Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Balegová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200103
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200103.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: MIRKOM s. r. o., so sídlom
Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 44 886 764, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100164787/2019 zo dňa 15. 01. 2019, takto
r o z h o d o l :
Správny súd konanie z a s t a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 05. 03. 2019 domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 100164787/2019 zo dňa 15. 01. 2019, pričom súčasne navrhol aj zrušenie
predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101910929/2018 zo dňa 26. 09. 2018 a vrátenie
veci na ďalšie konanie.
2. Správny súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 15S/35/2019 - 214 zo dňa 09. 06. 2020 tak,
že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra správny súd zistil, že spoločnosť MIRKOM s.
r. o., so sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 44 886 764, bola uznesením Okresného
súdu Nitra č. k. 23CbR/13/2019 - 164 zo dňa 11. 05. 2020, právoplatného dňom 09. 06. 2020, zrušená
bez likvidácie a dňa 09. 07. 2020 ex offo vymazaná z obchodného registra.
4. Podľa § 35 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
6. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
7. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.
Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.8. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
9. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
10. V zmysle teórie práva pri právnickej osobe nie je v hmotnoprávnej rovine významné rozlišovanie
medzi spôsobilosťou mať práva a povinnosti a spôsobilosťou na právne úkony, pretože obe sú viazané
na tie isté predpoklady. Obdobne je to aj v prípade procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti, keďže
moment ich nadobúdania a straty splýva. Okamih nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony, a teda aj
procesnejspôsobilostisastotožňujesospôsobilosťounaprávaapovinnosti,t.j.procesnousubjektivitou,
atedaexistenciousamostatnéhosubjektu.Zánikprávnickejosoby,atedaajzánikprocesnejspôsobilosti
takejto právnickej osoby je obdobne ako vznik právnickej osoby viazaný na dve právne skutočnosti.
Prvým predpokladom je zrušenie právnickej osoby a druhou fázou je výmaz z príslušného registra, v
ktorom je táto právnická osoba evidovaná. Výmaz právnickej osoby z príslušného registra je okamihom,
kedy dochádza k zániku jej právnej subjektivity, a teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti.
11. Predpokladom vydania meritórneho rozhodnutia správneho súdu je aj splnenie procesných
podmienok konania. Procesná spôsobilosť spolu s procesnou subjektivitou patrí medzi procesné
podmienky na strane účastníka konania. Bez splnenia procesnej podmienky, a to existencie procesnej
subjektivity u účastníka konania, nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť. Na splnenie tejto procesnej
podmienky musí správny súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Ustanovenie § 66 CSP upravuje
situáciu, ak k strate procesnej subjektivity dôjde po tom, čo už súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí.
12. Z vyššie zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca výmazom z obchodného registra (09. 07.
2020) stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony. K uvedenej právnej
skutočnosti došlo skôr, ako rozsudok č. k. 15S/35/2019 - 214 zo dňa 09. 06. 2020, ktorým správny súd
žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť. Keďže k zániku žalobcu došlo bez právneho nástupcu a vo
vzťahu k žalobcovi ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, správny súd
konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil.
13. O trovách konania správny súd týmto uznesením nerozhodoval, lebo o tých už bolo rozhodnuté
vyššie uvedeným rozsudkom, ktorým zostáva správny súd podľa § 25 SSP v spojení s § 66 CSP časť
vety za bodkočiarkou, viazaný.
14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.