Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619010058
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619010058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 28. mája 2020 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie obžalovanej Y. S. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/12/2019 z
20.11.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 2T/12/2019 z 20.11.2019 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaná Y. S., nar. XX.X.XXXX v G. G., trvale bytom
G. XXX, okres X. S.,

sa odsudzuje:

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/, k/) na peňažný trest
vo výmere 400,- EUR (štyristo EUR).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Y. S. uznaná za vinnú z pokračovacieho
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bodoch 1/
a 2/ rozsudku.

Za uvedený trestný čin jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého jej bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a 6 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojej
obhajkyne. V odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko tento vychádza
z neúplných a nesprávnych skutkových zistení, ktorých nesprávnym vyhodnotením súd dospel k
nezákonnému záveru. V danom prípade boli splnené podmienky na postup podľa § 285 písm. a)
Tr. por., teda oslobodenie spod obžaloby. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil otázku, či mohla v
inkriminovanom čase predpokladať, že bude môcť vrátiť finančné prostriedky poškodeným. Nepoprela,
že si požičala peniaze od poškodených, avšak nekonala v úmysle, že by poškodených chcela uviesť do

omylu a finančné prostriedky im nevrátiť. Ona bola v situácii, keď mala príjem a mala predpoklad, že
budemôcťpožičanépeniazevrátiť.Zvykonanýchdôkazovnevyplýva,žebyzamlčalapredpoškodenými
svojuskutočnúfinančnúsituáciu.Napokonsamotnípoškodenípotvrdili,žefinančnásituáciaobžalovanej
nie je ružová, resp. že to má ťažké. Tvrdenie súdu, že svoju finančnú situáciu pred poškodenýmizamlčala, či predstierala, nemá oporu v zabezpečených dôkazoch. Súd nezobral do úvahy skutočnosť,
že obžalovaná v čase, keď došlo k pôžičkám, bola vydatá, a preto sa posudzuje jej príjem spoločne s
manželovým, keďže tento tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Výška požičanej sumy nebola

taká, ktorú by vzhľadom na príjmy obžalovanej nebolo možné uhradiť. Celkom bez významu je podľa nej
skutočnosť z akých zdrojov napokon vrátila požičané prostriedky. Pokiaľ súd konštatuje, že v minulosti
boli proti obžalovanej vedené exekučné konania, treba zdôrazniť, že väčšina z nich bola staršia a
tieto boli ukončené ešte predtým ako si peniaze požičala. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu,
pokiaľ ide o aplikáciu princípu „ultima ratio“. Podľa nej v predmetnej veci ide o klasický prípad riešenia

štandardného civilného vzťahu prostriedkami trestného práva. Trestné konanie nie je namieste, ak
sa konanie obžalovaného pohybuje v rovine vzťahov občianskoprávnych. Obžalovaná aj poškodení
mali dostatok možností vyriešiť ich vzájomný spor prostriedkami civilného práva, čo však poškodení
nevyužili, nakoľko zvolili jednoduchšiu a menej nákladnú cestu trestného konania. Keďže rozsudok
prvostupňovéhosúdunepovažujezazákonný,navrhla,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokasám
ju oslobodil spod obžaloby, prípadne ak dospeje k záveru, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,

abyvecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonaniearozhodnutie.Pokiaľbykrajskýsúddospelkzáveru,
že svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák., navrhla, aby jej bol uložený miernejší trest než jej bol uložený prvostupňovým súdom. Poukázala,
že všetky požičané finančné prostriedky vrátila a v danom prípade mohol jej byť uložený aj peňažný
trest, ktorý možno považovať v predmetnej veci za postačujúci. Uviedla, že je zamestnaná ako sanitárka

v nemocnici a v tomto smere sa vzdeláva, aby sa mohla zamestnať ako zdravotná sestra. Trest uložený
prvostupňovým súdom by mohol predstavovať v jej zamestnaní problém. V tejto súvislosti v odvolacom
konaní uviedla, že jej mesačný príjem prestavuje 730,- EUR vrátane polovičného invalidného dôchodku.

