Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231416
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115231416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav
Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie T. X. X,. XXX XX X. X., správca úpadcu PB Power Trade, a.s.,
so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, zastúpeného zástupcom Advokátska
kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257
946, proti žalovanému v 1/ rade: Ing. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. X, J XHQ W., Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpenému zástupcom Mgr. Dušan Šimún - advokát,
s.r.o., so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, proti žalovanej v 2/ rade: V. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. K., XXX X.. (X. V.), U., J XB., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so sídlom Y. K. X, XXX
XX Z., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o vrátenie plnenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/3/2015-575 zo dňa 31. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/3/2015-575 zo dňa 31. januára 2019 p
o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Žalovaná v 2/ rade m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola žaloba žalobcu zamietnutá. O nároku na náhradu trov
súdneho konania vzniknutých na strane žalovaného v 1/ a v 2/ rade bolo rozhodnuté samostatnými
výrokmitak,žežalovanémuv1/radesapriznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia a žalovanému v 2/ rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že
Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013 je neúčinná, s návrhom na zaviazanie žalovaného v 1/ rade vrátiť
do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 20.000,- Eur a taktiež, že Zmluva o ekonomickom
poradenstve zo dňa 16.08.2011 je neúčinná a rovnako zaviazať žalovaného v 1/ rade vrátiť do

všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 30.800,- Eur a zároveň určiť, že Zmluva o sprostredkovaní
č. 30 zo dňa 15.08.2011 je neúčinná a zaviazať žalovaného v 1/ rade vrátiť do všeobecnej podstaty
úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Nájomná zmluva je právny
úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň všetky zmluvy sú úkony ukracujúce, pričom v časeuzatvorenia právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA ENERGIA a.s., ktorá nebola
uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod
položkou 71. Predmetná pohľadávka podľa vyjadrení žalobcu nebola popretá správcom a ani žiadnym

z veriteľov a považovala sa za zistenú. Taktiež existovala pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s. a bola
prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou 12.
Žalobca uviedol, že pokiaľ by úkony neboli zrealizované, ostalo by úpadcovi viac likvidného majetku,
ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov. Naviac, žalovaný v 1/ rade bol osobou spriaznenou.
Okresný súd poukázal aj na upresnený petit, keď prvý petit o určenie neúčinnosti nájomnej zmluvy sa

týkal tak žalovaného v 1/ rade, ako aj v 2/ rade, v spojení so zaviazaním žalovaných vrátiť do všeobecnej
podstaty úpadcu plnenie vo výške 20.000,- Eur, pričom druhý a tretí petit o určenie neúčinnosti Zmluvy
o ekonomickom poradenstve zo dňa 16.08.2011 a vrátenia do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo
výške 30.800,- Eur a určenie, že Zmluva o sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.08.2011 je neúčinná a
zaviazať žalovaného v 1/ rade vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur sa
týkal len žalovaného v 1/ rade. Žalobca si uplatnil trovy konania voči obidvom žalovaným.

3. V rovine námietky nedostatku právomocí okresný súd poukázal na to, že táto námietka nebola
dôvodná, pretože v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29.05.2000 o konkurznom
konaní, je daná právomoc slovenského súdu, v danom prípade Okresného súdu Žilina konať. Okresný
súd uviedol, že otázku právomoci súdu rozhodovať o odporovacích žalobách v súvislosti s konkurzom

riešil ESD vo veci Christopher Sagon, konajúci ako konkurzný správca spoločnosti Frick Teppichboden
Supermärkte GmbH verzus Deko Marty Belgium NV. Záver ESD bol, že Čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady
(ES) č. 1346/2000 z 29.5.2000 o konkurznom konaní musí byť vykladaný v tom zmysle, že súdy
členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o
odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti žalovanému, ktorý má

svoje sídlo v inom členskom štáte. ESD v inom prípade rozhodol tak, že podaná žaloba, a to odporovacia
žaloba súvisí s konkurzom, a preto nemôže spadať pod Bruselský dohovor o súdnej právomoci a
vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Bruselský dohovor v čl. 1 ustanovuje, že sa
netýka konkurzného konania. Obdobné ustanovenia vyplývajú aj z čl. 1 bod 2 nariadenia o právomoci,
a preto odporovacia žaloba v súvislosti s konkurzom nespadala pod predmet úpravy tohto nariadenia

a tým bola daná právomoc slovenského súdu.

4. Okresný súd uviedol, že pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Cbi/3/2015-417 zo dňa
19.05.2017, ktorý bol na základe odvolania podaného žalobcom uznesením Krajského súdu v Žiline
č.k. 13CoKR/2/2018-499 zo dňa 20.06.2018 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie. Krajský súd v odseku 25. odôvodnenia svojho rozhodnutie uviedol „Okresný súd v rámci
nového konania za dôkaznej povinnosti žalobcu bude vyhodnocovať základný predpoklad odporovacej
žaloby, vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a ak nebude splnený vo vzťahu k jednotlivo
uplatneným skutkovým podstatám právnych úkonov, ktorým žalobca odporoval, tak takejto žalobe
žalobcu nebude možné vyhovieť, ak sa skonštatuje, že napádané právne úkony nie sú ukracujúcimi

právnymi úkonmi“.

5. Okresný súd uviedol, že v ďalšom konaní postupoval v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline a vo
veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie, za aplikácie ust. § 9 ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 4, § 58, § 59
ods. 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 14 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon

č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 153 CSP dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.

6. Okresný súd mal preukázané, že uznesením zo dňa 22.10.2014, č.k. 4K/25/2014-72, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu.
Podľa výpisu z obchodného registra na úpadcu vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade bol štatutárnym

orgánom úpadcu - člen predstavenstva v období od 30.12.2009 do 30.11.2014 a žalovaná v 2/ rade
jeho manželkou.

7. Okresný súd poukázal na to, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že
ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov podľa ust. §

57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zákon č.
7/2005 Z.z. v ustanovení § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z
veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Správca musí preukázať, teda má dôkazné bremeno, že majetok
úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzov.Predpokladom každej odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1), ako aj podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného

právneho úkonu dlžníka sa zníži (ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy,
ak dlžník pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti takéhoto právneho úkonu, ktorému sa odporuje, sa miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k
zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok

veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže
byť úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.

8. Okresný súd skonštatoval, že k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného
predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nedošlo.

Žalobca nepreukázal, že po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa majetok dlžníka znížil tak, že
by v tom čase nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov.

9. Žalobca až v podaní zo dňa 18.09.2018 navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom
posúdenia stavu majetku, jeho finančnej situácie a schopnosti splácať záväzky voči veriteľom (likvidity),

pred účinnosťou jednotlivých odporovaných právnych úkonov a k momentu ich účinnosti, v prípade
nájomnej zmluvy aj ku dňu úhrady nájomného (13.10.2014). Žalobca navrhol znalecké dokazovanie
za účelom posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej situácie, schopnosti splácať záväzky voči
veriteľom, a to až podaním zo dňa 18.09.2018, hoci žaloba bola podaná dňa 28.10.2015. Žalovaný v
1/ rade sa v podaní zo dňa 12.10.2018 vyjadril tak, že nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalobcu na

nariadenie znaleckého dokazovania, pričom poukázal aj na koncentračnú zásadu.

10. Okresný súd za aplikácie ust. § 153 CSP mal za to, že vzhľadom na postavenie žalobcu ako správcu
konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je znalý problematiky, musel si byť žalobca vedomý, že v prvom rade
pre úspešnosť žaloby musí byť splnený a preukázaný predpoklad v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č.

7/2005 Z.z.. Napriek tomu uvedené žalobca chcel preukázať až návrhom zo dňa 18.09.2018, teda tri
roky po podaní žaloby.

11. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o znalecké dokazovanie za účelom posúdenia stavu majetku
úpadcu, jeho finančnej situácie a schopnosti splácať záväzky voči veriteľom (likvidity) pred účinnosťou

jednotlivých odporovaných právnych úkonov a k momentu ich účinnosti, v prípade nájomnej zmluvy aj ku
dňu úhrady nájomného (13.10.2014), vykonanie ktorého navrhol žalobca v podaní zo dňa 18.09.2018,
tak vzhľadom k ust. § 153 CSP, a to sudcovskej koncentrácii konania, žalobca mohol navrhnúť vykonanie
znaleckého dokazovania už pred prvým pojednávaním, resp. v samotnej žalobe. Okresný súd nezistil
žiadnu prekážku pre vyhotovenie takéhoto dôkazu priamo žalobcom, ktorý takýto dôkaz navrhol, keďže

ako správca konkurznej podstaty úpadcu disponoval účtovníctvom úpadcu.

12. Pokiaľ aj okresný súd mal úmysel vykonať znalecké dokazovanie na návrh žalobcu a za tým
účelom boli aj preddavky na znalecké dokazovanie uložené, okresný súd upustil od uvedeného s
poukazom na ust. § 153 CSP a s poukazom na to, že nebola zrejmá žiadna prekážka pre zabezpečenie

takéhoto dôkazu zo strany žalobcu. Táto skutočnosť bola daná na vedomie žalobcovi minimálne na
pojednávaní dňa 31.01.2019 tak, že okresný súd upúšťa od znaleckého dokazovania a znalecké
dokazovanie nevykoná, pričom táto skutočnosť bola daná stranám konania na vedomie zo strany
okresného súdu v priebehu pojednávania ešte pred samotným uznesením, ktorým bol návrh na znalecké
dokazovanie zamietnutý. Nevykonanie znaleckého dokazovania zo strany okresného súdu muselo byť

žalobcovi zrejmé minimálne aj z toho, keď okresný súd nepokračoval v znaleckom dokazovaní a nariadil
pojednávanie na prejednanie veci.

