Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Cb/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210177
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6715210177.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovaným: I. Pozemkové spoločenstvo Podkriváň, so sídlom 985 51 Podkriváň 87, IČO: 42 007 925,
zastúpeným advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec,
IČO: 37 998 528 a II. Ján Zavacký, nar. XX.XX.XXXX, IČO: 31 223 028, trvale bytom a miestom
podnikania 053 06 Bijacovce 139, zastúpeným advokátkou JUDr. Silviou Kollárovou, so sídlom Štúrova
29, 054 01 Levoča, IČO: 42 027 047, o zaplatenie 10.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný I. a žalovaný II. sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 10.000,- €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 10.000,- € od 15.07.2015 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný I. a žalovaný II. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu100%dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia súdu I.inštancieovýškenáhrady trovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15.07.2015 domáhal voči žalovanému
I. a žalovanému II. zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 10.000,- € s príslušenstvom. Žalobu

odôvodnil tým, že žalovaný I. je právnickou osobou, ktorá bola založená za účelom hospodárenia na
spoločných nehnuteľnostiach. Žalovaný I. na účely spoločného užívania, podnikania na spoločných
nehnuteľnostiach a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim, okrem iného aj
hospodári v lesoch. Žalovaný II. podľa živnostenského oprávnenia poskytuje služby v lesníctve
a poľovníctve. Na základe tohto oprávnenia vykonával práce na ťažbe a odvoze dreva v lesnom
poraste 607A1, ktoré vykonávala spoločnosť L.S.O., s.r.o. Bardejov na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným I.. Dňa 10.10.2013 v lesnom poraste č. 607A1 v katastrálnom území (k. ú.)

Podkriváň, ktorý patrí do Pozemkového spoločenstva Podkriváň, došlo počas vyhlbovania odrážky na
presmerovanie prípadných dažďových vôd k poškodeniu 3 ks HDPE trubiek s označením ROC016LC/
BB-48 vláknový a NOC016LC/BB-24 vláknový (ďalej ako „optické káble“), následkom čoho došlo k
prerušeniu telekomunikačného prenosu žalobcu. K poškodeniu došlo tak, že žalovaný II. ako vodič
traktora zn. Zetor Proxima 8441 evidenčné číslo vozidla (ďalej ako „EČV“) L. XXX Q. pomocou zadnej
radlice traktora, ktorá bola zapichnutá do zeme, vyhŕňal ryhu na odvádzanie vody z lesného pozemku.
Bezprostredne po poškodení optických káblov a nahlásení poruchovej udalosti bola dňa 10.10.2013

uskutočnená provizórna oprava na zabezpečenie prevádzkyschopnosti siete a plánovaná definitívna
oprava na výmenu káblov bola následne uskutočnená dňa 24.10.2013 bez prerušenia prevádzky a dňa
26.10.2013sprerušenímprevádzkyod2.00do6.00hodiny.Poškodenímoptickýchkáblovvovlastníctve
žalobcu vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 22.667,33 €, ktorá predstavuje náklady, ktoré vynaložilžalobca na opravu poškodených optických káblov. Opravu vykonala spoločnosť MICHLOVSKÝ, spol. s
r.o., IČO: 36 230 537, ktorá za opravu vystavila žalobcovi faktúry č. 20130192 zo dňa 16.10.2013 vo
výške 3.185,36 € bez DPH s dátumom splatnosti 14.01.2014, faktúru č. 20130199 zo dňa 24.10.2013 vo

výške 9.327,61 € bez DPH s dátumom splatnosti 28.01.2014, faktúru č. 20130200 zo dňa 30.10.2013 vo
výške 10.154,36 € bez DPH s dátumom splatnosti 28.01.2014. Zmluvná poisťovňa poukázala žalobcovi
poistné plnenie vo výške 12.667,33 €, a preto si žalobca uplatňuje náhradu zostávajúcej časti škody
vo výške 10.000,- €, ktorá mu vznikla na jeho majetku činnosťou žalovaného I. a žalovaného II. Výška
vyčíslenej škody je vo výške nákladov, ktoré musel vynaložiť na opravu poškodených optických káblov.

Nevedomosť žalovaného I. o uložení podzemných káblov ho nezbavuje zodpovednosti za vzniknutú
škodu, pretože ako správca nehnuteľností, ktoré boli vložené do spoločenstva, mal povinnosť počínať
si tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobcu.

2. Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 9Cb/17/2015 - 43 zo dňa 27.10.2015, proti ktorému
v zákonnej lehote podali obaja žalovaní odpor.

