Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619010058
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619010058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 20.

11. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
Ľ. S. M. U. E. M. Z. Q. I. Á., nar. XX. X. XXXX I. G. G., trvale bytom G. XXX, okres X. S.,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že
1/
v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech od S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E., O. XXX si
požičala finančnú hotovosť vo výške 90,- eur, ktorú jej dňa 26. 12. 2015 previedol na účet jej syna, pričom
požičanú sumu sa zaviazala do mesiaca vrátiť, čo však neurobila a v dobe od 26. 4. 2016 do januára
2017 si postupne od neho na niekoľkokrát ešte požičala spolu 440,- eur s tým, že požičané peniaze
vráti, hoci vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby dlh v dohodnutej lehote vrátila, čím

S. G. spôsobila škodu vo výške 530,- eur,

2/
v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech od N. H., nar. XX. X. XXXX, bytom X. S., S.. S.. E.W.
XXX/X, si požičala finančnú hotovosť vo výške 1.000,- eur, ktorú jej dňa 27. 2. 2018 previedla na jej
účet, pričom požičanú sumu sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 200,- eur počnúc od marca
2018, čo však neurobila a v dobe od 07.03.2018 do 12.04.2018 si postupne od nej na niekoľkokrát ešte
požičala spolu 830,- eur s tým, že požičané peniaze vráti, hoci vedela, že nemá dostatok finančných

prostriedkov, aby dlh v dohodnutej lehote vrátila, čím N. H. spôsobila škodu vo výške 1.830,- eur,
pričom poškodeným dodatočne po podaní obžaloby vrátila poskytnuté peňažné prostriedky,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 221 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/, k/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanej skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok
a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka podala obžalobu na obžalovanú Ľ. S. za pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nevyužila právo na

odopretie výpovede a k obsahu obžaloby vypovedala.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedla, že v čase poskytnutia pôžičiek bola vydatá.
Keď si prvýkrát požičala peniaze od G., bola na materskej, boli dobrí kamaráti, navštevovali sa. Vtedy
jej požičal peniaze. Bola presvedčená, že mu ich vrátim. Potom zostala práceneschopná (PN). V tom

čase mala malú dcéru, druhá bola trochu staršia. Pôžička bola na chod domácnosti, prišli jej vtedy aj
exekúcie, ktoré potrebovala doplatiť. Peniaze mu chcela v dohodnutý termín vždy vrátiť. Boli v kontakte.
K N. H. uviedla, že boli najlepšie kamarátky. Pracovala vtedy v K. G., chcela si kúpiť staršie auto, tak si
od nej požičala na auto. Mala jej to z čoho splácať, dohodli sa na splátkach. Muž o tom vedel. Chcela
to začať splácať. Zostala na PN-ke, ale mala vysokú PN-ku. Prišiel nedoplatok za vodu, stále niečo

vyskočilo, čo sa týkalo domácnosti. Obhajovala sa tiež tým, že manžel v júli alebo v auguste 2018 vyberal
PN. Od poškodeného G. si požičala sumu 530,- eur a od poškodenej H. sumu 1.830,- eur. Obžalovaná
sa vo výpovedi vyjadrovala k svojim osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom od januára 2016
do roku 2018. V januári 2016 dostávala materskú v sume 266,- eur, mala výživné na dieťa 130,- eur,
30,- eur na staršieho syna, jeho otec poslal niekedy viac. Výdavky mala viac-menej na deti, na chod

domácnosti a exekúcie. Mala vtedy 4 exekúcie. Istina spolu bola 2.500 - 3.000,- eur. Potom neskôr brali
úver 20.000,- eur, rekonštruovali dom, bolo to za trvania manželstva v roku 2016, resp. 2017. Z tohto
úveru bola splátka 400,- eur mesačne. Na PN bola prvýkrát 8 mesiacov, mohlo to byť v roku 2015 -
2016. V Lippeku robila pár mesiacov. Potom bola asi rok na PN s chrbticou. Mali aj nedoplatky za vodu
a elektriku 900,- eur a 160,- eur za obdobie 2015 - 2016.

