Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Cpr/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917205614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5917205614.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Ing. I. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/B, XXX XX H., zast. Zukalová - Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Laurinská 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36853186, v spore o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 9.495,- eur v hrubom, titulom 1.časti mimoriadneho
výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov žalovaného s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 9.495,- eur v hrubom od 07.08.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

výroku tohto rozsudku.

II. Súd k o n a n i e v časti o určenie, že žalobca má právo na mimoriadny výkonnostný bonus priznaný
žalovaným listom z 28.07.2016 z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.09.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalobca
má právo na mimoriadny výkonnostný bonus priznaný žalovaným listom predstavenstva zo dňa

28.07.2016. V odôvodnení podanej žaloby uviedla, že uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu dňa
29.06.2007 v znení jej dodatkov, pričom žalovaný koncom roka 2015 ponúkol akcie spoločnosti
Sberbank Slovensko a.s., na predaj novému vlastníkovi, čím sa začala transakcia predaja spoločnosti
žalovaného. Aby transakcia prebehla úspešne, žalovaný si vybral limitovanú skupinu zamestnancov,
ktorých úlohu v procese úspešnej realizácie transakcie označil za rozhodujúcu, túto skupinu vybraných
zamestnancov označil žalovaný ako „kľúčoví zamestnanci SBSK“. Žalobca ako vedúci zamestnanec
na pozícii „Head of Corporate Credit Risk“ bol v priebehu roka 2015 zaradený do skupiny kľúčových

zamestnancov, s cieľom udržať si žalobcu ako kľúčového zamestnanca počas celej doby prípravy
a realizácie predajnej transakcie, a to až do zavŕšenia transakcie predaja akcií žalovaného novému
majiteľovi. Žalobca ako jeden zo skupiny kľúčových zamestnancov SBSK zotrval v pracovnom
pomere u žalovaného až do dovŕšenia predajnej transakcie, pracoval naplno za zvyšujúcich sa
požiadaviek na jeho výkonnosť s maximálnym úsilím v práci. Žalovaný prisľúbil žalobcovi mimoriadny
výkonnostný bonus za podmienky, že ku dňu úspešného zavŕšenia transakcie predaja akcií novému
vlastníkovi zotrvá v pracovnom pomere u žalovaného. Konkrétna suma mimoriadneho bonusu bola

závislá od toho, ako žalovaný vyhodnotí individuálne úsilie (výkonnosť) žalobcu v procese predaja
a či bude transakcia úspešne zavŕšená predajom akcií novému vlastníkovi. Informácia o zaradení
žalobcu do skupiny kľúčových zamestnancov SBSK, ako aj o podmienkach pre priznanie mimoriadneho
výkonnostného bonusu bola žalobcovi daná písomne, a to listom predstavenstva Sberbank Slovenskoa.s. „mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK“ zo dňa 14.12.2015. V
liste sú stanovené kľúčové indikátory pre priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi.
Žalovaný dňa 28.07.2016 písomne informoval žalobcu, že akcionár žalovaného rozhodol o výplate

mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK, rozhodnutie akcionára
Sberbank Europe AG má číslo 0137 a prijali ho všetci členovia Management Boardu dňa 28.07.2016.
Dňa 28.07.2016 po vyhodnotení dvoch kľúčových indikátorov a na základe rozhodnutia akcionára
Sberbank Europe AG rozhodlo predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. o výplate mimoriadneho
bonusu pre žalobcu vo výške 15.825,- eur, prijatím rozhodnutia predstavenstva číslo 110/2016, ktoré

podpísali všetci členovia predstavenstva žalovaného. Následne bolo doručené žalobcovi oznámenie o
rozhodnutí predstavenstva o výplate mimoriadneho bonusu pre žalobcu, ktoré podpísal p. Alexander
Yeriomin, predseda predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. a p. Zuzana Žemlová, člen
predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko a.s., teda osoby oprávnené konať v mene žalovaného,
ako zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj v mene spoločnosti SberBank Slovensko a.s.
navonok. Na základe rozhodnutia predstavenstva bol žalobcovi priznaný mimoriadny bonus na výplatu

vo výške 15.825,- eur, ktorý sa žalovaný ako zamestnávateľ zaviazal vyplatiť žalobcovi nasledovne:
a) 60% bonusu vo výške 9.495,- eur po zavŕšení predajnej transakcie,
b) 40% bonusu vo výške 6.330,- eur za rok 2015 bude odložené o 3 roky s termínom výplaty v roku 2019.
Zverejnením informácie o úspešnom zavŕšení transakcie žalovaný potvrdil, že došlo k nadobudnutiu
majoritného podielu akcií novým majiteľom, čím sa prvá časť mimoriadneho bonusu žalobcu vo výške