13. Okresný súd zdôraznil, že žalobca ako správca konkurznej podstaty musel vedieť a musel si byť
vedomý, že pre úspešnosť žaloby musí byť splnený predpoklad v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona

č. 7/2005 Z.z. a túto vedomosť musel mať už pri podaní žaloby.

14. Okresný súd v spojení so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu uviedol, že pokiaľ aj bolo kladené
pri splnení predpokladu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. na dôkaznú povinnosť žalobcu,tak uvedené neznamená, že táto by žalobcovi vznikla po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, ale
túto povinnosť žalobca mal už pri podaní žaloby. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou okresný súd
poukázal na ust. § 153 CSP, ktoré je povinný aplikovať o to viac, keď je žalobca správca, u ktorého

sa predpokladajú určité znalosti, ktorý bol povinný takýto dôkaz predložiť alebo navrhnúť, avšak nie
spôsobom, pokiaľ takýto dôkaz nenavrhol tri roky od podania žaloby, pričom okresný súd nezistil
prekážku na predloženie tohto dôkazu, prípadne aj súkromného znaleckého posudku zo strany žalobcu.

15. Okresný súd zdôraznil, že základným predpokladom odporovacej žaloby bolo ustáliť, či išlo o

ukracujúce právne úkony za aplikácie ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. a ak takýto predpoklad žalobca
nepreukázal, tak potom nebolo potrebné sa zaoberať naplnením ďalších predpokladov odporovateľnosti
v pomeroch prejednávanej veci podľa ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. Okresný súd skonštatoval,
že ak nebol preukázaný tento základný zákonný predpoklad vyplývajúci z ust. § 57 zákona č. 7/2005
Z.z., tak bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť.

16. Okresný súd nad rámec tohto záveru ustálil, že neboli splnené ani podmienky podľa ust. § 58, resp.
§ 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ak žalovaní poukázali na nedodržanie zákonnej lehoty pre odporovanie
úkonov, tak okresný súd uviedol, že v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu a právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať úkonom
urobeným počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania. U žalovaného v 1/ rade išlo o spriaznenú

osobu, v prospech ktorej bol úkon urobený. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 200/2014 dňa 20.10.2014, teda účinky začatia konkurzného konania nastali dňa
21.10.2014. Následne uznesením zo dňa 22.10.2014, č.k. 4K/25/2014-72, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 okresný súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

17. Nájomná zmluva bola uzavretá v roku 2013, teda v 3-ročnej lehote pred začatím konkurzného
konania. Zmluva o ekonomickom poradenstve a Zmluva o sprostredkovaní č. 30 boli obidve uzavreté
dňa 15.08.2011. Žalobca odporoval zmluvám podľa § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., teda nájomnú
zmluvu ako úkon bez primeraného plnenia, kde platí 3-ročná lehota na uplatnenie odporovateľnosti
a Zmluvu o ekonomickom poradenstve a Zmluvu o sprostredkovaní č. 30 a zároveň aj nájomnú

zmluvu ako ukracujúce právne úkony, kde platí lehota 5-ročná na odporovanie takémuto úkonu pred
začatím konkurzného konania. Vzhľadom na dátum začatia konkurzného konania, a to 21.10.2014 a
na dátum uzavretia predmetných zmlúv: Nájomná zmluva 01.01.2013 a dňa 15.08.2011 - Zmluva o
sprostredkovaní č. 30 a Zmluva o ekonomickom poradenstve, bola tak žaloba pre odporovanie týmto
úkonom podaná v zákonnej lehote. Žalobca sa žalobou domáhal odporovania ukracujúcemu právnemu

úkonu u všetkých troch zmlúv, a to v zmysle § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. (u nájomnej zmluvy aj podľa
§ 58 zákona č. 7/2005 Z.z.), podľa ktorého odporovať možno len tým ukracujúcim úkonom, ktoré boli
urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Žaloba preto bola podaná v zákonnej
lehote a námietka žalovaných v tomto smere bola neopodstatnená.

18. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne poukázal na vyjadrenia
žalovaných ohľadne pohľadávok veriteľov, o stave majetku s vyvodením názoru, že majetok úpadcu v
dobe vykonania úkonov, ako aj po ich vykonaní postačoval na uspokojenie všetkých veriteľov, ktorí mali
voči úpadcovi pohľadávky v danom momente, a to v celom rozsahu. Vzhľadom k poukázaniu finančnej
situácie úpadcu, v dobe uskutočnenia všetkých žalobou odporovaných právnych úkonov úpadca nebol

v úpadku, ani tieto právne úkony úpadok nespôsobili a žalovaný v 1/ rade a ani úpadca nemohli v dobe
urobenia týchto úkonov, ktoré sa napádajú, vedieť a ani predpokladať, že sa v budúcnosti úpadca do
úpadku dostane, t.j. nemohli reálne predpokladať budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu úpadcu,
ktorá mala nastať až o niekoľko rokov. Podľa žalovaného v 1/ rade všetky napadnuté zmluvy žalobou
žalobcu boli reálne plnené, prinášali úpadcovi ekonomický prospech. Žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že

nešlo o nevýhodné, či ukracujúce zmluvy, resp. úkony bez primeraného protiplnenia alebo úkony v
neprospech úpadcu alebo jeho veriteľov, ako sa snaží tvrdiť žalobca. Rovnako výška zmluvných plnení
bola v danom odvetví obvyklá. Žalovaný v 1/ rade trval na tom, že predmetnými úkonmi nedošlo k
ukráteniu žiadneho veriteľa.

19. Okresný súd mal za zistené, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako prenajímatelia a úpadca ako
nájomca platne uzavreli dňa 01.01.2013 Nájomnú zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti.
Predmetom zmluvy bol nájom nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 Zmluvy - administratívna budova
postavená na parc. KNC č. 581 a pozemky KNC parc. č. 580/31, 580/32, 580/33, 581, 582, všetko v k.ú.P.. Účel nájmu bol definovaný v čl. III. Zmluvy - na výkon podnikania, najmä na administratívnu činnosť,
skladovanie, prevádzku obchodnej spoločnosti a činnosť firemnej kancelárie, a to od 01.01.2013 na
dobu neurčitú. V článku VII. bolo dohodnuté nájomné vo výške 20.000,- Eur ročne, t.j. 1.666,66 Eur

mesačne. Žalobca považoval danú zmluvu za úkon bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny
úkon. Okresný súd mal preukázané, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkmi predmetných
nehnuteľností boli žalovaní v podiele 1/1, teda v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo následne
zrušené, avšak bez vyporiadania. Po zhodnotení listinných dôkazov, Znaleckého posudku č. 66/2012
zo dňa 10.08.2012, fotodokumentácie predmetných nehnuteľností okresný súd skonštatoval, že tieto

nehnuteľnosti bolo možné využiť na dojednaný účel - minimálne na skladovanie, a teda na podnikateľské
účely, pričom hodnota nájmu 1.666,66 Eur mesačne bola primeraná za takýto rozsah nehnuteľností a
vzhľadom na hodnotu podľa znaleckého posudku vypracovaného len niekoľko mesiacov pred uzavretím
predmetnej nájomnej zmluvy a s prihliadnutím na vydraženú cenu daných nehnuteľností a s poukazom
na bežnú prax. Okresný súd súčasne vyjadril, že nešlo o neobvyklú cenu. V prípade Nájomnej zmluvy
zo dňa 01.01.2013 podľa záveru okresného súdu nešlo o úkon bez primeraného protiplnenia, ani o

úkon ukracujúci, nakoľko vzhľadom na hodnotu nehnuteľností okresný súd výšku nájomného posúdil za
obvyklú a nie neprimeranú. Tvrdenie žalobcu o opaku nebolo ničím preukázané. Žalobca nepredložil
relevantné dôkazy o tom, že by nájomné bolo neprimerané a že nehnuteľnosti neboli schopné využitia
podľa dohodnutého účelu. Hoci nehnuteľnosti podľa fotodokumentácie v znaleckom posudku boli v zlom
stave, neznamená, že by neboli využiteľné. Z fotografií bolo zrejmé, že miestnosti boli zasklené, mali 4

steny, strechu a predsa nebolo povinnosťou nájomcu využívať všetky priestory, bolo jeho rozhodnutím,
ktoré využije a ako ich využije pri zachovaní dohodnutého účelu nájmu. Znalec sa vyjadroval ku
stavu nehnuteľností, ale nie k možnému využitiu a konštatovanie znalca ohľadom stavu nevylučuje
využívanie nehnuteľností na nejaký účel. Z fotodokumentácie podľa názoru okresného súdu bolo možné
konštatovať určité využitie nehnuteľností, čo ani znalec nevylúčil.

