Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/184/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216330
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Cifrová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216330.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o.
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žalobu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá je vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/184/2012.

2. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli
rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde
dlžníkom bola W. W., D.. XX.XX.XXXX.

3. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo I..

4. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zaťaženosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.07.2011 (konanie sa začalo 11.08.2010) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovej doby.

5. Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.
V predmetom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňujú náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: majetková škoda
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie
istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Majetková škoda vznikla žalobcovi vo výške 1 784,51
Eur.

7. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu v nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného
súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodárstva.

8. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy:
a/ neexistencia akékoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery a právo v rovnosť v spoločnosti,
b/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobcu, čím došlo k hospodárskej strate na strane žalobcu a jej majiteľov,
c/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

9. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná práva úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02).

10. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania.

11. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo
účastníkov garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany

všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

12. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom a zamedzenia vymoženia pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 356,90 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom.

13. Žalobca postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

14. S poukazom na uvedené je nutné:
a/ deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR
a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd,
b/ deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
(Okresný súd Lučenec) konkrétne princípu legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v
právo a princíp právnej istoty,
c/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením práv označených pod písmenami a/, b/.

15. Žalobca žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla, pretože súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu a rozsudkom tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 1 784,51 Eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 356,90 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti, preto žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súde je
predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku. Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach vysloveného v rozhodnutí
sp. zn. 5Co/209/2007 zo dňa 12.11.2007 podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie žaloby o náhradu škody. Podobne argumentoval
aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 9Co/70/2008 zo dňa 29.04.2008. Uvedené napokon
potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 361/09 zo dňa
26.11.2009. Poukázala na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktoré prerokovanie sám požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody upravuje
zákon č. 514/2003 Z. z. a pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne,
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktoré musia
byť splnené súčasne. Prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie. Zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15. dňovej lehoty. Takto formulovaný postup nemôže byť
nesprávnym úradným postupom. „Nesprávny úradný postup“ možno vymedziť ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak
tento zákon nestanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno
uplatniť iba vtedy ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z citovaných rozhodnutí je zrejmé, že pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je no. i. nevyhnutné, aby
nezákonnosť bola skonštatovaná príslušným orgánom. Táto podmienka nepochybne nie je splnená v
prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Podľa žalobcu
súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu“. Z uznesenie Ústavného súdu SR z 3.3.2011 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.
9. 2011 sp- zn. 5Cdo 291/2010 vnútroštátny súd má povinnosť preskúmať ex offo materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Preto postup všeobecného súdu vykonať za určitých okolností prieskum materiálnej stránky
rozhodcovského rozsudku je legitímny. Žalovaná tiež poukázala na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, avšak týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutie Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov
v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, teda žalovaná vzhľadom na
vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Podľa ustanovenie § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Pre úspešné preukázanie nároku na náhradu škody je preto nevyhnutné preukázať existenciu škody a
jej výšku. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a opreto sú jeho nároky, ktorými
uplatňuje náhradu škody, možno považovať za hypotetické. Čo sa týka vyčíslenia škody, túto považuje
za nesprávnu a účelovú, a skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu, a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je možné
vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti na
vydanie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť
získať iný exekučný titul napr. podaním návrhu na začatie konania, resp. na vydanie platobného rozkazu.
Ohľadom nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že nemá za preukázaný tak vznik ako ani to, že by
sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podstate „frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Žalovaný uvádza aj „zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil
v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Ohľadom príčinnej súvislosti
poukázala na to, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky, príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu. V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a
teda nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím
na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež
žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený,
nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda

postupom okresného súdu. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaná žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

17. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý doručil súdu
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Právny
zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.12.2014 požiadal o
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu, pričom žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, v ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednaním veci. Žalobca pritom zdôraznil, že zaujatosť zákonného sudcu namietal už v
návrhu na začatie konanie. Súd však poznamenáva, že o tejto námietke bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2012 ako súdom nadriadeným postupom v konaní č.
k. 16NcC/513/2012-8 podľa § 16 ods. 1 O.s.p.. Zákonný sudca M.. M. Z. bol vylúčený z prejednávania
a rozhodovania tejto veci, keďže bola zákonným sudcom v exekučnom konaní súvisiacom s touto
právnou vecou (XEr/XXXX/XXXX) a vec bola pridelená inej zákonnej sudkyni, ktorá potom vo veci
rozhodla. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca si uplatnil svoje právo namietať nestrannosť súdu
a o jeho námietke bolo už aj zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie
konania. Zároveň elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2014 požiadal žalobca
prerušiť konanie do rozhodnutia Okresného súdu v Prešove, kde prebieha konanie pod sp.zn. 7C/6/2010
o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. Okresný súd Prešov v predmetnom konaní
uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1, písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré predložila
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.

18. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. pokiaľ súd nerobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

19. Súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania je obligatórne.
V danom prípade však súd označené konanie neprerušil, nakoľko bol toho názoru, že prejudiciálne
otázky, ktoré majú byť vyriešené v konaní sp. zn. 7C/6/2010 pred Okresným súdom Prešov nemajú
zásadný výzvam pre prejednávanú právnu vec a ani priamy dopad na posúdenie nároku žalobcu, t. j.
nemajú právny súvis s vyriešením sporu vo veci samej. Nejde teda o prejudicionálne otázky, od ktorých
vyriešenia priamo závisí výsledok sporu.

