Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616202885.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: IZOLPLAST,

s.r.o., IČO: 36217905, so sídlom Rastislavova 87/A, Košice 1, právne zastúpenom Kubalalegal, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Rovojová 2, Košice proti žalovanej: D. G., M.: XXXXXXXX, I. XXX,
právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4,
Spišská Nová Ves, o zaplatenie 2 400,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2400,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 24.2.2016 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 2 400,- Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy
1 200,- Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 200,- Eur od 21.1.2016 do zaplatenia a náhrady
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 28.9.2015 uzatvorená
Zmluva o nájme nebytového priestoru, ktorej predmetom bol nebytový priestor v administratívnej budove
súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele číslo XXX/XX a zapísaná na liste vlastníctva číslo

XXXX katastrálne územie U. G. D.. Žalovaná sa zmluvne zaviazala platiť nájomné vo výške 1 000,- Eur
vrátane 100,- Eur za energie, ku ktorej sume sa pripočíta DPH. Dňa 31.10.2015 žalovaná vypovedala
Zmluvu, výpoveď mu bola doručená dňa 4.11.2015. Trojmesačná výpovedná lehota tak začala plynúť
dňa 1.12.2015. Z uvedeného dôvodu vystavil faktúry na úhradu nájomného za mesiace december 2015,
január a február 2016 vo výške po 1 200,- Eur. Pred podpisom Zmluvy o nájme nebytového priestoru
bol žalovanou uhradený depozit 1 200,- Eur, ktorý jednostranne započítal na úhradu nájomného za
december 2015. Zo strany žalovanej neboli uhradené faktúry na úhradu nájomného za mesiace január

a február 2016.

2. Na základe žaloby a listín predložených žalobcom spolu so žalobou tunajší súd vydal dňa 16.3.2016
platobný rozkaz sp. zn. 9C/59/2016-22, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odôvodnený
odpor.Vodporeuviedla,ženikdyžiadnuzmluvusožalobcomnepodpísala,anineprejavilazáujemtakúto
zmluvu podpísať. Predmetná zmluva je tak absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na platnosť
tohto právneho úkonu sa vyžaduje vlastnoručný podpis účastníka zmluvy. Z týchto dôvodov namietala

nedostatok pasívnej legitimácie.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/59/2016-81 dňa 6.9.2016 tak, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 400,- Eur a v časti o zaplatenie poplatku z omeškania žalobuzamietol. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 9Co/32/2017 zo dňa 7.2.2018 bol uvedený rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej
vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušený a vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie

konanie.

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul sporové strany, svedka E. X., M.. M. U., oboznámil sa s listinnými
dôkazmiatoZmluvouonájmenebytovýchpriestorov,výpoveďouZmluvyonájmenebytovýchpriestorov,
faktúrami, zápočtom, vrátením faktúr, výpisom zo Živnostenského registra, Dohodou o sprostredkovaní,

výpisom z účtu, oznámením Okresného úradu, odbor živnostenského podnikania, správou realitnej
kancelárie, čestným vyhlásením a zistil nasledovné:

5. Dňa 28.9.2015 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzavretá
Zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu bol nebytový priestor - administratívna
budova so súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 531 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre okres U., A. U. G., katastrálne
územie G. D.. V článku III. bod 3.1 bolo dohodnuté nájomné vo výške 1 000,- Eur mesačne, z
čoho náklady na energie sú vo výške 100,- Eur mesačne s tým, že k sume bude pripočítaná DPH
v zmysle platných právnych predpisov. Splatnosť nájomného bola určená mesačne vopred k 15. dňu
kalendárneho mesiaca vopred. V zmysle bodu 3.2 sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi depozit

vo výške 1 200,- Eur, ktorý ako zábezpeka slúžil na zabezpečenie nárokov z nájomného, dlžnej náhrady
inkasných nákladov, nedoplatkov energii nároku na zmluvnú pokutu alebo náhradu škody na predmete
nájmu.

6. ZániknájmunebytovéhopriestorujevzmluveupravenývčlánkuVI,kdepodľabodu6.1nájomzaniká

písomnoudohodoumedziprenajímateľomanájomcomalebopísomnouvýpoveďoujednejzozmluvných
strán. Podľa bodu 6.2 tohto článku prenajímateľ môže zmluvu vypovedať z dôvodov vymedzených v § 9
a nasl. zákona č. 116/1990 Zb.. Výpovedné dôvody zo strany nájomcu nie sú uvedené. Nájom tiež zaniká
uplynutím doby nájmu. Doba nájmu bola stanovená v článku II. bod 2.1 na dobu určitú a to od 28.9.2015
do 31.9.2016. Za prenajímateľa sa na zmluve nachádza nečitateľný podpis a odtlačok pečiatky žalobcu.

Za nájomcu sa v predmetnej zmluve nachádza len nečitateľný podpis.

7. Nájomné za prvý mesiac nájmu vo výške 1 200,- Eur a depozit vo výške 1 200,- Eur t.j. spolu suma
2 400,- Eur bola dňa 1.10.2015 uhradená žalovanou žalobcovi na účet.

