Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238715
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113238715.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o, Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S.
- K., E. XX/XX, a v 2. rade: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S., B. S. Y. 8, v zastúpení M. kancelária
Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, o zaplatenie sumy vo výške 6.509,16 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovanému v 2. rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca.
IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Právny predchodca žalobcu sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 6.509,16 eur s príslušenstvom.
V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu so žalovaným v 1. rade uzatvoril dňa 13.12.2004 L.
č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky a žalovaný v 2. Rade prevzal na

seba ručiteľský záväzok..
Predmetná zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov.
Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 9.958,18 EUR, ktorý mal byť splácaný v
mesačnýchsplátkachvovýške132,84EURvždyk10.dňuvmesiaci.Žalobcasivtomtokonaníuplatňuje
splátky úveru splatné od 10.12.2010 do 10.12.2014 v počte 49 a celkovej výške 6.509,16 EUR.

Splátky pôvodne splatné od 20.02.2012 do 10.12.2014 sa stali splatnými dňa 13.02.2014 kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 15.346,63 EUR,
ktorá pozostávala z istiny 13.800,37 EUR, riadneho úroku 440,89 EUR, úroku z omeškania 1.093,41
EUR a ostatného príslušenstva 11,96 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o postúpení pohľadávok,
Zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4./ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 20.12.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovaným na žalobcu.
Postupca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 13.12.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol postupca žalovanému v 1.rade peňažné prostriedky v sume 300.000,-
Sk. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností upravovala predmetná zmluva a taktiež všeobecné obchodné podmienky.
Žalovaný v 2. rade prevzal na seba dohodou o ručení zo dňa 13.12.2004 ručiteľský záväzok.

Pohľadávka nebola splácaná v zmysle zmluvy, čo vyplýva z predloženej platobnej histórie a taktiež
vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.10.2018 kde je pohľadávka bližšie špecifikovaná. Ku dňu postúpenia
predstavovala pohľadávka sumu 15.346,63 eur a pozostávala z istiny 13.800,37 eur, riadneho úroku
440,89 eur, úroku z omeškania 1.093,41 eur a príslušenstva v sume 11,96 eur.
Príslušenstvo a úroky z omeškania do postúpenia pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.12.2010 do 10.12.2014 v počte 49.
Splátky pôvodne splatné od 20.2.2012 do 10.12.2014 sa stali splatnými 13.2.2012 kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých splátok a zo splátok, ktoré sa stali splatnými dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti odo

dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
K odporu žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobca nemôže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a právny
predchodca žalobcu nemohol postúpiť nezosplatnený úver resp. splátky, ktoré sa ešte nestali splatnými
v znení § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktorá je splatná.

Zákonodarca v predmetnom ustanovení rozlišuje dva pojmy a to pojem peňažný záväzok ako celok a
pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete použije pojem peňažný záväzok ako celok s tým,
že zákonodarca identifikoval aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete
súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame.
Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež vyvodiť

z druhej vety predmetného ustanovenia. Taktiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 25.1.2017 spisová značka XXCo/XX/XXXX, Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2016
spisová značka 5Co/228/2016, Krajský súd v Banskej Bystrici spisová značka 15Co/511/2015 zo dňa
9.12.2015.
V ustanovení § 89 ods. 1 Zákona o bankách, pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom

odchýlne od ustanovení Zákona o bankách, pričom v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, čiže zmluvné strany si dohodli postúpenie odchýlne
od zákonného ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách. Možnosť odchýlnej úpravy potvrdili viaceré
krajské súdy vo svojich rozhodnutiach, napríklad Krajský súd v Prešove spisová značka 10Co/76/2016
zo dňa 7.12.2016, Krajský súd v Prešove spisová značka 19Co/2/2016 zo dňa 2.5.2017.

Poukázal na oznámenie o postúpení pohľadávok, ktoré bolo predložené spolu s podacím hárkom pri
žalovanom 1 a žalovanom 2, ktoré možno považovať za výzvu v zmysle § 92 odsek 8 Zákona o
bankách. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného 1 uvádzame, že sa splátkam nebránime, ale teda
žalovaný neuviedol ich výšku.

5./ Žalovaný v 1. rade O. V., na pojednávaní uviedol, pôžička sa zobrala, splácal ju, bola poistená. Dňa
16.10.2005 si veľmi špatne zranil nohu, zlomil si nohu a hneď bol prevezený do nemocnice, vtedy zostal
aj bez príjmu, ale podstatné je, že úver bol poistený a poisťovňa mala platiť predmetný úver.
On napísal poisťovni, že maróduje, aby za mňa uhrádzali predmetnú pôžičku. Poisťovňa ho požiadala,
aby som predložil papiere od ošetrujúceho lekára, ohľadom výkonov, ktoré absolvoval v nemocnici, tieto

papiere im poslal.
Zhruba za 2 týždne mu bolo oznámené, že predmetnú zmluvu za neho platiť nebudú, že maródku zaslal
oneskorene, pričom bol stále ešte hospitalizovaný v nemocnici a že to mal poslať do 3 dní, čo vlastnenemohol. Vyše roka bol práceneschopný, tým pádom nemohol splácať ani svoje najnutnejšie veci, nieto
ešte pôžičku. Je zamestnaný, pracuje ako automechanik, príjem sa pohybuje okolo 500 až 540 eur.
Žalovaný v 1 rade na otázku právneho zástupcu žalobcu, či mu boli doručované nejaké výzvy zo

Slovenskej sporiteľne uviedol, že on neobdržal žiadne výzvy, výzvy obdržal len od nich.

