Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220937
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117220937.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: Štátny

fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou
GARAJ & Partners s. r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanej: T. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W. XX, M., zastúpená splnomocneným zástupcom Občianske združenie
Pomoc a Ochrana ľuďom, so sídlom Trakovice 158, IČO: 51 563 196, o zaplatenie 3. 947,27 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti 823,68 Eur započítaných na úhradu žalobou uplatňovaného zmluvného
úroku vo výške 90,15 Eur, na úrok z omeškania vo výške 4,37 Eur, na úrok z omeškania vo výške 8 %

ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2017 do 17.01.2019 v sume 724,78 Eur, a na zmluvnú pokutu
v sume 4,38 Eur.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.947,27 Eur spolu s zmluvným úrokom vo výške 3,1 % ročne
zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, spolu so zostávajúcim úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do 17.01.2019 vo výške 66,84 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 18.01.2019 do zaplatenia,

a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur, vždy k 15temu dňu v mesiaci až do
zaplatenia, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť až do
úplného zaplatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením
aj len jednej splátky.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
3.947,27 Eur spolu s nesplateným zmluvným úrokom ku dňu 07.06.2016 (dátum odstúpenia) vo výške
90,15 Eur, nesplateným úrokom z omeškania vo výške 4,37 Eur, so zmluvným úrokom vo výške 3,1 %
ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou v sume 403,74 Eur a
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je štátny účelový fond, t. j. právnická osoba zriadená osobitným
zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva
podľa osobitného predpisu. Svoju činnosť nevykonáva nezávisle a samostatne v miere typickejpre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné a podnikateľské činnosti, nakoľko podlieha správe
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),
hospodári podľa schváleného rozpočtu zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, o

zmenách v rozpočte rozhoduje minister sám alebo po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva
financií Slovenskej republiky, podlieha kontrole svojej činnosti ministerstvom a jeho základný vnútorný
predpis upravujúci jeho organizáciu a činnosť podlieha schváleniu ministerstva. Nie každý subjekt
verejného práva je automaticky dodávateľom na účely spotrebiteľských zmlúv iba z titulu poskytovania
určitej služby alebo výkonu určitej činnosti. Činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať ako

obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové
znaky. Je zrejmé, že pojmové znaky obchodnej činnosti u žalobcu absentujú. Vzťah medzi žalobcom
a žalovanou je obchodnoprávnym vzťahom a spravuje sa ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, t. j. zmluvy o úvere. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.842,13 Eur pri základnej
úrokovej sadzbe 3,1 % ročne s lehotou splatnosti 30 rokov. Žalovaná mala zlú platobnú disciplínu,
mesačné splátky neuhrádzala pravidelne a v dohodnutej výške, čím sa dostala do omeškania. Dňa

07.03.2016 zaslal žalobca žalovanej výzvu, v ktorej ju vyzval, aby uhradila svoj dlh na omeškaných
splátkach vo výške 125,37 Eur. Zo strany žalovanej nedošlo k úhrade dlhu na omeškaných splátkach.
K dátumu 07.06.2016 bola žalovaná v omeškaní s 8 splátkami v sume 199,68 Eur, čím došlo k splneniu
podmienkyustanoveniačlánkuVIIIbod8.4Zmluvyoúvereoprávňujúcejžalobcukodstúpeniuodzmluvy
o úvere v prípade omeškania dlžník a s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, resp.

opakovaného nesplácania úveru. Pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach,
nejdená sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého
úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto za lehotu splatnosti sa považuje lehota na splatenie celého
úveru, t. j. premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru ( rozsudok Najvyššieho
súdu SR 4 Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008). Podaním zo dňa 08.06.2016 žalobca odstúpil od zmluvy

o úvere, čím sa stal celý dlh splatným. Žalovaná si odstúpenie neprevzala v odbernej lehote. Žalobcovi
tak vznikol nárok v zmysle článku VIII bod 8.5 Zmluvy o úvere nárok na zmluvnú pokutu. Nakoľko
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je lex specialis k všeobecným ustanoveniam Obchodného
zákonníka o odstúpení od zmluvy, žalobca si uplatňuje okrem úroku z omeškania aj zmluvný úrok
vyplývajúci z ustanovenia článku IV. Zmluvy o úvere. Oprávnením veriteľa je požadovať vrátenie dlžnej