8. Žalovaná tvrdila, že uvedenú nájomnú zmluvu nepodpísala. Uviedla, že ako podnikateľka poverila
svojich zamestnancov E. X. N. N. U. vyhľadaním nebytových priestorov za účelom podnikania v
Košiciach s tým, aby tieto priestory boli v centre mesta, najlepšie na L. S.. Prevádzku v U. mal viesť jej
zamestnanecE.X.,ktorýjejejzamestnancompribližneodroku2005.Vseptembri2015jejE.X.oznámil,
že našiel priestory na D. S., s čím súhlasila. Viac tieto záležitosti neriešila, keďže jej zamestnanci už

vedia, čo majú robiť. Koncom septembra sa jej dostala do ruky zmluva z ktorej zistila, že predmetné
priestory sa nenachádzajú na D. S.. Dňa 30.9.2015 sa do predmetných priestorov s jej súhlasom už
nasťahovali jej zamestnanci, ktorí následne museli riešiť problémy v týchto priestorov s vykurovaním,
s odpadom, neboli tam spokojní. V nájomnej zmluve chcela zmeniť splatnosť platieb tak, aby nájomné
bolo splatné až k 30. dňu v mesiaci. Taktiež chcela zmeniť výpovednú lehotu. Z týchto dôvodov zmluvu

nepodpísala. Následne v októbri poverila E. X., aby odstúpil od zmluvy. Výpoveď zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov podpísala osobne, písomne ju vyhotovil E. X.. Menovaný riešil aj záležitosti
ohľadom zapísania prevádzky v živnostenskom registri. Poukázala na to, že je na materskej dovolenke
a z toto dôvodu všetky tieto záležitosti riešil jej zamestnanec.

9. Konateľ žalobcu uviedol, že žalobca ako vlastník ponúkol predmetné nebytové priestory do nájmu
prostredníctvomrealitnejspoločnosti.Poskontaktovanítoutorealitnouspoločnosťousakonalostretnutie
medzi ním a pánom, ktorý zastupoval žalovanú, čo mu bolo oznámené realitnou kanceláriou s tým,
že tento pán bude aj riadiť prevádzku, ktorú žalovaná mienila zriadiť v nebytových priestoroch. Pred
uzavretímzmluvytenpánvočipriestoromnemalžiadnevýhrady.Jepravdou,žezmluvabolaupravovaná

a to na základe požiadaviek či žalobcu ako aj žalovanej. Písomné vyhotovenie zmluvy realizovala
realitná kancelária a táto zabezpečila aj jej podpísanie žalovanou. V zmluve boli zohľadnené všetky
požiadavky žalovanej. Pri podpise zmluvy bolo zo strany žalovanej uhradené nájomné za mesiac
október 2015 a taktiež zábezpeka v zmysle zmluvy, ktoré boli poukázané na účet žalobcu. Následnesa pracovníci žalovanej nasťahovali sa do týchto priestorov, realizovali tam nejaký obchod najmä s
dôchodcami. Zrejme pracovníci žalovanej sa správali ku svojim klientom dosť neférovo, chodievali tam
aj policajti. Takým istým spôsobom sa správali aj k ním. Keď na to upozornili, zbalili si veci a z týchto

priestorov odišli. Jedného dňa ho čakali pred budovou, kde uviedli, že končia. Požiadal ich, aby prišli na
druhý deň, avšak nikto z nich ho už nevyhľadal, kľúče mu boli zaslané poštou. Spolu s kľúčmi v krabici
mu bola doručená aj výpoveď zo zmluvy o nájme.

10. Svedok E. X., ako zamestnanec žalobkyne mal za úlohu nájsť priestory v centre mesta U. za účelom

zriadenia prevádzky. Do nebytových priestorov žalobcu sa s kolegom nasťahoval 30. resp. 31.9.2015 a
to po úhrade zálohy pozostávajúcej z nájomného a depozitu vo výške 2400,- Eur. K podpísaniu nájomnej
zmluvy však nedošlo z dôvodu, že tieto priestory neboli v centre. Okrem toho požadoval upraviť niektoré
body v zmluve. Už prvý deň po nasťahovaní s kolegom v týchto priestoroch prespali a vyskytli sa
problémy s vykurovaním, priestory neboli upratané, nemali kde prespať. Hneď druhý deň mali konflikt
s konateľom žalobcu, ktorý im zakázal používať ich kontajner na odpady. Už prvý týždeň mali v týchto

priestoroch klientov, kde počas toho ako boli prítomní hostia prišiel za ním konateľ žalobcu a pýtal si
ďalších 1200,- Eur titulom nájomného. O pár dní na to sa táto situácia opakovala. Konateľ žalobcu
povedal, že ak zmluvu nepodpíše, všetkých vyhodí. Preto zmluvu podpísal. Napriek tomu chcel zmeniť
podmienky v zmluve, najmä čo sa týkalo výšky a splatnosti nájomného. Taktiež v zmluve chcel upraviť
problém týkajúci sa odpadu a vykurovania. Po druhom konflikte s p. Š., dostali príkaz od žalovanej,

aby z týchto priestorov odišli, mali však už objednaných ľudí. Z priestorov odišli začiatkom novembra,
kedy kľúče chcel odovzdať p. Š.Č., ktorý ich však nechcel prevziať. Výpoveď zo zmluvy podpísal on,
keďže podpísal aj nájomnú zmluvu. Zriadenie prevádzky nahlásil a následne odhlásil hoci mali výhrady
k priestorov, pretože si myslel, že to bude dobrý obchod. Urobil tak ako zamestnanec žalovanej a to na
základe toho, že vždy všetky prevádzky a všetky záležitosti zariaďoval on. Žalovaná mala vedomosť o

prevádzkovaní v priestoroch v Košiciach, na podpísanie zmluvy však nemal právomoc. Na zriadenie a
vykonávanie činnosti pokiaľ sa týka prevádzky v týchto priestoroch mal kompetencie na základe pokynu
žalovanej.

