciu poistného plnenia vo výške 41.218,17 eur. Listom zo dňa 13.4.2015 žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady poistného plnenia a vyplatenej poškodenému v dôsledku škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla - VZP v časti 12.365,45 eur. Žalovaná výzvu prevzala dňa
17.4.2015. Listom zo dňa 26.9.2013 poisťovňa Allianz vyzvala žalobcu na úhradu sumy 7.807,66 eur

tým, že uvedenú sumu poisťovňa refundovala poškodenému spoločnosti B. M. M., O.. O. U..L.. z titulu
poistnej udalosti zo dňa 1.8.2013, zavinenej B. S.. T. H. Q. XX.X.XXXX O. X. L. M. O. B. M. M., s.r.o.
realizáciu poistného plnenia vo výške 7.807,66 eur z titulu vzniku totálnej škody na osobnom motorovom
vozidle ev. č. M.. Listom zo dňa 24.10.2013 žalobca oznámil spoločnosti X. M.oistné plnenie v sume7.757,66eur.Listomzodňa19.12.2013žalobcavyzvalžalovanúnazaplatenienárokuvovýške2.465,30
eur z dôvodu omeškania s platením poistného. Listom zo dňa 26.3.2014 žalobca urgoval zaplatenie
náhrady vo výške 2.465,30 eur v súvislosti so škodovou udalosťou. Podľa spisu poistnej udalosti žalobca

eviduje celkom 4 škody. Dňa 31.10.2014 spoločnosť R. vyhotovila odborné vyjadrenie pod č. 259/2014
vo veci hodnotenia bolestného poškodeného W. A. so stanovením celkového počtu bodov za úraz,
ktorý utrpel dňa1.8.2013 pri dopravnej nehode s celkovým počtom bodov 1385 bodov. Listom zo dňa
26.11.2014 žalobca oznámil žalovanej poistné plnenie v prospech W. A. v sume 16.995,- eur. Listom
zo dňa 13.3.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu plnenia 5.098,50 eur z titulu škody vyplatenej W.

A.. Podľa článku 9 všeobecných poistných podmienok, ten, kto s poisťovňou uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobie. Poistné za poistné obdobie je splatné prvého
dňa poistného obdobia. Podľa poistky vystavenej dňa 20.11.2012, začiatok poistenia z poistnej zmluvy
uzavretej žalovanou bol stanovený 10.10.2011 o 0.00 h s ročným poistným 84,48 eur a so splatnosťou
poistného 10.10., 10.1.,10.4. a 10.7. Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s. platby žalovanou na účet
žalobcu boli realizované v sume 63,36 eur dňa 1.8.2013 o 6.53 h.

4.Na základe zisteného skutkového stavu vzal za preukázané, že žaloba je dôvodná. Právny vzťah
založený poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. V prerokovanom prípade nie je dôvod aplikovať
výkladové pravidlo uvedené v ust. § 54 O.z., pretože predložená poistka ako potvrdenie o vzniku
poistenia nevyvoláva pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Je daná aktívna legitimácia

žalobcu na uplatnenie poskytnutého plnenia poškodeným, pretože škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla žalovanej , ktorá v čase vzniku poistnej udalosti nemala uhradené dojednané
poistné . Žalobca preukázal, že v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 1.8.2013 zavinenou rodinným
príslušníkom žalovanej ako vodičom motorového vozidla , vlastníkom a prevádzkovateľom ktorého
bola žalovaná , v súlade s ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. uhradil poškodeným celkovú čiastku 65

