Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201077
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620201077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Mestská časť Petržalka, IČO: 35
937 874, zast. JUDr. B. J., nar. XX.XX.XXXX, zamestnankyňa žalobcu, proti žalovanému: J. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX, XXX XX H., štátny občan SR, zast.: JUDr. Pavel Balog, advokát,
so sídlom: Železničná 6/1, 979 01 Rimavská Sobota, o neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch

dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania
žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2020 domáhal, aby súd určil, že kúpna
zmluva č. Y zo dňa 19.12.2019 - XXX/XX spísaná medzi žalovaným a H. K., predmetom ktorej je predaj
nehnuteľnosti - bytu č. 3 na prízemí vchodu č. X bytovej jednotky súp. č. XXX postavenej na parcele č.
XXX/X je voči žalobcovi právne neúčinná.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č.

XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2019 vydaného žalobcom bola dlžníčka H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX/X, XXX XX V. (ďalej len „dlžníčka“) povinná zaplatiť žalobcovi pohľadávku zročného zúčtovania za
rok 2018 vo výške 566,26 Eur. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2019
a vykonateľnosť dňa 30.09.2019. Keďže dlžníčka ani na výzvu žalobcu zo dňa 04.10.2019 svoj záväzok
nesplnila podal žalobca dňa 20.11.2019 exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr.
E. H. „Návrh na vykonanie exekúcie“, pričom súdny exekútor vydal v zmysle ustanovenia § 61, 64, 63,
93 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov
č. XXXXXXXXXX upovedomenie o začatí exekúcie. V upovedomení bolo dlžníčke zakázané, aby od
doručenia upovedomenia nakladala so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho
písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od dlžníčky
možno spravodlivo požadovať s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Žalobca listom zo
dňa 29.11.2019 podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Dňa 21.02.2020
sa žalobca prostredníctvom súdneho exekútora dozvedel, že dlžníčka previedla nehnuteľnosť - byt č. 3

na prízemí vchodu č. X bytovej jednotky, súpisné číslo XXX postavenej na parcele XXX/X na žalovaného
J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX kúpnou zmluvou č. Y zo dňa 19.12.2019 - XXX/XX. Zmena v
osobe vlastníka nehnuteľnosti bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Dlžníčka uvedeným právnymúkonom chcela žalobcu ako aj veriteľa úmyselne ukrátiť, aby nemohol od nej vymôcť svoju vymáhateľnú
pohľadávku.

3.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2020
doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa poukázal na to, že s dlžníčkou uzavrel dňa 17.12.2019
kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice č. NZ XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX na Notárskom úrade v
Lučenciprostredníctvomkonajúcehonotára JUDr.H.E..Predmetomkúpnejzmluvybolprevod
bytu č. 3 na prízemí, vo vchode č. X bytovej jednotky, súpisného čísla XXX, vedený na LV č. XXXX, k.ú

V.. V klad vlastníckeho práva bol povolený OÚ Z., katastrálny odbor pod č. V XXX/XXXX dňa
12.02.2020. Pred uzavretím kúpnej zmluvy predávajúca - dlžníčka žalobcu oboznámila žalovaného s
tým, že na byte viazne záložné právo v prospech R.., ktorým je zabezpečený jej úver. Tiež ho oboznámila
s tým, že má dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytom a nebytových priestorov na G. ulici č. XXX v V..
Na otázku žalovaného, či okrem uvedeného viazne ešte nejaký dlh na byte dlžníčka poprela a uviedla,
že nemá žiadny iný dlh. Túto skutočnosť si žalovaný preveril aj prostredníctvom notára, ktorý spisoval