9.495,- eur stala splatnou. Od uvedeného dňa, t.j. od 28.07.2016 žalovaný ako zamestnávateľ so
žalobcom ohľadne mimoriadneho bonusu nekomunikuje a prvú časť mimoriadneho výkonnostného
bonusu doposiaľ nevyplatil. Listom zo dňa 24.08.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenia
dlžnej časti mzdy - prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonus, avšak bezvýsledne. S poukazom
na § 137 písm. c) CSP, má žalobca naliehavý právny záujem na určení existencie práva na

mimoriadny výkonnostný bonus, nakoľko žalobca je v stave právnej neistoty, ktorý stav môže byť
odstránený určovacou žalobou. Žaloba o splnenie povinnosti by nevystihovala celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu, teda riešila by iba porušenie práva žalovaného vyplatiť žalobcovi prvú časť
mimoriadneho bonusu, avšak neriešila by právo žalobcu, aby si žalovaný splnil aj druhú nadväzujúcu
povinnosť, a to povinnosť odložiť druhú časť mimoriadneho bonusu k výplate v roku 2019. S poukazom

na ustálenú judikatúru je i určovacia žaloba, pokiaľ vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu a môže sa ňou previesť žalobe na plnenie, prípustnou (IV. ÚS 185/2012). V oznámení
o rozhodnutí predstavenstva sa uvádza, že o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu žalovaný
rozhodol v súvislosti so žalobcovou rozhodujúcou úlohou a rozhodujúcim vplyvom na úspech transakcie
a zavŕšenia predaja spoločnosti Sberbank Slovensko. Mimoriadny výkonnostný bonus má povahu

stimulačnej a motivačnej zložky mzdy, ktorá bola spojená s určitým pracovným výkonom žalobcu,
počas určitej doby, teda bola naviazaná na výkon práce žalobcu. Pre nenárokovú zložku mzdy je
charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o
jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom prípade má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny
účinok.

2. Žalovaný v svojom vyjadrení (č.l.46-49 spisu) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zároveň popral všetky skutkové
tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k existencii nároku na výkonnostný bonus, navrhol prerušiť súdne konanie,
až do právoplatného skončenia skoršieho súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava III.

pod sp. zn. 24Cpr/22/2016, v ktorom sa rieši existencia nároku na mimoriadny výkonnostný bonus a
súčasne vzniesol námietku litispendencie a žiadal aby súd osobitne vyhodnotil, či sú splnené procesné
podmienky na zastavenie konania o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových
zamestnancov podľa § 159 CSP. V ďalšom poukázal na spôsob prijatia rozhodnutí predstavenstva
o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu (rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa

16.06.2015 č.97/2015, zo dňa 08.12.2015 č.168/2015 a zo dňa 28.07.2016 č.110/2016), ktoré vykazujú
závažné nedostatky, sú nezlučiteľné s platnosťou a záväznosťou týchto úkonov. Rozhodnutia o priznaní
mimoriadneho výkonnostného bonusu boli dodatočne predstavenstvom (po predaji banky) v celom
rozsahu zrušené, a to v súlade s Obchodným zákonníkom a normami o vnútornej činnosti a riadení
žalovaného. Irelevantným je aj rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Sberbank Europe AG č.0137,

keď ide o rozhodnutie subjektu, s ktorým žalobkyňa nie je v žiadnom právnom vzťahu, toto rozhodnutie
nemá spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať do sporných pracovnoprávnych vzťahov medzi
žalobkyňou a žalovaným.3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení (č.l.196-219) zotrvala na dôvodoch uvádzaných v podanej žalobe.

4. Žalovaný vo svojej duplike (č.l.222-229 spisu) zdôraznil, že pokiaľ by súd určil právo žalobkyne na

výkonnostný bonus, meritórne rozhodnutie súdu nebude predstavovať exekučný titul a žalovaný nebude
na jeho základe povinný plniť, žalobkyňa tak bude nútená iniciovať nové konanie o splnenie peňažnej
povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, takže prebiehajúce konanie nemá spôsobilosť odstrániť stav
právnej neistoty žalobkyne.

5. Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2018 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne požiadala
o pripustenie zmeny žaloby, ktorú zmenu podala písomne dňa 10.04.2018 a v zmysle svojho podania
označeného ako „rozšírenie žalobného návrhu k žalobe zo dňa 02.09.2017“ (č.l.241-242 spisu) sa
domáha zaplatenia sumy 9.495,- eur v hrubom z titulu prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu
pre kľúčových zamestnancov žalovaného, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva
žalovaného zo dňa 28.07.2016 v celkovej výške 15.825,- eur v hrubom, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne z dlžnej sumy 9.495,- eur odo dňa 07.08.2016 až do zaplatenia.

6. Po upresnení, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2018 (č.l.246-248 spisu), Okresný
súd Ružomberok uznesením č.k.5Cpr/14/2017-251 zo dňa 27.04.2018 pripustil zmenu žaloby v
požadovanom znení.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k rozšírenej žalobe (č.l.262-263 spisu) žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

8. Na pojednávaniach sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach a písomnej argumentácii.

9. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2018 zobrala žalobkyňa žalobu v časti o určenie,
že je tu právo na mimoriadny výkonnostný bonus späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

10. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne, v časti o určenie, že tu je právo na

mimoriadny výkonnostný bonus, súd konanie s poukazom na § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď žalovaný
nenamietal späťvzatie žaloby v tejto časti a neprejavil nesúhlas so späťvzatím v uvedenej časti.

11. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených
žalobkyňou, a to:

- pracovná zmluva (č.l.11-14 spisu) a dohoda o zmene pracovnej zmluvy vedúceho zamestnanca
(č.l.15-16 spisu),
- rozhodnutie o menovaní do funkcie vedúci oddelenia úverové riziko firiem (č.l.17 spisu),
- oznámenie predstavenstva zo dňa 14.12.2015 označené ako „Mimoriadny výkonnostný bonus pre
kľúčových zamestnancov SBSK“ (č.l.18-19 spisu),

- rozhodnutie akcionára Sberbank Europe AG č.0137 zo dňa 28.07.2016 v anglickom jazyku (č.l.20-21
spisu),
-sprievodnýlistkrozhodnutiuakcionáraprepredstavenstvoSberbankSlovenskoa.s.zodňa28.07.2016
s prílohou - prezentácia pre dozornú radu obsahujúca zoznam zamestnancov a spôsob výpočtu
mimoriadneho bonusu (č.l.22-25 spisu),

- rozhodnutie predstavenstva žalovaného č.110/2016 zo dňa 28.07.2016 (č.l.26-29 spisu),
- oznámenie predstavenstva zo dňa 28.07.2016 o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu (č.l.30
spisu),
- výzva na zaplatenie dlžnej mzdy - prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu zo dňa 24.08.2017
(č.l.31-32 spisu) spolu s fotokópiou podacieho lístka (č.l.33 spisu).

12. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom listín predložených žalovaným, a to:
- politika odmeňovania Sberbank Slovensko a.s. s účinnosťou od 01.03.2014 (č.l.58-80 spisu),
- mzdový poriadok Sberbank Slovensko a.s. (č.l.80-86 spisu) spolu s prílohami (č.l.87-93 spisu),
- politika odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov (č.l.93-102 spisu), lokálna politika

odmeňovania (č.l.102-107 spisu),
- rozhodnutie predstavenstva č.97/2015 zo dňa 15.06.2015 (č.l.118 spisu),
- výňatok zo zápisnice z 23.zasadnutia predstavenstva (č.l.162-165 spisu),
- stanovy Sberbank Slovensko a.s. (č.l.166-184 spisu),- rokovací poriadok pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. (č.l.185-191 spisu),
- rozhodnutie predstavenstva č.110/2016 zo dňa 28.07.2016 (č.l.152-153 spisu),
- preklad listín predložených žalovaným vyhotovených v anglickom jazyku do slovenského jazyka

(č.l.295-331 spisu).