20. K Zmluve o ekonomickom poradenstve okresný súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa
15.08.2011 medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným 1/ ako mandatárom, čo vyplynulo aj z Čl.
IV. zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára (žalovaného v 1/ rade) sústavne a nepretržite
uskutočňovať činnosti uvedené v Čl. II. zmluvy a mandant (úpadca) sa zaviazal poskytnúť za to odmenu

podľa Čl. V. zmluvy, podľa ktorého záloha predstavovala 4.000,- Eur bez DPH mesačne a o výške
odmeny rozhodovalo predstavenstvo. Medzi stranami bolo nesporné celkové vyplatenie odmeny vo
výške30.800,-Eur.Žalobcapodľanázoruokresnéhosúdunesprávneoznačilzmluvu,keďžesadomáhal
neúčinnosti zmluvy zo dňa 16.08.2011, avšak z Čl. IV. zmluvy vyplynulo, že sa stáva účinnou a zmluvný
vzťah vzniká dňa 15.08.2011, pričom zo zmluvy nevyplýva žiaden iný dátum. Okresný súd nemal

zistené uzavretie zmluvy aj dňa 16.08.2011. Z obsahu žaloby však bolo zrejmé, ktorej zmluvy sa
domáha neúčinnosti a toto bolo zrejmé aj protistrane. Tento právny úkon podľa zistení, vyjadrení zo
strany žalovaného v 1/ rade, podľa záveru okresného súdu neukracuje žiadneho veriteľa a ani nebol
úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu, a preto logicky ani nemohol byť takýto úmysel
žalovanému v 1/ rade známy, nakoľko úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval. Okresný súd vo

vzťahu k tomuto právnemu úkonu poukázal na vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, ako aj na zistenia,
podľa ktorých žalovaný v 1/ rade vykonával pre úpadcu účtovné a ekonomické služby a poradenstvo,
komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú
poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti developerských aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti
v Rumunsku. Žalovaný v 1/ rade vykonával pre úpadcu činnosti spojené so založením, riadením

a spravovaním dcérskej spoločnosti v Rumunsku, pričom na základe tejto činnosti žalovaného v 1/
rade bola v roku 2011 v Rumunsku založená dcérska spoločnosť úpadcu PB Power Trade S.R.L. a
žalovaný v 1/ rade vykonával riadenie a správu tejto dcérskej spoločnosti. Žalovaný v 1/ rade vykonával
činnosti smerujúce k založeniu ďalších dcérskych spoločností v balkánskych krajinách, a to v Bulharsku
a Albánsku. Žalovaný v 1/ rade vykonával činnosti smerujúce k získavaniu povolení, rozhodnutí a

stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy, potrebných na vykonávanie obchodu s elektrickou
energiou.PlnenieztituluZmluvyoekonomickomporadenstveboložalovanýmv1/radereálnevykonané
v prospech úpadcu a výška odplaty bola obvyklá, primeraná a rozhodne nie vysoká. V tejto súvislosti
úpadca mal vysoké obraty, čo znamenalo, že vykonávať všetky tieto činnosti pre spoločnosť s takýmito
obratmi stálo nemálo úsilia, vyžadovalo si to značné vedomosti a takisto nieslo to so sebou veľkú

zodpovednosť za správnosť a odbornosť poskytovaných služieb, preto suma za poskytovanie takýchto
činností nemohla byť považovaná za neobvyklú, resp. neprimeranú podmienkam na trhu. Okresný súd
vo vzťahu k tomuto úkonu uzavrel, že neukracuje žiadneho veriteľa. Daná zmluva nebola podľa záveru
okresného súdu ukracujúcim právnym úkonom.21. Vo vzťahu k Zmluve o sprostredkovaní č. 30 okresný súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa
15.08.2011 medzi úpadcom ako záujemcom a žalovaným v 1/ rade ako sprostredkovateľom. Predmet

zmluvy bol špecifikovaný v čl. I. zmluvy, podľa čoho žalovaný v 1/ rade mal vyvíjať činnosť smerujúcu
k uzatvoreniu združených zmlúv o dodávke silovej elektriny a distribučných služieb medzi záujemcom
a tretími osobami. Podľa čl. IV. zmluvy úpadca sa zaviazal žalovanému v 1/ rade za jeho činnosť
platiť provízie a nárok vznikol uzavretím jednotlivej sprostredkovanej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve
žalovaný v 1/ rade uviedol, že vykonával pre úpadcu sprostredkovanie obchodov, predmetom ktorých

bola dodávka elektrickej energie zo strany úpadcu tretím osobám, vykonával starostlivosť o týchto
odberateľov spojenú s odberom elektrickej energie a taktiež vykonával sprostredkovanie obchodov, kde
úpadca stál na strane odberateľa energie a tretia osoba na strane dodávateľa energie. Provízia bola
vyplatená len za reálne uskutočnené obchody a reálne poskytnutú starostlivosť o odberateľov a navyše
provízia bola vyplácaná vždy, až keď došlo k skutočnému splneniu obchodu zo strany tretej osoby, t.j.
až keď došlo k skutočnému odberu elektrickej energie odberateľom elektrickej energie. Úpadca získal

činnosťou žalovaného v 1/ rade tržbu vo výške 145.222,47 Eur, čo určite nebolo možné považovať za
zanedbateľný prínos pre podnikanie úpadcu. Okresný súd zobral do úvahy zistené skutočnosti vo vzťahu
k tomuto úkonu, prihliadol na preukázaný objem zisku a vyhodnotil, že vyplatená odmena žalovanému
v 1/ rade bola nie ukracujúca, ale pomerne nízka vzhľadom na zabezpečený zisk - tržby v objeme
145.222,47 Eur v prospech úpadcu činnosťou žalovaného v 1/ rade, čím získal tržbu v značne vysokom

objeme a vyplatenú províziu/odmenu nebolo možné posudzovať ako ukracujúci úkon.

22. Okresný súd vo vzťahu k spôsobu konania, dokazovania uviedol, že nepovažoval za potrebné
vypočuť strany konania, a to aj napriek návrhu žalobcu na osobný výsluch žalovaného v 1/ rade pred
súdom prvej inštancie. Vykonanie tohto navrhnutého výsluchu považoval okresný súd za nehospodárne,

pretože žalovaný v 1/ rade žije dlhodobo v zahraničí, pričom žalobca pôvodne súhlasil s tým, že
mu položí písomne otázky, a teda súhlasil s jeho písomným vyjadrením na základe ním položených
otázok. Napriek tomu, po vykonaní tohto úkonu, žalobca začal trvať na osobnom výsluchu, pretože
zodpovedanie otázok v písomnej forme považoval za neúplné, ako napríklad uvedenie účelu nájmu,
rozsahu využitia a pod.. Okresný súd však uzavrel, že žalovaný v 1/ rade zodpovedal riadne na otázky

položené zo strany žalobcu, a to na tie, ktoré boli relevantné. Okresný súd poukázal na ust. § 195
ods. 1, 3 CSP, keď mal za to, že boli splnené podmienky podľa ust. § 195 ods. 3 CSP a z toho
dôvodu nebolo potrebné nariaďovať výsluch strany, pretože tvrdené skutočnosti bolo možné preukázať
aj inak a zároveň aj z dôvodov hospodárnosti vzhľadom na pobyt žalovaného v 1/ rade v zahraničí.
Okresný súd žalovanému v 1/ rade uložil odpovedať na otázky písomne a z dôvodu rýchlosti konania a

hospodárnosti toto uložil prostredníctvom jeho právneho zástupcu, so súhlasom všetkých strán konania,
aj keď následne vzniesli určité námietky, okresný súd ich považoval len za špekulácie a účelovosť s
cieľom predĺžiť konanie, pretože s takýmto postupom okresného súdu všetci súhlasili a daný postup bol
v súlade aj s CSP. Ak aj okresný súd predvolával všetky strany, nielen právnych zástupcov, neznamenalo
to, že ich predvolával za účelom nariadenia výsluchu, a teda uloženie povinnosti dostaviť sa na súd.

Okresný súd takýmto spôsobom chcel iba upovedomiť o nariadenom pojednávaní a bolo vecou každého
predvolaného, či sa dostaví alebo nie. Išlo o právo sporovej strany, nie jej povinnosť. Zo žiadneho
predvolania nevyplynulo, že okresný súd nariadil výsluch konkrétnej strany. V zmysle ust. § 195 CSP
to ani nebolo nutné, pretože skutočnosti bolo možné získať a preukázať aj iným spôsobom, pokiaľ bol
vykonaný písomný dotaz na žalovaného v 1/ rade, odpovedať na otázky položené právnym zástupcom

žalobcu. Z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti bol dotazovaný prostredníctvom právneho zástupcu a nie
prostredníctvom dožiadaného súdu. Ak s týmto postupom zúčastnené strany súhlasili, tak následné
pripomienky nevyhodnotil okresný súd za opodstatnené. Žalobca následne požadoval osobný výsluch
žalovaného v 1/ rade z dôvodov, že mu chcel klásť doplňujúce otázky. Okresný súd poukázal na to, že
bol to práve žalobca, jeho právny zástupca, ktorý navrhoval postup písomného odpovedania na otázky,

ktoré boli položené a boli z ich strany špecifikované a zaslané bez úpravy okresného súdu. V zmysle
zásady hospodárnosti a rýchlosti konania mal právny zástupca žalobcu otázky špecifikovať tak, aby
nedošlo k predlžovaniu konania ďalšími prípadnými otázkami, či výsluchom, a to zvlášť s poukazom na
to, že tieto otázky boli predložené, a teda aj formulované advokátom, osobou s právnickým vzdelaním,
preto otázky mali byť hneď formulované riadne a s prezieravosťou a po starostlivej odbornej príprave.

Okresný súd nepovažoval výsluch žalovaného v 1/ rade za potrebný. Postačovalo, pokiaľ okresný súd
mal doručené vyjadrenie žalovaného v 1/ rade na otázky žalobcu. Okresný súd vykonané dokazovanie
považoval za dostatočné, pričom žalobcom žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa jednaloo úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony, preto žalobu
žalobcu zamietol.