sumy aj s úrokmi, povinnosť dlžníka platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere
a trvá resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. V závere poukázal na to, že v
zmysle § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov
spotrebiteľským úverom nie sú úver poskytovaný ma účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený

okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu.
Ako príklad osobitného predpisu, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, sa uvádza zákon č. 607/2003
Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a nahradený
zákonom č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Zákonodarca
týmto negatívnym vymedzením subsumoval zákon o ŠFRB do skupiny osobitných predpisov, na základe

ktorých poskytované úveru nespadajú do kategórie spotrebiteľský úver. Úver poskytovaný ŠFRB nie
je spotrebiteľským úverom a nevzťahujú sa na neho ani žiadne ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z. (§ 24a). V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a

na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne, je
spracovaný ministerstvom. ŠFRB bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t. j. financovanie priorít
štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, Žalobca
tiež nenapĺňa pojmový znak „dosahovania zisku" keďže účelom činnosti ŠFRB nie je dosahovanie zisku.
Z ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, ktoré je kogentným a preto má prednosť

pred zmluvnou úpravou vyplýva, že zmluva o úvere je absolútny obchodný záväzkový vzťah, vzťahujú
sa na ňu právne normy Obchodného zákonníka a strany sa nemôžu odchýliť od ustanovení § 386 až §
408 Obchodného zákonníka (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zmluvné strany nemôžu žiadnou
interpretáciou eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v
ich záväzkových vzťahoch. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodu strán o voľbe

Obchodného zákonníka a nepripúšťa modifikáciu ani vylúčenia normatívne účinku ustanovenia § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, t. j. účastníci si nemôžu ani dohodnúť, že ich vzťah sa bude
spravovať iným zákonom napr. Občianskym zákonníkom. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila
399,36 Eur, ktoré platby žalobca započítal na zmluvnú pokutu vo výške 403,74 Eure, preto jej zostávauhradiť len 4,38 Eur. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne z dlžných
súm od dátumu odstúpenia a od dátumu prevzatia odstúpenia + 30 dní.

3. Dňa 16.11.2017, 09.01.2018, 01.03.2018, 04.04.2018, 17.05.2018, 30.11.2018 doručil žalobca
doplňujúce vyjadrenia, v ktorých poukazoval najmä na aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej
republiky.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom elektronicky (email), uviedla, že nárok

neuznáva v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu, nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Žalobca
predložil k svojmu návrhu zmluvu o podpore, ktorá je v skutočnosti zmluvou o úvere. Podľa žalovanej,
každá zmluva o úvere sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka 40/1964 Z. z„ zákonom č.
258/2001 o spotrebiteľských úveroch; je presvedčená, že predmetná zmluva obsahuje množstvo
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokpodľazákonač.258/2001Z.z.platnéhovčaseuzatvoreniazmluvy
Žalobca predložil súdu aj oznámenie o odstúpení od Úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa

08.06.2016.Takétooznámeniejejnebolonikdydoručené,niejemožnépoužiťfikciudoručeniaprerozpor
s §45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania
právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale
je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene, alebo zániku práv
a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu

bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť
určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň
príležitosť spoznať jeho obsah (mu dôjsť do jeho dispozičnej sféry). Zmluva bola uzatváraná v roku 2002.
V roku 2016 sa žalovaná zdržiavala v Piešťanoch, nemala objektívnu možnosť prevziať zásielku, keďže
o nej nevedela. Má za to, že žalobcom predložené zosplatnenie celého úveru je neplatné a teda sa

jedná o čiastkové plnenie v splátkach, a premlčania lehota začína plynúť dňom splatnosti každej splátky
samostatne. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. S tvrdením žalobcu, že činnosť ktorú vykonáva
nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú z titulu poskytovania nižších útokov ako banky
v tomto období. Keďže si žalobca stanovil odplatu za poskytnutý úver - v úrokovej sadzbe 3,1 %, zahrnul
si do zmluvy pokuty, sankcie, denné úroky z omeškania, sankcie vo výške 10 % za skoršie splatenie