Žalovaný I. uviedol, že pri odovzdávaní písomnej a grafickej dokumentácie Lesmi SR, š.p., nebol
oboznámený, že cez dotknuté pozemky sú vedené káble. Ťažbu dreva a odvoz dreva v lesnom poraste
vykonávala spoločnosť L.S.O., s.r.o. Bardejov, IČO: 31 732 224, na základe kúpnej zmluvy zo dňa
27.06.2013. Predmetom kúpnej zmluvy bola ťažba dreva, približovanie a odvoz dreva. Predmetom
zmluvy neboli žiadne zemné práce okrem upratania haluziny a oprava poškodených približovacích

ciest a manipulačných plôch na dotknutých pozemkoch. Pre účely trestného konania bolo zabezpečené
aj územné rozhodnutie vydané Okresným úradom v Lučenci, Odbor životného prostredia, pod č.
F-2002/00435 zo dňa 07.03.2002, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby -
výstavba optickej trasy Lučenec Banská Bystrica. Ide o optické káble, ku poškodeniu ktorých došlo dňa
10.10.2013. Podľa uvedeného územného rozhodnutia mali byt' parametre ryhy pre výstavbu a uloženie

ochranných HDPE rúr s priemerom 40 mm v mieste ich poškodenia uložené minimálne v hĺbke terénu
0,9 m. Podľa ohliadky miesta činu sa zistilo, že v mieste poškodenia optických káblov, kde bola spísaná
aj zápisnica o ohliadke miesta činu a uvedené bolo fotograficky zdokumentované, že optické káble,
resp. HDPE rúry boli uložené v hĺbke terénu nie väčšej ako 40 cm. Na základe uvedeného územného
rozhodnutia má žalovaný I. za to, že došlo k pochybeniu zo strany žalobcu, keď nerešpektoval územné

rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci, Odbor životného prostredia zo dňa 07.03.2002 a poškodené
rúry umiestnil do nedostatočnej hĺbky terénu. V prípade, že by postupoval v súlade s predmetným
územným rozhodnutím, k poškodeniu optických káblov by nedošlo, a teda škoda by nevznikla.
Žalovaný II. v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že zemné práce vykonával pre
spoločnosť Ing. O. W., ktorý mu určoval miesto roboty a posielal ho na výkon pracovnej činnosti. Pán Ing.

W. odkúpil drevnú hmotu a mal možnosť ťažiť vrámci lesného plánu. Pán Ing. W. pri podpise zmluvy so
žalovaným I. mal vyžiadať materiál ohľadne vyznačenia, alebo existencie inžinierskych sieti, prípadne
optických a telekomunikačných káblov na oblasť, kde bude prebiehať ťažba. Zástupca žalovaného I.
uviedol, že pri preberaní pozemkov od Štátnych lesov SR nebol žalovaný I. upozornený, a ani mu nebola
predložená dokumentácia ohľadne inžinierskych sietí, alebo vedenia optických alebo iných káblov v

predmetnej lokalite. Pri ohliadke miesta poškodenia káblov bolo zistené, že HDPE rúra kábla nebola
osadená v predpísanej hĺbke 90 cm, ale iba 40 cm, čo je jednoznačne v rozpore s normami. Žalovaný
II. pridelenú prácu vykonával zodpovedne, s odbornou starostlivosťou, pričom nebol informovaný, že v
úsekualebovpracovnompriestore,jeprekážka,resp.sútamuloženéoptickékáble.Vovecibolovedené
aj trestné konanie, ktoré bolo zastavené, pretože skutok nebol trestným činom. Pracovnú činnosť pre

p. Ing. W. vykonával na základe živnostenského oprávnenia. V inkriminovaný deň sa osobne v lesnom
poraste stretol s p. Ing. W., ktorý ho požiadal, aby urobil traktorovou radlicou v zákrute odvodňovací rigol,
ktorý vytvoril do hĺbky približne 20 až 30 cm. Po skončení prác odišiel a nič podstatné si nevšimol. O
vedení optických káblov nemal žiadnu vedomosť. Nikto ho o tom neinformoval. V predmete jeho práce
nebolo zabezpečiť územné

rozhodnutia, katastrálne mapy, ani iné mapy, to mali zabezpečiť jeho nadriadení, aby nedošlo ku žiadnej
škode.