Svedok - poškodený S. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou si rozumeli.
Neraz ho požiadala o finančnú pomoc. Vedel, že ich finančná situácia nie je ružová. Obžalovanej
dôveroval. Nemal problém pomôcť im, keď ho o to požiadala. V tomto konaní sa rieši suma 530,- eur,
požičal jej viac, ale tie peniaze sú už premlčané. Vždy boli dohodnutí, že keď bude mať, tak mu má

vrátiť, splácanie malo byť v čo najkratšom období. Počítal, že bude aspoň po 20,- eur mesačne splácať,
ale nesplácala. V súčasnosti má všetky finančné prostriedky splatené.

Svedkyňa - poškodená N. H. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď obžalovanej
požičiavala peniaze, boli kamarátky. Najprv to bolo 1.000,- eur, ktoré mali byť na kúpu vozidla. Nevedela

uviesť, na čo použila ďalšie peniaze. Verila jej, tak jej požičala znova. Vedela, že to má ťažké. Boli tam
ďalšie sumy 200,- eur, 100,- eur, už si ich presne nepamätala. O splatení sa rozprávali, ale nikdy nedošlo
k vyrovnaniu, ani časť jej nedala. Povedala, že jej vráti, keď jej príde dôchodok. Požičala jej s tým, že
jej ich vráti po 100 - 200,- eur. Vždy ju vyzvala, na čo reagovala, že nemá, lebo jej zobral manžel alebo
jej to nevydalo. Potom povedala, že keď sa rozvedú, tak jej to vráti. Neskôr bola komunikácia ťažšia. V

apríli 2019 dostala správu, že má peniaze na účte.

Svedok K. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nemal vedomosť, že si vtedy manželka požičiavala
peniaze. O finančných prostriedkoch, ktoré si požičala, sa dozvedel až po oznámení. Oni sa rozvádzali,
oslovil G. a H. s tým, že ak náhodou si manželka požičala, aby to nemusel on splácať. Mali dostatočný

príjem na to, aby bolo treba požičiavať na domácnosť. Kupoval vozidlo Nissan Almera koncom marca za500,- eur, finančné prostriedky mal darované od brata, aj na kúpu, aj na prepis. Manželka si nekupovala
auto. Mali spoločný úver, platil sa to z ich finančných prostriedkov, obžalovaná mu dávala 350,- eur. Vždy
mala nejaký príjem. Bola zamestnaná, keď nebola zamestnaná, bola na PN. Vyberal za obžalovanú

PN-ku, možno 2 - 3x na to, čo bolo nevyhnutné uhradiť. Zaplatil z toho telefón, polovicu na vodu,
elektriku. Obžalovaný bol zamestnaný od roku 1991 doposiaľ. Jeho príjem v čase poskytnutia pôžičiek
bol 600,- až 640,- eur, nevedel sa vyjadriť k tomu, aký príjem mala manželka v tomto období. Za trvania
manželstva posledná zostatková suma úveru bola 33.000,- eur, úver opakovane refinancovali, niečo sa
použilo na prerobenie domu. Vyplatili sa zostatky exekúcií asi v marci - apríli 2017, minuli sa peniaze

aj do domácnosti. Keď manželka bola na materskej, vtedy jeho príjem nepostačoval, sestra im poskytla
pôžičky na elektriku, na nákup. Voči sestre má dlh asi 4.300,- eur, ktorý vznikol za trvania manželstva.

Zo zápisníc o konfrontácii medzi obžalovanou a svedkom S. a obžalovanou a poškodenou H. vyplýva,
že konfrontované osoby v podstatných okolnostiach zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.

Podľa správy Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 8. 2018 ku dňu podania správy nie sú na
označenom súde voči obžalovanej ako povinnej vedené žiadne exekučné konania. V minulosti bolo
vedených voči obžalovanej ako povinnej 5 exekučných konaní na vymoženie pohľadávky 425,41 eur
s príslušenstvom pod sp. zn. 5Er/469/2014 (na základe exekučného titulu z roku 2012), pohľadávky v
sume 60,- eur s príslušenstvom pod sp. zn. 6Er/1113/2012 (na základe exekučného titulu z roku 2012),

ďalšie exekučné konanie boli vedené pod sp. zn. 10Er/1351/2013 (ukončené vymožením 3. 2. 2014),
1Er/2719/2015 a 1Er/2720/2015. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 5Er/469/2014 bolo ukončené
vymožením pohľadávky dňa 28. 3. 2017, vymožený nárok oprávneného bol vyčíslený sumou 1.491,85
eur a vymožené trovy exekúcie sumou 394,20 eur. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 6Er/1113/2012
bolo ukončené vymožením pohľadávky dňa 8. 8. 2012.