23. Okresný súd v zhrňujúcom závere uviedol, že vykonal dokazovanie a posúdil, že žaloba žalobcu
nie je opodstatnená. Vykonané dokazovanie považoval za dostatočné, bez potreby vykonania ďalšieho
dokazovania pri aplikácii ust. § 153 CSP. Ak aj žalovaný v 1/ rade navrhol v písomných vyjadreniach
dokazovanie ako predloženie zmlúv medzi úpadcom a tretími subjektmi, na ktoré žalovaný v 1/ rade
poukazoval, tak okresný súd ich nevykonal, lebo uvedené nikto nerozporoval a nebolo potrebné skúmať

tieto zmluvy. Okresný súd mal za nesporné tieto skutočnosti a súčasne žalovaní už na takom dokazovaní
následne netrvali. Okresný súd uviedol, že žalobu zamietol na základe vysloveného názoru Krajského
súdu v Žiline, keď postupoval v zmysle intencií tohto odvolacieho súdu, ak bolo potrebné najskôr ustáliť
splnenie predpokladu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., v opačnom prípade nebolo
možnéžalobevyhovieť.Žalobcaodpodaniažalobynepreukázalsplnenietohtozákonnéhopredpokladu,
pretože sa zameral len na splnenie ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., čo rovnako po vykonanom

dokazovaní bolo súdom prvej inštancie konštatované ako nepreukázané, a to ukracovanie. Žalobca
nepreukázal, že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce
právneúkony.Uvedenévyjadrilokresnýsúdnadrámectohtosvojhorozhodnutia.Okresnýsúdzdôraznil,
že ak by aj bol splnený predpoklad podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., nebolo preukázané,
že by sa jednalo o ukracujúci právny úkon, o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce.

Podľa okresného súdu zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu
všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z.. Žalobca nepreukázal, že po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa majetok dlžníka znížil tak,
že by v tom čase nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie

za účelom posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej situácie a schopnosti splácať záväzky voči
veriteľom, a to až podaním zo dňa 18.09.2018, hoci žaloba bola podaná dňa 28.10.2015. Vzhľadom na
postavenie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je znalý tejto problematiky, musel
si byť žalobca vedomý, že v prvom rade pre úspešnosť jeho žaloby musí byť splnený a preukázaný
predpoklad podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a podľa toho mal postupovať. Napriek tomu

uvedené chcel preukázať až návrhom zo dňa 18.09.2018, teda tri roky po podaní žaloby. Žalobca
nepredložil žiadny dôkaz, a pokiaľ navrhol, tak ho navrhol až v septembri 2018, t.j. tri roky po podaní
žaloby, hoci keby starostlivo konal so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, predložil by, resp.
navrhol by takýto dôkaz už skôr. O to zvlášť, ak tento predpoklad je všeobecne známy, keďže je daný
v ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a žalobca ako správca, u ktorého sa predpokladajú určité

odborné znalosti, musel si byť toho vedomý, ale napriek tomu to navrhol až v mesiaci september 2018
po „upozornení“ Krajského súdu v Žiline, na čo však nebolo možné prihliadať s poukazom na ust. § 153
CSP. Okresný súd bez ďalšieho dokazovania žalobu žalobcu zamietol pre nesplnenie a nepreukázanie
predpokladu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (okresným súdom nesprávne uvedené CSP).
Dané skutočnosti podľa súdu prvej inštancie mali byť už súčasťou žaloby, resp. návrhov na dokazovanie

o tej skutočnosti. Žalobca predsa má k dispozícii potrebné listiny a dostatočný časový priestor na
zabezpečenie potrebných dôkazov. Napriek tomu až po troch rokoch od podania žaloby navrhol, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie bez ohľadu na ust. § 209 CSP. Žalobca takýto návrh okresnému súdu
nepredložil ani do skončenia dokazovania pred prvotným rozhodnutím vo veci samej. Súčasne okresný
súd poukázal na vyjadrenia žalovaných, s ktorými sa stotožnil.

24. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255, § 262
ods. 1, 2 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým proti žalobcovi bol priznaný nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd
za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozhodnutia.

25. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov
nesprávneho právneho posúdenia veci za aplikácie ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca sa domáhal
za použitia ust. § 388 CSP zmeny rozsudku okresného súdu tak, že žalobe bude vyhovené, s priznaním
trov súdneho konania. Žalobca uviedol, že v konaní nebolo sporné, že všetky odporované právne

úkony úpadcu PB Power Trade, a.s., a to Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013, Zmluva o ekonomickom
poradenstve zo dňa 15.8.2011 a Zmluva o sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.8.2011, sú platnými právnymi
úkonmi týkajúcimi sa jeho majetku. Všetky tieto úkony boli urobené v prospech spriaznenej osoby, a to
žalovaného v 1/ rade, ktorý až do 16.12.2014 zastával funkciu člena predstavenstva úpadcu PB PowerTrade, a.s.. Účastníkom nájomnej zmluvy bola aj manželka, a to žalovaná v 2/ rade. Úpadca účtovne
deklaroval majetok rádovo v miliónoch Eur, ešte k 31.12.2013 vo výške 7.634.647,- Eur a aj napriek
tomu neplnil splatné záväzky, dokonca podal na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Samotný údaj o

čistej hodnote majetku je z hľadiska posúdenia solventnosti úpadcu bez reálnej výpovednej hodnoty.
Účtovnú hodnotu majetku podniku, ktorá sa vykazuje v účtovnej evidencii, nemožno stotožňovať s jeho
všeobecnou hodnotou. To, že úpadca vykazuje v účtovníctve majetok bez ďalšieho neznamená, že
je bonitný a k ukráteniu veriteľov nedošlo. Štruktúra majetku úpadcu bola v rokoch 2011 až 2013 v
zásade totožná. Nízky stupeň likvidity majetku úpadcu dôvodne nasvedčoval tomu, že úpadca nebol

reálne schopný uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov, osobitne tie, ktoré vznikli ešte pred uzavretím
jednotlivých zmlúv, a to veriteľa MAGNA ENERGIA a.s. - 506.879,76 Eur s príslušenstvom, SFÉRA, a.s.
- 1.782,86 Eur s príslušenstvom. Peňažný nárok veriteľa MAGNA ENERGIA a.s. bol naviac priznaný
rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislave zo dňa 25.2.2011, č. Rsp V-102/2010. V čase dojednania nájomnej zmluvy existovala
aj pohľadávka jedného z najväčších veriteľov úpadcu, obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko,

a.s., aktuálne Prima banka Slovensko, a.s., vo výške 4.000.000,- Eur. Na tom nič podľa žalobcu
nemôže zmeniť tvrdenie žalovaných, že úpadca rozporoval existenciu pohľadávok veriteľov MAGNA
ENERGIA a.s. a SFÉRA, a.s.. Tieto pohľadávky v rozhodnom čase existovali a boli prihlásené do
konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Už iba na základe týchto skutočností, ktoré vyplynuli z
listinných dôkazných prostriedkov tvoriacich súčasť spisu, mohol okresný súd bez ďalšieho konštatovať

ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu vo vzťahu k nájomnej zmluve. Nájomná zmluva
síce nadobudla účinnosť 1.1.2013, no k plneniu z nej došlo až 13.10.2014. Práve v deň zaplatenia
nájomného vo výške 20.000,- Eur rozhodol Okresný súd Žilina o začatí konkurzného konania voči PB
Power Trade, a.s.. Návrh podal samotný úpadca z čoho vyplýva, že ak dlžník podá návrh na vyhlásenie
konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (§ 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.). To, že spoločnosť PB Power

Trade, a.s. bola v úpadku, potvrdila mimoriadna účtovná závierka zostavená ku dňu 28.10.2014, keď
záväzky úpadcu 9.541.234,- Eur trojnásobne prevyšovali jeho majetok 3.357.116,- Eur, preto výsledok
hospodárenia po zdanení bol negatívny, a to - 8.459.437,- Eur. Zostávajúci majetok vo výške 3.357.116,-
Eur evidentne nestačil na uspokojenie veriteľov, ktorí mali pohľadávky voči úpadcovi v čase účinnosti
nájomnej zmluvy, resp. reálneho plnenia z nej. Išlo o pohľadávky veriteľov MAGNA ENERGIA a.s.,

SFÉRA, a.s. a Sberbank Slovensko, a.s., v celkovej hodnote takmer 5.000.000,- Eur. Žalobca zotrval na
tom, že ukracujúci charakter sa posudzuje vždy v čase odporovania a nie spätne ku dňu jeho realizácie.
Pre odporovanie v konkurze je určujúce najmä to, že pohľadávky prihlásených veriteľov, existujúce
už v čase napadnutých úkonov, neboli doteraz uspokojené a v dôsledku týchto úkonov došlo k ich
ukráteniu. Inými slovami, pokiaľ by úpadca nezmenšil svoj majetok zaplatením nájomného a odmien,

v konkurznej podstate by bolo viac prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Pokiaľ by úpadca neplnil na
základe namietaných zmlúv, zostalo by mu podstatne viac majetku, ktorý by mohol byť použitý aspoň
na čiastočné uspokojenie veriteľov, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky už v čase uskutočnenia týchto
úkonov, t.j. MAGNA ENERGIA a.s. a SFÉRA, a.s. a v prípade nájomnej zmluvy aj Sberbank Slovensko,
a.s.. Ukracujúci charakter každého právneho úkonu bolo pritom potrebné vyhodnotiť samostatne. Zo

záverov okresného súdu nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil a ako
otázku ukrátenia v nadväznosti na zistený skutkový stav právne posúdil, čo zakladá vadu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. d) CSP.

26. Žalobca odporoval všetkým trom právnym úkonom úpadcu, ako úkonom ukracujúcim v zmysle ust.