11. Podľa čestného vyhlásenia O. J. zo dňa 30.4.2018, p. Š. v čase keď mali zákazníkov rázne vošiel do

predajne, ktorú zabezpečili pre žalovanú a chcel, aby podpísal nájomnú zmluvu. Snažil sa mu vysvetliť,
že to má riešiť s p. G.. Nato šiel k ďalšiemu kolegovi p. U., aby ten okamžite podpísal zmluvu. Keď
neuspel vošiel do kancelárie, kde bol p. X. s klientmi a tam začal kričať, že keď niekto nepodpíše zmluvu,
tak majú z obchodu odísť aj so zákazníkmi a opustiť budovu. P. X. tak zmluvu podpísal. Na to odišli ich
zákazníci, že nechcú už nič kupovať. Po podpísaní zmluvy sa v priestoroch prestalo kúriť, nešla ani teplá

voda. Nemohli používať kôš na odpad. Keď im prišli zákazníci bolo povedané, že musia platiť parkovné.
Bolo zrejmé, že p. Š. napriek podpísanej zmluve chcel aby odišli. P. X. napokon povedal, že končia a
spolu s kolegom U. šiel vrátiť kľúče a nejaký papier, zrejme o ukončené nájmu.

12. Uzavretie Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 28.9.2015 sprostredkovala Košická

realitná spoločnosť, s.r.o., Košice na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej so žalobcom
ako záujemcom zo dňa 25.9.2015. Za sprostredkovanie žalobca uhradil uvedenej spoločnosti províziu
vo výške 1 000,- Eur. Podľa oznámenia Košickej realitnej spoločnosti, s.r.o., Košice za nájomcu pri
sprostredkovaní uzatvorenia predmetnej Zmluvy o nájme nebytového priestoru vystupoval E. X., ktorý
reagoval na ich inzerciu a zastupoval nájomcu aj pri ohliadkach. Na základe požiadaviek menovaného

bol pripravený návrh zmluvy, do ktorej boli iniciály nájomcu doplnené podľa mailového podania E.
X.. Podpis samotnej zmluvy si manažoval E. X., ktorý podpísanú zmluvu odniesol na podpis priamo
žalobcovi.

13. Mailovým podaním zo dňa 28.9.2015 adresovanom uvedenej realitnej spoločnosti E. X. požiadal

o zmenu nájomcu na žalovanú. V podaní uviedol údaje žalovanej vrátane identifikačného čísla. Ďalej
požiadal o zaslanie čísla účtu s tým, že s majiteľom sa dohodli a celá záležitosť bude nasledujúci deň
uzavretá k ich spokojnosti.

14. Svedkyňa Ing. M. U., ktorá spolupracuje s Košickou realitnou kanceláriou uviedla, že s realitnou

kanceláriou pokiaľ sa týka predmetných nebytových priestorov jednal len E. X.. Nájomná zmluva
bola pripravená ich právnikom po ohliadke priestorov menovaným. Na základe požiadavky E. X. bola
nájomná zmluva pripravená v krátkom čase a ako nájomca bola v zmluve uvedená žalovaná. Inépožiadavky týkajúce sa nájomnej zmluvy z strany nájomcu neboli. Podpísanie zmluvy zmluvnými
stranami zabezpečoval už E. X. bez súčinnosti realitnej kancelárie.

15. Dňa 17.10.2015 zaslal konateľ žalobcu E. X. mailom dokument, ktorý nebol v podaní označený.
Žalovaná ako prílohu tohto mailu predložila druhú stranu nájomnej zmluvy, na ktorej boli zvýraznené
časti týkajúce sa splatnosti a výšky nájomného.

16. Podaním zo dňa 31.10.2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že vypovedá Zmluvu o nájme

nebytových priestorov zo dňa 28.9.2015. Vo výpovedi nie sú uvedené žiadane dôvody dania výpovede.
Kým žalovaná tvrdila, že výpoveď podpísala ona, svedok E. X. uviedol, že túto podpísal on.

17. Faktúrou č. S XXXXXXX zo dňa 2.12.2015 splatnou dňa 15.12.2015 a č. S XXXXXXXX zo dňa
7.1.2016 splatnou 15.1.2016 žalobca vyúčtoval žalovanej sumu po 1 200,- Eur titulom nájomného za
mesiace január a február 2016. Žalovaná s listom zo dňa 10.12.2015 vrátila žalobcovi faktúru č. S

XXXXXXX z dôvodu, že dňa 5.11.2015 vypratali objekt z dôvodu, že neboli naplnené služby podľa
dohody a upravená zmluva. V liste žalovaná ďalej uviedla, že so žalobcom nepodpísala žiadnu zmluvu,
kým predmetná zmluva o nájme nebude upravená. Faktúru č. S XXXXXXX žalovaná vrátila žalobcovi
listom zo dňa 18.1.2016 pre jej nedôvodnosť. S listom zo dňa 18.11.2015 vrátila faktúru č. S XXXXXXX,
ktorou bolo vyúčtované nájomné za mesiac december 2015 vo výške 1 200,- Eur taktiež z dôvodu

bezdôvodnosti a zároveň vyzvala žalobcu na vrátenie kaucie vo výške 1 200,- Eur.