notársku zápisnicu, a ktorý taktiež nezistil žiadne iné podlžnosti zo strany dlžníčky žalobcu, hoc est
nezistil, že by v čase spísania a uzavretia kúpnej zmluvy mala dlh voči ďalšiemu veriteľovi. Okrem toho
bol znalcom spracovaný znalecký posudok na hodnotu bytu. Ani znalec nezistil žiadne iné dlhy ako už
žalovaný uviedol vide supra. Okrem toho bol spolu s priateľkou na katastri nehnuteľností v Lučenci,
kde taktiež sa zaujímal o to, či ešte viaznu nejaké iné ťarchy na predmetnej nehnuteľnosti. Aj tu ho

ubezpečili, že predávajúca - dlžníčka žalobcu má dlh voči R. R., a.s., ktorý je zabezpečený záložným
právom na predmetný byt a neexistuje žiadne iné podanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že má dlh
aj voči inému veriteľovi. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom
vyjadrení ďalej poukazuje na to, že hodnota bytu, ktorý bol predmetom prevodu bola určená na základe
znaleckého posudku vo výške 21.500,-Eur, čo je obvyklá cena bytov v tejto lokalite. Z ceny bytu bol

vyplatený úver, ktorý mala predávajúca - dlžníčka žalobcu v R. sporiteľni, a.s. vo výške 17.404,09 Eur
a dlh voči spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 356,10 Eur. Dlžníčke žalobcu ako predávajúcej bola
vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.739,81 Eur. O tom, že predávajúca má dlh voči žalobcovi
sa žalovaný dozvedel až na základe doručenej žaloby. Tento dlh predstavuje in summa 566,26 Eur,
na základe čoho žalovaný poukazuje na to, že predávajúcej bola ním vyplatená suma 3.739,81 Eur, ktorá

je podstatne vyššia ako je jej dlh voči žalobcovi. Táto suma postačovala na uspokojenie pohľadávky
žalobcu. Žalovaný kladie akcent na skutočnosť, že vyvinul všetko úsilie aby zistil, či predávajúca má aj
iné dlhy okrem tých, s ktorými ho oboznámila. Nezistil ale, že by dlhovala aj inej osobe, napr. žalobcovi. V
dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy mu nebol známy úmysel predávajúcej ukrátiť svojho dlžníka. Vzhľadom
na uvedené považuje žalobca žalobu za bezdôvodnú a navrhuje ju na základe uvedeného zamietnuť.

(č.l. 40 spisu)

4.Žalobca vo svojom stanovisku k výzve zo dňa 11.05.2020, doručenom tunajšiemu súdu dňa
28.05.2020 uviedol, že dlžníčka žalobcu mala v úmysle zbaviť sa svojho majetku, keď v rýchlom slede
po tom, čo prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 29.11.2019 svoj nehnuteľný majetok previedla

na žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že mu nebol známy úmysel dlžníčky ukrátiť svojho
veriteľa. V spojitosti s týmto žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R. republiky sp.zn. 3Cdo
XXX/XXXX - „Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle,
sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). To znamená, že
samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti

vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery)
prejavujenavonok,tedaokolnosti,zktorýchmožnoexistenciutohtoúmyslu,čivedomosťoňomdôvodiť.“
Na základe vyššie uvedených skutočností, žalobca trvá na podanej žalobe. Vzhľadom k tomu, že zo
strany dlžníčky žalobcu došlo k právnemu úkonu, ktorý spôsobil ukrátenie uspokojenia žalobcu (č.l. 54
spisu).

5.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v duplike zo dňa 08.06.2020 doručenej
tunajšiemu súdu dňa 09.06.2020 skonštatoval, že právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka
vzniká okrem iného vtedy, keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka
v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Na základe kúpnej zmluvy bola

dlžníčke vyplatená suma 3.739,81 Eur, čo je podstatne vyššia suma ako je jej dlh voči žalobcovi.
Táto suma postačovala na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ako už aj skôr uviedli, o výške dlhu
dlžníčky voči žalobcovi žalovaný sa dozvedel až na základe doručenej žaloby. O úmysle dlžníčky ukrátiť
odporovateľným právnym úkonom svojho veriteľa žalovaný nemal vedomosť aj napriek vynaloženiunáležitej starostlivosti z jeho strany. Na určenie hodnoty prevádzaného bytu bol vypracovaný znalecký
posudok, na základe ktorého bola určená kúpna cena. Predávajúca nemala námietky voči kúpnej cene,
nemala žiadne požiadavky, na základe ktorých by sa dalo usúdiť, že výškou kúpnej ceny chce niekoho