6./ Právny zástupcu žalovaného v 2. rade, na pojednávaní uviedol, že vo veci uvádzam 3 právne
námietky k veci.
1/ nedostatok aktívnej legitimácie tak, ako bola špecifikovaná v odpore, pričom poukazuje na ustálenú

rozhodovaciu prax súdov SR, napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 6Co/507/2016 v ktorom
sú citované ďalšie 4 rozhodnutia, na ktoré sa tento Krajský súd odvolával, pričom tento spor bol veľmi
podobný tomuto, keď aj žalobca bol rovnaký a tak isto tam bola zmluva o úvere s ručiteľskou dohodou
z obdobného obdobia.
Tak isto poukazuje na rozsudok KS v Košiciach 5Co/295/2017, ktorý na tretej strane citoval ďalších 16
podobných rozsudkov vo veci, pričom vo svojom odôvodnení bola vec správne posúdená podľa § 39,

§ 524 ods. 1, ods. 2, § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 odsek 8 Zákona o bankách.
2/ poukazuje na to, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, toto mohla len banka a
to v súlade s poukazom na všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré boli priložené k žalobe ako aj
s poukazom na judikát Okresného súdu Bratislava IV 40C/364/2015. Má za to, že žalobca nepreukázal,
že by došlo k písomnej výzve banky, v ktorej by bola určená lehota 90 kalendárnych dní na zaplatenie

nezaplateného záväzku.
3/ ďalej vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko v tomto
prípade premlčanie sa odvíja od splatnosti najstaršej omeškanej splátky. Aj z prílohy č.1 zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 je zrejmé, že počet dní omeškania v tom čase bol 1531 dní,
pričom žalovaný v 1.rade tvrdí, že to bolo ešte viac, že vlastne neplatil od roku 2005 a jemu z tohto

výpočtu vyšlo, že posledná splátka bola zaplatená v roku 2007.
K uvedenému poukazuje aj na judikát Krajského súdu v Trenčíne 4Co/410/2016 a mám za to, že už aj
zo žaloby je zrejmé, že žalobca nesprávne použil v tejto veci obchodný zákonník, pričom nakoľko ide
o spotrebiteľský spor má sa hľadieť naň tak, že sa má použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a
zákona o ochrane spotrebiteľa a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

7./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetným spisom a dospel k
nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

8./ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 13.12.2004 zmluvu o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300.000 ,- Sk
( 9.958,17 eur), spolu so 9,80 % úrokom, ktorý mala žalovaný splácať mesačne k 10. dňu v mesiaci
vo výške 4.002,00Sk ( 132,84 eur), počnúc prvou splátkou 10.01.2005 a s konečnou splatnosťou úveru
10.12.2014. Tieto skutočnosti v predmetnom konaní neboli sporné.
Právny predchodca žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyzval žalovaného výzvou zo dňa 25.01.2012

k splateniu omeškanej sumy vo výške 15.619,13 eur a to do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy.
Doručenka ohľadom predmetnej výzvy sa v spise nenachádzala , resp. nebola žalobcom predložená.
pričom aj toto tvrdenie žalobcu bolo v konaní sporné.
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 13.12.2004 so žalovaným v 2. rade Dohodu o ručení, v ktorej
žalovaný v 2. Rade vystupuje ako ručiteľ.

9./ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10./ Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

11./ Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.12./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13./ Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

14./ S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15./ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnápodmienka“).Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16./ Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17./ Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18./ Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu

vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

19./ Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

20./Vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.

21./ Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

22./ Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23./ Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

24./ Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.25./Podľa§524ods.1,2Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

26./ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27./ Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28./ Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

29./ Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávkaalebojejčasťzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvybankyaskutočnosti,žeklient
banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

30./ Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

31./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.

32./ Čo sa týka uplatneného nároku zo strany žalobcu, súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

33./ Predmetom sporu bolo zaplatenie žalovanej sumy vo výške 6.509,19 eur, zákonných úrokov z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.509,16 eur od 14.02.2012 až do zaplatenia.

34./ Súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo205/2009).

35./ Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba

pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.36./ Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.

Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou zo dňa 22.12.201 predmetnú pohľadávku
z úveru v celom rozsahu žalobcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5,

postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.
Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, žalobca ako aj právny
predchodcažalobcudospisunezaložilrelevantnédokladypreukazujúceopodstatnenosťuplatňovaného
nároku, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a následným postúpením
na ďalšieho žalobcu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.

Zákon č. 483/2001Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex
specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka).
Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

Zmluva o postúpení pohľadávok z 22.12.2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč.
zák.
Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Súd poukazuje tiež nato, že žalobca nie je
subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
Vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverujepritomúkonom,ktorýmožnopodradiťpodpojemspravovanie

úveru a vzhľadom na to, žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného
úveru.“
Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si danej
pohľadávky pred súdom.

37./ Z obsahu spisu nevyplýva, že postupca ukončil záväzkovo - právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, ani že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, vypovedaná zmluva alebo že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Tieto skutočnosti neboli preukázané
ani voči žalovanému v 2. Rade ako ručiteľovi.
Žalobca nepredložil súdu doklady, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali, pričom

povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní spočíva na žalobcovi, súdu neprináleží
zaobstarávať si z vlastnej iniciatívy dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby. K predčasnému ukončeniu
zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa
25.01.2012, pričom predmetný úver sa stal splatným ku dňu 25.01.2012.
Z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa domáha v žalobe a preto súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na
strane žalobcu zamietol.
V danej veci súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co 295/ 17 zo dňa 30.11.2017,
9Co 370/17 zo dňa 21.02.2018, 7Co 981/15 zo dňa 28.02.2017 ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 4Co 219/2016, zo dňa 08.12.2016.

38./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný v 1. rade bol síce v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, ale pretože mu žiadne trovy konania nevznikli, náhradu trov si neuplatňoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. Rade bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu
trov konania.

39./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.