úveru-jenutnépovažovaťtakútočinnosťzaobchodnúapodnikateľskú,jepotrebnénazmluvuprihliadať
ako na zmluvu spotrebiteľskú uzatvorenú medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tvrdenia žalobcu o zlej
platobnej disciplíne sú zavádzajúce a nepresné. Úver bol poskytnutý v roku 2002 do roku 2015 (t. j. 13
rokov) uhrádzala splátky pravidelne. V roku 2015 niektorá splátka meškala, avšak túto vždy doplatila.
Od roku 2016 k dnešnému dňu sú splátky uhrádzané pravidelne bez meškania. Za obdobie od júla

2016 k dnešnému dňu (pozn. súdu ku dňu 29.01.2019) uhradila v pravidelných mesačných splátkach
773,82 Eur. Má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je jednoznačne spotrebiteľským vzťahom
a preto je nevyhnutné na posudzovanie tohto vzťahu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a
zákona o spotrebiteľských zmluvách. Ako je uvedené v samotnej zmluve predloženej žalobcom v čl.
XII bod. 12.3 druhá veta : Vzájomné vzťahy sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi najmä Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie zmluvy popiera tvrdenia žalobcu, že
sa jedná o obchodný vzťah. Na jednej strane žalobca tvrdí, že túto zmluvu nemožno považovať za
obchodnú a podnikateľskú, na strane druhej toto tvrdenie popiera odvolávaním na posudzovanie vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou podľa Obchodného zákonníka. Žalobca si vo svojich tvrdeniach odporuje.
Spotrebiteľom ie fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. V čase uzatvorenia zmluvy bol v platnosti zákon 258/2001 Z.
z., nie ako uvádza žalobca zákon č. 129/2010 Z. z. Žalovaná ďalej uviedla, že je spotrebiteľom, zmluva
je spotrebiteľská a preto sa na ňu vzťahuje v plnom rozsahu ust. Občianskeho zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch. Ako slabšej strane sporu je jej priznané právo na súdnu ochranu, preto
žiada, aby súd z úradnej moci podrobil predmetnú zmluvu na neprijateľne zmluvné podmienky, nekalé

obchodné praktiky, rozpor so zákonom a dobrými mravmi a poskytol jej ochranu spotrebiteľských práv.
Keďže predmetom žaloby bolo peňažné plnenie, bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť výšky
uplatneného nároku. a to predložením relevantných dôkazov. Počas konania nebol predložený výpočet,
ktorý by skutočne presvedčivo preukázal výšku uplatneného nároku, nie sú pripojené listinné dôkazy
preukazujúce tvrdenia žalobcu. Žalobca podľa žalovanej neuniesol dôkazné bremeno. Preto žiadala

žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

5. Žalobca na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.") na doplnenie ďalších skutočností poukázal na uznesenieNajvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2019 sp. zn. 4Cdo/106/2018, v ktorom sa Najvyšší súd SR vzhľadom
na nejednotnosť v rozhodovacej praxi súdov zaoberal predmetnou otázkou a dospel k záveru, že činnosť
žalobcu nemá atribúty podnikania, naopak realizuje podporu štátu v oblasti bytovej politiky a preto

nemôže mať postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ním uzatvárané zmluvy
nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade
je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka a o zmluve o úvere, tiež z ustanovení o
odstúpení od zmluvy, nakoľko Obchodný zákonník obsahuje samostatnú a ucelenú úpravu uvedených
inštitútov. Žalobca si ako veriteľ splnil povinnosť poskytnúť peňažné prostriedky pre dlžníčku a úver

