Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205792
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6718205792.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Willard, s.r.o.,
Piešťany, Teplická 2293/68, IČO : 44 906 960, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann,
s.r.o. Trenčín, Mierové námestie 14, proti žalovanému : K.. I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., C. S.
XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbora Holíková, s.r.o., Bratislava, Staré Grunty 162,

o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 3. 2019 č.k. 22C/17/2019 - 145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 25.10.2018 domáhal, aby súd určil, že
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným, ako kupujúcim na jednej strane a A. N., ako predávajúcou

na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na X.p. vo vchode XX
bytového domu súpis. č. XXXX, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere XXX N.X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súpis. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre okres P., obec P., kat. územie. P., ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom P., katastrálnym odborom pod č. V
XXXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná.
2/ Žalobu žalobca odôvodnil tým, že mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.09.2016, č.
k. 14C/68/2015-266, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

28.09.2018, č. k. 14Co/303/2017-347, bola voči A. N. priznaná pohľadávka vo výške 28.800 €, spolu s
úrokom z omeškania a náhrada trov konania. Z listu vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom
Zvolen, katastrálny odbor, pre kataster obce Zvolen, okres Zvolen, k. ú. Zvolen, žalobca zistil, že A. N.
previedla na žalovaného byt č. XX na X. poschodí vo vchode XX bytového domu súpis. č. XXXX, a to
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pod č. V XXXX/
XXXX. Žalobca sa domáha určenia, že uvedená zmluva je voči nemu neúčinná, nakoľko má za to, že

v prípade vyššie označenej kúpnej zmluvy ide o právny úkon, ktorý A. N. v súčinnosti so žalovaným
uskutočnila v úmysle žalobcovi ako svojmu veriteľovi znemožniť uspokojenie jeho pohľadávky priznanej
vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím a že žalovanému musel byť tento úmysel A. N. zrejmý, nakoľko
predmetné nehnuteľnosti previedla A. N. s ťarchami doživotného užívania v prospech jej blízkych
príbuzných, čo v podstate znemožňuje tieto nehnuteľnosti riadne užívať. Žalobca poukazoval na to, že v
čase uzatvárania napadnutej kúpnej zmluvy mal voči A. N. ako dlžníčke minimálne budúcu pohľadávku

v podobe nároku na vrátenie kúpnej ceny a nároku na zaplatenie náhrady trov konania v súvislosti
so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16C 68/2015. Pokiaľ ide opreukázanie skutočnosti, že napadnutá kúpna zmluva ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu, žalobca poukazoval na to, že A. N. si ako dlžníčka doposiaľ voči žalobcovi ani sčasti neplnila
povinnosť na peňažné plnenia vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí, pričom s ohľadom na jej vek (nar.

XXXX) žalobca predpokladá, že nevlastní akýkoľvek majetok, ktorý by postačoval čo i len na čiastočné
uspokojenie pohľadávky žalobcu.
3/ Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému akýmkoľvek spôsobom scudziť nehnuteľnosť byt č. XX na X. p. vo vchode 14 bytového
domu súpis. č. XXXX vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na parc. č.

XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc.
č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere XXX N.X a parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX
N.X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres P., obec P. a k. ú.

P., a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu,
uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo alebo
iné obdobné vecné právo alebo záväzkové právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam alebo vložiť
predmetnénehnuteľnostiakonepeňažnývkladdoprávnickejosoby.Nariadenieneodkladnéhoopatrenia
žalobca odôvodňoval tým, že tak bude možné zabezpečiť, aby výkon exekúcie nebol ohrozený a aby

nedošlo k nenapraviteľnému negatívnemu zásahu do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva,
pričom neodkladné opatrenie v navrhovanom rozsahu je podľa právneho názoru žalobcu primerané
jednak obsahu podanej žaloby, jednak vymedzenému žalobnému nároku, a jednak skutočnosti, že
samotný žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol s jednoznačným vedomím, že táto je zaťažená
vecným bremenom výrazného rozsahu, a teda že v nakladaní s touto nehnuteľnosťou bude značne