13. Svedok M. I., ktorý pracoval v spoločnosti pôvodne Volksbank od roku 2012, až do roku 2016, a
ktorý bol zodpovedný za financie, následne sa stal generálnym riaditeľom, predsedom predstavenstva
Sberbank Slovensko a.s. uviedol, že v danom prípade išlo o tzv. retenčný bonus ktorý bol hlavne z

dôvodu, aby predstavenstvo banky dokázalo zabezpečiť fungovanie banky v čase odpredaja až do
úplného schválenia Centrálnou Európskou bankou, nakoľko ten čas pri predaji banky je enormne dlhý,
takže z dôvodu, aby bolo predstavenstvo schopné zabezpečiť chod banky, normálne fungovanie a
banka nestratila na hodnote, predstavenstvo banky spolu s majoritným akcionárom Sberbank Rakúsko
sa dohodli na vytvorení takéhoto výkonnostného bonusu, vybrali viacej kandidátov a manažérov, ktorí
boli pre banku dôležití, aby dokázali zabezpečiť fungovanie banky v tomto preklenovacom období.

Medzi nich patrila i pani žalobkyňa. Výkonnostný bonus nebol paušálne priznávaný, prehodnocoval
sa vždy každý jeden manažér, každý mal nastavené svoje úlohy, dôležitými prvkami bolo, aby zotrvali
vo svojich pozíciách do momentu prevzatia banky novým akcionárom. Každý jeden manažér, ktorému
boli tieto bonusy priznané na začiatku, dostal aj papier o tom, že ich prehodnotili a ako vyhodnotili
jeho výkon. Boli tam aj manažéri ktorí dostali viacej, niektorí dostali menej ako im bol na začiatku

prisľúbené, čiže nebolo to paušálnou sumou. O vytvorení bonusu rozhodlo predstavenstvo banky na
základe schválenia dozornou radou, kedy bol priznaní bonus na začiatku, podľa neho sa fungovalo a
následne predstavenstvo banky rozhodlo o vyhodnotení tohto bonusu, po odsúhlasení dozornou radov.
Jetobežnáprac,abysimanažmentudržalnajlepších,alebokľúčovýchzamestnancov,ktorýchpotrebuje
na udržanie výkonu v spoločnosti, z toho dôvodu sa udeľujú takéto bonusy. Zo strany predstavenstva bol

daný pokyn, aby vyhodnotené bonusy boli vyplatené, platba neprebehla z dôvodu, že v deň prevzatia
banky prišiel pán Rollo za šéfkou personálneho oddelenia a buď ju požiadal, alebo zakázal jej vyplatiť
tieto bonusy, ona na základe rozhovoru zastavila výplatu bonusov.

14. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa

na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

Podľa § 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)

poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa

odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.

Podľa § 10 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov
štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2 ) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov
nadobúda práva a povinnosti. Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený

zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú
tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil.

Podľa § 191 ods. 1 veta 1., ods. 2 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom

spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Stanovy, rozhodnutia valného
zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale
tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

15. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vyplatenia mimoriadneho výkonnostného bonusu voči
žalovanému, ktorý je právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobkyne SberBank Slovensko
a.s., čo medzi stranami nie je sporné, uvedené je preukázané výpisom z obchodného registra
žalovaného, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Sberbank Slovensko a.s. zanikla dobrovoľným výmazom

dňom 01.08.2017, právnym nástupcom sa od 01.08.2017 stala Prima Banka Slovensko a.s., a to
zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N310/2017, NZ 17512/2017, NCRls17884/2017 zo dňa
24.05.2017 (č.l.10 spisu). Ďalej súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa
pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2007 v znení jej dodatkov s tým, že v
roku 2015 bola žalobkyňa ako vedúci zamestnanec na pozícii Head of Corporate Credit Risk zaradená

do skupiny kľúčových zamestnancov SBSK s cieľom udržať si žalobkyňu ako kľúčového zamestnanca
počas celej doby prípravy a realizácie predajnej transakcie, a to až do dovŕšenia transakcie predaja akcií
žalovaného novému majiteľovi.

16. Právny predchodca žalovaného Sberbank Slovensko a.s. v zastúpení M.om I.om predsedom

predstavenstvaaZuzanouŽemlovou,členkoupredstavenstvalistomzodňa14.12.2015označenýmako
„Mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK“, prisľúbil žalobkyni mimoriadny
bonus, ktorý je spojený s kľúčovými indikátormi výkonnosti vzťahujúcimi sa na transakciu predaja, ktorá
práve prebieha a do úvahy budú brané nasledovné kľúčové indikátory:
- individuálne úsilie žalobkyne v procese predaja, na základe kvalitatívneho hodnotenia,

- úspešné zavŕšenie obchodu definovaného v podpísanej SPA, pričom mimoriadny bonus je zacielený
na 25% ročnej základnej mzdy k januáru 2015, čo znamená, že žalobkyňa môže dostať 14.130,- eur v
prípade 100%-tného splnenia vyššie uvedených kľúčových indikátorov výkonnosti, ktoré sú predmetom
naplnenia všetkých nevyhnutých podmienok výplaty bonusu a rozhodnutia dozornej rady. Mimoriadny
bonus bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a po schválení vyplatenia dozornou radou.