bol poskytnutý z prostriedkov rozpočtu Slovenskej republiky (v tom čase v zmysle zákona č. 124/1996
Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania). Pre posúdenie právneho vzťahu strán sporu založeného
zmluvou o úvere je podstatný práve účel poskytnutia peňažných prostriedkov, ktorou je podpora formou
úveru. Žalobca má za nesporné, že ako veriteľ poskytol finančné prostriedky žalovanej a v konaní
to súdu riadne preukázal, žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti, keď neuhrádzala riadne a
včas mesačné splátky úveru, vzhľadom k čomu došlo k odstúpeniu od zmluvy, žalovaná poskytnuté

peňažné prostriedky nevrátila resp. ich časť a nezaplatila prislúchajúci zmluvný úrok, preto s porušením
platobných povinností si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, súčasne si
uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov až do času, kým nebude vrátená nesplatená
istina úveru a uplatnil si tzv. zákonné úroky z omeškania pre preukázateľné omeškania sa žalovanej so
zaplatením dlžnej sumy. K doručeniu odstúpenia od zmluvy poukázal na hmotnoprávnu úpravu § 45 ods.

1 Občianskeho zákonníka, kedy v oblasti súkromného práva sa predpokladá, že prejav vôle je doručený
adresátovi, keď sa dostane do sféry jeho dispozície. K vznesenej námietke premlčania poukázal žalobca
na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka (premlčacia doba je štyri roky), odstúpenie od úverovej
zmluvy zo dňa 08.06.2016 bolo zasielané žalovanej poštou, žalovaná si zásielku neprevzala. V súlade
s článkom VIII ods. 8.5 Zmluvy sa žalovaná dostala do omeškania uplynutím 30 dní odo dňa doručenia

odstúpenia dňa 15.06.2016, t. j. v omeškaní je od 16.07.2016. Premlčacia 4 ročná doba začala plynúť
od 16.07.2016. Zároveň vzal žalobca čiastočne žalobu späť v časti vykonaných úhrad žalovanou po
začatí konania v sume 174,72 Eur, ktoré započítal v zmysle § 330 Obchodného zákonníka na uplatnený
úrok z omeškania.

6. Žalovaná na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 4 C.s.p. v podaní doručenom elektronicky (email bez
doplnenia v listinnej podobe) uviedla, že žalobca si dojednal odplatu za poskytnutie úveru vo výške 3,1
% (pozn. súdu ročne). Ak nie je podnikateľom, ako je možné si dojednať odplatu vo forme úrokov?
Má za to, že ak je v zmluve dojednaná odplata, je žalobca dodávateľom a ona je spotrebiteľom. Podľa
žalobcu je zmluva od „štátu" a v súlade so zákonom, avšak po prečítaní tejto zmluvy je výrazne podobná

zmluvám s finančnými a nefinančnými spoločnosťami, v ktorých je spotrebiteľ v nevýhodnej pozícii.
Zmluva je v hrubom rozpore s dobrými mravmi aj zákonom a žalobca sa snaží obísť zákon. Zmluva
je jednostranná, zvýhodňuje veriteľa, ja som nemala možnosť zmluvu ovplyvniť, meniť jej state, alebo
odmietnuť niektoré jej časti. Štátny fond rozvoja bývania pri uzatváraní zmlúv používal nekalé obchodné
praktiky. Vo vyjadrení žalobcu je zrejmé, že sa snaží o posúdenie zmluvy ako obchodu, avšak samotná

zmluva sa odvoláva na občiansky zákonník. Z prehľadu úhrad, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že od
podpísania zmluvy v roku 2002 do roku 2015 prebiehali platby bez problémov, rovnako ako posledné tri
roky. V roku 2016 prišla o zamestnanie a keďže je samoživiteľka - má maloletého syna a chorú matku,
o ktorú sa musela starať, svoj záväzok si neplnila, nakoľko bola jej finančná situácia zhoršená. Avšak
ihneď po jej zlepšení sa vrátila k splácaniu. V súčasnosti nemá stále zamestnanie, ale úhrady vykonáva