obmedzený.
4/ Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 23.11.2018, č.k. 19C 71/2018-54 vydal neodkladné opatrenie,
ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, že zakázal žalovanému
scudziť nehnuteľnosti: byt č. XX na X. p. vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX vrátane
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc.
č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.2 a
parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/
XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX zapísaného

na liste vlastníctva č. XXXX pre okres P., obec P. a kat. úz. P., a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej
zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo alebo iné obdobné vecné právo alebo záväzkové
právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam alebo vložiť predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad
doprávnickejosoby,atodoprávoplatnéhoskončeniakonaniazačatéhopodanímžalobydňa29.10.2018

na Okresnom súde Zvolen, vedeného týmto súdom pod sp. zn. 19C/71/2018, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim na jednej strane a A. N.Ľ.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., Ľ.. Š. XXXX/XX, občiankou SR ako predávajúcou na strane druhej,
predmetom ktorej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.
Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5/ Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Zvolen podal žalovaný odvolanie a súčasne námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že vo
veci rozhodoval nepríslušný súd, nakoľko na konanie je daná miestna príslušnosť Okresného súdu
Bratislava IV ako všeobecného súdu žalovaného. Zároveň žalovaný poukazoval na to, že pre nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť danosť práva a ohrozenie tohto práva, pre ktoré by

bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
skutočností uvádzaných v žalobe, t.j. že a/ žalobca je veriteľom dlžníka, b/ dlžník uskutočnil úkon
v posledných troch rokoch, c/ nastalo ukrátenie veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa nastalo v
príčinnej súvislosti s úkonom dlžníka, e/ úkon dlžníka bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľov, f/
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľov bol druhej strane úkonu známy. Žalobca nepreukázal, že je veriteľom

dlžníka. Žiadnym spôsobom neosvedčil ukrátenie veriteľa, obmedzil sa len na tvrdenie, že A. N. mu
dlh ani čiastočne neplnila. Tvrdenie žalobcu o tom, že pani N. mu neuspokojí pohľadávku vzhľadom
k svojmu vysokému veku po právnej stránke neobstojí. V samotnej žalobe aj návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia absentuje zdôvodnenie, ako mal žalovaný úkon spôsobiť ukrátenie veriteľov.Rovnako absentujú skutkové tvrdenie a dôkazy o tom, že v prípade žalovaného úkonu bol prítomný
úmysel ukrátiť veriteľov. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému musel byť známy úmysel ukrátiť
veriteľov na základe toho, že na prevádzanom byte viazlo vecné bremeno v prospech tretích osôb

obmedzujúce vlastníka, v užívaní je absurdné. V prípade žalovaného nejde o prvý prípad, kedy by
kúpil byt zaťažený právom doživotného bývania tretej osoby. Žalovaný vlastní viacero nehnuteľností,
ktoré neužíva a ani užívať nemieni, keďže akvizície niektorých nehnuteľností považuje najmä za spôsob
dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol nič, čo by
dôvodnosť obavy o vymoženie nároku na náhradu voči žalovanému aspoň minimálne osvedčovalo.

Žalovaný mohol preukázať, že je solventný, vlastní viacero nehnuteľností v hodnote niekoľkonásobku
údajnej pohľadávky žalobcu voči p. N., peňažné prostriedky vo výške prevyšujúcej údajnú pohľadávku
voči pani N. má k dispozícii na bežnom účte. Napokon žalovaný poukazoval na to, že žalobca nijako
neosvedčil obavu, že by žalovaný nehnuteľnosť previedol. Žalovaný je majiteľom bytu približne jeden a
pol roka a keby mal úmysel nehnuteľnosť previesť, urobil by tak už dávno.
6/ Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania podaného žalovaným a vznesenej námietke

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen uznesením zo dňa 27.02.2019, č.k. 16Co 37/2019-131,
zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Zvolen a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď
dospel k záveru, že vo veci konal miestne nepríslušný súd. Na podklade záverov Krajského súdu v
Banskej Bystrici Okresný súd Zvolen postúpil dňa 18.03.2019 spis na rozhodnutie Okresnému súdu
Bratislava IV ako súdu miestne príslušnému na konanie.