18. Listom adresovaným žalovanej zo dňa 31.12.2015 žalobca jednostranne započítal pohľadávku
voči žalovanej vo výške 1 200,- Eur (nájomné za mesiac december 2015) vyúčtovanej faktúrou č. S
XXXXXXX splatnou dňa 15.11.2015 s jeho záväzkom voči žalovanej vo výške 1 200,- Eur vyúčtovanej

faktúrou č. S XXXXXXX splatnou dňa 8.10.2015.

19. Žalovaná ako podnikateľka s miestom podnikania I. XXX mala v živnostenskom registri zapísanú
prevádzkareň na adrese U. - G., Z. XX/A a to na základe Oznámenia o zriadení prevádzkarne zo
dňa 29.9.2015. Oznámenie o zmene údajov v živnostenskom registri bolo doručené žalovanej dňa

28.10.2015. Prevádzkareň na uvedenej adrese bola zrušená dňa 9.11.2015 na základe Oznámenia o
zmene údajov zapisovaných v živnostenskom registri zo dňa 1.11.2015 podpísanej E. X. na základe
plnomocenstva udeleného mu žalovanou.

20. Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená

národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

21. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len

"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom
na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4

22. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným
právnym predpisom, určí sa dohodou.

23. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím
dojednaného času, ak
a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

24. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

25. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia
podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu

poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

26. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

27. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľné, inak je neplatný.

29. Súd po doplnení dokazovania v zmysle návrhov strán sporu, dospel opätovne k záveru, že žaloba
v časti zaplatenia istiny v sume 2 400,- Eur je dôvodná.

30. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny požadoval na základe nájomnej zmluvy zo dňa
28.9.2015 uzatvorenej so žalovanou a to za obdobie plynutia výpovednej doby t.j. mesiacov január a
február 2016. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov
bola uzatvorená platne.

31. Zmluva o nájme nebytových priestorov musí byť v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.
uzatvorená v písomnej forme. Zo strany žalobcu bola predložená zmluva zo dňa 28.9.2015 v písomnom
vyhotovení, na ktorej sa nachádzajú podpisy za prenajímateľa, ako aj nájomcu. V konaní nebolo sporné,
že písomný text zmluvy bol vyhotovený zo strany sprostredkovateľa nájmu - realitnej kancelárie. Podpisy
prenajímateľa a nájomcu však realitná kancelária na zmluve už nezabezpečovala. Podľa pracovníčky

realitnej kancelárie podpísanie zmluvy mal zabezpečiť E. X., ktorý s realitnou kanceláriou konal za
žalovanú.Uvedenéjevsúladesvýpoveďoužalobcu,podľaktoréhonájomnázmluvamubolapredložená
k podpisu práve E. X. s tým, že na zmluve sa už podpis za nájomcu nachádzal. Jeho tvrdenie je však
v rozpore s výpoveďou svedka E. X., podľa ktorého bol to práve žalobca, ktorý mu nájomnú zmluvu
predložil k podpisu. Tvrdenie E. X. bolo potvrdené aj O. J. v jeho čestnom prehlásení.

32. Z dokazovania je zrejme, že predmetná zmluva o nájme nebytového priestoru, za nájomcu,
ktorou podľa písomného textu zmluvy má byť žalovaná, nebola podpísaná osobne žalovanou, ale
bola podpísaná svedkom E. X.. Podpísanie nájomnej zmluvy žalovaná poprela. To, že zmluva nebola
podpísanáosobnežalovanounetvrdilanižalobca.Podľajehovýpovedemutotižzmluvabolapredložená

už s podpisom za nájomcu. Je pritom možné konštatovať, že z podpisu za nájomcu, ktorý sa na
predloženej zmluve nachádza, žalobca nemohol mať vedomosť o tom, o aký podpis resp. akej osoby sa
jedná, keďže ide o nečitateľný podpis. Z ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka však nevyplýva, aby
podpis fyzickej osoby musel obsahovať vyjadrenie úplného mena t.j. mena aj priezviska podpisujúceho.
Náležitosť vlastnoručného podpisu je splnená aj vtedy, ak ide len o podpis priezviskom alebo je skratkou

(šifrou). V prípade pravdivosti tvrdenia svedka E. X. žalobca však musel mať vedomosť o tom, že zmluvu
podpísal menovaný a nie žalovaná. Vzhľadom k uvedenému súd vychádzal z tvrdenia žalovanej, že
nájomná zmluva nie je podpísaná ňou osobne, ale bola podpísaná E. X..

33. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že žalobca a za žalovanú E. X., mali k dispozícií text

zmluvy vyhotovený realitnou kanceláriou, ktorý im bol zaslaný mailom, čo vyplýva z výpovede svedkyne
Ing. M. U.P. a strany sporu túto skutočnosť nepopreli. Sporným je čas podpísania nájomnej zmluvy,
kedy žalobca tvrdil, že k podpísaniu zmluvy došlo pred nasťahovaním sa pracovníkov žalovanej do
predmetných nebytových priestorov, kým E. X. tvrdil, že to bolo až následne, kedy už v týchto priestorochrealizovali obchodnú činnosť. Tvrdenie E. X. bolo potvrdené vyjadrením O. J.. Napokon aj žalobca
pripustil, že k podpísaniu zmluvy mohlo dôjsť aj až po nasťahovaní sa pracovníkov žalovanej do týchto
priestorov. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že nájomná zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná

až potom, čo žalovaná prostredníctvom jej zamestnancov začala v predmetných nebytových priestoroch
vykonávať podnikateľskú činnosť. V danom prípade však podľa názoru súdu skutočnosť, že zmluva je
dátovaná iným dňom, než v ktorom bola podpísaná, nespôsobuje jej neplatnosť. V zmluve je totiž jasne
určený dátum začiatku nájmu a teda nemožno konštatovať, aby z tohto dôvodu bola zmluva neurčitá
resp. nezrozumiteľná.

34. Vzhľadom na uvedené je zrejme, že žalovaná osobne nájomnú zmluvu nepodpísala a pri
podpisovaní zmluvy ani priamo prítomná nebola. Podľa žalobcu zmluva mu bola predložená už s
podpisom za nájomcu a podľa svedka X., ktorý zmluvu za nájomcu podpísal, zmluva bola podpísaná
ním na základe požiadavky žalobcu v čase, keď už v predmetných priestoroch vykonávali podnikateľskú
činnosť. Z výpovede menovaného svedka vyplýva, že to malo byť v prítomnosti ich zákazníkov. Vo svojej

výpovedi neuvádzal ďalšie zainteresované osoby (ďalších pracovníkov žalovanej), ktoré by pri podpise
zmluvy boli prítomné. Napriek tomu zo strany žalovanej bolo predložené čestné vyhlásenie O. J., podľa
ktorého mal byť prítomný pri podpise nájomnej zmluvy E. X.. Jedná sa pritom o ďalšieho zamestnanca
žalovanej resp. osobu, ktorá v predmetných priestoroch vykonávala podnikateľskú činnosť v jej mene.
Do predloženia čestného vyhlásenia však žalovaná, ani vypočutý svedok E. X., menovaného neuviedli

ako ďalšieho svedka podpisovania zmluvy a z tohto dôvodu možno pochybovať o dôveryhodnosti tohto
vyhlásenia.

35. Uvedenú spornosť t.j. akým spôsobom a kedy došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy E. X., sa
nepodarilo súdu odstrániť poukazujúc na to, že strany sporu v tomto smere nenavrhovali žiadane ďalšie

dokazovanie. Žalovaná ešte pred prvým rozhodnutím tunajšieho súdu navrhla v konaní vypočuť svedka
N. U.. Následne okrem neho navrhla vypočuť aj svedka O. J.. Následne už netrvala na vypočutí
menovaných svedkov t.j. ani z jej strany v tomto smere nebolo navrhnuté žiadne ďalšie dokazovanie vo
veci. Dokazovanie v sporovom konaní je pritom ovládané prejednacou zásadou. Sú to predovšetkým
strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

môže bez návrhu vykonať len dôkazy v zmysle § 182 ods. 2 Civilného sporového poriadku t.j. vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov resp. môže v zmysle § 150 ods. 2 Civilného
sporového poriadku požadovať od strán sporu ďalšie vysvetlenia t.j. ďalšie skutkové tvrdenia. V danej
veci zisťovaním vo verejných registroch a zoznamoch by sa spornosti ohľadom uzatvorenia nájomnej
zmluvy neodstránili a strany sporu boli v konaní vypočuté resp. bolo im umožnené zo strany súdu uviesť

ajďalšieskutkovétvrdeniaatoajporozhodnutíodvolaciehosúdu.Beznávrhunadoplneniedokazovania
zo strany sporových strán tak súd nemohol vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia okolností
týkajúcich sa uzatvorenia nájomnej zmluvy.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vychádzal z toho, že nájomná zmluva bola medzi stranami

sporu uzatvorená v písomnej forme avšak za nájomcu t.j. za žalovanú zmluvu podpísal v tom čase jej
zamestnanec E. X.. Predmetom ďalšieho posudzovania súdu bola preto skutočnosť, či menovaný mal
alebo nemal oprávnenie v mene žalovanej túto nájomnú zmluvu podpísať t.j. či boli splnené podmienky
v zmysle ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka.

37. Žalovaná je podnikateľským subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia, žalobca v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy taktiež bol podnikateľským
subjektom. Preto na danú vec sa použije ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
na to, aby určitá osoba mohla konať za podnikateľa sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok:
- musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou,

- činnosť, ktorou je táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzkovaní podniku.