pravidelne v plnej výške splátky. Žalobcom požadovaná suma na úhradu v celku je vzhľadom na jej
finančnú a životnú situáciu nereálna a bola by pre ňu a jej rodinu likvidačná. Keďže žalobca nie je
podnikateľom, na zmluvný úrok ako odplatu nemá nárok. Nakoľko bude úver splatený pred dátumom
splatnosti, nevzniká žalobcovi nárok na úrok z omeškania.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu
a žalovanej po oboznámení sa so žalobou, históriou pohybov na účte žalovanej, Zmluvou o poskytnutí
podpory uzavretej podľa ustanovení zák. NR SR 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskoršíchpredpisovvoforme:úveruč.XXX/XXXX/XXXX(ďalejlen„úverovázmluva"),výzvoukúhrade
dlhu - upomienka č. 2 zo dňa 07.03.2016, Odstúpením od úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa

08.06.2016, kópiami doručeniek poštových zásielok žalobcu, vykonal dokazovanie lustráciou žalovanej
v databáze Sociálnej poisťovne, nájomnou zmluvou žalovanej ako nájomcu zo dňa 06.04.2014, faktúrou
SLOVAK TELEKOM, a. s. na úhradu služieb pevnej a mobilnej siete vystavenej žalovanej za január
2020, výpisom z účtu žalovanej o úhrade elektriny pre ZSE Energia, a. s., potvrdením o zdaniteľnýchpríjmoch žalovanej za rok 2019, neoverenou kópiou prvej strany rozsudku o inej peňažnej povinnosti
žalovanej voči nebankovej spoločnosti, rozpisom mesačných príjmov a výdavkov žalovanej, čiastočnými
späťvzatiami žaloby žalobcom, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci.

8. Zo Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zák. NR SR 124/1996 Z. z. o štátnom
fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vo forme: úveru č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa
10.07.2002 vyplýva, že k jej uzavretiu došlo za účelom poskytnutia podpory na kúpu bytu z prostriedkov

fondu na základe žiadosti žiadateľky zo dňa 15.04.2002 vo výške 176.000 Sk = 5.842,13 Eur pri
základnej úrokovej sadzbe 3,1 % ročne a dobe splatnosti úveru na 30 rokov.

9. Podľa článku 8.4 veta prvá úverovej zmluvy, v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek
splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy
odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve.

10. Podľa článku 8.5 úverovej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je
dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od
doručenia výzvy dlžníkovi.

11. Podľa článku 12.3 úverovej zmluvy, práva a povinnosti účastníkov sa riadia predovšetkým
zákonom 124/1996 z. z. v znení noviel a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy k ŠFRB.
Vzájomné vzťahy sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi najmä Občianskym
zákonníkom.

12. Z výzvy k úhrade dlhu - upomienka č. 2 zo dňa 07.03.2016 má súd preukázané, že veriteľ vyzval
dlžníčku na úhradu dlžných 125,37 Eur (ku dňu 07.03.2016) v lehote 7dní odo dňa doručenia tejto výzvy
a zároveň ju poučil, že ak dlžná suma nebude vyrovnaná v stanovenej lehote, odstúpia od úverovej
zmluvy a budú požadovať jednorazovo vrátenie celej dlžnej sumy súdnou cestou.

13. Z Odstúpenia od úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.06.2016 vyplýva, že žalovaná
ku dňu 07.06.2016 bola v omeškaní s 8 splátkami úveru, dlh predstavoval 199,68 Eur a na úrokoch z
omeškania sumu 4,37 Eur. Z dôvodu závažného porušenia úverovej zmluvy, nesplácania úveru ŠFRB,
podľa článku VIII. úverovej zmluvy odstúpil veriteľ od úverovej zmluvy a vyzval dlžníčku na úhradu dlžnej
pohľadávky v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy.

14. Podľa § 22 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,
Štátny fond rozvoja bývania podľa zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov je fondom podľa tohto zákona. Pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy,
právne vzťahy a iné vzťahy fondu vzniknuté pred 1. januárom 2014 sa považujú za pohľadávky, záväzky,

pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu podľa tohto zákona.