3. Žalobca v písomnom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 24.10.2016 uviedol, že
predkladá súdu technickú správu k vyhotoveniu geodetickej dokumentácie pre projekt optických káblov

na trase Lučenec - Banská Bystrica z r. 2002 a taktiež technickú správu zo zamerania HDPE rúr
na trase Lučenec - Banská Bystrica, pričom cieľom geodetických prác bolo vyhotovenie knihy plánov
zo zamerania trasy optického kábla v mierke 1:500 (intravilán), resp. 1:1000 (extravilán). Meranie v
záujmovom území sa realizovalo na základe výzvy generálneho dodávateľa počas samotnej realizáciepokládky HDPE rúr a zafukovania optického kábla. Súčasťou knihy plánov je aj polohopis (mapa), zo
zamerania, z ktorej je zrejmé, že hĺbka uloženia po výstavbe zameraná geodeticky je 1 m. Nad trasou
HDPE rúr bola uložená výstražná fólia. Ak trasa optického kábla v čase škodovej udalosti nebola v

potrebnej hĺbke, má žalobca za to, že činnosťou tretej, pre žalobcu neznámej osoby, bola lesná cesta,
pod ktorou bol umiestnený optický kábel, upravovaná zjavne niekoľkokrát ešte pred škodovou udalosťou
svojvoľne bez vedomia správcu podzemného telekomunikačného vedenia, nakoľko táto cesta bola v
čase škodovej udalosti širšia, ako v čase pokládky optických káblov v r. 2002. Pri škodovej udalosti
bola zemina odhrnutá dole do svahu aj s kúskami výstražnej fólie. Žalobca navrhol výsluch svedka p. J.

E.Ň. - zamestnanca spoločnosti MICHLOVSKÝ, spol. s r.o. k odborným otázkam týkajúcim sa pokládky
optických káblov a realizácie opravy škodovej udalosti.

4. Žalovaný I. v písomnom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 15.12.2016 uviedol, že
podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovaným I. ako predávajúcim a spoločnosťou L.S.O., s.r.o.
Bardejov, IČO: 31 732 224 ako kupujúcim, bol kupujúci povinný odobrať dohodnutý objem dreva na

pni. Kupujúci mohol podľa zmluvy vykonávať ťažbu dreva s vedomím a v spolupráci so Železnicami
Slovenskej republiky, a.s.. Kupujúci nebol podľa zmluvy oprávnený vykonávať vyhlbovanie odrážky na
odtok prípadných dažďových vôd. Pokiaľ' by kupujúci mal záujem vykonávať predmetné práce, v prvom
rade si mal vypýtať povolenie od žalovaného I. a následne od správcov inžinierskych sietí. Kupujúci
žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného I. ohľadne prác súvisiacich s vyhlbovaním odrážky na

premiestňovanie prípadných dažďových vôd, predmetné práce vykonával bez vedomia žalovaného I.,
a teda nad rámec kúpnej zmluvy. S poukazom na kúpnu zmluvu mal kupujúci povinnosť opraviť ním
poškodené približovacie cesty a manipulačné plochy na dotknutých pozemkoch. Žalovaný I. má za to, že
nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Optické káble neboli uložené v hĺbke terénu
v zmysle územného rozhodnutia. Do dňa škodovej udalosti nemal žalovaný I. vedomosť o existencii

optických káblov žalobcu na pozemkoch v jeho vlastníctve. Rovnako nemal dôvod zisťovať predmetnú
informáciu a oslovovať správcov inžinierskych sietí, pretože nemal v záujme realizovať zemné práce na
pozemkoch. Žalovaný II., ktorý poskytuje služby v lesníctve a poľnohospodárstve mal byť oboznámený
s Vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 147/2013 Z. z., v zmysle ktorej bol povinný
pred začatím vykonávania zemných prác oboznámiť sa s druhom inžinierskych sietí v okolí staveniska,

ktoré by mohli byť stavebnými prácami dotknuté. V konaní navrhol vypočuť svedka Ing. W..

5. Žalobca v písomnom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 13.04.2017 uviedol, že
žalovaný I. vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu
poľnohospodárskych produktov a hospodári v lesoch. Za vznik škodovej udalosti zodpovedá podľa

§ 420a Občianskeho zákonníka. Ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti a bez ohľadu na to, či škodu spôsobil sám zodpovedný subjekt, alebo či pri prevádzkovaní
svojej činnosti použil inú osobu. Za škodu zodpovedá spoločne a nerozdielne so žalovaným II., pričom
škodcovia sa medzi sebou majú vyporiadať podľa účasti na spôsobenej škode. Žalovaný II. je živnostník
a na živnosť vykonáva lesnícke práce v lese. Lesnícke práce v obci Podkriváň vykonával asi 2 mesiace

predškodovouudalosťou.Na traktoresťahovaldrevo.ŽalovanýII. straktoromzapoužitiazadnejradlice
asi 20 až 30-krát prešiel cúvaním od cesty smerom dole do svahu, pričom pri cúvaní mal spustenú radlicu
do zeme, a takto pri cúvaní vyhŕňal zem. Vytvoril na ceste rigol - odvodňovací kanál, aby tadiaľ mohla
tiecť voda. Pri škodovej udalosti bola zemina odhrnutá dole do svahu aj s kúskami výstražnej fólie.