poškodiť. Už vo svojom pôvodnom vyjadrení žalovaný uviedol, aké úkony vykonal na preverenie toho,
či má predávajúca nejaké dlhy a či by predajom bytu mala úmysel ukrátiť - poškodiť svojich prípadných
veriteľov. Podľa jeho názoru vynaložil náležitú starostlivosť aj keď tento pojem nie je v Občianskom
zákonníku špecifikovaný, je toho názoru, že vykonal všetko čo bolo v jeho možnostiach. Nezistil, že by
predávajúca - dlžníčka žalobcu mala v úmysle niekoho ukrátiť ako ani o tom, že mala dlh voči žalobcovi.

Opäť navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu. (č.l. 65)

6.Na preukázanie svojich tvrdení žalobca doložil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný dňa
13.06.2019 vo výške 566,26 Eur z ktorého jednoznačne vyplýva, že pohľadávka z RZ za rok 2018 je voči
dlžníčke H. K. vo výške 566,26 Eur, ktoré mala uhradiť do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
výkazu nedoplatkov na žalobcom uvedené číslo. (č.l. 4 spisu)

7.Z predexekučnej výzvy žalobcu zo dňa 04.10.2019 má súd za preukázané, že ku dňu 04.10.2019
evidoval žalobca voči dlžníčke nedoplatok zo zdravotného poistenia vo výške 566,26 Eur. Opätovne ju
žiadal o úhradu nedoplatku, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Zároveň dlžníčku upozornil na možné
dôsledky, ak neuhradí predmetný dlh

- a síce, že môže byť vedený v zozname dlžníkov s nárokom na poskytnutie len neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, t.j. zdravotná poisťovňa neprepláca, napr. plánované operácie, pobyty v kúpeľoch, pokiaľ
nejde o akútny, bezprostredne život ohrozujúci stav,
- zoznam dlžníkov VšZP je verejne dostupný čo môže negatívne ovplyvniť prístup k externému
financovaniu, napr. úverom, dotáciám, prostriedkom z eurofondov,

- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou môže uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti, napr.
odvádzať preddavky na poistné riadne a včas,
- pohľadávka bude vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora čím sa navýši dlh o viac ako 20 %. Z
rozpisu neuhradených pohľadávok má súd za preukázané, že výška pohľadávky je 566,26 Eur, splatnosť
pohľadávky 30. septembra 2019, obdobie vzniku pohľadávky XXXXXX-XXXXXX, typ pohľadávky 17.

Interaliajevpredmetnejvýzve uvedené,ženedoplatokvznikolporušenímpovinnostiplatiteľapoistného
podľa § 10 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. povinnosti platiteľa poistného
ustanovené v § 24 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov uhradiť včas a
v správnej výške preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie. (č.l. 10-11)

8.Z upovedomenia o začatí exekúcie Exekútorského úradu B., súdneho exekútora JUDr. E. H., v konaní
č. XXX EX XXX/XX-X má súd za preukázané, že na základe vykonateľného exekučného titulu „Výkaz
nedoplatkov č. XXXXXXXXXX“, ktorý vydal žalobca dňa 13.06.2019 a ktorý sa stal právoplatným a
vykonateľným dňa 30.09.2019, ktorým ukladá povinnému - dlžníčke, zaplatiť pohľadávku vo výške
566,26 Eur oprávnenému - žalobcovi. Týmto bola dlžníčka upovedomená, že dňa 25.11.2019 sa začalo