Podľa správy súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej zo dňa 17. 1. 2019 je vedené voči obžalovanej
ako povinnej exekučné konanie pod sp. zn. EX 1039/2014 (exekučné poverenie na vykonanie exekúcie
bolo udelené Okresným súdom Banská Bystrica dňa 16. 12. 2014), v konaní bolo vymožených celkovo
2.804,28 eur, z toho 2.129,91 eur bolo zaslaných oprávnenému a na trovách exekúcie bolo ponechaných

674,37 eur. Povinná viackrát žiadala o schválenie splátkového kalendára, s čím oprávnený dňa 13. 3.
2017 udelil súhlas. V exekučnom konaní zostáva vymôcť 2.059,39 eur.

Obžalovaná bola od 6. 7. 2015 do 29. 7. 2015 zamestnaná v spoločnosti ATENA - SLOVAKIA s.r.o. na
základe dohody o vykonaní, jej čistá mzda predstavovala sumu 131,33 eur. V období od 1. 11. 2015 do

28. 4. 2016 bola zamestnankyňou Mesta Liptovský Mikuláš, za uvedené obdobie poberala čistú mzdu
od 357,22 eur do 393,36 eur, čo vyplýva zo správy Mesta Liptovský Mikuláš. Podľa správy K. G. a.s.
bola obžalovaná ich zamestnankyňou na pozícii servisný radca od 1. 11. 2016 do 31. 12. 2016 a na
pozícii klientsky poradca od 1. 1. 2017 do 30. 4. 2018, za uvedené obdobie jej bola vyplatená čistá mzda
od 561,11 eur do 1.326,89 eur.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, ústredie je obžalovaná poberateľkou invalidného dôchodku od 9. 4.
2015, v roku 2017 v sume 126,60 eur mesačne a v roku 2018 v sume 130,70 eur mesačne.

Obžalovanej boli vyplácané dávky v nezamestnanosti za podporné obdobie od 9. 4. 2015 do 8. 10. 2015

v sumách od 62,80 eur do 243,20 eur. Za obdobie od februára 2018 do septembra 2018 boli obžalovanej
priznané nemocenské dávky v sumách od 580,16 eur do 719,40 eur, ktoré jej boli vyplatené mesiac
pozadu po vykonaní exekučných zrážok vo výške od 60,38 eur do 120,91 eur. Z obsahu poštových
poukazov na výplatu vyplýva, že nemocenské dávky boli vyplatené manželovi obžalovanej v mesiacoch
jún, júl a august v roku 2018.

Podľa výpisu z účtu vedeného na poškodenú N. H. boli na ťarchu účtu zaúčtované transakcie: dňa 27. 2.
2018 suma 1.000,- eur, dňa 7. 3. 2018 suma 100,- eur, dňa 15. 3. 2018 suma 300,- eur, dňa 25. 3. 2018
suma 10,- eur, dňa 4. 4. 2018 suma 150,- eur a dňa 12. 4. 2018 suma 270,- eur. Uvedené transakcie
boli realizované v prospech účtu IBAN: N., ako príjemca platby je uvedená Ľ.W. S..

Podľa potvrdenia boli na ťarchu účtu poškodeného S. G. zrealizované nasledovné transakcie: dňa 26.
12. 2015 suma 90,- eur, 26. 4. 2016 suma 40,- eur, dňa 28. 6. 2016 suma 100,- eur a dňa 18. 9. 2016
suma 100,- eur.Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu na adrese
G. XXX, na ktorej sa dlhšiu dobu nezdržiava. Jej správanie nebolo riešené komisiou pre porušenie
verejného poriadku.