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 11.11.2019 zotrvala na podanej žalobe, ako aj na
všetkých písomných vyjadreniach žalobcu.

7. Právna zástupkyňa žalovaného I. na pojednávaní uviedla, že ku škode došlo z dôvodu, že optické
káble sa nachádzali v hĺbke menšej ako 90 cm v rozpore s územným rozhodnutím vydaným Okresným

úradom Lučenec, Odbor životného prostredia. Pokiaľ ide o vykonávanie prác zo strany žalovaných, išlo
len o povrchové práce, nejednalo sa o výkopové práce, preto neboli povinní žiadať súhlas, resp.
informácie o vedení sietí. Pokiaľ by boli optické káble uložené v takej hĺbke, ako mali byť, nedošlo by
ku škode.

8. Právna zástupkyňa žalovaného II. na pojednávaní navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s
obsahom súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nové Ves sp. zn. 9C/211/2015, v ktorom si žalobca
Allianz - Slovenská poisťovňa uplatnil regresný nárok z poistného plnenia v dôsledku vzniku škodovej
udalosti, ktorá je predmetom konania voči žalovanému II. a spoločnosti L.S.O., s.r.o. Bardejov. Konaniepred Okresným súdom Spišská Nová Ves sa skončilo právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania
z dôvodu, že žalobca zobral žalobcu späť. Zároveň navrhla v konaní vypočuť žalovaného II. a svedka
Ing. W. z dôvodu, že spoločnosť L.S.O., s.r.o. Bardejov je zodpovedná za vzniknutú škodu pretože

realizovala ťažbu dreva na základe zmluvy so žalovaným II..

9. Žalovaný II. na pojednávaní vypovedal, že p. W. mu zadal príkaz vyryť cestu kvôli odtoku vody.
Po realizácii príkazu mu telefonovali policajti, že pretrhol káble. V mieste vzniku škody nebolo žiadne
značenie, ani upozornenie, že cez územie vedú optické káble. Žalovaný II. o tejto skutočnosti nemal

žiadnu vedomosť a konal na príkaz p. W.. Ťažbu a zbližovanie dreva vykonával v lokalite na základe
zmluvy s p. W.. V čase vzniku škodovej udalosti bol na mieste sám. V priebehu vytvárania ryhy do
zeme z dôvodu odtoku vody nevidel ani žiadne ochranné fólie, ktoré by mali byť vedené nad optickými
káblami. Nevidel ani žiadne káble.

10. Svedok J. E., zamestnanec spoločnosti Michlovský, spol. s r.o., ktorá je správcom optických sietí

žalobcu, na pojednávaní vypovedal, že vrámci správcovstva sa spoločnosť vyjadruje k existencii sietí
spoločnosti žalobcu a vytyčuje zemné siete tak, aby nedošlo k poškodeniu pri realizácii zemných prác.
Pracovná pozícia svedka je vedúci údržbového centra Banská Bystrica. Z operačného centra svedkovi
volali, že došlo k prerušeniu prevádzky na predmetných optických kábloch. Následne pracovná skupina
vyšla do terénu, meraniami zistila miesto poškodenia. Na samotnom mieste svedok videl prevedené

zemné práce. Vo svahu boli haldy zeminy s výstražnou fóliou, trasa bola zahodená, nebolo vidno
káble. Sondou našli roztrhnuté káble, obnažili ich tak, aby bolo možné s nimi pracovať. Pracovná
skupina volala políciu na zdokumentovanie. Po zadokumentovaní došlo k provizórnej oprave optických
káblov tak, aby nabehla prevádzka a následne spoločnosť, v ktorej svedok pracuje, pripravila návrh
na definitívnu opravu. Poškodené boli 2 optické káble, regionálny 48-vláknový a národný 24-vláknový.

Provizórna oprava bola robená z dôvodu, aby technológia nabehla čo najskôr bez zdržania a následne
vykonaná definitívna oprava bola robená z dôvodu, aby káble boli v bezchybnom stave. Rozdiel medzi
regionálnym a národným káblom je v rozsahu pokrytia celého Slovenska, resp. jednotlivých regiónov.
Svedok po nahliadnutí k farebným fotografiám zažurnalizovaných na č. l. 260 - 263 súdneho spisu
uviedol, že na fotografii č. l. 262 je vidieť - a takto to vnímal aj na mieste - že vo svahu je navezená halda