970,83,- eur . Vznik poistnej udalosti ani výška poskytnutého plnenia na úhradu škody poškodeným z
poistnej udalosti medzi stranami nebola spochybnená. Vychádzajúc z poistnej zmluvy uzavretej medzi
stranami strany sa dohodli na splatnosti poistného za obdobie jedného roka v štvrťročných splákach
splatných dňom 10.10.,10.1.,10.4. a 10.7. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou ročného poistného
už od štvrťročných splátok splatných dňom 10.1.2013,10.4.2013 aj 10.7.2013. Poistné za celý

rok bolo splatné najneskôr poslednou štvrťročnou splátkou 10.7.2013. K dopravnej nehode došlo dňa
1.8. 2013 o 5:30 hod. V čase, keď nastala poistná udalosť, bola žalovaná v omeškaní s platením
poistného minimálne od 11.7. 2013. Úhradou poistného dňa 1.8.2013 po dopravnej nehode, ako je to
zrejmé z relácie banky, žalovaná uhradila iba omeškané splátky poistného v jednomesačnej lehote po
splatnosti poistného, čím zanikol iba dôvod pre zánik poistenia na základe zákona pre nezaplatenie

poistného , no nezanikol dôvod na náhradu poistného plnenia. Poukázanie úhrady žalovanou nie je
možné priradiť spätne k času 00.00 dňa 1.8. 2013. Námietku premlčania vznesenú žalovanou súd
neuznal dôvodnou. Nárok upravený v ust. § 12 ods.1 písm. f zákona č. 381/2001 nie je nárokom na
náhradu škody ani nárokom odvodeným od práva poškodeného proti tomu, kto škodu spôsobil. Ide o
osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou pri omeškaní

s platením poistného. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je vyplatenie poisťovateľom
poškodenému za poistníka poistného plnenia z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla v lehote troch rokov od poskytnutého plnenia. Pretože k poistnej udalosti došlo dňa 1.8. 2013 a
žaloba bola doručená na súd dňa 22.4.2016, nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Pretože žalobca
si voči žalovanej uplatnil plnenie vo výške 30 % z vyplateného plnenia poškodeným, súd je toho názoru,

že vzhľadom k porušeniu povinností žalovanou vyplývajúcej jej z dojednaného zmluvného vzťahu výkon
práva žalobcom nie je možné posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
5.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
6.Na základe odvolania žalovanej súd druhej inštancie uznesením zo dňa 13.3.2019 sp.zn. 2Co 86/2018

zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7.Podľa odôvodnenia súdu druhej inštancie v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z.
uplatňuje žalobca vo vzťahu k žalovanej náhradu vyplateného poistného plnenia v rozsahu 30%. Z

dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 10.10.2011 strany sporu uzatvorili
poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so
začiatkom poistenia 10.10.2011 o 00:00 hod.. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú so
základným ročným poistným 84,46 eur s určením prvej platby poistného za obdobie od 10.10.2011do 10.1.2012 vo výške 21,12 eur. Stranami sporu bolo dohodnuté štvrťročné platenie poistného so
splatnosťou k 10.10., 10.1., 10.4. a 10.7. príslušného kalendárneho roka. Žalovaná nerozporovala tú
skutočnosť, že pokiaľ ide o uzatvorenú poistnú zmluvu, strany sa dohodli na splatnosti poistného za

obdobie jedného roka v štvrťročných splátkach splatných vždy dňom 10.10., 10.1., 10.4. a 10.7.. Z
výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy strán sporu za obdobie od 10.10.2011 do 29.9.2016 je zrejmé,
že žalovaná štvrťročnú splátku poistného za obdobie od 10.10.2012 do 9.1.2013 vo výške 21,12 eur
uhradila dňa 24.12.2012. Ďalšie štvrťročné splátky splatné v dňoch 10.1.2013, 10.4.2013 a 10.7.2013
v sume po 21,12 eur ( spolu 63,36 eur) uhradila žalovaná dňa 1.8.2013 o 06:53 hod. čo vyplynulo zo

správy Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 128).