§ 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ak išlo o úkony aj v prospech spriaznenej osoby, ukracujúci úmysel úpadcu
PB Power Trade, a.s. a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa ex lege prezumujú, ak sa nepreukáže
opak(§60ods.2zákonač.7/2005Z.z.).Okresnýsúdposudzovalnapadnutéprávneúkonyprimárnecez
prizmu toho, či inkasované plnenia boli primerané poskytnutým službám, čo podľa názoru žalobcu pre
posúdenie odporovateľnosti v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo nepodstatné. K (ne)vyvráteniu

zákonnej domnienky existencie úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti druhej strany o
tomto úmysle sa vyjadril iba okrajovo. V prípade Zmluvy o ekonomickom poradenstve okresný súd
bez akejkoľvek revízie doslovne prevzal závery z vyjadrenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 21.11.2016
a v prípade Nájomnej zmluvy opakovane zdôrazňoval, že keby úpadca chcel ukracovať veriteľov, tak
logicky by nevyžadoval vypracovanie znaleckého posudku s fotodokumentáciou ako nejakým dôkazom

svedčiacim prípadne v jeho neprospech (išlo o Znalecký posudok č. 66/2012, vyhotovený dňa 10.8.2012
znalkyňou Ing. Katarínou Bažíkovou; ďalej len „znalecký posudok“). Žalovaný v 1/ rade zákonnú
domnienku žiadnym spôsobom nevyvrátil. V konaní tvrdil, že za dohodnutú odmenu, nájomné, skutočne
poskytol úpadcovi plnenie. Za účelom preukázania týchto tvrdení však nepredložil žiadne dôkaznéprostriedky.Zmluvyaniprovíznelistypodpísanéúpadcomaspriaznenouosobounemožnopovažovaťza
takýto dôkaz. Požiadavka na predloženie takýchto dôkazov bola odôvodnená osobitne spriaznenosťou
úpadcu a žalovaného v 1/ rade. Vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, s ktorými sa stotožnila aj žalovaná

v 2/ rade, ostali v rovine ničím nepodložených tvrdení. Okresný súd však uveril tvrdeniam žalovaného
v 1/ rade, ktoré mali byť v konaní preukázané listinami produkovanými ním a úpadcom. Naproti tomu,
dôkazné prostriedky predložené žalobcom označil za nedôveryhodné. Pokiaľ poukazoval okresný súd
na vypracovaný posudok, tak žalobca uviedol, že tento bol vyhotovený pred uzavretím Nájomnej zmluvy
na účely zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, preto abstrahovanie záveru, že úpadca nemal

ukracujúci úmysel výlučne zo skutočnosti, že si nechal vyhotoviť znalecký posudok, nemá podľa žalobcu
žiadne opodstatnenie a je doslova takéto konštatovanie iracionálne.

27. Okresný súd sa podľa žalobcu nezaoberal ani (ne)vyvrátením zákonnej domnienky úpadku v zmysle
ust.§58ods.2zákonač.7/2005Z.z.,atovoväzbenaNájomnúzmluvusúčasneodporovanúakoprávny
úkon bez primeraného protiplnenia. Len skonštatoval, že zaplatené nájomné bolo primerané poskytnutej

protihodnote, a to užívaniu prenajatých nehnuteľností. Žalobca poukázal na to, že administratívna
budova bola v dezolátnom stave, čo uznal aj okresný súd, avšak s dovetkom, že nie bez možného
využitia. Žalobca poukázal na čl. III., a to účel Nájomnej zmluvy, podľa ktorého bolo využívať predmet
nájmu najmä na administratívnu činnosť, skladovanie, prevádzku obchodnej spoločnosti a činnosť
firemnej kancelárie. Žalovaní sa zaviazali prenechať prenajaté priestory v stave spôsobilom na riadne a

nerušené užívanie. Žalovaní mali odovzdať priestory v takom stave, aby ich úpadca mohol riadne užívať
na dohodnutý účel, t.j. nielen na skladovacie účely, ale aj administratívnu činnosť, prevádzku obchodnej
spoločnosti. Znalkyňa Ing. Katarína Bažíková popísala túto budovu v znaleckom posudku, vyhotovenom
štyrimesiacepreduzavretímzmluvytak,žebudovabola12rokovnevyužívaná.Ďalejpopísalatechnický
stav tohto objektu. Žalobca bol toho názoru, že aj bez odborného posúdenia možno uzavrieť, že budova

bez elektroinštalácie, rozvodov vody a plynu, vykurovania, ba dokonca bleskozvodu a požiarneho
hydrantu,srozkradnutýmikonštrukciamiavnútornýmvybavením(sociálnezariadenia,umývadlá,sprchy
a pod.) nie je vôbec spôsobilá na dohodnuté, resp. akékoľvek užívanie. Nájom vo výške 1.666,66 Eur
mesačne bez DPH preto nebolo možné považovať za primeraný, čo potvrdila vo svojom vyhlásení aj
realitná kancelária AstonReal s.r.o., pôsobiaca viac ako desať rokov na realitnom trhu. Je úlohou súdu,

aby v každom prípade citlivo posúdil splnenie zákonných podmienok odporovateľnosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu, osobitne ak ide o úkon v prospech spriaznenej osoby. Pokiaľ by Okresný
súd Žilina na túto svoju úlohu nerezignoval, musel by nevyhnutne dospieť k záveru, že predpoklady
odporovateľnosti sú naplnené. Ústavný súd SR vo svojej konštantnej judikatúre akcentoval, že nemožno
tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá

nespravodlivosť.

28. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam za aplikácie ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca uviedol, že
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá kritériám obsiahnutým v ust. § 191 ods. 1 CSP.

29. Žalobca poukázal na to, že okresný súd opomenul skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi a
neprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, najmä na to, že:
- napriek tržbám rádovo v desiatkach/stovkách miliónov Eur, evidoval úpadca na svojich účtoch a v
pokladnici peňažné prostriedky v sume maximálne do 95.000,- Eur,

- spoločnosť OKTE, a.s. odstúpila od zmluvy o zúčtovaní odchýlky uzavretej s úpadcom z dôvodu, že
úpadca bol opakovane v omeškaní s plnením svojich splatných peňažných záväzkov,
- znalecký posudok bol vyhotovený na účely zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam,
- žalovaní mali prenajímať priestory v budove, ktorá sa posledných 12 rokov pred uzavretím Nájomnej
zmluvy nevyužívala, časť jej konštrukcií a vybavenia bola rozkradnutá a účel jednotlivých miestností sa

nedal z miestnej obhliadky zistiť,
- povinnosťou žalovaných bolo odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne a nerušené
užívanie,
- jeden z prenajímateľov bol súčasne členom predstavenstva úpadcu,
- predmetom Zmluvy o ekonomickom poradenstve boli poradenské a konzultačné činnosti v oblasti

obchodovania s elektrickou energiou a v oblasti developérskych aktivít, ako aj vecne a obsahovo
súvisiace doplnkové a nadväzujúce činnosti.30. Okresný súd dospel k skutkovým zisteniam, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Z
fotodokumentácie, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku, ako aj zo záverov znalca jednoznačne
vyplynulo, že nehnuteľnosti boli v dezolátnom stave, vyžadujúcom si rozsiahlu rekonštrukciu, t.j.

nespôsobilénielennadohodnuté,aleakékoľvekužívanie.Zatýchtookolnostíbolovylúčenéabyúpadca,
či ktorákoľvek iná osoba nehnuteľnosti užívala. Okresný súd pochybil aj pri hodnotení živnostenského
oprávnenia a listiny v cudzom jazyku bez úradného prekladu, označenej žalovaným v 1/ rade ako
výpis z obchodného registra dcérskej spoločnosti úpadcu v Rumunsku, ktorými mal žalovaný v 1/ rade
preukázať svoje tvrdenie, že na základe Zmluvy o ekonomickom poradenstve plnil.

31. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca predložil na podporu svojho tvrdenia o
dezolátnom stave predmetu nájmu čestné vyhlásenie obchodnej spoločnosti ROVER, s.r.o. a i napriek
tomuto okresný súd sa s týmto dôkazom nevysporiadal, hoci to žalobca namietal už v odvolaní proti
prvému rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca poukázal na ust. § 195 ods. 1, 3 CSP, ako aj na to, že navrhol

výsluch žalovaného v 1/ rade. Z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, žalobca
poukázal na to, že v súlade s ust. § 195 ods. 3 CSP možno strane uložiť, aby na otázky o tvrdených
skutočnostiach odpovedala písomne. Okresný súd návrh žalobcu na písomný výsluch žalovaného v
1/ rade akceptoval, avšak povinnosť odpovedať na otázky neuložil priamo, ale prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby vykonal výsluch strany, ktorý navrhol

žalobca a aj napriek tomu tento dôkaz nebol vykonaný. Ak aj žalovaný v 1/ rade odpovedal na otázky
žalobcu písomne, tak jeho odpovede nesmerovali k tomu, čo bolo predmetom otázky. Žalovaný v 1/
rade musel mať ako prenajímateľ a súčasne člen štatutárneho orgánu úpadcu, ktorý organizoval a
riadil činnosť spoločnosti, vedomosť o tom, či sa predmet nájmu skutočne užíval a v akom rozsahu.
Žalovaný v 1/ rade vystupoval de facto na strane prenajímateľa aj nájomcu. Žalobca sa domnieva,

že otázky neboli zodpovedané riadne a osobný výsluch žalovaného v 1/ rade by vytvoril efektívnejší
priestor na objasnenie sporných skutočností. Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu práve z
dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje

dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena
a neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

32. Žalobca v odvolaní poukázal na zrušujúce uznesenie krajského súdu, odsek 24., v zmysle ktorého
žalobca na podporu svojich tvrdení žiadal navyše vykonať znalecké dokazovanie, ktorý dôkaz nie je

jediným dôkazom, ktorý by mal preukázať stav majetku úpadcu, jeho (ne)schopnosť plniť záväzky voči
veriteľom a ich ukrátenie. Tieto skutočnosti vyplývajú už z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré
tvoria súčasť súdneho spisu. Ide o účtovné závierky úpadcu, odstúpenie spoločnosti OKTE, a.s. od
Zmluvy o zúčtovaní odchýlky zo dňa 11.9.2014 a zoznam pohľadávok. Okresný súd považoval takýto
návrh za prípustný a vyhovel mu, inak by neuložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažný preddavok, a to

uznesením zo dňa 8.10.2018, č. k. 18Cbi/3/2015-523, ktorý žalobca riadne a včas zaplatil. Žalobca preto
nemal dôvod predkladať súkromný znalecký posudok. Okresný súd znalecké dokazovanie nevykonal
s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust. § 153 CSP. Pokiaľ ide o sudcovskú
koncentráciu konania v zmysle ust. § 153 CSP, na ktorú sa odvolával okresný súd, tak toto konanie
bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, keď žaloba bola podaná na okresný súd dňa

28.10.2015, z ktorého dôvodu ustanovenia CSP o sudcovskej koncentrácii konania nemožno v zmysle
ust. § 470 ods. 2 CSP uplatňovať, ak by boli v neprospech strany.