38. Z dokazovania a to výpovede žalovanej, ako aj svedka E. X. je zrejme, že žalovaná poverila
menovaného svedka činnosťou pri zriadení jej prevádzky v U.. Žalovaná sama uviedla, že menovaného
svedka poverila zriadením takejto prevádzky, pričom nekonkretizovala úkony týkajúce sa zriadenia tejto

prevádzky. Uviedla, že potom čo jej bolo oznámené, že E. X. našiel nebytové priestory s týmto súhlasila a
ďalej tieto záležitosti neriešila, keďže jej zamestnanci už vedia čo majú robiť. Žalovaná ako podnikateľka,
ktorá už predtým mala v nájme nebytové priestory si nepochybne musela byť vedomá skutočnosti, že v
súvislosti s nájmom nebytového priestoru je nevyhnutné uzatvorenie písomnej nájomnej zmluvy. Pokiaľtieto ďalšie záležitosti ponechala na svojho zamestnanca je zrejme, že jej poverenie E. X. týkajúce sa
zriadenia a riadenia prevádzky v U. zahŕňa aj podpísanie nájomnej zmluvy. Z jej výpovede tiež vyplýva,
že mala možnosť sa oboznámiť s nájomnou zmluvou a až na určité výhrady s touto súhlasila, keďže

už dňa 1.10.2015 uhradila nájomné a depozit v sume 2 400,- Eur a súhlasila s nasťahovaním sa jej
zamestnancov do týchto priestorov. To, že súhlasila s uzatvorením nájomnej zmluvy je zrejme aj z
toho, že už dňa 29.9.2015 bolo vypísané oznámenie o zriadení predmetnej prevádzkarne a toto zaslané
príslušnému Obvodnému úradu, odbor životného prostredia, ktoré síce zabezpečoval taktiež E. X., je
však podpísané priamo žalovanou.

39. Skutočnosť, že poverenie žalovanej dané jej zamestnancovi E. X. zahŕňalo aj oprávnenie na
podpísanie nájomnej zmluvy vyplýva aj z výpovede menovaného svedka. Hoci formálne tvrdil, že na
podpísanie zmluvy nemal právomoc z jeho výpovede je zrejme, že všetky ostatné úkony týkajúce sa
týchto priestorov zabezpečoval on a o týchto informoval žalovanú. Pokiaľ by bolo pravdivé jeho tvrdenie,
že zmluvu nebol oprávnený podpísať a žalovaná túto nepodpísala, je otázne na základe čoho sa s

ďalšími zamestnancami nasťahovali do predmetných priestorov, v ktorých dokonca prespávali a hneď
v prvých dňoch aj v týchto vykonávali podnikateľskú činnosť. Okrem toho skutočnosť, že žalovaná
sama poverila svedka zriadením prevádzky, čo zahŕňa aj podpísanie zmluvy, bolo potvrdené aj realitnou
kanceláriou sprostredkujúcou nájom nebytových priestorov žalobcu. Realitná kancelária pokiaľ sa
týka predmetných nebytových priestorov jednala len s p. X., ktorý sám uviedol označenie nájomcu v

predmetnej zmluve mailom zo dňa 28.9.2015. To, že E. X. konal za žalovanú pokiaľ sa týka všetkých
záležitosti týkajúcich sa predmetnej prevádzkarne vyplýva aj z toho, že bol to práve on, ktorý realizoval
aj jej odhlásenie zo živnostenského registra. V súvislosti s ukončením nájmu je potrebné poukázať na
rozpor vo výpovedi žalovanej a E. X. pokiaľ sa týka podpísania výpovede z nájmu.

40. Žalovaná tvrdila vo svojej výpovedi, že výpoveď z nájmu podpísala ona. Je otázne prečo by
ako podnikateľka, ktorá už mala skúsenosti so zriaďovaním prevádzky v iných nebytových priestoroch,
podpisovala výpoveď z nájmu, ktorý podľa nej nikdy nevznikol, keďže nepodpísala nájomnú zmluvu a
jej zamestnanec na jej podpísanie nemal poverenie. V rozpore s jej tvrdením, E. X. uviedol, že výpoveď
z nájmu podpísal práve on. Pokiaľ by menovaný nemal oprávnenie na podpísanie nájomnej zmluvy, je

opäť otázne prečo výpoveď z nájmu podpísal a prečo vôbec výpoveď z nájmu bola daná. V súvislosti
s týmto rozporom súd opätovne poukazuje na to, že Peter Turčan, ako sama žalovaná uviedla bol jej
dlhoročným zamestnancom. Zamestnancom žalovanej resp. osobou spolupracujúcou s E. X., bol aj
O. J.. V súvislosti s tým sa ich výpovede javia ako účelové. Pokiaľ sa týka čestného vyhlásenia O.
J., toto vyhlásenie súd posudzoval ako listinný dôkaz predložený žalovanou, keďže menovaný nebol

vypočutý súdom a toto vyhlásenie nie je možné považovať ani za písomnú výpoveď svedka z dôvodu,
že menovaný nebol poučený súdom v zmysle ustanovenia § 196 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