7/ V napadnutom uznesení súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava IV) dospel k nasledovným
záverom : Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných
opatrení je ich dočasný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava
z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená.

Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí
alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná
úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa

neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením
neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné následky nariadeného opatrenia,
najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného opatrenia a tiež
musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd

garantovaných ústavou.
Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred
jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na

navrhovateľovi neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobcovi) a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo

byťprimeranézabezpečovanémunárokuamusíbyťprípustné.Osvedčovanienarozdieloddokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre
rozhodnutie o návrhu na neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

(vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje
v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré
sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je
dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na
rýchlosťochranyprávaspoľahlivosťtvrdenínavrhovateľaneodkladnéhoopatrenianaúrovniosvedčenia

(spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia
neodkladnéhoopatrenia(uznesenieNajvyššiehosúduSRz13.decembra2012,sp.zn.5Obdo33/2012,
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Žalobca v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné skutočnosti, teda sámnárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Potrebu dočasnej úpravy pomerov žalobca
odôvodňoval hrozbou, že by výkon exekúcie mohol byť ohrozený a mohlo by dôjsť k nenapraviteľnému
negatívnemu zásahu do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho práva.

8/ Samotnú danosť práva žalobca odôvodňoval tým, že mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo
dňa 08.09.2016, č. k. 14C/68/2015-266, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 28.09.2018, č. k. 14Co/303/2017-347, bola voči A. N., priznaná pohľadávka vo výške 28.800,- Eur
spolu s úrokom z omeškania a náhrada trov konania. Z listu vlastníctva číslo 5023 vedenom Okresným
úradom Zvolen, katastrálny odbor, žalobca zistil, že A. N. previedla na žalovaného byt č. XX na X.

poschodí vo vchode XX bytového domu súpis. č. XXXX, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom P., katastrálny odbor pod č. G. XXXX/XXXX. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že
uvedená zmluva je voči nemu neúčinná, nakoľko má za to, že v prípade vyššie označenej kúpnej zmluvy
ide o právny úkon, ktorý A. N. v súčinnosti so žalovaným uskutočnila v úmysle žalobcovi ako svojmu
veriteľovi znemožniť uspokojenie jeho pohľadávky priznanej vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím a
že žalovanému musel byť tento úmysel A. N. zrejmý, nakoľko predmetné nehnuteľnosti previedla A. N.

s ťarchami doživotného užívania v prospech jej blízkych príbuzných, čo v podstate znemožňuje tieto
nehnuteľnosti riadne užívať.
9/ V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil aspoň pravdepodobnosť nároku,
ktorého ochrany sa domáha v konaní vo veci samej. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva,
že žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.09.2016, č. k. 14C/68/2015-266, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v E. E. zo dňa 28.09.2018, č. k. 14Co/303/2017-347, voči A.
N., priznaná pohľadávka vo výške 28.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrada trov konania,
t.j. v čase, kedy došlo k vykonaniu úkonu - prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
27.07.2017, mal žalobca voči dlžníčke A. N. priznanú súdom prvého stupňa (neprávoplatne) vyššie
uvedenú pohľadávku. Žalobca však zatiaľ súdu neosvedčil akým spôsobom malo dôjsť k ukráteniu

veriteľa v dôsledku vykonania právneho úkonu dlžníčky - prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.07.2017. V tomto smere absentujú v
samotnej žalobe ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutkové tvrdenia. Rovnako
žalobca súdu neosvedčil, že by dlžníčka pri vykonaní úkonu - prevodu vlastníckeho práva mala úmysel
ukrátiť veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému známy. Predpoklad žalobcu o tom, že dlžníčka