33. Podľa žalobcu konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľaust.§365ods.1písm.d)CSP.Žalobcapoukázalnačl.46ods.1ÚstavySRačl.6ods.1Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd s dôrazom na požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Nie je zrejmé, čo vlastne okresný súd po skutkovej stránke zistil. Nie je zrejmé, prečo
niektorým dôkazným prostriedkom uveril, prisúdil im vierohodnosť. Naviac okresný súd sa nevysporiadal
s ďalšími relevantnými skutočnosťami, ktoré majú podstatný význam. O laxnom prístupe Okresného
súdu Žilina k splneniu zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP svedčí aj skutočnosť, že

odôvodnenie rozsudku je vo svojej podstate duplikátom v poradí prvého meritórneho rozhodnutia v tejto
veci, v dôsledku čoho žalobca bol nútený namietať v zásade tie isté vady ako v prvom odvolaní.34. Právny zástupca žalobcu v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP v nadväznosti na ust. § 378 ods.
1 CSP žiadal, aby bol upovedomený o mieste a čase prípadného verejného vyhlásenia rozsudku, a to
elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu N. <T., označenú vo vyjadrení
žalovaného v 1/ rade v podaní zo dňa 25.04.2019. Za tohto procesnoprávneho stavu krajský súd mal za
to, že boli splnené podmienky k tomu, aby vo veci verejne vyhlásil rozsudok postupom bez nariadenia

pojednávania.

42. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania bolo odvolanie žalobcu zo dňa 21. marca
2019 a v ňom vyjadrené odvolacie dôvody, keď žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci,
ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

za súčasného namietania žalobcom, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.

43. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalobcu, ktorými namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj, že
neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tak k tomuto odvolaciemu

dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Podľa názoru krajského súdu, za dôkaznej povinnosti
sporových strán, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, potrebné na posúdenie sporovej právnej veci, a to nielen na vyhodnotenie podanej žaloby
žalobcom a uvádzaných tvrdení žalobcom, ale súčasne aj na posúdenie uplatnených prostriedkov
procesnej obrany žalovanými. Krajský súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej

inštancie, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP.

44. Krajský súd má za to, že spoločným znakom odvolacích dôvodov bol charakter sporového prípadu,
pretože pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcom bolo podstatné to, že išlo o odporovaciu
žalobu, t.j. o žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov a vrátenia

plnenia. Bolo nepochybné, že žalobca odporoval trom právnym úkonom, a to úkonu Nájomnej zmluvy
zo dňa 01.01.2013, úkonu Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 15.08.2011 a Zmluvy o
sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.08.2011, spolu s vrátením plnenia do konkurznej podstaty úpadcu.
Práve pre tento typ žaloby, čo vyjadril v tejto veci aj Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení
č.k. 13CoKR/2/2018-499 zo dňa 20.06.2018, bolo potrebné, aby žalobca preukázal základný zákonný

predpoklad odporovacej žaloby, a to, že napádané právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi v
zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005
Z.z.“). V pôvodnom rozhodnutí Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/3/2015-417 zo dňa 19. mája 2017
okresný súd túto základnú zákonnú hmotnoprávnu podmienku odporovacej žaloby nevyhodnocoval.
Došlo preto k zrušeniu tohto pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, keďže išlo o predčasné súdne

rozhodnutie, ak táto hmotnoprávna zákonná podmienka musí byť vyhodnotená vo vzťahu k jednotlivým
skutkovým podstatám odporovateľnosti právnych úkonov, aby bolo možné v súdnom konaní posúdiť, či
je alebo nie je možné žalobe, ktorou sa odporuje právnym úkonom vyhovieť alebo nie. Krajský súd vo
svojom zrušujúcom uznesení ďalej zdôraznil, že vo vzťahu k tejto zákonnej hmotnoprávnej podmienke
má dôkazné bremeno žalobca, ktorý má povinnosť preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti

odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov,
resp. sa znížila miera uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka. Okresný súd v súlade s
týmto zrušujúcim uznesením krajského súdu č.k. 13CoKR/2/2018-499 zo dňa 20.06.2018 postupoval, ak
hodnotil,činazákladedôkaznejpovinnostisporovýchstránahlavnedôkaznéhobremenažalobcudošlo,
resp. nedošlo k preukázaniu tejto základnej zákonnej hmotnoprávnej podmienky odporovacej žaloby,

vyplývajúcejzust.§57ods.4zákonač.7/2005Z.z..Právektejtozákladnejpodstateodporovacejžaloby
potom bolo možné krajským súdom vyhodnotiť aj to, či ide o rozhodnutie okresného súdu s náležitosťami
vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP.45. Podľa názoru krajského súdu napadnutý rozsudok okresného súdu je súdnym rozhodnutím, v ktorom
sú vyjadrené tak skutkové, ako aj právne závery, zhodnotené dokazovanie s vyvodeným posúdením
sporovej veci, t.j. tak žaloby žalobcu, ako aj obrany žalovaných. K riadnemu odôvodneniu napadnutého

rozsudku okresného súdu sa poukazuje aj na stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorá je v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej povinnosť
súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď
na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý súdny proces (II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Opätovne krajský
súd v danej veci zdôrazňuje, že išlo o odporovaciu žalobu, u ktorej musí byť primárne konštatovaný
stav splnenia základnej zákonnej hmotnoprávnej podmienky, vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z., a to podmienky, že ide o ukracujúci právny úkon, resp. o ukracujúce právne úkony.

Práve vo vzťahu k tejto nosnej základnej zákonnej hmotnoprávnej podmienke potom bolo nevyhnutné
konštatovať, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval ustanovenia
právnych predpisov, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil aj svoje právne závery
a tieto aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logických súvislostí a argumentačnej súdržnosti nebolo možné

odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky, ktoré by viedli k záveru
o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu.

46. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená

ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobcu ktorou namietal, že
rozhodnutie okresného súdu nie je odôvodnené v zmysle zákonnej požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2
CSP preto nemohla podľa názoru krajského súdu obstáť.

47. Krajský súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani to, že by
postupom okresného súdu v nevykonaní navrhnutých dôkazov došlo k tomu, že neboli zistené
rozhodujúce skutočnosti pre danú vec. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pojem nesprávne
skutkové zistenia je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd

prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. V danej veci však skutkové zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom, keď výsledok
hodnotenia dôkazov uskutočnený okresným súdom bol v súlade s ust. § 191 CSP, ak okresný súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli. Okresný súd svoje skutkové zistenia
nezaložil na chybnom hodnotení dôkazov. Nedošlo podľa názoru krajského súdu k situácii, že by

bol logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z vyjadrení sporových
strán. Krajský súd nezistil ani logický rozpor z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti hodnotenia vykonaných dôkazov. Okresným súdom vyvodené skutkové závery majú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ku ktorému sa okresný súd vyjadril, ako tieto jednotlivé
vykonané dôkazy zhodnotil, ktorým uveril, t.j. ktorým priradil pravdivosť, vierohodnosť. Ak sa s takýmto

hodnotením a priradením vierohodnosti k jednotlivým dôkazom žalobca v odvolaní nestotožnil, uvedené
neznamenalo to, že by súd prvej inštancie vyvodil skutkové závery, ktoré by nevyplývali z výsledkov
vykonaného dokazovania.

48. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam a k rozsahu vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov krajský súd

opätovne zvýrazňuje ťažisko, ktoré bolo na strane žalobcu, ktorý bol povinný poskytnúť sumár tvrdení
a dôkazov, aby preukázal hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych
úkonov a pohľadávky veriteľov a majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov, že bol v
takom kvalifikovanom zmenšení práve z titulu odporovaných právnych úkonov, že už nestačil na úplné
uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp., že sa

znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Tento základný predpoklad odporovateľnosti,
ktorý je predpokladom každej skutkovej podstaty odporovaného právneho úkonu, žalobcom preukázaný
nebol v rozsahu jeho dôkaznej povinnosti, v rozsahu vykonaných dôkazov a v rozsahu toho, že za
aplikácie aj Čl. 11 ods. 3 CSP žalobca ako správca úpadcu sa považuje za schopného konať s náležitouznalosťouvecispojenoustoutoodbornosťou.Naviackrajskýsúdkrozsahudôkaznejpovinnostižalobcu,
k rozsahu vykonaných, ako aj nevykonaných dôkazov, poukazuje na profesijnú odbornosť a zdatnosť
žalobcu, ktorý si v podanej žalobe zo dňa 26.10.2015 bol vedomý povinnosti preukázania tejto základnej

zákonnej hmotnoprávnej podmienky, že ide o ukracujúce právne úkony v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z., keď na túto základnú hmotnoprávnu podmienku poukázal už v žalobe v jej čl. II., ktorá bola
doručená okresnému súdu dňa 28.10.2015. Vzhľadom k dôkaznej povinnosti žalobcu, jeho profesijnej
odbornosti, vedomosti žalobcu o hmotnoprávnej zákonnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. pri podanej odporovacej žalobe, vo vzťahu ku ktorej podmienke odkazoval žalobca

už v samotnej žalobe zo dňa 26.10.2015 v čl. II. na ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., potom žalobca
sa nemohol relevantne brániť tým, keď nesplnenie svojej dôkaznej povinnosti prenášal na súd prvej
inštancie, ktorý mal (s)plniť túto jeho dôkaznú povinnosť.

49. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že nevykonaním dôkazov sa nezistili rozhodujúce
skutočnosti.Postupomokresnéhosúdu,atonevykonanímnavrhnutýchdôkazov,žalobcoviakosporovej

strane sa neznemožnila realizácia jej patriacich procesných práv, ani možnosť jej aktívnej účasti
na konaní, pretože v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP okresný súd rozhodol, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná a súčasne svoj postup nevykonania navrhnutých dôkazov aj zdôvodnil. Oprávnenie
žalobcu ako sporovej strany navrhnúť dôkazy nie je možné zamieňať s právom súdu, ktorý rozhoduje,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Okresný súd na procesné návrhy žalobcu ako

sporovej strany v rovine návrhu na doplnenie dokazovania reagoval primeraným, ako aj ústavne
akceptovateľným spôsobom, pokiaľ v súlade s platným Civilným sporovým poriadkom pri rešpektovaní
druhu sporovej veci, štádia civilného procesu, odôvodneným prístupom nevykonal navrhnuté dôkazy
žalobcom. Žalobca pri odvolacom dôvode nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností zdôrazňoval nevykonanie výsluchu žalovaného v 1/ rade. Tento odvolací

dôvod žalobcu je neopodstatnený, pretože zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 28.04.2017
vyplynulo vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá uviedla, že trvá na výsluchu žalovaného v
1/ rade, resp. na písomné odpovede na položené otázky (č.l. 354 - 364 spisu). Na položené otázky
žalobcom bolo žalovaným v 1/ rade odpovedané v podaní zo dňa 15.05.2017 (č.l. 391, 392 spisu). V
zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,

ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je
dotknuté. Podľa ust. § 195 ods. 3 CSP, súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť,
aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento
postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2. V súlade s návrhom zo strany
právnej zástupkyne žalobcu bol vykonaný postup, keď žalovaný v 1/ rade odpovedal písomne. Ak v

neskoršom štádiu súdneho konania nebol uskutočnený výsluch žalovaného v 1/ rade, tak okresný súd
svoj postup zdôvodnil. Naviac krajský súd má za to, že skutočnosti podstatné v danej veci bolo možné
zistiť zo sumáru aj iných dôkazov vykonaných pred okresným súdom, s dôrazom vyjadrovaným zo strany
krajského súdu, keď primárne bolo určujúce to, aby žalobca preukázal základnú zákonnú hmotnoprávnu
podmienku pre odporovaciu žalobu, a to že ide o ukracujúce právne úkony. Pre dokázanie stavu majetku

úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a rozsahu pohľadávok veriteľov a stavu
majetku po účinnosti odporovaných právnych úkonov, t.j. jeho kvalifikovaného vyjadrenia, preukázania,
nesmeruje žalobcom navrhovaný výsluch žalovaného v 1/ rade.

50. Krajský súd má za to, že pokiaľ zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu vo vzťahu k

žalovanému v 1/ rade bolo alternatívne vyjadrené, a to návrh na výsluch žalovaného v 1/ rade, resp. na
písomné odpovede na položené otázky, tak potom okresný súd zaujal správny postup, ak s ohľadom
aj na tento návrh žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, rozsah vykonaného dokazovania a charakter
podanej žaloby, nebol potrebný výsluch žalovaného v 1/ rade. Krajský súd k úplnosti poukazuje na obsah
zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 31.01.2018, kde je zaprotokolované, že strany

konania nenavrhujú žiadne dokazovanie, okrem znaleckého dokazovania, ktoré žiadal právny zástupca
žalobcu.Vzhľadomajkuvedenémupretookresnýsúdvodseku58.odôvodnenianapadnutéhorozsudku
vyjadril, že následne už žalobca netrval na výsluchu žalovaného v 1/ rade. Krajský súd dodáva, že
zvolený postup v súdnom spore, a to keď žalovaný v 1/ rade dal písomné odpovede na položené otázky,
bol uskutočnený v súlade s návrhom žalobcu, jeho zástupcu a akceptovaný sporovými stranami.

51. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad
právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné,pohľadávkaktoréhoakoľkýchveriteľovbolaukrátená.Veriteľmusímaťpohľadávkuprotidlžníkovivčase
vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne
možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný

predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť
odporovateľnosťou. Predpokladom každej odporovateľnosti, t.j. tak podľa Občianskeho zákonníka § 42a
ods. 1, ako aj podľa zákona č. 7/2005 Z.z., ust. § 57 ods. 4, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného
právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. V posudzovanej sporovej

veci žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou napádaných právnych úkonov stačil na
uspokojenie pohľadávok veriteľov a po účinnosti napadnutých úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia,
resp. aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie pohľadávok, po účinnosti napadnutých
zmlúv sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobcom bol správca konkurznej podstaty úpadcu,
ktorý už v žalobe mal poskytnúť tvrdenia a označiť dôkazy, a to hodnotu majetku dlžníka pred
účinnosťounapádanýchprávnychúkonovapohľadávkyveriteľovahodnotumajetkudlžníkapoúčinnosti

odporovaných právnych úkonov, keďže ide o primárny a základný predpoklad odporovacej žaloby.
Žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka z titulu uskutočnených a
napádaných právnych úkonov, ktorým odporoval, teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku
ukracujúceho právneho úkonu.

52. Nemožno akceptovať ani odvolací dôvod žalobcu, že znalecký posudok nepredstavuje jediný dôkaz,
ktorý by mal preukázať stav majetku úpadcu, jeho neschopnosť splniť záväzky voči veriteľom a ich
ukrátenie, keďže podľa neho tieto skutočnosti vyplývajú aj z iných listinných dôkazných prostriedkov,
ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, predovšetkým sú to účtovné závierky úpadcu, odstúpenie spoločnosti
OKTE, a.s. od Zmluvy o zúčtovaní odchýlky zo dňa 11.09.2014 a zoznam pohľadávok. Podľa

krajského súdu účtovné závierky, resp. účtovná evidencia úpadcu je interným dokladom subjektu,
ktorý nepreukazuje stav majetku úpadcu pred účinnosťou napádaných právnych úkonov a po účinnosti
odporovaných právnych úkonov. To, že by malo ísť o ukracujúce právne úkony si žalobca v rámci svojej
dôkaznej povinnosti nesplnil. K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho zo zákonného
ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nemohlo dôjsť poukazovaním na účtovnú evidenciu, resp.

závierku úpadcu, ale len preukázaním majetku úpadcu pred uzavretím napádaných právnych úkonov
a porovnaním stavu majetku po účinnosti týchto napádaných právnych úkonov vo väzbe na existujúce
pohľadávky veriteľov, či práve týmito napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu. Takisto len samotný poukaz na
zoznam pohľadávok, bez prepojenia na preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu práve

účinnosťou napádaných právnych úkonov, bez ďalšieho nie je preukázaním zákonnej hmotnoprávnej
podmienky, že ide o ukracujúce úkony v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca
nepreukázal majetkový substrát úpadcu - dlžníka pred uskutočnením úkonov, ktorým odporoval a
majetkový substrát úpadcu - dlžníka po uskutočnení a účinnosti týchto odporovaných právnych úkonov,
t.j. žalobca nedokázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu práve z titulu napádaných

právnych úkonov, ktoré by mali mať za následok také kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu,
že zostávajúci majetok už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov (veriteľa) vôbec, alebo
len čiastočne. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývali skutočnosti
ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a následne po
uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu a na

možnosťuspokojeniapohľadávokveriteľovúpadcu,ktoréexistovalivčaseuskutočneniatýchtoprávnych
úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka
-úpadcunebolomožnébezďalšiehoprijaťlenzobsahužalobcompredloženýchaoznačenýchlistinných
dôkazov,keďžetietoneposkytovaliporovnaniestavumajetkupreduskutočnenímnapadnutýchprávnych
úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka

- úpadcu v jeho majetkovej sfére na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré následne
boli prihlásené do konkurzu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné vyhodnotiť námietku žalobcu v
podanom odvolaní ako relevantnú, a to, že tu boli iné listinné dôkazy, ktoré podľa žalobcu mali preukázať
stav majetku úpadcu, jeho neschopnosť splniť záväzky voči veriteľom a ich ukrátenie.

53. Krajský súd nehodnotí ako relevantný ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Zákonná hmotnoprávna podmienka ukracujúceho právneho úkonu sa
neposudzuje v čase odporovania, ale rozhodovacou činnosťou súdov je už ustálené, že je určujúce, či v
čase účinnosti odporovaných právnych úkonov tieto spôsobili kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu- dlžníka do takej miery, že nastalo ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Krajský súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa
21.07.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoKR/1/2015.

54. Krajský súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, ktorý nesúhlasil s postupom
okresnéhosúdu,akknávrhunaznaleckédokazovanieokresnýsúduviedol,žetotonevykonásodkazom
na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust. § 153 CSP. Podľa názoru krajského súdu, tento
postup okresného súdu bol vecne správny. Vo vzťahu k (ne)aplikovaniu ust. § 153 CSP nie je možné

sa domáhať použitia ust. § 470 ods. 2 druhá veta CSP tak, ako to žiadal žalobca v odvolaní. Krajský
súd v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia už uviedol, že vzhľadom k charakteru odporovacej žaloby a
profesionálneho postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu (ktorý naviac už v podanej
žalobe zo dňa 26.10.2015 podľa čl. II. si bol vedomý základnej hmotnoprávnej podmienky ukracujúceho
právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.), bol povinný už v žalobe uviesť
tvrdenia a označiť dôkazy týkajúce sa hodnoty majetku dlžníka pred účinnosťou napádaných právnych

úkonov s uvedením sumy pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať
a uviesť tvrdenia a súčasne označiť dôkazy, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych
úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, a to v dôsledku účinnosti odporovaných
právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Vzhľadom k tejto
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ktorej si bol žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu

z titulu jeho profesionálneho postavenia vedomý už v čase podania žaloby, tak nebolo možné, aby
sa žalobca relevantným spôsobom bránil nevykonaním ním žiadaného znaleckého dokazovania, ktoré
navrhol až podaním zo dňa 18.09.2018, t.j. ako správne uviedol okresný súd, tri roky po podaní žaloby.
Ak tento navrhnutý dôkaz znaleckého dokazovania okresný súd nevykonal, tak jeho postup bol vecne
správny. Podľa názoru krajského súdu vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutého znaleckého dokazovania

žalobcom bola namieste aj aplikácia ust. § 153 CSP, keďže tak ako správne skonštatoval okresný súd,
nebola zistená žiadna prekážka na to, aby žalobca nezabezpečil takýto dôkaz. Naviac, keď primárna
a základná hmotnoprávna zákonná podmienka ukracujúceho právneho úkonu vyplývajúca z ust. § 57
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. pri odporovacej žalobe má byť už súčasťou sumáru tvrdení poskytnutých
v žalobe a k tomu označených, doložených dôkazov. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu

v podstate disponuje všetkými potrebnými listinnými dôkazmi k tomu, aby túto základnú zákonnú
hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu preukázal. Krajský súd k tomuto odvolaciemu
dôvodupoukazujeajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS530/2018zodňa
15. novembra 2018, z ktorého vyplýva ...„Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný
sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku

či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, bude prihliadať.“ Krajský súd vzhľadom aj k uvedenému rozhodnutiu Ústavného
súdu SR má za to, že postup okresného súdu v nevykonaní žalobcom navrhnutého znaleckého
dokazovania bol v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

55. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré sa vzťahovali k jednotlivým skutkovým
podstatám odporovaných právnych úkonov, je potrebné poukázať na závery rozsudku okresného súdu.
Tento vecne správne uviedol, že ak nebola preukázaná základná zákonná hmotnoprávna podmienka
ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., tak nebolo potrebné
sa zaoberať otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti v pomeroch prejednávanej veci,

jednotlivo k odporovaným právnym úkonom v zmysle ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Krajský
súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že ak táto zákonná hmotnoprávna podmienka,
že má ísť o ukracujúce právne úkony napadnuté odporovacou žalobou nie je splnená, preukázaná,
tak potom sa ani nepristupuje k hodnoteniu osobitných skutkových podstát odporovaných právnych
úkonov, ich posudzovaniu. Okresný súd však nad rámec vyhodnotil jednotlivé odporované právne úkony

cez osobitné skutkové podstaty a ak k tomuto posúdeniu uvedenému ako nad rámec boli vyjadrené
odvolacie dôvody žalobcom, tak rovnako vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd nad rámec
ich zhodnotenia, avšak len v potrebnej stručnosti, vyjadruje svoje zhodnotenia k odvolacím dôvodom
žalobcu. V podrobnosti krajský súd poukazuje na závery rozsudku okresného súdu. Tento postup
krajského súdu v danej veci vyplýva z toho, že vyjadrenia sa vyslovili nad rámec, pri neexistencii,

resp. nepreukázaní žalobcom, že napádané právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi. Pokiaľ
ide o odporovaný právny úkon Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2013, nejde o úkon bez primeraného
protiplnenia, pretože vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti, jej rozsah, mieru využitia, okresný súd výšku
nájomného posúdil za obvyklú a nie neprimeranú. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, že by nájomné boloneprimerané. Vo vzťahu k Zmluve o ekonomickom poradenstve zo dňa 15.08.2011 okresný súd podľa
výsledkov vykonaného dokazovania rovnako vecne správne skonštatoval, že žalobcom relevantne
nebola spochybnená neprimeranosť výšky odmeny, keďže bolo možné konštatovať vzhľadom na obraty,

že bola primeraná, a teda ani touto zmluvou žalobca nepreukázal ekonomický dopad právneho úkonu
dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca ďalej odporoval právnemu úkonu Zmluvy o
sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.08.2011, vo vzťahu ku ktorej okresný súd uviedol, že vyplatená odmena
žalovanému v 1/ rade nebola ukracujúca, ale pomerne nízka, vzhľadom na zabezpečený zisk - tržby v
objeme 145.222,47 Eur v prospech úpadcu činnosťou žalovaného v 1/ rade, čím získal tržbu v značne

vysokom objeme, preto vyplatenú províziu, resp. odmenu nemožno posudzovať ako ukracujúci úkon. K
týmto zhodnoteniam, v podstatnosti záverov vyslovených okresným súdom pristupuje aj krajský súd.

56. Krajský súd považuje za potrebné k tvrdeniam žalobcu vyjadreným v jeho odvolaní uviesť, že
úpadok vo forme predlženia alebo insolvencie ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového
substrátu úpadcu a nepreukazuje ukracujúci právny úkon. Úpadok nedáva odpoveď na základnú

primárnu hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov.
Ak žaloba žalobcu bola zamietnutá na základe primárneho dôvodu nepreukázania základnej zákonnej
hmotnoprávnej podmienky ukrátenia vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., tak potom
nebol zistený priestor na to, aby boli hodnotené tvrdenia žalobcu smerujúce už ku konkrétnej skutkovej
podstate odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktoré podmienky spadá i

tvrdenie žalobcu o spriaznenosti žalovaného v 1/ rade pri odporovaných právnych úkonoch. Žalobcom
poukazovaná spriaznenosť by mala relevanciu pri posudzovaní splnenia osobitných podmienok
odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ku skúmaniu splnenia osobitných podmienok
odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. by bol dôvod pristúpiť až v prípade splnenia
všetkých základných podmienok, vrátane podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005

Z.z., splnenie ktorej podmienky v konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané. Ak nebola preukázaná
základná podmienka odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to že ide
o ukracujúce právne úkony, tak za tohto skutkového a právneho stavu potom nebolo dôvodu sa v
konkrétnosti zaoberať už jednotlivými skutkovými podstatami odporovacej žaloby, a tým ani tvrdením o
spriaznenosti, resp. spriaznenej osoby žalovaného v 1/ rade. Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza,

že k jednotlivým skutkovým podstatám odporovania je možné pristúpiť až potom, ako je preukázaná
základná podmienka ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ku preukázaniu
ktorej v danej veci nedošlo. Inými slovami, základnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov
je v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka týmto právnym úkonom. Na uvedenom závere nemení nič ani

tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, pretože v takomto prípade sa podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ak sa nepreukáže opak, avšak
nepredpokladá sa ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z., ktorý je v každom prípade uplatneného odporovacieho práva povinný tvrdiť a preukazovať

žalobca.Inýmislovami,pokiaľsaajodporujeprávnemuúkonuurobenémuvprospechosobyspriaznenej
s dlžníkom, nepredpokladá sa ukrátenie, ktoré ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. §
57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je povinný tvrdiť a preukázať žalobca v prípade podanej odporovacej
žaloby. Predpokladá sa len úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľovi, ktorý úmysel nemožno zamieňať
so základným predpokladom odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorým je

preukázanie, že ide o ukracujúci právny úkon. Predpoklad úmyslu ukrátenia a úpadku neznamená, že
ide o splnenú zákonnú hmotnoprávnu podmienku ukrátenia, resp. že napádaný úkon je ukracujúcim
právnym úkonom v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako základnej zákonnej podmienky
odporovacej žaloby. Krajský súd v konečnom dôsledku má za to, že podaný návrh žalobcu na znalecké
dokazovanie, a to za účelom posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej situácie a schopnosti

splácať záväzky voči veriteľom (likvidity), pred účinnosťou jednotlivých odporovaných právnych úkonov
a k momentu ich účinnosti; v prípade nájomnej zmluvy aj ku dňu úhrady nájomného (13.10.2014),
v podaní zo dňa 18. septembra 2018, ním navrhnutá znalecká úloha nesmerovala k preukázaniu
ukrátenia. Pre zistenie zákonného predpokladu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. že
úkon dlžníka, ktorému sa odporuje, ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov

dlžníka, sa vyžaduje zistenie stavu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov,
následne v čase po účinnosti s vyvodením, či došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku úpadcu
práveodporovanýmiprávnymiúkonmi,vdôsledkuktorýchsapohľadávkyveriteľovvtomčaseexistujúcea následne aj prihlásené v konkurznom konaní ukrátili, a to, že ich uspokojenie bolo ukrátené celkom,
prípade sčasti.

57. Podľa názoru krajského súdu ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený v spojení aj s výrokmi o nároku na náhradu
trovsúdnehokonania,ktoréakosobitnýmiodvolacímidôvodminebolinapadnuté,bolirovnakopotvrdené
ako vecne správne.

58. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým
voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady
trov tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.