17. Nenárokovateľné odmeny (bonusy) majú dobrovoľnú povahu, zamestnanec má nárok na ich
vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancom vyplatí odmeny. Bez takéhoto
rozhodnutia zamestnanec nebude úspešný v prípade vymáhania odmien. A to ani v prípade, ak splní
kritériá stanovené zamestnávateľom na priznanie odmien. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní

odmien má tzv. konštitutívny účinok. To znamená, že takýmto rozhodnutím sa nenárokovateľná
zložka mzdy (odmeny) mení na nárokovateľnú. Ak zamestnávateľ takéto rozhodnutie vydá, je povinný
zamestnancovi sľúbenú odmenu aj vyplatiť. Ak je vyplatenie odmien viazané na presne určené,
objektívne merateľné, kritéria, za splnenia ktorých patrí zamestnancovi určitá výška peňazí (odmena),
vtedy môžeme hovoriť o tom, že odmeny sú nárokovateľné.

18. Pre priznanie nároku na mzdu je vždy významné rozlíšenie, či požadované plnenie prestavuje
mzdový nárok na mzdu, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť, ak zamestnanec splní dojednané
predpoklady a podmienky (či ide o nárokovú časť mzdy), alebo či ide o takú zložku mzdy, na ktorú
vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (či ide o tzv.
nenárokovú zložku mzdy). Táto (nenároková) zložka mzdy je charakteristická tým, že bez rozhodnutia

zamestnávateľa má táto zložka povahu len fakultatívneho nároku. Túto fakultatívnu povahu stráca v
okamihu, keď zamestnávateľ rozhodne o priznaní tohto nároku zamestnancovi, kedy sa táto nenároková
(fakultatívna) zložka mzdy v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní stáva nárokovou
(obligatórnou) zložkou mzdy. Uplatnením nenárokovateľných zložiek mzdy sa vyjadruje stimulačnáa motivačná funkcia mzdy, spočívajúca v určitej forme mzdy súvisiacej s mimoriadnym pracovným
výkonom zamestnanca.
19. V tejto súvislosti dávame do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.

21Cdo/ 810/ 2010 zo dňa 10.5.2011 a sp. zn. 21Cdo/ 2545/ 2010 zo dňa 24.11.2011. Najvyšší súd
ČR v týchto rozhodnutiach uviedol, že ak sú takéto objektívne merateľné hodnoty splnené, rozhodnutie
zamestnávateľa je len formálnym potvrdeným týchto predpokladov pre priznanie odmeny. Najvyšší súd
ČR sa teda priklonil na stranu zamestnancov, ktorým za splnenia presne vymedzených kritérií by mala
byť zo strany zamestnávateľa vyplatená sľúbená odmena.

20.Listomzodňa28.07.2016(č.l.30spisu)spoločnosťSberbankSlovenskoa.s.vzastúpeníAlexandrom
Yeriominom predsedom predstavenstva a Zuzanou Žemlovou členkou predstavenstva informovalo
žalobkyňu, že vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK Management Board skupiny Sberbank dňa
28.07.2016 (viď. dokument č.l.26 spisu) rozhodol o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre
kľúčových zamestnancov SBSK pri zohľadnení stanovených kľúčových indikátorov, na základe čoho
bol priznaný žalobkyni mimoriadny bonus vo výške 15.825,- eur, z toho 60% bonusu vo výške 9.495,-

eur bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a 40% bonusu vo výške 6.330,- eur za rok
2015 bude odložené o 3 roky s termínom výplaty v roku 2019. Spomínané rozhodnutie o výplate
mimoriadneho bonusu pre žalobkyňu vo výške 15.825,- eur prijalo rozhodnutie predstavenstva dňa
28.07.2016 pod. č. 110/2016. Medzi stranami nie je sporné, že k úspešnému zavŕšeniu transakcie
(nadobudnutiu majoritného podielu akcií novým majiteľom) došlo dňa 28.07.2016, kedy sa stala splatná

prvá časť mimoriadneho bonusu žalobkyne vo výške 9.495,- eur.