exekučné konanie, ktoré sa vykoná spôsobom:
1/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov - § 66, § 89 a následne EP,
2/ prikázanie pohľadávky - § 93 EP,
a) z účtu v banke - § 94 ods. 1 a následne EP.
Vymáhaná istina v exekučnom konaní je 566,26 Eur. Výška trov exekútora pri splnení vymáhanej

povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 10 % odmena exekútora 57,- Eur,
náhrada paušálnych výdavkov 30,- Eur a 20 % DPH 17,40 Eur. Vymáhaná suma ku dňu 25.11.2019
predstavuje in summa 670,66 Eur. Zároveň bola dlžníčka upozornená, že v prípade neuhradenia sumy
vide supra v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia budú trovy exekúcie navýšené na
774,46 Eur. (č.l. 14-17 spisu)

9.Znávrhunazriadenieexekučnéhozáložnéhoprávazodňa29.11.2019másúd zapreukázané,
že žalobca v exekučnej veci vedenej v prospech neho ako oprávneného proti povinnému, dlžníčke v
súlade s ustanovením § 167 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení podáva ako oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného

práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve povinného, a to na všetky nehnuteľnosti,
ktoré vyberie exekútor na celú výšku pohľadávky s príslušenstvom. Jeho súčasťou je výpis z LV č.
XXXX pre obec V., okres Z., katastrálne územie V., časť A: Majetková podstata - stavby, súpisné číslo
XXX, na parcele XXX/X, druh stavby 9, charakteristika 6 - bytová jednotka. Právny vzťah k parcele, naktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXX, vchod 1, prízemie, byt číslo 3. Podiel
v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve 6500/39626. Dlžníčka ako
vyplýva z uvedeného je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v pomere 1/1. (č.l. 18-19 spisu)

10.Z výpisu z LV č.XXXX, dátum vyhotovenia 21.02.2020 pre okres Z., obec V., katastrálne územie V.,
má súd za preukázané, že žalovaný sa stal výlučným vlastníkom (1/1) na základe kúpnej zmluvy č. V
XXXX/XXXX z 19.12.2019-XXX/XX, bytu č. 3 na prízemí vo vchode č. 1, podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 6500/39626. V časti „C“ - ťarchy

jezapísanézáložnéprávovprospechR.R.,a.s.,V., XXXXX L.,. IČO:XXXXXXXX.(č.l.20-21)

11.Z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom
úrade v Lučenci, notárom JUDr. H. E. medzi dlžníčkou žalobcu ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim eklatantne vyplýva, že bola spísaná touto formou kúpna zmluva, v ktorej dlžníčka ako
predávajúca, odpredala predmetný byt žalovanému. Zápisnica je zo dňa 17.12.2019. (č.l. 42-44 spisu)

12.Z vyhlásenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov na G. ulici č. XXX
v V. má súd za preukázané, že dlžníčka je výlučným vlastníkom bytu č. 3, podlažie - prízemie, bytového
domu č. XXX, súpisné číslo 1, na parcele č. XXX/X, zapísanou v katastri nehnuteľností vedenom
Katastrálnym úradom v Z. na LV č. XXXX. Nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s

užívaním bytu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to ku dňu 11.12.2019. Predmetné
vyhlásenie je zo dňa 11.12.2019. (č.l. 45)

13.Z upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva súdnym exekútorom
JUDr. E. H., č.k. EX XXX/EX XXX/XX-XX má súd za preukázané, že v zmysle ustanovenia

§ 47, § 168 ods. 1 psím. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
na základe vykonateľného exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č.k. XXXXXXXXXX, ktorý vydala
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. dňa 13.06.2019 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa
30.09.2019, ktorým sa ukladá povinnému - dlžníčke žalobcu zaplatiť pohľadávku v sume 566,26 Eur
oprávnenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností,

a to na LV č. XXXX, pre okres Z., obec V., katastrálne územie V. na byt so súpisným číslom, na bytovú
jednotku, ktorá sa nachádza na súpisnom čísle XXX na parcele č. XXX/X a ktorého dlžníčka je výlučnou
vlastníčkou. Zároveň povinnému - dlžníčke žalobcu zakázal, aby odo dňa doručenia upovedomenia
nakladala so svojím majetkom, ktorý podľa exekučného poriadku, podľa exekúcie zákaz nakladania
s majetkom sa predovšetkým rozumie zákaz zničenia, poškodenia, zatajenia, scudzenia, odstránenia