V evidencii priestupkov má obžalovaná evidované tri záznamy o priestupkových konaniach. Dňa 5. 6.
2018 sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý jej bola uložená sankcia a to
pokarhanie. Dňa 4. 11. 2018 spáchala priestupok v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky
(prekročenie rýchlosti), priestupok bol vybavený napomenutím. Za priestupok (bez bližšieho opisu)

spáchaný dňa 26. 10. 2016 jej bola Mestskou políciou Liptovský Mikuláš uložená bloková pokuta 5,- eur.

V registri trestov má obžalovaná doposiaľ 1 záznam. Voči obžalovanej bolo vedené trestné stíhanie
za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/
Tr. zákona, pričom skutku sa mala dopustiť v období od mája 2017 do októbra 2017. Trestné stíhanie
obžalovanej bolo zastavené z dôvodu schválenia zmieru.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd
taktiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchala obžalovaná.

Obžalovaná vo svojej výpovedi priznala, že si od poškodených požičala peňažné prostriedky tak ako je
uvedené v obžalobe, t. j. od S. G. sumu 530,- eur a od N. H. sumu 1.830,- eur, obžalovaná nepoprela,
že peňažné prostriedky prevzala od poškodených v období uvedenom v obžalobe. Obžalovaná je
zo spáchania skutku usvedčovaná výpoveďou poškodených, ktorí vo svojej výpovedi potvrdili, že
obžalovanej v inkriminovanom období požičali peňažné prostriedky vo vyššie špecifikovanej sume. Súd

nemal dôvod neveriť ich výpovedi v otázke poskytnutia peňažných prostriedkov, ako aj výšky peňažného
plnenia, keďže v tomto smere je ich výpoveď podporená a doplnená listinnými dôkazmi a to výpismi z
účtu a potvrdeniami o realizácii transakcií, ktoré preukazujú, že peňažné prostriedky boli poukázané z
účtu poškodených, v prípade poškodenej H. boli všetky peňažné prostriedky poskytnuté bezhotovostne.
Ani obžalovaná vo svojej výpovedi nenamietala a v podstate potvrdila, že mala záväzok vrátiť peňažné

plnenie v prospech poškodených vo vyššie uvedenom rozsahu. Zo zadovážených listinných dôkazov,
ako aj z výpovede poškodených je preukázané, že obžalovaná neuskutočnila žiadnu platbu v lehote
splatnosti a dlžnú sumu uhradila obidvom poškodeným dodatočne až po doručení obžaloby v apríli 2019.

Obhajoba obžalovanej je postavená na tvrdení, že pri poskytnutí pôžičiek nemala úmysel poškodených

podviesť, resp. sa neoprávnene obohatiť na ich úkor. Uvedené tvrdenie obžalovanej má výlučne
subjektívny charakter. Rozhodujúce sú objektívne skutočnosti, t. j. či v čase, kedy prijímala peňažné
prostriedky ako pôžičku, bola schopná splniť si svoj záväzok vrátiť poškodeným peňažné prostriedky,
teda či bola pripravená splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzniknutého záväzkového vzťahu. Z
dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že nebolo v schopnostiach obžalovanej

už v čase prevzatia požičaných peňažných prostriedkov, resp. v lehote splatnosti splniť si záväzok
smerujúci k vráteniu požičaných peňazí. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú čiastočne výpoveďou
obžalovanej, ktorá priznala, že od poškodeného G. si požičiavala v čase, kedy bola na materskej
dovolenke, požičané peniaze použila na splácanie exekúcií, v januári 2016 boli voči nej vedené asi 4
exekúcie s istinou 2.500,- až 3.000,- eur, obžalovaná tiež potvrdila, že za trvania manželstva v roku 2016,

resp. 2017 boli s manželom zaťažení úverom poskytnutým v sume 20.000,- eur. Z uvedenej výpovede
obžalovanej tak vyplýva, že už v čase poskytnutia prvej pôžičky poškodenému G., sa nachádzala v
nepriaznivej finančnej situácii, ktorú pred poškodenými zamlčala. Zo zásad logického úsudku vyplýva,
že pokiaľ by obžalovaná mala v relevantnom období dostatok peňažných prostriedkov, nie je daný
dôvod na pôžičku peňažných prostriedkov. Obžalovaná bola v čase poskytnutia peňažného plnenia