zeminy, kde je vidieť aj výstražnú fóliu, ktorá bola nad káblami, a teda zemina, ktorá bola nad káblami,
bolastiahnutá.Nafotografii č.l.263súdnehospisujevidieť,ževmiestepoškodeniabolikáblenajvyššie,
ale po trase, kde káble pokračujú ďalej do zeme, sú uložené a je to vidieť aj na fotografii, hlbšie, vo
väčšej hĺbke. Na fotografii č. l. 260 súdneho spisu je vidieť aké zemné práce boli na mieste prevádzané,
pričomhĺbkapremiestnenejzeminyvmiestach,kdeviedlikáble,bolavysoká.Hĺbkabolapravdepodobne

vyhĺbená strojom. Keď prišli na miesto vzniknutej škody policajti, fotili a dokumentovali stopy po strojoch,
s ktorými sa na mieste pracovalo. Na fotke č. l. 261 súdneho spisu je vidieť výšku, resp. hĺbku zeminy.
Vzadu na fotografii hore vpravo vidno rez, aké množstvo zeminy bolo premiestnené mimo územia, kde
viedli optické káble, resp. ponad trasy, ktorou viedli optické káble. Nad káblami umiestnenými do zeme
vedie výstražná fólia + - 20 cm nad káblom v celosti. Vedú nad celou trasou položeného optického kábla.

Skutočnosť, či sú káble v pôvodne položenej hĺbke už spoločnosť, v ktorej svedok pracuje, nepreveruje,
avšak každý, kto vykonáva pozemné práce na mieste, kadiaľ káble vedú, má povinnosť urobiť sondu a
určiť presnú hĺbku, v akej sú káble uložené. V prípade, ak sa robia nejaké povrchové úpravy nad trasou,
správca siete o tom musí vedieť. Musí byť o tom upovedomený a musí dať súhlas na výkon prípadných
prác na takýchto miestach. Svedok ďalej uviedol, že nie je možné označiť všetky miesta, cez ktoré

vedú káble, nakoľko by takéto značenie bolo de facto všade.

11. Svedok Ing. O. W. na pojednávaní vypovedal, že má vedomosť o udalosti, keď došlo k pretrhnutiu
optických káblov spoločnosti Orange, pretože po udalosti ho kontaktovala polícia, bol predvolaný na
výsluch, vo veci bolo vedené trestné konanie. Vypovedal ohľadne realizovanej ťažby dreva. Nikto nemal

informáciu o tom, že cez územie viedli optické káble, táto informácia nebola zaznamenaná ani v lesnom
hospodárskom pláne (LHP), momentálne sa evidencia volá plán evidencie starostlivosti o les, čo je
popis lesných porastov, kde sú zachytené všetky informácie ohľadne trasovania akéhokoľvek kábla,
plynovodov a ďalších sietí. Podľa informácií, ktoré svedok mal, sa kábel nenachádzal v hĺbke, v ktorej
mal byť umiestnený, navyše sa nachádzal v hospodársky aktívnom lese, v ktorom bola realizovaná

ťažba. Bol umiestnený na zvážnici nespevnenej, kde sa bežne realizovala ťažba dreva. Nikto ani z
urbáru nemal vedomosť o pokládke optických káblov. Žalovaný II. pre obchodnú spoločnosť svedka
realizoval ťažbu na základe zmluvy, pravdepodobne to bola zmluva o dielo. Svedok mal so žalovaným
I. uzatvorený zmluvný vzťah, bola podpísaná zmluva na kúpu a odpredaj dreva. Všetky aktivity vrámciťažby kontroloval Ing. O., ktorý bol vrámci urbáru hospodár a kontroloval ťažobné práce na mieste.
Svedok nerozporoval skutočnosť, že podľa kúpnej zmluvy z r. 2013, ktorú uzatvoril so žalovaným I. v
zmysle čl. 5 bodu 4 bol za BOZP a bezpečnosť prevádzky na dotknutom úseku železničnej trate v

plnom rozsahu zodpovedný kupujúci, t. j. spoločnosť L.S.O., s.r.o. Bardejov, IČO: 31 732 224, ktorý
zabezpečoval ťažbu, približovanie a odvoz dreva. Spoločnosť L.S.O., s.r.o. Bardejov mala uzatvorené
ďalšie zmluvy s dodávateľskými spoločnosťami a živnostníkmi, ktorí realizovali ťažbu s tým, že kontrolu
prác, realizovanie prác a preberanie prác mal na starosti Ing. O.. Žalovanému II. určite nedal pokyn
na vytvorenie rigolu v zemi. Ing. O. mu kázal vytvoriť iba odrážku, ktorá má rozmery 10 na 10 cm,

ku ktorej nebolo potrebné žiadne osobitné povolenie a je to bežná prax pri prácach na zvážniciach.
Pokyn žalovanému II. ani nemohol dať, nakoľko v tom čase nebol na mieste prítomný, nachádzal sa
na západnom Slovensku, a to už niekoľko dní pred škodovou udalosťou a niekoľko dní po škodovej
udalosti. Svedok žalovaného II. s obsahom LHP neoboznamoval, nakoľko LHP bol vlastníctvom urbára
a predmetnými dokumentami svedok nedisponoval.