Krajský súd na základe podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu

na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Mal
pritom na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré síce neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej
povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania v zmysle §
371 ods. 1 Tr. por. Následne krajský súd zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,

oprávnenou osobou a že toto je čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o výrok o treste.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zmyslom
ktorých je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na

obhajobu, pričom na hlavnom pojednávaní vykonal prvostupňový súd všetky potrebné dôkazy a tieto
napokon vyhodnotil v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 Tr. por.
prvostupňový súd uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je uvedený
vo výroku napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru,
že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu podvodu podľa §

221 ods. 1 Tr. zák.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu je vina obžalovanej nepochybne preukázaná. Obžalovaná sa vyjadrila,
že bola presvedčená, že požičané peniaze vráti. Uviedla, že pokiaľ nesplácala pôžičky, bolo to z toho
dôvodu, že mala aj iné výdavky. Zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná si
od poškodených požičala peniaze v čase, keď boli voči nej vedené viaceré exekúcie. Taktiež v čase
pôžičiek nemala splatený úver vo výške 20.000,- EUR. Sama obžalovaná sa napokon vyjadrila, že

požičané peniaze nemala z čoho vrátiť. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná
bola v čase pôžičiek insolventná. Tieto skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek
pochýb preukazujú minimálne nepriamy úmysel obžalovanej, pokiaľ ide o spáchanie podvodu, keďže
vzhľadom na svoju insolventnosť, bola uzrozumená s tým, že nebude schopná požičané peniaze vdohodnutých lehotách poškodeným vrátiť. Tejto skutočnosti si aj podľa názoru krajského súdu bola
obžalovaná vedomá.

V tomto smere považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovanej, že nemala úmysel podviesť
poškodených za neopodstatnené. Neobstojí ani obhajoba obžalovanej, že jej príjem spoločne s príjmom
manželovým tvorilo bezpodielové spoluvlastníctvo, z ktorého bolo možné pôžičky vrátiť. Pokiaľ by
obžalovaná mala možnosť pôžičky vrátiť, tak by ich vrátila, nakoľko sama uviedla, že mala úmysel tieto
v dohodnutých lehotách vrátiť a chcela tak aj urobiť. Na zavinenie obžalovanej nemá vplyv ani ďalšia

skutočnosť uvedená v odvolaní, a to že poškodení vedeli o jej nepriaznivej finančnej situácii. V tomto
smere krajský súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že poškodení obžalovanú poznali
a jej sľubom o vrátení peňazí dôverovali.

Pokiaľ obžalovaná namietala, že peniaze nemohla vrátiť aj preto, lebo manžel jej vybral nemocenské
dávky, s ktorými počítala, z výpovede manžela obžalovanej je zrejmé, že jeho konanie nemohlo mať

vplyv na posúdenie zavinenia obžalovanej, keďže z týchto peňazí uhradil náklady na domácnosť.

Krajský súd sa preto nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovanej, že v jej prípade išlo o
občianskoprávnych vzťah. Obžalovaná si nepochybne bola vedomá, že vzhľadom na svoju nepriaznivú
finančnú situáciu a jej zadlženie, nebude schopná požičané peniaze v dohodnutých lehotách

poškodeným vrátiť. Ako bolo už vyššie konštatované, obžalovaná konala minimálne v nepriamom
úmysle.

Prvostupňový súd preto podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru o vine obžalovanej a
vykonané dôkazy v tomto smere vyhodnotil v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanej prvostupňovým súdom, v tomto smere považoval krajský súd
odvolacie námietky obžalovanej za dôvodné. Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola, pričom sa
dopustila teraz prečinu majetkového charakteru a spôsobenú škodu v celom rozsahu uhradila. Krajský
súd v súlade s odvolacími námietkami obžalovanej dospel k záveru, že obžalovaná nie je tak narušenou

osobou,naktorúbybolonevyhnutnépôsobiťtrestomodňatiaslobody,ajkeďspodmienečnýmodkladom
jeho výkonu. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s odvolacími námietkami obžalovanej, naviac,
keď sama uviedla, že jej súčasný príjem jej umožňuje zaplatiť prípadný peňažný trest. Naviac, ako
bolo už vyššie konštatované, obžalovaná v rámci trestného konania uhradila celú spôsobenú škodu. Za
takýchto okolností dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu,

spôsobený následok, poľahčujúce okolnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej, možno
za trest dostatočný k náprave obžalovanej považovať samostatný peňažný trest vo výmere 400,- Eur.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovanej úmyselne zmarený, bol jej
ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Takýto trest možno podľa názoru krajského súdu považovať za spravodlivý a objektívny obraz
potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere odzrkadľuje stupeň závažnosti
spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Krajský súd prihliadol aj na
skutočnosť, že obžalovaná je zamestnaná a trest uložený prvostupňovým súdom by mohol podľa
obžalovanej tejto spôsobiť v budúcnosti problémy v zamestnaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd sa čiastočne stotožnil s odvolacími
námietkami obžalovanej, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.