Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/378/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313230097
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2313230097.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenompredsudkyňouJUDr.NaďouPethőovou,vprávnejvecižalobcu:

Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31749542, Lamačská cesta 8, Bratislava, proti žalovanému: O. C.,
D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXXX/X, Š., v konaní zastúpená splnomocnencom: O. C., D.. XX.X.XXXX, N.
A. XXXX/X, Š., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim: O. C., D.. XX.X.XXXX, a kupujúcim: O.
C., D.. XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom S. XXX/XXXX a na
základe ktorej sa kupujúci stal výlučným vlastníkom:
· bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. Poschodí, vchod č. X bytového domu súp.č. XXXX postaveného

na parcele reg. CKN č. XXXX, parc. reg. CKN č. XXXX, parc. reg. CKN č. XXXX, parc. reg. CKN č. XXXX,
· podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2, parc. reg.
CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 186 m2, parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
232 m2, vo veľkosti 121/10000, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013 žalobca žiadal, aby súd určil, že právny úkon
„Kúpna zmluva“ uzatvorený medzi predávajúcim: O. C., D.. XX.X.XXXX a kupujúcim žalovaným, ktorej
vklad bol povolený pod č. S. XXX/XXXX, na základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom bytu č. XX na X.
Poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX, na parcele reg. CKN č. XXXX, podiel na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 121/10000, voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenkyne žalovaného, výpisom z LV č. XXXX, návrhom
na vykonanie exekúcie, upovedomením o exekúcii, doručenkami, a dospel k nasledovným zisteniam
skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby vyplynulo, že na základe žiadosti exekútora o poskytnutie súčinnosti zo dňa 17.4.2013 bola
vykonaná lustrácia, z ktorej vyplynulo, že ku dňu 20.4.2013 bol ručiteľ 1/ (povinný 3/) - splnomocnenec

žalovaného v tomto konaní - výlučným vlastníkom vlastníkom bytu č. XX na X. Poschodí, vchod č.
X bytového domu súp. č. XXXX, na parcele reg. CKN č. XXXX, podiel na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu o veľkosti 121/10000. Dňa 3.5.2013 ručiteľ 1/ uzavrel so žalovaným,
svojím synom, kúpnu zmluvu S. XXX/XXXX, na základe ktorej sa po právoplatnom povolení vkladuvlastníckeho práva do katastra stal žalovaný výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Uzavretím
predmetnejzmluvydošlokzmenšeniumajetkuručiteľa1/,ktorýpodliehalvtomčaseexekúcii.Vzhľadom
na skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo potom, ako sa pohľadávka stala vymáhateľnou,

žalobca predexekučnou výzvou vyzval ručiteľa 1/ na úhradu vymoženej pohľadávky, na základe návrhu
žalobcu bolo začaté exekučné konanie sp. zn. EX 58/13 smerujúce aj voči ručiteľovi 1/ ako povinnému
3/ a bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ako aj vzhľadom na to, že ručiteľ 1/ a žalovaný
sú blízkymi osobami podľa ust. § 116 OZ v priamom rade, mal žalobca za to, že predmetný právny
úkon urobili úmyselne so zámerom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, na základe čoho je neúčinný. Mal za to,

že ak by nebolo napadnutého právneho úkonu, mohol by žalobca svoju pohľadávku z majetku dlžníka
uspokojiť, čo však nemôže, pričom exekučné konanie začaté na základe exekučného titulu doposiaľ
nebolo skončené vymožením pohľadávky s jej príslušenstvom, čo svedčí o zmenšení majetku dlžníka v
súvislosti s napadnutým právnym úkonom, i keď odplatným. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu
v tvrdení, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa,
považoval za nepreukázanú.

5. Žalovaný prostredníctvom svojej matky ako splnomocnenkyne na pojednávaní uviedol, že samotný
jej ručiteľský vzťah je pofidérny, celý úver sa nerealizoval tak, ako to bolo uvedené v zmluve, predmetný
byt rozhodne nepreviedla na syna v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, predexekučná výzva, ani
upovedomenie o začatí exekúcie jej doručené neboli, , proti exekúcii podala námietky, upovedomenie

o začatí exekúcie jej bolo doručené až 17.02.2014, pričom k samotnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti došlo 03.05.2013, t.j. 11 mesiacov pred doručením Upovedomenia o začatí exekúcie.
Tvrdil, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol vedieť, o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

6.PodľavyjadreniaO..L..Z.Z.,súdnehoexekútorapoverenéhovykonanímexekúciesp.zn.EX58/2013

zo dňa 11.03.2014 mal dlžník (v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného 3/) ako jediný z
celkovo 4 povinných vo vlastníctve nehnuteľnosť (špecifikovanú v ods. 1. Odôvodnenia tohto rozsudku),
ktorú však napadnutým právnym úkonom previedol, na základe čoho je bez majetku.

7. Z platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 7Ro/70/2004-19, právoplatného 27.1.2005 vyplynulo,

že splnomocnenkyňa žalovaného ako odporkyňa v 3/ rade bola spolu so zvyšnými troma odporcami
zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1184040 Sk, splnomocnenkyni bola žalobcom zaslaná predexekučná
výzva, doručená dňa 27.4.2012, žalobcom bola na základe návrhu a exekučného titulu - platobný
rozkazOSGalantač.k.7Ro/70/2004-19-zodňa1.2.2013iniciovanáexekúcianavymoženiepohľadávky
voči štyrom odporcom, odporkyňou 3/ bola ako povinná 3/ označená splnomocnenkyňa žalovaného,

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 3/ doručené XX.X.XXXX, z LV č. XXXX vyplynulo, že
povinná 3/ previedla na žalovaného vyššie špecifikovaný byt kúpnou zmluvou zo dňa 3.5.2013 S. XXX/
XXXX.

8. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

10. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

11. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

12. Základným predpokladom úspechu v konaní podľa § 42a a nasl. OZ je hmotnoprávny predpoklad
zakotvený v ods. 1, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky na strane navrhovateľa. Predmetný
predpoklad žalobca preukázal, a to predložením právoplatného a vykonateľného platobného rozkazuč.k. 7Ro/70/2004-19 zo dňa 24.8.2004. Zároveň bolo preukázané, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu
ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej uspokojená nebola.

13. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

14. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto
odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka
zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku.

15. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa
počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr,
nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty,
ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd

prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú
(prekluzívnu) lehotu;

b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy..
Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou,

ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek
tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel
ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia
uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie;

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná
výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka

sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom
prípade.

16. V danom prípade mal byť neúčinným dvojstranný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 3.5.2013 V

792/2013,ktorejzmluvnýmistranamimalbyťžalovanýakokupujúciapovinná3/(matkažalovaného)ako
predávajúca a zároveň dlžníčka žalobcu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu vyššie
špecifikovaného. Jednou zo základných charakteristík kúpnej zmluvy je jej vzájomnosť (poskytnutie
vzájomného plnenia medzi stranami zmluvy), a to na rozdiel napr. od darovacej zmluvy. Vzhľadom na
vzájomný vzťah dlžníka a žalovaného (matka a syn) uvedený skutkový a právny stav veci podlieha

aplikácii § 42a ods. 2 OZ v časti „a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“. Procesná obrana žalovaného
spočívala v tvrdení, že keďže ani samotný dlžník nemal vedomosť o exekučnom konaní, ktorú vedomosť

nadobudol až doručením Upovedomenia o začatí exekúcie v čase 11 mesiacov po uzavretí žalobou
napadnutého právneho úkonu, túto vedomosť v žiadnom prípade nemal ani žalovaný, a to ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti. Súd konštatuje, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v prípade osôb
blízkych, čo by účastníkov napadnutého právneho úkonu, predpokladá. Zároveň súd mal za to, že
je vo veci nepodstatným to, kedy sa dlžník dozvedel o exekúcii, keďže o existencii vymáhateľnej

pohľadávky žalobcu vedel už doručením exekučného titulu (platobného rozkazu), ktoré doručenie
časovo predchádzalo iniciovaniu samotnej exekúcie. Procesnou povinnosťou žalovaného bolo nielen
tvrdiť, ale aj relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o
úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Súd konštatuje, že v tomto smere žalovaný neprodukoval žiadne dôkazypreukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol jemu náležiace dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP s poukazom na plný procesný úspech
žalobcu vo veci, a teda na právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťodvolaniežalovaný,atodo15dníododňajehopísomnéhodoručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.