12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Detva č. k. ORP-1433/DT-ZV-2013 zo
dňa 15.03.2014 súd zistil, že poverený príslušník policajného zboru voči žalovanému II. zastavil

trestné stíhanie pre skutok, ktorý nie je trestným činom. V opise skutku je uvedené, že žalovaný
II. v čase okolo 13.00 hod. dňa 10.10.2013 v lesnom poraste v k. ú. obce Podkriváň viedol ako
vodič traktor zn. Zetor Proxima 8441 EČV L. XXX Q., kde týmto traktorom za pomoci zadnej radlice
traktora vyhĺbil odvodňovací kanál na lesnej ceste v lesnom poraste, kde pri vykonávaní týchto úprav
nespevnenej cesty v lesnom poraste pretrhol 1 ks optických káblov s označením ROC016LCBB-48

vláknovýaNOC016LCBB-24vláknový,následkomčohodošlokprerušeniutelekomunikačnéhoprenosu
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, čím poškodením uvedených optických káblov
bola spôsobená škoda spoločnosti vo výške 22.667,33 €.

14. Z faktúry č. 20130192 vystavenej dodávateľom MICHLOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 36 230 537 splatnej

dňa 14.01.2014 na sumu 3.822,43 € súd zistil, že dodávateľ fakturoval žalobcovi cenu prác za servisný
zásah NOC+ROC-016-LC/BB-Podkriváň, 06/2013, provizórna oprava.

15. Z faktúry č. 20130199 vystavenej dodávateľom MICHLOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 36 230 537 splatnej
dňa 28.01.2014 na sumu 11.193,13 € súd zistil, že dodávateľ fakturoval žalobcovi cenu prác za servisný

zásah ROC-016-LC/BB-Podkriváň, 07/2013, definitívna oprava.

16. Z faktúry č. 20130200 vystavenej dodávateľom MICHLOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 36 230 537 splatnej
dňa 28.01.2014 na sumu 12.185,23 € súd zistil, že dodávateľ fakturoval žalobcovi cenu prác za servisný
zásah NOC-016-LC/BB-Podkriváň, 08/2013, definitívna oprava.

17. Spoločnosť MICHLOVSKÝ, spol. s r.o. rozpísala rozsah servisných zásahov a vykonaných prác v
správach zažurnalizovaných na č. l. 11, 16, 24 súdneho spisu.

18. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca poukázal na účet spoločnosti MICHLOVSKÝ, spol. s

r.o. dňa 28.01.2014 sumu 11.193,13 € pod variabilným symbolom (VS) 20130199, sumu 12.185,23 €
pod VS 20130200 a dňa 14.01.2014 sumu 3.822,43 € pod VS 20130192.

19. Z písomného oznámenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 07.04.2014 adresovaného
žalobcovi súd zistil, že poisťovňa za poistnú udalosť č. 1361106523 poukázala žalobcovi sumu vo

výške 12.667,33 € vypočítanú v zmysle príslušných ustanovení všeobecných poistných podmienok
a zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy č. 410004670 na základe vykonanej ohliadky a
predložených dokladov.

20. Z technickej správy k vyhotoveniu geodetickej dokumentácie pre správu zo zamerania HDPE rúr

na trase Lučenec - Banská Bystrica súd zistil, že počas realizácie pokládky HDPE rúr a zafukovania
optického kábla prebehlo meranie v záujmovom území, pričom súčasťou knihy plánov je polohopis zo
zamerania s vyznačenou hĺbkou uloženia po výstavbe zameranou geodeticky 1 m. Predmetom meraniabola trasa HDPE rúr a jej príslušenstva, príslušenstvo a zariadenie optického kábla, pripojenie na štátne
lokalizačné štandardy (súradnicový systém S-JTSK, výškový systém).

21. Zdokumentovanie škodovej udalosti (pretrhnutie optických káblov) žalobca v konaní preukázal
farebnými fotografiami zažurnalizovanými na č. l. 79 - 88, 260 - 263 súdneho spisu.

22. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/211/2015 súd zistil,
že žalobca Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sa žalobou voči žalovanému I. Jánovi Zavackému a

žalovanému II. L.S.O., s.r.o. Bardejov domáhal zaplatenia sumy 12.667,33 € z dôvodu uplatnenia
regresného nároku podľa § 813 ods. 1, § 420 Občianskeho zákonníka pre plnenie poškodenému Orange
Slovensko, a.s. z poistnej zmluvy č. 410004670 z dôvodu vzniku škody - pretrhnutie optických káblov
spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaných. Žalobca podaním zo dňa 04.03.2016 zobral žalobu v
celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Následne súd konanie uznesením zastavil.