V prípade platenia poistného v splátkach rozložením poistného na splátky nedochádza k zmene
poistného obdobia, tým naďalej zostáva ročné obdobie. Podľa § 796 OZ je poistený povinný platiť
poistné za dohodnuté poistné obdobie. K nezaplateniu poistného za poistné obdobie v danom prípade
dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky za príslušné poistné obdobie. Podľa rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.10.2002 sp. zn. MCdo 73/02, dlh zaniká okamihom
zaplatenia. Najvyšší súd ďalej zdôraznil, že: „V prejednávanom prípade poistná udalosť, ako aj
zaplatenie zákonného poistenia žalovaným nastala v ten istý deň, a preto pre regres poisťovne podľa
§ 11 ods. 4 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. bude rozhodujúce, kedy bolo zákonné poistné žalovaný skutočne
zaplatené, či sa tak stalo pred alebo po poistnej udalosti, ktorá sa stala o 14:45 hod.. Len vtedy totiž

bude možné posúdiť otázku, či žalovaný bol alebo nebol s platením poistného v omeškaní. Dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného, aby preukázal kedy, teda v ktorom čase v deň 3.októbra
1995 si dlh voči žalobcovi z titulu zákonného poistenia splnil. Ak v konaní bude preukázané, že žalovaný
splnil dlh pred poistnou udalosťou, treba súhlasiť s právnym názorom generálneho prokurátora, že v
čase poistnej udalosti už nebol v omeškaní s platením poistného. Ak však tak žalovaný urobil až po

poistnej udalosti, teda 3.októbra 1995 po 14:45 hod., žalovaný s platením poistného bol v omeškaní a
podmienky pre regresnú náhradu v zmysle § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. sú dané.“ Javí sa
preto ako správny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že v čase poistnej udalosti žalovaná bola v
omeškaní s platením poistného, keďže aj poslednú štvrťročnú splátku poistného uhradila dňa 1.8.2013
o 06:53 hod., teda po dopravnej nehode.

8.Právny vzťah založený poistnou zmluvou medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktoré
je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň ide o spor spotrebiteľský
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a teda spor s ochranou slabšej strany v zmysle predpokladov § 290
a nasl. Civilného sporového poriadku. Žalovaná nepochybne v priebehu celého konania spochybňovala

samotnúexistenciuzákladunárokužalobcu,vrámciktoréhojeobsiahnutáajkonkrétnavýškauplatnenej
náhrady poistného plnenia vo vzťahu k jej osobe. Súd prvej inštancie pritom bez ďalšieho akceptoval
žalobcom žiadaný 30% rozsah náhrady a nijako sa nevypriadal s konkretizáciou dôvodov, pre ktoré
by mal byť nárok žalobcu práve v tejto výške opodstatnený. Ust. § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č.
381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia

alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Nárok upravený v tomto
ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom
od práva poškodeného) proti tomu kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa
vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Citované zákonné ustanovenie priznáva

poisťovateľovi proti poistníkovi nárok na celú alebo len čiastočnú náhradu poistného plnenia, pričom
však je zrejmé aj to, že zákon a ani iný právny predpis konkrétne kritéria na určenie výšky náhrady
neobsahuje. Možnosť priznania čiastočnej náhrady pritom vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia.
To vytvára určitý zákonný priestor na určenie výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu.
Zákon neuvádza, že výšku rozsahu plnenia určuje poisťovateľ. Preto nemožno bez ďalšieho akceptovať

názor žalobcu, že je výlučne na úvahe poisťovateľa, v akom rozsahu výšku náhrady určí. V kontexte
uvedeného je potrebné prijať záver, že aj súd v konkrétnej veci môže určiť výšku takejto náhrady a
takýto postup vyplýva priamo z ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona. Primeranosť náhrady je potrebné
vždy posúdiť v závislosti na skutkových okolnostiach tej-ktorej veci, pričom podobne treba posudzovať
aj nárok plynúci z § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistní. Je potrebné v tejto súvislosti