21. Ako už bolo vyššie konštatované, rozhodnutím zamestnávateľa o priznaní mimoriadneho
výkonnostného bonusu zamestnancovi sa nenárokovateľná zložka mzdy (odmena, prémie, bonus)
zmenila na nárokovateľnú, nakoľko v prípade ak zamestnávateľ o priznaní odmeny rozhodne, je

povinný priznanú odmenu vyplatiť. Uvedený záver vyplýva i rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej
republiky (rozsudok Krajský súd v Trenčíne 17CoPr/2/2015 zo dňa 03.02.2016, rozsudok Krajský súd
Bratislava 4Co/229/2015 zo dňa 28.10.2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/31/2009, ako i vyššie
konštatované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky).

22. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné
bremeno pokiaľ ide o existenciu jej nároku na vyplatenie výkonnostného bonusu, vzhľadom na splnenie
všetkých kritérií vyplývajúcej jednak z internej smernice SberBank Slovensko a.s. pod názvom politika
odmeňovania SberBank Slovensko a.s. účinná od 01.03.2014, ako aj zo samotného rozhodnutia
predstavenstva uvedenej spoločnosti o priznaní výkonnostného bonusu. Z uvedených dôvodov súd

potom žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni prvú časť výkonnostného bonusu vo
výške 9.495,- eur v hrubom. Zároveň súd priznal žalobkyni i uplatnený 5%-tný ročný úrok z omeškania z
dlžnej sumy od 07.08.2016 do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil v najbližšom
výplatnom termíne spolu s mzdou za mesiac jún 2016, t.j. do 06.08.2016, kedy nastala, dostal sa dňom
nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom výška úroku z omeškania je v slade

s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/95 Z. z..

23. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, v ktorých poukazuje na nedostatky formálneho spôsobu
prijatia rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, nezlučiteľné s jeho platnosťou
a záväznosťou, tieto podľa názoru súdu nie sú dôvodné a v tejto súvislosti súd poukazuje na

bod 17. Odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Ružomberok v obdobnej veci vedenej pod sp.zn.
3Cpr/7/2018, s ktorým sa zároveň stotožňuje a v zmysle ktorého : „ Predovšetkým úkon následného
zrušenia rozhodnutia o priznaní bonusu v nadväznosti na právnu úpravu Obchodného zákonníka
je z hľadiska robenia úkonov zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch bezpredmetný. Tento
inštitút v Zákonníku práce upravený nie je. V zmysle § 10 ods. 1 Zákonníka práce právne úkony

štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a
povinnosti. V zmysle § 191 od. 1, veta prvá, veta druhá Obchodného zákonníka predstavenstvo
je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene, konanie
predstavenstva je konaním akciovej spoločnosti. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach
spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia

alebo dozornej rady. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka stanovy, rozhodnutia
valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene
spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám, t.zn. že obmedzenie platí len
do vnútra vo vzťahu medzi akciovou spoločnosťou a predstavenstvom, resp. členmi predstavenstva.Pokiaľ obchodná spoločnosť si interne upravila požiadavku schválenia rozhodnutia predstavenstva o
priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, uvedené nie je účinné vo vzťahu
k zamestnancom. V tomto prípade rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa

28.07.2016 došlo k právnemu úkonu zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, a to k priznaniu
mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi, tento právny úkon zaväzuje zamestnávateľa, to.zn.
zamestnávateľovi vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobcovi a žalobcovi nárok na jeho vyplatenie,
čo je relevantné z hľadiska tohto sporu, pričom súd konštatuje súlad s citovanom právnou úpravou
bez akýchkoľvek pochybností. Ustanovenie § 10 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa jedinú výnimku -

ak štatutárny orgán prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie. V
takom prípade tieto úkony zamestnávateľa nezaväzujú za podmienky, že zamestnanec vedel alebo
musel vedieť, že štatutárny orgán svoje oprávnenie prekročil. Žalovaný tvrdil, že chýba schválenie tohto
právneho úkonu dozornou radou - rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu žalobcovi, o čom
žalobca mal vedomosť, resp. o tom musel vedieť. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola,
dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti bolo na žalovanom. Súd poznamenáva,

že žalobca nemal žiadne kompetencie v rámci riadenia spoločnosti, v spore nevyplynulo, že by bol
členom predstavenstva, resp. dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s., nebolo jeho povinnosťou poznať
predpisy upravujúce riadenie spoločnosti, vzťahy medzi orgánmi spoločnosti, stanovené obmedzenia
a dodržiavať ich. