Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209448
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717209448.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu O. R., Q.. XX.XX.XXXX, U.
R. - Y. Y., O. XXX/XX, W.. Č.. U. Y., Š. XX, zast. JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom, Sadová 3507/12,
Poprad, IČO: 47239468, proti žalovanej Y. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. - Y. Y., O. XXX/XX, v konaní o
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o späťvzatí odvolania podaného žalovanou proti

rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/25/2017-307 zo dňa 11. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie zastavuje.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 13C/25/2017 - 307 zo dňa 11.03.2020 súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej p
r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. Y. Y., a to rodinný dom č.
súp. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 754 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXXX/X o výmere 122 m 2 - orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 4 m2 - orná pôda, hnuteľné veci, a to

kuchynskú linku, televízor značky Samsung, práčku značky Bosch, práčku značky Whirlpool, zariadenie
jedálne, zariadenie obývacej izby, zariadenie spálne pozostávajúce z 2 ks skríň, manželskej postele,
komody a gauča a zariadenie izby na 1. poschodí pozostávajúce zo skrine, váľandy, koberca, zostatok
na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. a finančnú hotovosť v sume 24.000,-- Eur.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobcu p

r i k a z u j e zostatok na účte vo VÚB, a. s.

III. Žalovaná sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 119.552,99 Eur v lehote štyroch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že dospel k záveru, že do BSM strán sporu patria nehnuteľnosti v
hodnote 215.000,-- Eur, hnuteľné veci, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, zostatky na účtoch vo VÚB, a.
s. vo výške 19,67 Eur a v Slovenskej sporiteľni, a. s. vo výške 125,65 Eur a tiež finančná hotovosť vo
výške 24.000,-- Eur, ktorá zostala k dispozícii žalovanej. Neboli zistené žiadne pasíva zaťažujúce BSM.
Celková hodnota aktív patriacich do BSM je 239.145,32 Eur, pričom každá zo strán má nárok na jednu

polovicu, t. j. na sumu 119.572,66 Eur. S prihliadnutím na návrhy strán boli nehnuteľnosti, hnuteľné veci,
zostatok na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. a finančná hotovosť prikázaná do výlučného vlastníctvažalovanej a žalobcovi bol prikázaný iba zostatok na účte vo VÚB, a. s. Keďže každá zo strán má nárok
na podiel na aktívach vo výške 119.572,66 Eur, po započítaní zostatku na účte vo VÚB, a. s. vo výške
19,67 Eur súd zaviazal žalovanú na vyplatenie náhrady z titulu vyporiadanie BSM v sume 119.552,99

Eur. S prihliadnutím na výšku náhrady, ktorá mala byť vyplatená súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil
dlhšiu lehotu na plnenie, a to v trvaní 4 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorú považuje za
primeranú aj z toho hľadiska, ak by si žalovaná potrebovala vybaviť úver na vyplatenie žalobcu.

3.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.§255ods.2CSP,pričomvzaldoúvahy,žekaždázostránmala

vo veci čiastočný úspech. Žalobca bol úspešný ohľadom nároku na finančnú hotovosť, avšak hodnota
nehnuteľnosti bola ustálená v nižšej sume ako pôvodne navrhoval žalobca a tiež hodnota hnuteľných
vecí bola iná ako pôvodne navrhoval žalobca. Za tohto stavu súd prvej inštancie bol toho názoru, že
úspech a neúspech každej strany je približne rovnaký, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej, že v konaní nebola vypočutá ako účastníčka konania a
tým bolo porušené jej právo vyjadriť sa osobne k veci, ktorá sa jej týka. Uviedla, že je osobou vyššieho
veku (70 rokov), a preto sa dá predpokladať, že má určité zdravotné dôvody a problémy. Mala za to, že

súd nebral do úvahy tieto jej zdravotné problémy. Poprela, že by žalobca nechal v dome sumu 24.000,-
Eur. Výpoveď svedka syna Z.. O. R. v ničom nepodporila. Záver o tom, že v dome žalobca zanechal
sumu 24.000,- Eur, a preto bolo úlohou súdu prvej inštancie dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to
každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Tak ako to vyplýva z ust. § 191 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP). Z napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s

cenami (hodnotami) za jednotlivé hnuteľné veci, ktoré súd prvej inštancie pojal do rozsudku. Z pohľadu
hnuteľných vecí považovala napádaný rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. Súd prvej
inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s hnuteľnými vecami a to s osobným automobilom značky
Honda Jazz spolu s prívesným vozíkom a ďalším stavebným náradím. Tento automobil mal hodnotu
minimálne 12.000,- Eur a spolu s ďalšími vecami, ktoré mali hodnotu minimálne 2.000,- Eur, preto

žiadala o vyplatenie polovice z tejto sumy, čiže 7.000,- Eur. Ďalej mala za to, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal dôsledne vecnými a právnymi argumentmi žalovanej, nedal žalovanej odpoveď na otázky,
ktoré majú pre vec význam a ktorými by bol dostatočne objasnený skutkový a právny stav. Namietala,
že rozsudok nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Zároveň poukázala na to, že podľa súdnej praxe
je možné pristúpiť k nerovnomernému určeniu podielov vo výnimočných prípadoch, v prípade zásady

spravodlivosti a dobrých mravov. So žalobcom žila v manželstve 47 rokov. Majú spolu 4 deti a 5 vnúčat. V
roku 1975 začali stavať rodinný dom v Y. Y., do ktorého sa nasťahovali v roku 1978. Zásluhou žalovanej
postavili dom, ona chcela aby mali rodinný dom a zázemie pre rodinu a deti. Ťažko pri výstavbe domu
pracovala, vychovávala pritom deti. Počas stavby domu bola tehotná so synom O.. V deň pôrodu ešte
pracovala na stavbe. Jej bývalý manžel nebral ohľad na to, že je žena a matka. Manželstvo bolo od

začiatku veľmi napäté z dôvodu neustálych a neopodstatnených útokov na jej osobu a deti zo strany
manžela. On v skutočnosti nechcel dom ani deti. Takmer denne chodil domov opitý, bol agresívny,
bil žalovanú aj deti. Vyhadzoval ich z domu. Neustále sa vyhrážal žalovanej, že ju zabije, že pôjde z
domu „prednými nohami“, že urobí všetko preto, aby sa stal vdovcom. Veľakrát musela privolať políciu.
Nikdy však nemala v úmysle rozviesť sa a rozbiť rodinu. Majetok zveľaďovala. Žalovaný sa nestaral o

domácnosť, viedol nemorálny a hýrivý spôsob života. Chodieval na liečenia za účelom zoznamovania
sa s pochybnými ženami, ktorým za ich služby platil. Mal milenky. Žalovaná celý život ťažko pracovala
pre blaho rodiny. Ešte vo veku 69 rokov pracovala napriek vážnym zdravotným problémom. Bohužiaľ
žalobca nebol ochotný pristúpiť na žiadne dohody a chcel sa rozviesť. Odklon od zásady parity nie je
daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale iba takým, ktoré sa významne prejavuje v majetkovej sfére

zákonného majetkového spoločenstva alebo v starostlivosti o rodinu. Z rozsudku súdu prvej inštancie
jednoznačne vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva bol práve žalobca, ktorý je dokonca aj trestne
stíhaný za to, že voči žalovanej sa nesprával v súlade so zákonom a už vôbec nie v súlade s dobrými
mravmi. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu. Vníma to nespravodlivo.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súd
prvej inštancie vo veci vykonal s ohľadom na rozsah majetku patriaceho do majetku BSM rozsiahledokazovanie, akceptoval návrhy žalovanej, resp. jej právneho zástupcu a na zistený skutkový stav
aplikoval správny právny predpis, ktorý správne interpretoval. Zo skutkových záverov vyvodil správne
právne závery a rozhodol v súlade so zákonom. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé v zmysle § 220

ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán a zároveň sa vyporiadal dostatočne aj procesne s postupom žalovanej v zmysle
ust. § 149, § 183 ods. 1 až 4 CSP. Už v konaní o rozvod manželstva alebo tomto konaní sa žalovaná
vždy ako účastníčka chovala nedisciplinovane. Nemala záujem na riadnom a včasnom ukončení sporu
a pod rôznymi zámienkami predlžovala súdne konanie a pojednávania sa mnohokrát museli odročovať.

Tak isto menila účelovo právne zastupovanie. Súd prvej inštancie rozhodol o celej mase BSM. Pokiaľ
žalovaná namieta skutočnosť, že nebola vypočutá, žalobca poukázal na ust. § 183 CSP, ako aj na
skutočnosť, že žalovaná vždy k advokátovi mohla dôjsť, ale na súd sa nemohla dostaviť. Obsah spisu
dáva dostatočný obraz o aktivite žalovanej a jej právneho zástupcu. Do BSM nepatrí osobný automobil
značky Honda Jazz a prívesný vozík, pretože v čase právoplatnosti rozvodu nebol v ich vlastníctve a
ani žalovaná ho doposiaľ nikdy neuviedla. K sume 24.000,- Eur uviedol žalobca, že on nikdy k tejto

sume nemenil výpovede. Musel náhle opustiť domácnosť a skutočne v krabici od topánok zostala suma
24.000,- Eur, ktorá bola pripravená na rekonštrukciu strechy. Neskôr v konaní prostredníctvom svojho
advokáta žalovaná uviedla, že tieto finančné prostriedky tam nikdy neboli, avšak s ohľadom na výpoveď
Z.. O. R., syna, neuniesla žalovaná dôkazné bremeno ohľadne tejto sumy a nepostupovala vo svojich
prednesoch hodnoverne spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť. Súd prvej inštancie sa s týmito

skutočnosťami vyporiadal. Tvrdenia uvedené žalovanou, že jej zásluhou bol postavený rodinný dom, že
žil nemorálnym a hýrivým spôsobom života sa objektívne nezakladajú na pravde a ani v tomto konaní
to žalovaná nepreukázala. Bol to naopak žalobca, ktorý sa fyzicky postaral o výstavbu rodinného domu.
Má stavebnú firmu R. O., ktorá previedla všetky stavebné a neskôr rekonštrukčné práce. Je pravdou,
že žalovaná sa starala o domácnosť. Žalovaná akosi pozabudla, že má tri vysokoškolsky vzdelané deti

a jedno stredoškolsky vzdelané dieťa a všetky finančné prostriedky na štúdium zabezpečoval žalobca,
nakoľko žalovaná od roku 2003 nepracovala a pokiaľ pracovala, nemala príjem, aby si len sama mohla
z toho dovoliť výchovu a vzdelanie svojich detí.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa znova vyjadrila žalovaná. Nesúhlasila s tým, že

nie sú dôvody na odvolanie, nakoľko súd nezohľadnil všetky okolnosti a vo veci nebola vypočutá, čo
považujezanespravodlivé.Pretonesúhlasísuplatnenímtrovkonania.Mázato,žedostatočnevysvetlila
okolnosti, kvôli ktorým sa nemohla zúčastniť pojednávaní vo veci BSM. Mala na to vážne zdravotné
dôvody, ako sú zlomenina nohy a akútna operácia žlčníka. Dôkazom sú predložené lekárske správy.
Žalobca kúpil auto Honda Jazz zo spoločných peňazí a používal ho súkromne. V čase vysporiadania

BSM už nepodnikal, resp. nemal žiadne zákazky. K sume údajných 24.000,- Eur uviedla, že žalobca si
existenciu týchto peňazí vymyslel v snahe získať pre seba čo najväčší podiel na majetku a čo najvyšší
finančný obnos. Nikdy tieto peniaze nevidela, nič o tom, nevie, žiadnu takúto krabicu doma nevidela.
Žalobca svoju výpoveď nemenil, lebo si ju vopred naplánoval. Domácnosť neopúšťal náhle, nebol v
časovej tiesni, mal dosť času zobrať si veci. Ešte aj po upustení domácnosti sa viackrát vrátil po veci