23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

24. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

25. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou,
ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

26. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,

len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

27. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

28. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a

účinnom do 31.12.2013, každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia
a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb,
inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

30. Podľa § 68 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a

účinnom do 31.12.2013, na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia
drobnej stavby.

31. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a

účinnom do 31.12.2013, ochranné pásmo vedenia je široké 1, 5 m od osi jeho trasy po oboch stranách
a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide
o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.

32. Podľa § 68 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a

účinnom do 31.12.2013, v ochrannom pásme je zakázané
a) umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie
alebo bezpečnú prevádzku siete,
b) vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku
sietí, pridružených prostriedkov a služieb.

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, v znení platnom
a účinnom do 26.02.2014, spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo naspoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných
vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim
a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu

poľnohospodárskych produktov,
b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

34. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, v znení platnom
a účinnom do 26.02.2014, spoločenstvo vykonáva činnosti podľa odseku 1 v súlade s osobitnými

predpismi.

35. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, v znení platnom a
účinnom do 26.02.2014 môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov.

36. Paragraf 420a Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou

činnosťou, pričom pre vznik zodpovednostných následkov v tomto prípade postačuje, že škoda bola
spôsobená prevádzkovou činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa
nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu, ide teda o zodpovednosť
za výsledok. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou platí tak
na vzťahy upravené Občianskym zákonníkom, ako aj Obchodným zákonníkom. Predpokladom vzniku

povinnosti nahradiť škodu nie je porušenie právnej povinnosti, ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť
(škodová udalosť), ktorá bola príčinou škody, tzn. že poškodenému postačuje, aby preukázal, že škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky bez toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej
povinnosti prevádzkovateľa. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá
je organizovaná osobou, resp. akákoľvek organizovaná cieľavedomá činnosť. Je to predovšetkým

činnosť súvisiaca s predmetnom činnosti, spravidla podnikateľskej, či obchodnej, ktorú fyzická alebo
právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine,
v oprávnení na podnikanie alebo živnostenskom oprávnení. Prevádzkovou činnosťou sa však podľa
§ 420a Občianskeho zákonníka rozumie aj taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie
je vymedzená v jej predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a

to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti treba zvláštne verejnoprávne oprávnenie, alebo nie.
Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti, a to bez
ohľadu na zavinenie, ak je táto škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosť
prevádzkovateľa však nie je zodpovednosťou absolútnou, pretože podľa ustanovenia § 420a ods. 3
Občianskeho zákonníka, môžu byť 2 liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa prevádzkovateľ môže

zbaviť svojej zodpovednosti buď úplne, alebo sčasti. Jedným z dôvodov je dôkaz o tom, že škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, teda okolnosťou, ktorá objektívne
nemádôvodvovnútriprevádzkyaktoránesúvisísorganizáciou,riadenímarealizáciouprevádzky,ktorej
prevádzkovateľ nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré bolo možné vynaložiť. Ide v podstate
o kvalifikovanú náhodu, alebo vyššiu moc. Druhým dôvodu liberácie prevádzkovateľa je dôkaz o tom,

že ku škode došlo vlastným konaním poškodeného.

37. Ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka za povinného nahradiť škodu označuje každého,
kto svojou prevádzkovou činnosťou spôsobil škodu inému. V konaní nebola sporná skutočnosť, že
žalovaný II. dňa 10.10.2013 v lesnom poraste v k. ú. obce Podkriváň viedol ako vodič traktor zn. Zetor,

kde s týmto traktorom za pomoci zadnej radlice traktora vyhĺbil odvodňovací kanál na lesnej ceste v
lesnom poraste, kde pri vykonávaní týchto úprav nespevnenej cesty v lesnom poraste pretrhol 2 ks
optických káblov, následkom čoho došlo k prerušeniu telekomunikačného prenosu spoločnosti žalobcu,
čím poškodením optických káblov bola spôsobená žalobcovi škoda vo výške 22.667,33 Eur. Žalovaný
II. škodu spôsobil pri výkone jeho prevádzkovej činnosti v súvislosti s ťažbou a zvážaním dreva, ktorú

vykonávaltitulomuzatvorenejzmluvystreťouosobounazákladeživnostenskéhooprávnenia.Vovzťahu
k žalovanému II. nie je rozhodujúca vedomosť, či nevedomosť o lokácii optických káblov, ale to, že
svojou prevádzkovou činnosťou, na ktorú mal živnostenské oprávnenie, spôsobil žalobcovi škodu. Preto
žalovaný II. zodpovedá za takto spôsobenú škodu podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka,
a teda v spore o jej náhradu je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný II. za vzniknutú škodu zodpovedá

aj podľa § 68 ods.1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom
v čase vzniku škody, pretože svojou činnosťou ako živnostník poškodil vedenie a narušil tým prevádzku
siete žalobcu. Vykonaním zemných prác porušil zákaz podľa § 68 ods. 6 uvedeného zákona.38. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2013
umožnil spoločnosti L.S.O., s.r.o. Bardejov ťažbu a odvoz dreva v lesnom poraste č. 607A1v k.
ú. Podkriváň, ktoré patrí do pozemkového spoločenstva Podkriváň, pričom spoločnosť L.S.O., s.r.o.

Bardejov ťažbu, približovanie a odvoz dreva vykonávala sprostredkovane formou zmluvných vzťahov so
živnostníkmi. O vzťah príčinnej súvislosti, ktorý je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu podľa §
420a Občianskeho zákonníka, ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti, teda ak je
táto činnosť a vznik škody vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku a ak sa tiež preukáže, že nebyť nej,
k škode by nedošlo. Príčinou škody totiž môže byť len taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodový

následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivomnásledku,oktoréhoodškodnenieide,atoopríčinudôležitú,podstatnúaznačnú.Žalovaný
I. na území, ktoré obhospodaruje, realizoval predaj a umožnil ťažbu dreva v zmysle uzatvorenej kúpnej
zmluvy s treťou osobou v rámci výkonu svojej obchodnej činnosti pri hospodárení v lesoch, v ktorých boli
zriadené ochranné pásma podľa § 68 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom a účinnom v čase vzniku škody. V dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného I. , ktorou

bola obchodná činnosť pri hospodárení v lesoch, vznikla žalobcovi škoda. Vzhľadom na zistený skutkový
stav v konaní je zrejmé, že ku škode by nebolo došlo, ak by žalovaný I. zmluvne nerealizoval ťažbu a
zvážanie dreva v lesoch s ochranným pásmom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Škoda
bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti žalovaného I.

39.Pokiaľžalovanívrámciprocesnejobranytvrdili,žeškodabolaspôsobenávlastnýmkonanímžalobcu
tým, že optické káble neboli uložené v hĺbke podľa územného rozhodnutia vydaného Okresným úradom
v Lučenci, Odbor životného prostredia, pod č. F-2002/00435 zo dňa 07.03.2002, podľa ktorého bolo
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby - výstavba optickej trasy Lučenec - Banská Bystrica, podľa
ktorého mali byt' parametre ryhy pre výstavbu a uloženie ochranných HDPE rúr s priemerom 40 mm

v mieste ich poškodenia uložené minimálne v hĺbke terénu 0,9 m a s odkazom na ohliadku miesta
škodovej udalosti v trestnom konaní bolo zistené, že v mieste poškodenia optických káblov boli HDPE
rúry uložené v hĺbke terénu nie väčšej ako 40 cm, žalovaní v konaní nepredložili ani nenavrhli vykonať
dôkazy, ktoré by preukázali, že škoda bola spôsobená konaním žalobcu. Naopak, žalobca technickou
správou k vyhotoveniu geodetickej dokumentácie pre projekt optických káblov na trase Lučenec -

Banská Bystrica z r. 2002 a technickou správou zo zamerania HDPE rúr na trase Lučenec - Banská
Bystrica preukázal, že pri zameraní trasy optického kábla v mierke 1:500 (intravilán), resp. 1:1000
(extravilán) v záujmovom území, ktoré sa realizovalo na základe výzvy generálneho dodávateľa počas
samotnej realizácie pokládky HDPE rúr a zafukovania optického kábla, bola hĺbka uloženia kábla po
výstavbe zameraná geodeticky 1 m. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pri pokládke optických káblov

dodržal podmienky určené v územnom rozhodnutí.

40. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade bola preukázaná
zodpovednosť žalovaného I. a žalovaného II. za škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkovou činnosťou,
pričom okruh škodcov určil v žalobe žalobca. Žalovaní v konaní nerozporovali výšku žalovanej sumy

uplatnenej žalobcom titulom náhrady škody. Aplikujúc ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka
súd zaviazal žalovaných na náhradu škody žalobcovi v sume 10.000,- € spoločne a nerozdielne, pretože
zákonná úprava spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov vychádza z ich pasívnej solidarity.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúc

zozásadyúspechuvspore.Žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,apretománároknanáhradu
trov konania voči žalovaným. Solidarita žalovaných vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania
vyplýva z procesného spoločenstva, ktorého členovia (žalovaní) sú zaviazaní spoločne a nerozdielne
vo vzťahu k meritórnemu nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).