41. Obchodný zákonník nestanovuje žiadne ďalšie požiadavky, okrem už vyššie uvedených, týkajúce
sa spôsobu, akým má byť osoba na činnosť v mene podnikateľa poverená, ani podmienky týkajúce

sa osobitného vzťahu tejto osoby k podnikateľovi. Za podnikateľa tak môže konať ktokoľvek, kto splní
tieto dve zákonné podmienky, pričom sa nemusí jednať ani o zamestnanca podnikateľa, ako to bolo v
tomto prípade, ani o osobu v akomkoľvek inom obdobnom vzťahu k podnikateľovi. V danej veci je však
nepochybné, že svedok E. X., ktorý zmluvu podpísal je dlhoročným zamestnancom žalovanej a riadil v jej
meneajinéjejprevádzky.Zákonneurčujeobsahaaniformutakéhotopoverenia,abyurčitáosobamohla

konať za podnikateľa. V konkrétnom prípade potom postačuje, ak žalovaná konkludentným spôsobom
vyjadrila svoj súhlas tým, aby svedok pre ňu vybavoval a zabezpečoval zriadenie a podnikateľskú
činnosť v tejto prevádzkarni. Z vyjadrenia svedka E. X. je zrejmé, že podpis na samotnej zmluve je jeho
podpisom, a týmto svojim konaním prejavil vôľu konať za iného, teda za žalovanú, ako jej zástupca.
Svedok si tak musel byť vedomý, že pri uzavretí zmluvy nekoná vo vlastnom mene, ale koná v mene

iného subjektu na čom nemení nič skutočnosť, že pri jeho podpise nie je uvedené, že konal v zastúpení.
Uvedené je zrejme aj z mailu odoslaného z mailovej adresy svedka realitnej kancelárii, podľa ktorého
žalovaná mala byť uvedená v zmluve ako nájomca.

42. Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiammásúdzato,žezmluvaonájmenebytovýchpriestorov

zo dňa 28.9.2015 bola uzatvorená platne.

43. Napriek už uvedenému súd poukazuje aj na to, že ak by aj v konaní bolo zistené, že svedok
E. X. prekročil pri podpisovaní nájomnej zmluvy rozsah svojho oprávnenia, tak bez ohľadu na totoporušenie je žalovaná konaním svedka viazaná okrem prípadu, ak by bolo preukázané, že žalobca o
prekročenírozsahupovereniavedelasprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadumoholvedieť.Dôkazné
bremeno preukázania tejto skutočnosti ťaží žalovanú. Žalovaná musí v konaní tvrdiť a preukázať,

že svedok na takéto konanie oprávnený nebol a preukázať tiež to, že žalobca o tomto prekročení
rozsahu oprávnenia vedel, prípadne s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť mohol. Žalovanú teda
v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno tvrdenia o existencií objektívneho stavu, kedy by žalobca
mohol vedieť o neoprávnenosti konania menovaného svedka v mene žalovanej pri podpise nájomnej
zmluvy. Takúto skutočnosť žalovaná v konaní nepreukázala, ale ani netvrdila. Naopak vzhľadom na už

uvedené skutočnosti je zrejme, že žalovaná poverila svedka zriadením prevádzky, ako aj vykonávaním
podnikateľskej činnosti v nej. Pokiaľ aj svedok prekročil svoje oprávnenia pri podpísaní nájomnej zmluvy,
žalobca o tomto nemohol mať vedomosť. Všetky záležitosti, vrátane písomného vyhotovenia zmluvy,
totiž zabezpečovala realitná kancelária, ktorá taktiež konala s E. X.. Žalovaná riadne uhradila žalobcovi
prvé nájomné a depozit a nahlásila prevádzkareň v živnostenskom registri. Taktiež žalovaná súhlasila
s nasťahovaním sa jej zamestnancov do predmetných priestorov. Vzhľadom k tomu, že dovtedy za

žalovanú jednal E. X. a žalovaná toto žiadnym spôsobom nenamietala, naopak uhradila aj prvé nájomné,
žalobca o tom, že menovaný nebol za žalovanú oprávnený pri podpisovaní zmluvy konať, nemohol mať
vedomosť. K tomu súd uvádza aj to, že tvrdenie žalovanej, že zmluva nebola uzavretá platne je v rozpore
s jej ďalšími tvrdeniami a to najmä tým, že poverila E. X. k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. Rozpor
súd vidí v tom, že pokiaľ si je niekto vedomý že určitý právny úkon nie je platný, nemá dôvod od neho

odstupovať resp. vypovedať zmluvu.

44. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaná je v tomto konaní
vecne legitimovaná. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní

ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme,
že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej
je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná

t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Vykonaným dokazovaním, poukazujúc na už vyššie uvedené skutočnosti, súd
dospel k záveru, že zmluvu o nájme nebytových priestorov podpísala osoba, ktorá bola na to oprávnená

a pokiaľ by aj pri podpisovaní prekročila rozsah svojho oprávnenia, ide o úkon, ktorý žalovanú zaväzuje.
Žalovaná je tak v konaní pasívne vecne legitimovaná.

45. Žalovaná v konaní poukázala aj na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená pod nátlakom. Vypočutý
svedokE.X.uviedol,žezmluvuuzavrelpodnátlakomzostranyžalobcu,čopotvrdilvčestnomprehlásení

aj svedok O. J.. Nátlak zo strany žalobcu podľa menovaných mal spočívať v tom, že požadoval
podpísanie nájomnej zmluvy v prítomnosti ich zákazníkov v predmetných nebytových priestoroch, pod
vyhrážkou, že v prípade nepodpísania zmluvy ich odtiaľto vyhodí. Žalovaná pri podpisovaní zmluvy
zo strany E. X. nebola prítomná. K tvrdeniu menovaných dvoch svedkov, ktorí v tom čase boli jej
zamestnancami, z hľadiska ktorého by ich výpovede bolo možné považovať za účelové, nenavrhla

žiadne ďalšie dokazovanie.