zaťažená dlhmi z iných záväzkových vzťahov, niektoré z nich boli vymáhané exekučne. Súd dáva do
pozornosti, že v čase prijatia pôžičky od poškodeného G. bola voči obžalovanej vedená exekúcia s
oprávneným Stredoslovenská energetika a to od roku 2014 (teda pred poskytnutím prvej pôžičky), ktorá
bola ukončená vymožením až v marci 2017 (teda po poskytnutí poslednej pôžičky), pričom vymožený
nárok predstavoval celkovú sumu 1.886,05 eur. Okrem toho bola v čase poskytnutia pôžičiek (a aj

v súčasnosti) vedená voči obžalovanej exekúcia na vymoženie pohľadávky 1.037,97 eur, ktorá sa
navyšuje o príslušenstvo, predmetná exekúcia trvala nielen v čase prijímania pôžičiek od poškodeného
G., ale aj od poškodenej H. (keďže ešte ku dňu 17. 1. 2019) predstavovala nevymožená suma 2.059,39
eur. Nemožno tiež prehliadnuť, že obžalovanej spoločne s manželom vznikol za trvania manželstva (včase materskej dovolenky obžalovanej) záväzok titulom pôžičky od sestry manžela obžalovanej, ktorý
aktuálne po čiastočnom splácaní činí asi 4.300,- eur, teda v čase poskytnutia peňažných prostriedkov
uvedený dlh bol vyšší ako je aktuálny stav. Uvedené záväzky obžalovanej zásadným spôsobom

ovplyvňovali jej schopnosť dodržať zmluvný záväzok spočívajúci vo vrátení peňažných prostriedkov.
Obžalovaná bola zamestnaná v čase poskytnutia prvej pôžičky, resp. jej splatnosti, ako aj v apríli 2016,
avšak v prípade ďalších pôžičiek od poškodeného G. poskytnutých po apríli 2016 bola zamestnaná
až od novembra 2016. Pokiaľ aj obžalovaná poberala príjem zo zamestnania, čiastočný invalidný
dôchodok, prípadne dávky dôchodkového poistenia, rozsah jej záväzkov prevyšoval jej príjem v tom

- ktorom období, v dôsledku čoho si obžalovaná musela byť vedomá skutočnosti už v čase vzniku
záväzku vrátiť peňažné prostriedky, že tento nebude schopná splniť. Za príjem obžalovanej nemožno
považovať výživné, keďže slúži na uspokojenie základných životných potrieb a úhradu ďalších výdavkov
detí, nie obžalovanej. O podvodnom úmysle obžalovanej svedčí tiež skutočnosť, že preukázateľne
prijímala pôžičky od poškodeného G. v čase, kedy mu nevrátila skôr poskytnutú splatnú pôžičku a tiež
skutočnosť, že prijímala pôžičky od poškodenej H. ako ďalšej veriteľky v čase, kedy si nesplnila svoj

záväzok z predchádzajúceho peňažného plnenia poskytnutého poškodeným G., existenciu splatného
dlhu „riešila“ prijatím ďalšieho peňažného plnenia titulom pôžičky, čím sa len zvýraznila a posilnila
nepriaznivá finančná situácia obžalovanej a jej neschopnosť vrátiť požičané peniaze. V prípade ak by
obžalovaná nezamlčala pred poškodenými jej skutočnú finančnú situáciu, je len ťažko predstaviteľné,
že by sa poškodení rozhodli požičať obžalovanej peňažné prostriedky.

Nepriaznivú finančnú situáciu obžalovanej podporuje tiež zistenie, že poškodeným nezaplatila peňažné
plnenie z jej vlastných prostriedkov, ale od tretej osoby. Pokiaľ svedok K. S. vo výpovedi uviedol,
že pôžičky od poškodených neboli potrebné z dôvodu dostatočného príjmu, uvedené tvrdenie je v
rozpore s výpoveďou samotnej obžalovanej pri konfrontácii zo dňa 16. 12. 2018, kedy obžalovaná