pani A. N. nevlastní akýkoľvek majetok najmä s ohľadom na jej vek, nebol v konaní ničím podložený.
Obdobne tvrdenie, že žalovanému musel byť známy úmysel dlžníčky ukrátiť uspokojenie veriteľa z
dôvodu, že tento kupoval nehnuteľnosť zaťaženú právom doživotného užívania nehnuteľnosti tretími
osobami, je len v rovine hypotetických úvah. Dospel tak k záveru, že žalobca nielen že neosvedčil
skutočnostiodôvodňujúcepotrebunariadenianeodkladnéhoopatrenia(samotnýnárok),aleanivnávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neosvedčil potrebu okamžitého zásahu súdu do výkonu
vlastníckeho práva žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný vykonával akékoľvek úkony
smerujúce k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľnosti, a tieto skutočnosti napokon v samotnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ani žalobe netvrdil. Preto uzavrel, že nie sú splnené podmienky
pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým by súd

nariadil žalovanému zákaz výkonu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a teda návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
oprel o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, písm. d/, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP.
O nároku na náhradu trov konania si súd prvej inštancie vyhradil právo rozhodnúť v zmysle § 262 ods.
1 CSP v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

10/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie označil žalobca za nesprávne a nezákonné. Trval na tom, že v danom
prípade je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. Žalobca nemá možnosti
na zisťovanie či preverovanie majetnosti dlžníčky A. N.; žalobca môže vychádzať len zo skutočnosti,

že v katastri nehnuteľností nie je dlžníčka zapísaná ako vlastník akejkoľvek inej nehnuteľnosti a
zároveň z faktu, že doposiaľ nebola žalobcovi uhradená ani časť z pohľadávky, ktorá mu bola priznaná
právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. V súčasnosti už žalobca začal voči dlžníčke viesť exekučné
konanie, nemožno preto žalobcovi dávať na ťarchu, že by nepreukázal, že by dlžníčka A. N. nevlastnila
iný majetok. Žalobca objektívne takýto dôkaz predložiť nemôže. Bude možné takýto dôkaz získať

nanajvýšzexekučnéhokonania,zprípadnejsprávypoverenéhosúdnehoexekútoraostaveexekučného
konania. Podľa žalobcu ale najlepším dôkazom o nemajetnosti menovanej je fakt, že táto doposiaľ
žalobcovi neuhradila z dlžnej pohľadávky nič. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie
o tom, že nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď táto podľa žalobcu vyplýva zo samotnejpodstaty žaloby. Bez nariadenia neodkladného opatrenia bude môcť žalovaný nakladať s príslušnou
nehnuteľnosťou, vrátane jej prevodu na tretiu osobu, či jej ďalšieho zaťaženia v prospech tretej osoby.
Mohlo by ísť zároveň o nezvrátiteľný stav alebo stav, ktorý by dovoľoval obnovenie pôvodného stavu

len s veľkými ťažkosťami. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu,
pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o jeho vydanie žiada, ako aj tomu, voči ktorému
neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie
smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby sa prakticky znemožňovalo ochranu oprávnených
záujmovdruhejstrany.Ideodočasnéopatrenie,ktoréhotrvaniejeobmedzenéaktorémôžebyťnanávrh

zrušené. Neodkladným opatrením sa nejudikuje konečný výsledok sporu. Žalobca je povinný osvedčiť
súdu základné skutočnosti, t.j. nárok a pravdepodobnosť možného ohrozenia. Samotný nárok nemusí
byťpreukázanýnepochybne.Žalobcajepresvedčenýotom,žeiprirešpektovanívyjadreniažalovaného,
že predmetný byt pre svoje potreby nevyužije, je nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej
právnej veci primerané.
11/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14/ Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
15/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16/ Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie
musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň

ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobca navrhovaným
neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú

dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak
sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (tj. že strana nie je
obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,

učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti
a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho
dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu

sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať
prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom
neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.
18/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k
totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami uložením
zákazu žalovanému nakladať s označenými nehnuteľnosťami. Vo veci samej sa žalobca domáha
určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžníčka žalobcu previedla vlastníctvo k označeným
nehnuteľnostiam na žalovaného, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč.zák.).
19/ Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa

ust. § 42a Obč.zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom
učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi),
neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu,
že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúciepostihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a
to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto

určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom,
ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho
majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z

odporovateľného právneho úkonu.
20/ V danej veci ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; žalobca neosvedčil v potrebnej miere potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Bolo už uvedené, že zmyslom odporovacej žaloby podľa § 42a Obč.
zák. je dosiahnuť vydanie rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je voči veriteľovi (žalobcovi) právne neúčinný.

Rozhodnutie, ktorým súd vyhovel odporovacej žalobe by potom predstavovalo podklad na to, aby
sa veriteľ mohol na základe spôsobilého exekučného titulu, domáhať proti dlžníkovi formou exekúcie
postihnutia aj toho majetku, ktorého sa dlžník odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom na
úkor veriteľa mienil zbaviť. Právny význam úspešne podanej odporovacej žaloby spočíva v tom, že
napadnutýprávnyúkondlžníkanemávočiveriteľoviprávneúčinkyextunc.Pretoveriteľmôžepožadovať

uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky priamo z toho, čo odporovaným právnym úkonom z
majetku dlžníka ušlo. Napr. ak dlžník odporovaným právnym úkonom scudzil nehnuteľnosť tretej osobe,
prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, ale ukrátený veriteľ sa v prípade úspechu odporovacej
žaloby môže exekúciou zhojiť na tejto nehnuteľnosti tak, ako keby bola aj naďalej vo vlastníctve dlžníka.
Ak však nie je z tohto majetku uspokojenie dlžníka dobre možné (napr. ak nadobúdateľ vec ďalej

predal alebo inak scudzil, takže mu už nepatrí), má ukrátený veriteľ právo na peňažnú náhradu voči
tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Obč.
zák.). Samotná neúčinnosť právneho úkonu nemá žiadny vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľa
veci od dlžníka a nadobúdateľ s touto vecou môže voľne disponovať. Občiansky zákonník počíta
s možnosťou, že ten, komu dlžník scudzil vec, túto vec ďalej prevedie; v takom prípade má veriteľ

právo na peňažnú náhradu. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia preto nemôže byť iba to,
že existuje obava, že žalobca prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, nakoľko v zmysle § 42b ods. 4
Obč. zák. aj v prípade, ak by žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, nebude
znemožnený budúci výkon rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobcovi zostane zachované právo na
peňažnú náhradu voči žalovanému podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. Ďalším predpokladom pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia je, že žalobca musí aspoň osvedčiť, že žalovaný koná tak (robí
faktické i právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu
núteného výkonu súdneho rozhodnutia, teda, že obava z ohrozenia je reálna. V súdenej veci takáto
podmienka splnená nie je. Žalobca nijako neosvedčil, že žalovaný koná tak, aby prípadnú exekúciu
zmaril tým, že prevedie vyššie označené nehnuteľnosti na tretiu osobu. Naopak, žalovaný výslovne

uviedol, že sa s predmetnými nehnuteľnosťami nechystá nijako nakladať, napokon, kúpnu zmluvu,
ktorou nadobudol nehnuteľnosti od dlžníčky žalobcu, uzavrel už pred viac než 1,5 rokom, a teda, pokiaľ
by mal úmysel nehnuteľnosti ďalej scudziť, mohol tak urobiť už dávno.
21/ Oboznámením sa s obsahom spisu tak dospel aj odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej
inštancie, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - nie

sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (nie je daná potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu), resp. nariadenie predbežného opatrenia považuje
za nadbytočné.
22/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o tomto rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
24/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).