vyhodnotiť závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti poistníkom, keď je nepochybne podstatný rozdiel
v tom, ak poistený spôsobí škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej
látky alebo, ako je tomu aj v prejednávanej veci, v čase, keď nastala poistná udalosť ,bol v omeškaní
s platením poistného. Nemožno v tejto súvislosti tiež opomenúť, že právna úprava, ktorá umožňujepoisťovateľovi možnosť domáhať sa regresu v celom rozsahu spôsobenej škody napriek skutočnosti,
že poistený mal platne uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je z ústavnoprávneho hľadiska problematická. V tomto smere odvolací

súd poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 sp. zn. 6Co/42/2011 v podobnej
právnej veci pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady poistného plnenia, podľa ktorého, cit.: „Na
dôvažok odvolací súd poznamenáva, že vec nepredložil ústavnému súdu len z dôvodu, že nič nebránilo
rozhodnúť vo veci podľa podústavných noriem. Odvolaciemu súdu sa totiž nepozdáva a považuje
právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného regresu až do výšky celej

škody, bez ohľadu na formu zavinenia, z ústavnoprávneho hľadiska za problematickú. Pre porovnanie
poisťovňa Allianz v Nemecku uplatňuje regres len pri úmyselnom nenahlásení škodovej udalosti,
zákon explicitne neupravuje regres, ale všeobecné podmienky a je pravidlom limit náhrady do 2.500,-
eur bez ohľadu na výšku škody. Aj uvedená úprava indikuje pochybnosti o proporcionalite slovenskej
právnej úpravy.“Súd prvej inštancie sa v konaní o nároku žalobcu podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
nezaoberal opodstatnenosťou výšky uplatneného nároku so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej

veci, nevyhodnotil závažnosť porušenia povinnosti zo strany žalovanej a nijako nezdôvodnil prečo až
30% náhrada poistného plnenia je primeraná. Súdu prvej inštancie sa v zmysle naznačených právnych
záverov uložil povinnosť zaoberať prípadnou možnosťou primeraného zníženia žiadanej náhrady so
zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci.

9.Pozrušeníprvostupňovéhorozhodnutiažalobcavosvojompísomnompodaníanapojednávanízotrval
napodanejžalobeadoterajšíchprednesoch. Poukázalnato,ženáhradavyplatenéhopoistnéhoplnenia
predstavuje zvláštny nárok poisťovne voči poistenému, vyplývajúci priamo zo špeciálneho právneho
predpisu a to ust. § 12 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Tento nárok je osobitným
originálnym nárokom poisťovne proti poistenému z poistného pomeru, t. j. špecifickým právom poisťovne

z poistného pomeru proti poistenému upravené špeciálnym predpisom. Danú regresnú náhradu nie je
možné stotožniť s nárokom na náhradu škody, preto nie je možné uplatniť tzv. moderačné právo súdu
podľa § 450 OZ, o čom svedčí rozsiahla judikatúra súdov, napríklad rozsudok KS Bratislava sp. zn.
XCo XXX/XXXX, I. S. S. O..H.. XXCo XXX/XXXX, KS Košice sp.zn. XXC XXX/XXXX. Súd na základe
danej judikatúry nie je oprávnený znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo

jeho časti. Nárok je limitovaný iba tým, že nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ
vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Žalovaná suma predstavuje iba 30 % zo sumy, ktorú žalobca za
žalovanú vyplatil poškodeným. Právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v bode 19 odôvodnenia
rozhodnutia k ustanoveniu § 12 ods.1 Zákona o PZP považuje žalobca nielen za nesprávny, ale dokonca
v rozpore s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou súdov. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na

základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že subjektom určujúcim výšku regresnej náhrady je súd. V
prípade, ak sa konajúci súd odchýli od ustálenej judikatúry súdov, je povinný takéto rozhodnutie náležite
odôvodniť a taktiež uviesť dôvody, pre ktoré sa odklonil od ustálenej judikatúry. Právo na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces. Súd pri
aplikácii práva a výklade zákona nemôže nahrádzať výslovné znenie zákonných ustanovení, nakoľko