20. Súd nebral do úvahy taktiež znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, ktorý vypracoval
Znalecký ústav pri Ekonomickej univerzite v Bratislave, nakoľko nebol právne relevantný v predmetnej
veci.

21. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX bolo zistené, že dňa 20.10.2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej W. W.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 28.06.2010 sp. zn. SR XXXXX/XX zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 763 v zmysle zmluvy o
úvere č. 6462955 zo dňa 23.12.2008, kedy si žalobca svoj záväzkový vzťah zabezpečil blankozmenkou
vystavenou dňa 23.12.2008. Súd vo veci vyhovel oprávnenému a vydal poverenie pod sp. zn. XEr/
XXXX/XXXX, č. exekútorského spisu EX XXXXX/XX zo dňa 9.11.2010. Uznesením č. k. XEr/XXXX/
XXXX-XX zo dňa 01.06.2011 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom M.. F. G. A. Z.. R.. I. XXXXX/
XX vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.08.2011. Oprávnený bol
zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur uznesením č. k. XEr/
XXXX/XXXX-XX zo dňa 26.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.12.2011. Návrhom vedeným na
Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 5C/184/2012 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia majetkovej
škody vo výške 1 784,51 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 356,90 Eur.

22. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym
úradným postupom.

23. Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
repliky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

25. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

26. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej
moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

28. Podľa § 16 ods. 1, 2 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre
predbežné prerokovanie nároku.

29. Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

30. Podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

31. Podľa § 41 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

32. Podľa § 41 ods. 2, písm. c), d) a i) Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a časť plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených
i. iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

33. Podľa § 44 ods. 1, 2 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia,
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa §
26 Zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov exekučný titul sa nepreskúmava.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie
exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a
d). Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

34. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod. 3 Zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

35. Zákon č. 514/2003 Z. z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú
na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiaden liberačný dôvod na základe
ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

36. Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

37. Exekučné konanie, ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom
poriadku. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku,
avšak štát zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda
vznikla následkom škodovej udalosti, teda, ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti nedošlo by ku
škode. Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

38. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho
exekútora v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 41 ods. 2, písm. d) s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011, samotné
nedodržanie lehoty stanovej v Exekučnom poriadku neznamená automatické prieťahy v konaní.
Exekučným titulom boli rozsudky stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť
exekúcie, musel skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom
prípade uzavretá platne. Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu,
najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučných konaní bola primeraná náročnosti veci. Súd považuje za potrebné uviesť, že
všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc
má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

39. Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázkou, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu (I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa Zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup svojho alebo iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver, keďže všeobecné súdy by preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

40. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a to nezákonné rozhodnutie,
resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

41. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je splnená v prípade, keď je exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu,
že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, najmä článku 6 ods. 1. Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách ako aj rozsudku z 27.
júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salva Editores, C-240/98 a C-244/98 Zb. (s. I-4941) v prípade, že
rozhodcovská doložka v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola individuálne dojednaná, teda nebolo
ani rozhodcovské konanie dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri
rozhodovaní nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, preto nie je možné
hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu namieta prieťahy v konaní, je
potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.,
kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

43. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

44. Treba ešte uviesť, že žalobca nepreukázal tú skutočnosť, že odvodzuje svoje právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov od tej skutočnosti, že súd rozhodoval o žiadosti o vydanie poverenia s
omeškaním 342 dní (str. 2, predposledný odstavec žaloby). V konaní totiž bolo preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.10.2010 a poverenie bolo vydané
9.11.2010 pod č. XXXX XXXXXX, pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX, číslo exekútorského spisu I. XXXXX/
XX, teda 20. Dní po doručení žiadosti, čo rozhodne nemožno označiť ako prieťah v konaní.

45. Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

46. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

47. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňujú.

48. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

49. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

50. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

51. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

52. Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu súlad postupu žalobcu s
dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenia
§ 17 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

53. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. žalobu, ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

54. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého
súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O. s. p.
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

55. Záverom rozsudku sa sluší uviesť, že k vypracovaniu rozsudku došlo až po uplynutí dlhého časového
úseku a iným sudcom z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku pred jeho vypracovaním došlo k strate
spisu a bola nariadená jeho rekonštrukcia v zmysle návrhu zo dňa 28.11.2016. Sám žalobca však ani
po viacerých opakovaných žiadostiach súdu na rekonštrukcii spisu neparticipoval a dokonca vôbec
nereagoval. Bez súčinnosti žalobcu nebolo možné vykonať rekonštrukciu spisu, pretože žalobca v
priebehu jedného dňa podal predmetnú žalobu na tunajší súd ako časť hromadnej žaloby v počte cca tisíc
spisov, teda rekonštrukcia bola týmto obzvlášť problematická. Preto k vyhotoveniu rozsudku mohlo dôjsť
až v dôsledku toho, že pri sťahovaní Okresného súdu Lučenec z dôvodu rekonštrukcie do inej budovy sa
hľadaný spis 5C/184/2012 na súde našiel založený do iného spisu, ktorý bol súčasťou hromadnej žaloby.

56. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. V prejednanej veci mal úspech žalovaný, ktorému však trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil,
že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Fiľakovská cesta 287, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.