15. Podľa § 17 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,
Štátny fond rozvoja bývania zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z o
Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov je Štátnym fondom rozvoja bývania podľa

tohto zákona. Pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy Štátneho fondu
rozvoja bývania vzniknuté pred 1. januárom 2004 sa považujú za pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne
vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy Štátneho fondu rozvoja bývania podľa tohto zákona.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom v čase

vznikuzmluvnéhovzťahumedzistranamisporu,zriaďujesaŠtátnyfondrozvojabývanianafinancovanie
štátnej podpory, ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu.

17. Podľa § 8 zákona č. 124/1996 Z. z. Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom v čase vzniku

zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, druhy podpory sú: a) úver, b) nenávratný príspevok, c) úhrada
časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého bankou podľa osobitného predpisu.18. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 124/1996 Z. z. Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom v čase
vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, Fond rozhodne o poskytnutí podpory podľa poradia
doručených žiadostí a priorít určených vládou Slovenskej republiky až do vyčerpania sumy vyčlenenej

v rozpočte fondu na určený program rozvoja bývania a na príslušný účel a druh podpory.

19. Podľa § 11 ods. 12, 13 zákona č. 124/1996 Z. z. Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom v
čase vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, na poskytnutie podpory z prostriedkov fondu nie
je právny nárok. Fond po rozhodnutí o poskytnutí podpory zašle žiadateľovi návrh zmluvy do 30 dní.

20. Podľa § 1 ods. 2, 3 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov, financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri
rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom fondu. Na účely tohto
zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného
predpisu.

21. Podľa § 3 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,
príjmami fondu sú
a) splátky istiny úverov poskytnutých z fondu,
b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,

c) výnosy zo sankcií uložených fondom.

22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov, rozpočet fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

24. V zmysle § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

25. Podľa § 503 Obchodného zákonníka, Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

26. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

27. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

28. V zmysle § 263 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 Obchodného zákonníka a strany

sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od
ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

29. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).

30. Podľa § 262 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.31. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32.Žalobcavpriebehukonaniavzalžalobuvčastispäťatopodaniamidoručenýmisúdudňa18.01.2019,
09.09.2019, 25.11.2019, 07.01.2020, 21.05.2020, 11.08.2020 pre žalovanou vykonané úhrady dlžnej
pohľadávky v časti. Preto súd konanie zastavil v časti 823,68 Eur započítaných na úhradu žalobou
uplatňovaného zmluvného úroku vo výške 90,15 Eur, na úrok z omeškania vo výške 4,37 Eur, na úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2017 do 17.01.2019 v sume 724,78

Eur, a na zmluvnú pokutu v sume 4,38 Eur (výrokom prvým).

33.Predmetomkonaniapozastavenívčastizostaladlžnáistinavovýške3.947,27Eurspoluszmluvným
úrokom vo výške 3,1 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, spolu so zostávajúcim
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do 17.01.2019 vo výške
66,84 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 18.01.2019

do zaplatenia, s náhradou trov konania žalobcu. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového
stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a je potrebné jej
vyhovieť. Medzi stranami sporu bola od počiatku sporná povaha zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu, keď žalobca mal za to, že ide o vzťah s osobitným postavením fondu
ako nástroja štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, kedy fond ako veriteľ/žalobca nekoná

samostatne, nezávisle a nekoná za účelom dosiahnutia zisku, t. j. nie je podnikateľským subjektom,
avšak zmluvy uzavreté s fondom sa spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu
a preto ustanoveniami Obchodného zákonníka, zatiaľ čo žalovaná tvrdila, že ona je spotrebiteľkou,
ktorá nekonala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti a preto sa považuje za spotrebiteľa a požíva zvýšenú hmotnoprávnu ochranu