uviedla, že keď si požičiavala od poškodeného G., nemali dobrý príjem, bola dlhodobo práceneschopná
a dávky mala nízke a rovnako vo vzťahu ku poškodenej H. svedok S. podľa výpovede obžalovanej
uviedol, že nemajú z čoho vrátiť. Výpoveď svedka S. v otázke solventnosti rodiny je rozporuplná,
keďže pri konfrontácii pripustil, že zabezpečenie vozidla nechcel riešiť hypotekárnym úverom, lebo mali
dosť iných dlhov. Skutočnosť, že v rozhodujúcom období nebol u obžalovanej a jej manžela dostatok

prostriedkov na úhradu záväzkov je preukázaná aj výpoveďou svedka S., podľa jeho verzie vozidlo
v roku 2018 bolo zadovážené z peňažných prostriedkov jeho brata, z čoho možno prijať záver, že
manželia S. nedisponovali potrebným príjmom na kúpu vozidla. Dokonca obžalovaná pri uvedenej
konfrontácii priznala, že v sledovanom období pri zabezpečovaní vozidla by nedokázala pre manžela
vybaviť hypotekárny úver, pretože sú manželia a ona je vedená v úverom registri, čo tiež preukazuje

vedomosť obžalovanej o jej nepriaznivej finančnej situácii.

Obžalovanú nemôže zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti samotné tvrdenie poškodených, že v konaní
obžalovanej pri poskytnutí peňažných prostriedkov nevzhliadli podvodný úmysel, prípadne sa necítia
byť poškodenými jej konaním. Treba zdôrazniť, že takého vyjadrenie má výlučne subjektívny charakter,

podstatné je ako bolo vyššie uvedené zistenie, či obžalovaná bola vzhľadom na jej zárobkové pomery
a finančnú situáciu schopná splniť svoj zmluvný záväzok v čase jeho vzniku, resp. v lehote splatnosti.

Nemožno súhlasiť s tvrdením obhajoby, že poškodení podaním trestného oznámenia si zvolili ľahší
a rýchlejší spôsob vrátenia poskytnutých peňazí zo strany obžalovanej. Samotné podanie trestného

oznámenia nedáva oznamovateľovi, ktorý je zároveň poškodeným žiadnu záruku, že obžalovaná
dodatočne nahradí škodu. Náhrada škody zo strany obžalovanej bola prejavom jej slobodného
rozhodnutia, ktorého rovnakým prejavom môže byť aj rozhodnutie nenahradiť škodu poškodeným.
Poškodený G. nepristúpil k podaniu trestného oznámenia hneď po nesplnení záväzku obžalovanou,
poškodená H. potvrdila, že neskôr bola s obžalovanou ťažšia komunikácia.

Obžalovaná nevrátenie peňazí odôvodňovala aj tým, že v tom čase jej manžel vybral dávky
dôchodkového poistenia (tzv. nemocenské dávky) a použil na iný účel. V tejto súvislosti je potrebné
pripomenúť, že obžalovaná mala poškodenej H. splácať dlh už v mesiaci marec 2018, avšak manželovi
obžalovanej bola prvýkrát vyplatená dávka až v mesiaci jún 2018. Svedok S. nenamietal, že takto

vybral za obžalovanú opakovane nemocenské dávky, tieto však použil aj na úhradu spoločného dlhu
vzniknutého za trvania manželstva. Je zrejmé, že sa v tejto otázke (účel použitia dávok) výpovede
obžalovanej a svedka rozchádzajú, ide o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom ani jedno z nich nie je podporené
ďalším dôkazom. V každom prípade platí predchádzajúce odôvodnenie, že suma nemocenskej dávkyurčenej pre obžalovanú po zohľadnení všetkých jej záväzkov nebola postačujúca na splnenie záväzku
vrátiť poškodeným peniaze.

Obžalovaná predstierala pred poškodenými, že jej finančná situácia umožňuje splniť si zmluvných
záväzok vrátiť peňažné prostriedky, čím uviedla do omylu poškodených.

Obžalovaná konala v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcela porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva.

Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka S.. Š. S., brata svedka K. S.. Uvedený dôkaz bol
navrhnutý s odôvodnením, že sa rozchádzajú výpovede obžalovanej a svedka v otázke pôvodu
peňažných prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie vozidla v roku 2018. Zodpovedanie tejto otázky
nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, dokazovanie je a má byť zamerané na preukázanie
schopnosti a pripravenosti obžalovanej splniť si predmetný zmluvný záväzok v čase vzniku záväzku,

resp. jeho splatnosti a v tomto smere výpoveď navrhovaného svedka o okolnostiach, na ktoré má
byť vypočutý, nie je podstatná. Doposiaľ zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania
umožňuje prijať rozhodnutie súdu o podanej obžalobe.
Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchala obžalovaná. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchala
obžalovaná a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

V prejednávanej veci sa obžalovaná dopustila pokračovacieho trestného činu, pretože všetky čiastkové

útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna
súvislosť a to jednotiaci zámer obžalovanej spáchať uvedený trestný čin. Trestnosť všetkých čiastkových
útokov sa preto posudzuje ako jeden trestný čin (§ 122 ods. 10 Tr. zákona). Prejednávaným skutkom
obžalovaná spôsobil poškodeným malú škodu (2.360,- eur).

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchania pokračovacieho prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, konaním obžalovanej bola spôsobená na majetku poškodených
malá škoda.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere treste súd zistil u obžalovanej dve poľahčujúce okolnosť podľa
§ 36 písm. j/, k/ Tr. zákona, t. j. pred spáchaním skutku viedla riadny život a dobrovoľne nahradila
spôsobenú škodu, priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná
hranica trestnej sadzby (až na dva roky), podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu z 2 rokov na
1 rok a 4 mesiace. S ohľadom na dodatočné nahradenie škody obžalovanou, spôsobený následok,

ako aj skutočnosť, že ide o prvotrestanú osobu, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody, vymeraný v prvej polovici trestnej
sadzby vrátane skúšobnej doby.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že opis skutku zodpovedá občianskoprávnemu vzťahu

a konanie obžalovanej má byť posúdené podľa princípu ultima ratio. V súvislosti s opisom skutku je v
skutkovej vete rozsudku jednoznačne vyjadrené, že obžalovaná konala v úmysle získať neoprávnený
prospech a pritom mala vedomosť, že nemá dostatok prostriedkov na úhradu vzniknutého dlhu, čím
je vyjadrená aj subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Opis uvedených skutočností, ktoré
majú oporu vo vykonanom dokazovaní, dostatočne odlišuje konanie obžalovanej majúce všetky znaky

skutkovej podstaty trestného činu podvodu od typického občianskoprávneho vzťahu, ktorého základom
je len nesplnenie si záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky.Princíp ultima ratio by mal plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa uplatňuje tak pri tvorbe noriem tres-
tného práva ako aj pri ich aplikácii. Spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných
opatreníprávnejajneprávnejpovahypredkriminalizáciouataktiežvpovinnostisúdovaorgánovčinných

v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred posti-
hom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá
spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov práv-
neho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Aplikácia princípu ultima ratio
v trestnom konaní musí mať isté pravidlá, ktoré nemôžu byť založené na svojvoľnom výklade zákona

súdom. Z toho vyplýva, že princíp ultima ratio možno aplikovať v rámci trestného konania vždy len v
súlade s ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku. Princíp ultima ratio nachádza svoje
uplatnenie prostredníctvom ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona. Uplatnenie materiálneho korektívu znamená, že
ak je závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná, nejde
o prečin.

Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že v okolnostiach danej veci nie sú splnené
podmienky pre uplatnenie tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona. Spôsob vykonania
činu, resp. okolnosti, za ktorých bol spáchaný svedčia o tom, že obžalovaná opakovane predstierala
svoju solventnosť, schopnosť dodržať zmluvný záväzok najskôr pred poškodeným G., keď opakovane
postupne od neho vylákala peňažné plnenie (bez toho, aby splnila záväzok z predtým vzniknutého dlhu)

a rovnakým spôsobom sa dopustila skutku aj vo vzťahu ku poškodenej H.. Zo spôsobu vykonania činu
možno prijať záver, že v prípade obžalovanej nejde o jednorazové protiprávne konanie, ale naopak
opakujúce sa konanie trvajúce nie krátky čas od januára 2016 do roku 2018. Vzhľadom na spôsob
vykonania činu, resp. okolnosti, za ktorých bol spáchaný, nie je závažnosť súdeného skutku nepatrná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.