časti majetku. Predmetné upovedomenie je zo dňa 05.12.2019. Na základe kópie obálky má súd za
preukázané, že predmetné upovedomenie sa dlžníčke žalobcu nepodarilo doručiť z dôvodu, že si
zásielku neprevzala v odbernej lehote. Dátum vrátenia vyznačený 31.12.2019. (č.l. 57-58 spisu)

14.Podľa § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

15.Podľa § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto právneho úkonu prospech.

16.Žalobca odporuje spornému právnemu úkonu - kúpnej zmluve zo dňa 17.12.2019 svojho dlžníka
podaním žaloby in hoc casu na súde dňa 04.03.2020 - jeho žaloba je podaná včas, v trojročnej
prekluzívnej (prepadnej) lehote podľa § 42a ods. 2 OZ (1. podmienka). Žaloba žalobcu podľa stanoviska

súdu je podaná v zákonom stanovenej trojročnej lehote, aj keď dlžník uzavretím zmluvy prejavil
vôľu previesť nehnuteľnosť na iného (dátum zmluvy je 17.12.2019), právnej sféry dlžníkovho veriteľa
sa to ešte nedotýka. Tento prejav vôle musí vyvolať aj zamýšľané právne následky, ktorým je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu
dlžníka pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností,

začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu do katastra nehnuteľností.
Tieto podľa rozhodnutia nastali 12.02.2020 (č.l. 47 spisu - Rozhodnutia OU katastrálneho odboru č.
vkladu V XXX/XXXX), t.j. od 13.02.2020 žalobca mohla podať žalobu, čo i učinil jej doručením
súdu dňa 04.03.2020 a teda žaloba bola podaná v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty.

17.Ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka, ktorá musí byť splnená
súčasne s uvedenými podmienkami vide supra podľa § 42 ods.2 OZ, je existencia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti dlžníkovi - v zmysle § 42a ods. 1
OZ (2. podmienka). Dôkazné bremeno preukázania tejto podmienky odporovateľnosti právneho úkonu
vždy zaťažuje veriteľa (v tomto spore žalobcu); rozhodným pre posúdenie existencie tejto podmienky

je stav v čase rozhodnutia súdu vo veci o odpor proti právnemu úkonu. Táto podmienka bola taktiež
splnená, čo bolo preukázané - Výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydanom dňa 13.06.2019 vo
výške 566,26 Eur a následného Upovedomenia o začatí exekúcie proti dlžníčke č.k. XXX EX XXX/X9
- 2 zo dňa 25.11.2019.
Žalobca preukázal, že disponuje proti dlžníčke pohľadávkou, ktorej existencia je nepochybne

preukázaná a potvrdená vo forme uvedenej vide supra.

18.V rámci rozhodovania mal súd za preukázané, že k uzatvoreniu sporného právneho úkonu došlo
medzi žalovaným a dlžníčkou žalobcu. Dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalovaného o úmysle
dlžníka (3. podmienka) ukrátiť sporným právnym úkonom žalobcu ako veriteľa je preukázať, že úmysel

dlžníka ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol žalovaný poznať; rozhodným časom pre
posúdenieuvedenýchzákonnýchhľadískjepritomčas,kedydlžníkspornýprávnyúkonurobil(podpísal).
V tomto smere žalovaný uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nemal vedomosť o pohľadávke
dlžníčky voči žalobcovi. Z listinných dôkazov síce vyplýva, že súdny exekútor JUDr. E. H. vydal
„Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v

katastri nehnuteľností vedenú na LV č. XXXX“ v prospech žalobcu dňa 05.12.2019, tento ale evidentne
nekonal, čo eklatantne vyplýva aj z Rozhodnutia OÚ, katastrálny odbor, Číslo vkladu: V XXX/XXXX
zo dňa 12.02.2020 (viac ako 2 mesiace od upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložnéhoprávananehnuteľnosť),ktorýmbolpovolenývkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľností
kpredmetnejnehnuteľnosti,aleako zLVč.XXXXjeevidentné,včasti„C“bolasícevyznačená