v opačnom prípade by sa jednalo o výklad contra legem. V prípade uplatnenia moderačného práva
súdu vo vzťahu k poisťovni by došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods.1 Ústavy a článku 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. V súvislosti s
poistnouudalosťoužalobca vyplatilnárokypoškodenýmvovýške96.324,87eur,pričomďalejprebiehajú

súdne konania, v ktorých sa poškodený domáha voči poisťovni ďalšieho nároku na plnenie. V prípade
neúspechu poisťovne by celková výška plnenia predstavovala sumu 133.961,87 eur. Preto uplatnený
regresný nárok je primeraný. Súdu predložil listinné dôkazy a to oznámenia o poistnom plnení.
10.Žalovaná uviedla, že ako invalidná dôchodkyňa má jediný príjem z vyplácaného invalidného
dôchodku vo výške 296,- eur. V minulosti čerpala pôžičku, za ktorú ručila bytom. Z dôvodu neplnenia

zmluvných povinností veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dražbou, pred ktorou iná osoba pod
prísľubom odpredaja bytu tejto osobe, za ňu uhradila nedoplatok, S kupujúcim uzavrela zároveň zmluvu
o zriadení práva doživotného bývania. V byte preto býva naďalej. Nie je vlastníčkou motorového vozidla,
je nemajetná. Žalobca vedie voči nej exekúciu súdnym exekútorom na úhradu ďalšej pohľadávky
oprávneného - zdravotnej poisťovne. So súdnym exekútorom sa dohodla na splátkach. Súdu predložila

zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, oznámenie o povolení plnenia v splátkach, rozhodnutie sociálnej
poisťovne, doklad o úhrade SIPO platieb.
11.Ako strana v konaní sa vyjadrila, že sa narodila s hendikepom. Invalidný dôchodok poberá od roku
1979,kedy dosiahla plnoletosť. Od roku 2013 je nezamestnaná. Uhrádza nájomné za byt 120,- eur,inkaso 25,- eur. Žije sama. Motorové vozidlo si zabezpečila v roku 2007 ako osoba ZŤP so štátnym
príspevkom. Sama vodičský preukaz nemá. Na vykonávanie jázd sa dohodla s bratom resp. svojim
synovcom B. S., ktorý ináč mohol motorové vozidlo používať. V čase nehody bola nezamestnaná a jej

príjem predstavoval iba 120,- eur. Preto sa s rodinnými príslušníkmi dohodla, že poistné budú uhrádzať
oni. O nesplnení povinnosti menovanými sa dozvedela až v odpoludňajších hodinách. Po dopravnej
nehode auto vykázalo totálnu škodu.
12.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalovanej,
oboznámením listinných dôkazov a to oznámení o poistných plneniach, zmluvy o budúcej zmluve,

prehľadu SIPO platbách oproti skutkovému stavu konštatovanému v pôvodnom rozhodnutí zistil
nasledovné:
13.Oznámením zo dňa 24.10.2013 žalobca Y. X. - O. M. o plnení vo výške 7.757,66 eur v súvislosti
s poistenou W. S.. Ďalšími podaniami z roku 2013 a 2014 žalobca informoval poškodených o ďalších
plneniach50,-eur,1.784,03eura410,93eur.Dňa26.11.2014žalobcaupovedomilžalovanúoposkytnutí
poistného plnenia poškodenému vo výške 16.995,- eur. Podaním zo dňa 30.3.2015 žalobca oboznámil

Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o poukázaní poistného plnenia podľa § 797 ods.3 OZ v sume 41.218,17
eur ako refundácia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť W. A.. T. H. Q. XX.X.XXXX Ž. P. W.
A. o poistnom plnení za SSÚ vo výške 27.192,- eur, dňa 13.5.2015 o plnení 751,11 eur, dňa 27.8.2014 o
plnení 165,97 eur. Podľa SIPO platobného dokladu žalovaná uhrádza zálohové platy za dodávku médií
vo výške 38,- eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 29.11.2018, žalovanej

bol zvýšený invalidný dôchodok počnúc dňom 1.1.2019 o 7,60 eur mesačne. Listom zo dňa 28.6.2019
súdny exekútor W.. U. R. žalovanej oznámil, že pohľadávku oprávneného spoločnosti Kooperatíva
poisťovňa, a.s. vo výške 8.157,60 eur so súhlasom oprávneného môže uhrádzať v splátkach po 80,- eur
mesačne počnúc dňom 31.7.2019. Dňa 7.6.2017 žalovaná uzavrela s B. J. zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 15.5.2017 - právo doživotného užívania bytu č. 13 v Poprade.

14.Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a)
v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na
motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 uvedeného zákona

(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
(3)Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpríslušnýmsubjektom

6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.
(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods. 2 uvedeného zákona, poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne
kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú

všeobecné poistné podmienky.

Podľa § 12 uvedeného zákona(1) Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d)

b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)
c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)
a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,

d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu, 18)
e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou
udalosťou,
f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)
(2) Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d)

b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,
c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)
d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)

a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu, 18)
f)porušilpovinnosťohlásiťdopravnúnehodupodľaosobitnéhopredpisu,19)ktorájepoistnouudalosťou,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)
(3) Výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku
1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
(4) Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí

do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

Podľa § 11 vyhl. č. 423/1991 Zb.

(1) Poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, proti poistenému, ktorý
a) spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo
výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo,
b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré podľa právoplatného rozsudku v trestnom
konaní súdnom použil alebo spolupoužil neoprávnene alebo si ho privlastnil,

c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia, alebo v dobe zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo orgánom policajného zboru,
d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, ktoré použil na prevádzku, hoci podľa osobitných predpisov 3)
tak nesmel urobiť,

e) zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie, alebo
osobe, ktorá mala zákaz činnosti viesť motorové vozidlo uložené súdom alebo orgánom policajného
zboru, alebo osobe, o ktorej vedel, že požila alkoholický nápoj alebo návykovú látku alebo liek označený
zákazom viesť motorové vozidlo,
f) použil motorové vozidlo na iný účel, ako ustanovujú podmienky na určenie výšky poistného.

(2) Ak poistený porušil povinnosť uloženú pravidlami cestnej premávky ohlásiť orgánom polície nehodu,
4) ktorá je udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie poisťovne, má proti nemu
poisťovňa právo na náhradu až do polovice súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Rovnaké právo má poisťovňa proti poistenému, ktorý bez vážnych dôvodov porušípovinnosti uvedené v § 10 ods. 1 a 2 a § 12 ods. 4 a ak toto porušenie spôsobilo ťažkosti pri vyšetrovaní
poisťovne nevyhnutné na zistenie jej povinnosti plniť; najmä ak malo za následok oneskorené alebo
neúplné uspokojenie nárokov poškodeného.

(3) Ak nastala skutočnosť uvedená v odseku 1 písm. a), c) až e) alebo v odseku 2 pri plnení úloh
právnickejosobyalebovpriamejsúvislostisním,mápoisťovňaprávonanáhraduprotiprávnickejosobe.
(4) Proti poistenému, ktorý v čase, kedy nastala skutočnosť, ktorá bola dôvodom vzniku poistnej udalosti,
bol v omeškaní s platením poistného, má poisťovňa právo na náhradu až do 50% vyplatených súm.
(5) Výška náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa odsekov 1 až 4, nemôže presiahnuť úhrn

súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti.

Podľa § 3 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 O.z.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 O.z.
1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať.