a vždy si zobral čo len sám uznal za vhodné. S tvrdením, že nechal doma údajných 24.000,- Eur začal
až neskôr, čo je z jeho strany premyslené klamstvo. Žalobca je poberateľom starobného dôchodku,
v posledných rokoch nepracuje. Nakoľko odvádzal do Sociálnej poisťovne minimálne odvody, poberá
nízky dôchodok. Nemohol teda takú vysokú čiastku nasporiť. Následne poukázala na to ako získali
vzdelanie deti. Uviedla, že žalobca nesúhlasil, aby išiel syn študovať, chcel aby šiel pracovať s občanmi

rómskeho pôvodu na stavbu ako robotník, začal zarábať a dávať peniaze žalobcovi. S tým žalovaná
nesúhlasila, maximálne syna podporovala v jeho štúdiu. Za to ju mal žalobca zbiť a vyhadzovať z domu.
Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa má ukončené dcéra M., ktoré si svoje štúdium financovala
sama.Študovalaexternepoprizamestnaní.Ďalšiedvedetimajústredoškolskévzdelanie.Žalobcanemá
žiadnu zásluhu na rozvoji detí. Naopak, on si neželal, aby deti študovali. Chcel, aby dovŕšením 18 rokov

života odišli z domu. Nikdy ich v ničom nepodporoval, deti sa ho veľmi báli. Uviedla, že nemá dôvod
klamať.

7. K vyjadreniu žalovanej sa znova vyjadril žalobca. Trval na svojich doterajších prednesoch. Je toho
názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o veci spravodlivo. Vyjadrenie žalovanej neprináša žiadne

nové dôkazy vo veci, ale ešte viac zdôrazňuje rozpory, menenie výpovedí žalovanej a potvrdzuje jej
nedôveryhodnosť. Osobný automobil Honda Jazz nepatrí do BSM. Vo veci 24.000,- Eur opätovne
ďalší krát mení žalovaná výpovede, teda je nedôveryhodná. Má finančné prostriedky. Zároveň pripojil
potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 13.12.2016, z ktorého vyplýva, žežalovaná bola v období od 04.08.1994 do 18.03.2001 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nepracovala a nemala žiaden príjem. Práve deti v rokoch 1990 až 2002 študovali a štúdium financoval
vlastne žalobca. Poukazuje preto na nevieryhodnosť tvrdenia žalovanej na strane 2 vyjadrenia. Bol to

práve on, ktorý kládol dôraz na vzdelanie detí a on popri práci študoval a ukončil v rokoch 1978 až 1983
Strednú priemyselnú školu strojnícku v Poprade. Snažil sa byť príkladom pre získanie vzdelania detí.
Žalovaná presadzovala v domácej konverzácii rómsky jazyk a robila si posmešky zo žalobcu, keď sa s
deťmirozprávalvslovenskomjazyku.Kostatnýmtvrdeniamžalovanejonemorálnomahýrivomspôsobe
života sa žalobca nevyjadril, pretože nikdy nežil tak a žalovaná nepredložila žiaden konkrétny dôkaz.

8. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

9. Následne žalovaná zaslala do spisu podanie zo dňa 22.07.2020, ktoré bolo doručené Krajskému súdu
v Prešove dňa 24.07.2020. Uviedla, že berie svoje odvolanie proti rozsudku sp. zn. 13C/25/2017-307
zo dňa 11.03.2020 späť, ktoré podala dňa 28.04.2020 a žiadala o zastavenie konania.

10. Podľa ust. § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

11. Podľa ust. § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého

rozhodnutia nastane, ako keby bolo k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

12. Podľa ust. § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací

súd odvolacie konane zastaví.

13. Keďže v danom prípade žalovaná zobrala v odvolacom konaní odvolanie späť, odvolací súd v zmysle
ust. § 369 ods. 3 CSP odvolacie konanie zastavil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 256 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. V danom prípade žalovaná zavinila zastavenie konania, keďže zobrala
odvolanie späť, preto odvolací súd priznal protistrane, teda žalobcovi, náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Zároveň vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.