ťarcha, ale len v prospech R. sporiteľne, a.s.. Súd ešte dopĺňa, žalovaný sa od dlžníčky informoval, či
okrem ňou uvedenej pohľadávky voči R. sporiteľni, a.s. a dlhu voči Spoločenstvu vlastníkov bytov už
nemá iný dlh, na čo táto odpovedala záporne. Predmetné si žalovaný overil tak na Okresnom úrade Z.,
katastrálny odbor, ako aj u notára, ktorý vypracoval kúpnu zmluvu formou Notárskej zápisnice, N XXX/
XXXX, Nz XXXXX/XXXX, X. XXXX/XXXX zo dňa 19.12.2019, kde ho ubezpečili, že na nehnuteľnosti

neviazne iná ťarcha. Žalovaný v tomto smere vyvrátil tvrdenia žalobcu a uniesol dôkazné bremeno v tom
smere, že nemal vedomosť o dlhu dlžníčky voči žalobcovi. Inter alia žalovaný uhradil dlžníčke žalobcu
za nehnuteľnosť kúpnu cenu 21.500,-Eur, z ktorej bol uhradený úver dlžníčky v sume 17.404,09 Eur v
prospech R. R., a.s. a dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 356,10 Eur. Dlžníčke žalobcubola na základe uvedeného vyplatená suma vo výške 3.739,81 Eur, ktorá niekoľkonásobne
prevyšuje jej dlh voči žalobcovi.

19.In hoc casu súd konštatuje, že účelom odporovateľnosti je zabrániť takým nepoctivým úkonom
dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou
odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k
tomuto úkonu vôbec nedošlo. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť

veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu
dlžníkanaúkorveriteľa.Medzitakéúkonymožnopretosistotouzaradiťkúpnuzmluvu,darovaciuzmluvu
a iné pomenované typy zmlúv.

20.Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky (4. podmienka) predpokladá také skrátenie
(zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho

vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že
sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň
čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dlžníčka
žalobcu predala nehnuteľnosť za sumu 21.500,-Eur, z ktorej bol uhradený úver dlžníčky voči
veriteľovi R. R., a.s. v sume 17.404,09 Eur a dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 356,10 Eur.

Dlžníčke žalobcu bola na základe uvedeného vyplatená suma vo výške 3.739,81 Eur (výška pohľadávky
dlžníčky voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške 566,26 Eur), ktorá niekoľkonásobne prevyšuje jej dlh
voči žalobcovi. Táto podmienka ukrátenia žalobcu ako veriteľa nebola taktiež splnená, nakoľko sporným
právnym úkonom nedošlo k znemožneniu vymoženia dlžnej čiastky od dlžníčky.

21.V konaní neboli preukázané dva z predpokladov odporovacej žaloby, a to
vedomosť žalovaného o úmysle dlžníčky ukrátiť sporným právnym úkonom žalobcu, a
ukrátenie veriteľa, keď žalovaný v konaní preukázal, že dlžník po odporovanom úkone (kúpna zmluva),
disponoval majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu (bod 20. tohto rozsudku).
Súd kladie akcent na tú skutočnosť, že základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je

skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla
reálne uspokojiť z majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku
súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka
(na základe exekúcie), hoci nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka mohla inak uspokojiť. Nie je
dôležité, aký veľký bol majetok dlžníka v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným

právnym úkonom zmenšený. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť,
ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším
svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.6.2011, sp.zn. 21 Cdo 2088/2000).

22.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
24.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie

ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,

Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.