Podľa § 106 O.z.
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Podľa § 427 O.z.
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 567 ods. 2 O.z., peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom
poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo
vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a
dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 791 ods. 2 O.z., poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné
potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto
s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných
podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa

poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa § 796 O.z.
(1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné
obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú

bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové
poistné dňom začiatku poistenia.15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím k
vyslovenému právnemu názoru súdu II. inštancie s odkazom na ust. § 391ods.2,3, CSP mal súd
preukázané, že žaloba je čo do základu dôvodná. Tu súd poukazuje na pôvodné odôvodnenie

rozhodnutia v časti priznania postihového práva žalobcu s poukazom na ust. § 12 ods.1 písm. f
zákona o povinnom zmluvnom poistení. So skutkovým a právnym zdôvodnením pôvodného rozhodnutia
v tejto časti sa stotožnil aj súd II. Inštancie pri neuznaní obrany žalovanej. V časti priznanej výšky
plnenia súk uvádza, že právny vzťah založený poistnou zmluvou medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským. Pri uplatnení náhrady poistného plnenia vo vzťahu k osobe poistenej, ktorá porušila

povinnosť včasnej úhrady poistného zákon vytvára určitý priestor na určenie výšky náhrady poistného
plnenia na základe úvahy súdu. Nie je preto výlučne na úvahe poisťovateľa, v akom rozsahu výšku
náhrady určí. Primeranosť náhrady je potrebné vždy posúdiť v závislosti na skutkových okolnostiach tej
ktorej veci, vyhodnotiť závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti poistníkom, osobu poisteného, jeho
pomerov a i. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že iba poisťovňa je oprávnená stanoviť výšku
regresnej náhrady. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 377/2018. Aj keď

nález sa týka iného porušenia povinností poisteným a iného právneho predpisu (vyhlášky č. 423/1991
Zb. o rozsahu a podmienkach zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla), závery súdu je možné aplikovať aj pre predmetné konanie. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia Ústavného súdu a v konečnom dôsledku aj rozhodnutia NS SR a KS, ktorého ústavnosť
bola preskúmavaná, regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie likvidačný účel a má zohľadniť

okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Vzhľadom na uvedené, primeranosť náhrady možno podľa
názoru Ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či
ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa bude v budúcnosti zvyšovať zohľadnením okolnosti, za
ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil ). Až posúdením týchto troch
komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia iba dvoch

komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolnosti, za ktorých došlo ku škode,
niejedostatočnýmpodkladomprezáveroprimeranostiregresnejnáhrady.Skúmanímpomerovtoho,kto
škodu spôsobil umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný a odstrašujúci
účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel - a na
druhej strane, aby nebola ekonomicky likvidačná. Nad rámec veci Ústavný súd konštatoval, že ústavne

akceptovateľné pri určení primeranej regresnej náhrady je možné aj zohľadnenie priemernej prípadne
minimálnej mzdy v hospodárstve v prípade nemožnosti riadneho zistenia pomerov, kontumačné určenie
výšky regresnej náhrady pri zjavne špekulatívnom a zneužívajúcom prístupe pri preukazovaní svojich
pomerov tým, kto škodu spôsobil. Rozhodnutia súdov nižších stupňov akceptovali návrh poisťovne na
uplatnenie regresnej náhrady v rozsahu 37 % s odôvodnením, že žalobcom uplatnený nárok zodpovedá

zásade proporcionality, zásade primeranosti a teda nárok oprávnený uplatnil v súlade s ustanovením
§ 11 ods.1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. Regresná náhrada má plniť výchovný účel. Aj keď
NS uviedol, že pre splnenie podmienky primeranosti náhrady poisťovateľ má znížiť postihové právo v
závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých ku
škode došlo, neodkázal na konkrétne skutkové zistenia.