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho žiadala o
priznanie postavenia slabšej zmluvnej strany v spore a priznania zvýšenej procesnoprávnej ochrany
súdom v spotrebiteľskom spore. Súd na prvom pojednávaní pred otvorením pojednávania vo veci samej
skúmal zastúpenie žalovanej splnomocneným zástupcom, keď mal za to, že nejde o spotrebiteľský spor
zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca v konaní nevystupuje ako dodávateľ a žalovaná v konaní nevystupuje

ako spotrebiteľ, a zameral svoju pozornosť na možné pokútnictvo na strane zástupcu žalovanej aj
z dôvodu, že vyjadrenia žalovanej zaslané elektronicky z emailovej adresy centrum správnej pomoci
Trnava [email protected] zo dňa 29.01.2019 a zo dňa 08.10.2019 vyvolali u súdu pochybnosti o
spôsobilosti zástupcu na riadne zastúpenie žalovanej v spore so zákonnou a sudcovskou koncentráciou
konania, keď zástupca žalovanej je bez právnického vzdelania. Zástupca žalovanej na pojednávaní

poukázal na to, že zastupuje žalovanú v konaní ako matku v núdzi v ťažkej životnej situácii, bez nároku
naodplatu,pričomvkonanípredsúdomnevystupujeopakovane(acontrario§89ods.2C.s.p.).Nakoľko
v čase rozhodovania súdu vystupoval zástupca žalovanej v konaní pred tunajším súdom výlučne ako
zástupcaspotrebiteľovvspotrebiteľskýchsporoch(§291ods.1C.s.p.)sprezentovanousnahouukončiť
spor zmierom, súd pripustil zastúpenie žalovanej týmto občianskym združením.

34. K postaveniu žalobcu a žalovanej v zmluvnom vzťahu súd prvej inštancie v súlade s ustálenou
rozhodovacou činnosti najvyšších súdnych autorít (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.apríla 2019
sp. zn. 4 Cdo/106/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2020 sp. zn. 8Cdo/9/2019) s
prihliadnutím na povahu žalobcu ako osobitného subjektu na realizáciu bytovej politiky štátu napojeného

na rozpočet štátu v rámci realizácie podpory, mal za to, že žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa
podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale je inštitútom sui generis a slúži ako
ekonomický nástroj bytovej politiky štátu. Podporu zo štátneho fondu rozvoja bývania možno poskytnúť
len špecifickej skupine žiadateľov pri splnení zákonom stanovených podmienok, a preto účelový fond si
nemôže v zmluve dohodnúť podmienky, ktoré by nemali oporu v zákone. Keďže žalobca nevykonáva

podnikateľskú ani obchodnú činnosť, nekoná za účelom dosiahnutia zisku, nemôže pri poskytovaní
podpory bývania vo forme úveru uplatniť voľnú úvahu, ale musí v prípade splnenia zákonných
podmienoknastranežiadateľasožiadateľomuzavrieťzmluvuzazvýhodnených,zákonomregulovaných
podmienok. Žalobca je zo zákona vylúčený z osobitnej úpravy spotrebiteľských úverov ako aj z osobitnej
úpravy úverov na bývanie. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca ako veriteľ pri úvere je právnická osoba,

na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a žalovaná ako dlžník je fyzická osoba,
ktorá uzavrela zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Procesná obrana žalovanej poukazujúcej na článok 12.3 veta druhá úverovej
zmluvy bola v takom prípade súdom vyhodnotená ako neúčinná, keď znenie „vzájomné vzťahy sa riadiaaj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi najmä Občianskym zákonníkom" je neurčité a
pre rozpor so zákonom aj absolútne neplatné, keď zmluvné strany si v prípade kogentnej úpravy akou
je zmluva o úvere ako absolútny obchod podliehajúci právnej úprave Obchodného zákonníka nemôžu

dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať iným zákonom. V konaní nebolo sporným, že žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver za odplatu dojednanú vo výške 3,1 % ročne (základná
úroková sadzba) vo výške 176.000 Sk na dobu splatnosti 30 rokov. Nebolo sporným, že žalovaná riadne
zmluvnú a zákonnú povinnosť vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi v splátkach nesplnila riadne a
včas, čím sa dostala do omeškania s úhradou splátky viac ako šesť mesiacov a po splnení zákonných a

zmluvných podmienok (článok 8.4 a 8.5 úverovej zmluvy) žalobca pristúpil dňa 08.06.2016 k účinnému
odstúpeniu od zmluvy. Plnenia zaplatené počas konania žalovanou žalobca započítal na úhradu dlžných
úrokov z úveru, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka,
v tejto časti súd konanie zastavil. Dlžná istina predstavovala ku dňu odstúpenia od zmluvy (08.06.2016)
sumu 3.947,27 Eur, na úhradu ktorej súd zaviazal žalovanú spolu s dlžným úrokom z úveru vo výške
3,1 % ročne zo sumy 3.947,27 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia (výrok druhý).

35. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne zo sumy istiny 3.947,27 Eur
od 16.07.2016 do zaplatenia, ktorý rozpočítal na úrok z omeškania od 16.07.2016 do 17.01.2019 v
zostávajúcej výške 66,84 Eur, a na úrok z omeškania z dlžnej istiny od 18.01.2019 do zaplatenia. Súd

priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, keď tento bol uplatnený v súlade so zákonom a nariadením
vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške
8 % ročne z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dňovej lehoty na plnenie po prevzatí
odstúpenia (deň uloženia zásielky na pošte 15.06.2016).

37. Žalovaná v zastúpení zástupcom žiadala o uloženie povinnosti plniť žalobcovi formou pravidelných
mesačných splátok s poukazom na jej pomery. Súd preskúmaním osobných, zárobkových a
majetkových pomerov žalovanej mal za to, že tieto umožňujú uložiť jej povinnosť plniť v pravidelných
mesačných splátkach po 100,-Eur, vždy k 15temu dňu v mesiaci až do zaplatenia počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok

v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky v súlade s § 232 ods. 3, 4 C.s.p., t. j. s tým, že
omeškaniesplnenímajlenjednejsplátkymázanásledoksplatnosťceléhoplnenia.Lustrácioužalovanej
v dostupných registroch mal súd preukázané, že žalovaná má od 02.10.1989 vedený trvalý pobyt na
adrese F. W. XX, M.. V databáze Sociálnej poisťovne mal súd preukázaný príjme žalovanej v čase
rozhodovania súdu vo výške 840 Eur v hrubom v mesiaci 01/2020, 02/2020, vo výške 880 Eur v hrubom

v mesiaci 03/2020, 04/2020 a vo výške 850 Eur v hrubom v mesiaci 05/2020, 06/2020, čo predstavuje
cca 688 Eur v čistom. Zamestnaná u F. S. a spol. so sídlom Q. E. je od 15.08.2019. Žalovaná pritom
uviedla, že dosahuje priemernú mesačnú mzdu vo výške 530 Eur (email zo dňa 26.02.2020). Okrem
toho žalovaná je matkou maloletého dieťaťa, na výživu ktorého jej prispieva otec dieťaťa sumou 200 Eur
mesačne. Mesačné výdavky žalovaná ustálila na nájomné v sume 350 Eur, cestovné v sume 15 Eur,

ZSE 18,-Eur, TV, telefón + internet (SLOVAK TELEKOM, a. s.) v sume 65 Eur, strava 200 Eur, dlh voči
SMSCREDITS 30 Eur mesačne, lieky 15 Eur, školské potreby 25 Eur. Súd mal za to, že výdavky týkajúce
sa maloletého dieťaťa má v prevažujúcej miere hradiť žalovaná z výživného a pokiaľ na internet s TV a
telefónom vynakladá mesačne 65 Eur, na trhu je možné pri zabezpečení balíkov týchto služieb nájsť aj
finančnémenejnákladnériešenia.Jetiežnepochybné,žesplneniesizákonnejpovinnostivočižalobcovi/

veriteľovi má prednosť inými nie nevyhnutnými výdavkami žalovanej (TV). Preto súd považoval za
spravodlivé umožniť žalovanej plniť v splátkach po 100 eur mesačne tak, aby sa v dohľadnom čase
podieľala na úhrade istiny úveru a veriteľ mal vrátené peňažné prostriedky v prevažnej časti istiny do
troch rokov od právoplatnosti rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu. K zastaveniu konania
v časti došlo výlučne z dôvodu na strane žalovanej, preto žalobca nezavinil zastavenie konania. O výškenáhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.