46. Právny úkon je v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka platný, ak vôľa účastníka,
ktorú prejavil navonok bola vážna a slobodná. Slobodu vôle vylučuje priame fyzické donútenie alebo
bezprávna vyhrážka (psychické donútenie). O bezprávnu vyhrážku ide len vtedy, ak osoba vykonávajúca

psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená vykonať (napr. hrozba ublíženia na zdraví, škody na
majetku a pod.) alebo hrozí tým, čo by síce bola oprávnená vykonať, avšak prostredníctvom vyhrážky
si vynucuje niečo, k čomu nesmie byť použitá (napr. vyhrážka, že bude podané oznámenie príslušným
orgánom o spáchaní trestného činu, ak niečo nevykoná a pod.)

47. Vôľa konajúceho je vadná aj vtedy, ak úkon je urobený v tiesni. Tiesňou sa rozumie objektívny
hospodársky alebo sociálny stav, niekedy aj psychický stav (obavy o blízku osobu a pod.), ktorý tak
dopadá na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že táto bez slobodného uváženia svojej vôle učiní právny úkon,ktorý jej zrejme spôsobí ujmu a ktorý by za normálnych okolností ako neprospešný vôbec neučinila
(právny úkon za nápadne nevýhodných podmienok).

48. Okolností vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať základ v objektívne existujúcom a
pôsobiacomstave.Nestačíakichexistenciusikonajúcilenpredstaví,aleboniejepretoobjektívnydôvod
a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná ku svojmu
neprospechu.

49. V konaní bolo preukázané, že zamestnanci žalovanej užívali predmetné nebytové priestory od
30. resp. 31.10 2015. Pokiaľ sa nasťahovali a užívali tieto priestory bez dovtedy platne uzatvorenej
nájomnej zmluvy t.j. bez právneho dôvodu je logické, že žalobca ako vlastník priestorov trval na
podpísaní tejto nájomnej zmluvy. Je totiž logické, že žalobca ako vlastník nebytových priestorov
požaduje uzatvorenie nájomnej zmluvy a platenie nájomného, pokiaľ jeho priestory užíva cudzia osoba.
Objektívne teda existoval stav, kedy bol oprávnený žalobca požadovať, aby zamestnanci žalovanej v

prípade neexistencie nájomnej zmluvy opustili predmetné priestory. Ak teda zamestnanci žalovanej boli
žalobcom upozornení resp. vyzvaní na opustenie týchto priestorov v prípade nepodpísania nájomnej
zmluvy a to aj za predpokladu, že to bolo v prítomnosti ich zákazníkov, nejde o neprípustný nátlak, či
bezprávnu vyhrážku, ktorá by spôsobila neplatnosť následne podpísanej nájomnej zmluvy. Žalobca totiž
nehrozil niečím k čomu nebol oprávnený. V danom prípade nemožno hovoriť ani o tiesni, keďže zmluva

nebola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok.

50. Žalovaná v konaní tvrdila, že predmetné nebytové priestory neboli vyhovujúce, poukázala na
nedostatočne vykurovanie, problémy s odpadom. Tieto tvrdenia neboli žalovanou v konaní preukázané
a preto pri rozhodovaní súd na ne neprihliadal.

51. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi sporovými stranami bola uzavretá na dobu určitú.
Výpoveď daná žalovanou ako nájomcom z nájmu predmetných nebytových priestorov bola daná bez
uvedenia dôvodov. V zmysle článku 6 bod 6.1 nájomnej zmluvy nájom zaniká písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou jednou zo zmluvných strán. Podľa bodu 6.2

uvedeného článku zmluvy, prenajímateľ môže zmluvu vypovedať len z dôvodov uvedených v § 9 zákona
č. 116/1990 Z., výpovedné dôvody zo strany nájomcu v zmluve neboli upravené. Vzhľadom k tomu súd
dospel k záveru, že žalovaná ako nájomca mohla nájomnú zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodov.
Výpoveď z nájmu bola žalobcovi doručená v mesiaci november 2015, čo vyplýva z výpovede žalobcu,
ako aj svedka E. X.. Žalobca má tak nárok na úhradu nájomného za nájom nebytových priestorov aj za

výpovednú dobu t.j. mesiace január a február 2016 a to vo výške dohodnutej v zmluve t.j. po 1 200,- Eur
mesačne, spolu 2 400,- Eur. Preto súd žalobe opätovne v časti žalovanej istiny vyhovel.

52. O príslušenstve žalovanej istiny bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 6.9.2016, ktorý v
tejto časti výroku nebol odvolaním napadnutý.

53. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

istiny vo výške 2 400,- Eur. Súd jeho návrhu vyhovel čo do zaplatenia istiny v celom rozsahu. Súd
zvažoval aj aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov
konania. Tá prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov súd celkom,alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, čo môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V danom prípade súd nezistil takéto výnimočné okolnosti, pre
ktorébyúspešnémužalobcovináhradutrovnepriznal.Žalobcamaltedavkonaníplnýúspech,neúspech

žalobcusatýkallenpríslušenstvaistinyt.j.poplatkovzomeškania apretomubolapriznanánáhradatrov
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.