Súd pri stanovovaní výšky uplatnenej náhrady poistného plnenia na základe vlastnej úvahy dospel
k záveru, že pri priznaní náhrady vo výške 3.000,- eur sú zohľadnené kritériá ustálené rozhodovacou
činnosťou súdov. K osobným a majetkovým pomerom povinného súd uvádza, že žalovaná od svojho
narodenia je osobou so zdravotným hendikepom obmedzujúcim ju v pracovnom uplatnení, osobnom
živote a odkázanou na pomoc iných osôb a štátu. Od roku 2013 je jej jediným zdrojom príjmov

invalidný dôchodok, ktorý v čase nehody predstavoval sumu cca 160,- eur a v čase rozhodovania súdu
predstavuječiastku296,-eur.Žalovanájenemajetná.Nabývanieuhrádzačiastku35,-eurpredstavujúcu
platby SIPO. V súvislosti s uplatneným iným nárokom žalobcu tomuto platí mesačné splátky po
80,- eur na úhradu dlhu 8.157,60,- eur s príslušenstvom. Na živobytie žalovanej zostáva suma nižšia
ako životné minimum. K okolnostiam prípadu súd uvádza, že poistnú udalosť nespôsobila sama. Nie

je držiteľkou vodičského oprávnenia. Vodič motorového vozidla vo vlastníctve žalovanej, na vedenie
ktorého ho žalovaná oprávnila, a ktorý zabezpečoval v prípade potreby prepravu žalovanej ako ťažko
zdravotne postihnutej osoby odkázanej na individuálnu prepravu/ viď preukaz osobitne označeného
vozidla/ nespôsobil škodovú udalosť úmyselne ani pod vplyvom alkoholu. K zásade primeranosti a
proporcionality súd uvádza, že celková výška poistného plnenia hradená žalobcom viac ako 90.000,-

eur je pomerne vysoká a môže dôjsť k jej nárastu vzhľadom k prebiehajúcemu súdnemu sporu. Podiel
30% z tejto výšky vzhľadom na okolnosti prípadu , nie je naplnením týchto zásad. Tu súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR 1Cdo 204/2014 z 28.6.2016,1Cdo204/2019, kde v spore voči poistenému iná
poisťovňa uplatnila pri obdobnom plnení náhradu v rozsahu 37 %, pričom vodič osobného motorovéhovozidla spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu, čo súd pokladá za nepomerne závažnejšie porušenie
povinnosti ako omeškanie s úhradou poistného. Podkladom pre uplatnenie regresnej náhrady bolo v
danom prípade omeškanie s úhradou troch splátok poistného po 21,12,- eur. Pri zachovaní zásady

primeranosti a princípu proporcionality by náhrada mala byť prijateľná a únosná pre obe strany a
nesmie byť na úkor len jednej z nich. Žalobca je významný podnikateľský subjekt, ktorého predmetom
podnikania je vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poistný druh neživotného poistenia. Žalovaná je
osobou nemajetnou, ťažko zdravotne postihnutou žijúcou na hranici sociálnej odkázanosti. Sám vytvára
rezervynazabezpečenieplnenízpoistnýchudalostiaznášarizikápoistenia.Výškauplatnenéhoregresu

je neprimerane vysoká. Vo vzťahu k žalovanej by táto suma predstavovala jej ekonomické zruinovanie.
Priznaná výška regresnej náhrady vo vzťahu k osobe žalovanej splní výchovný aj odstrašujúci účinok.

16.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca
vyzval žalovanú k úhrade peňažného nároku listami v roku 2013 až 2015, pričom stanovil lehotu na

plnenie. V stanovenej lehote peňažná náhrada žalovanou uhradená nebola. Minimálne dňom doručenia
žaloby súdu sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky.

17.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP. Nárok žalobcu čo do základu bol plne
dôvodný a v základe sporu bol žalobca úspešnou stranou. Výška priznanej náhrady bola stanovená na

základe úvahy súdu .Preto mu prislúcha náhrada trov v plnej výške, ktorá bude vyčíslená v samostatnom
rozhodnutí po právoplatnosti konania vo veci samej vychádzajúc však z výšky priznaného plnenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.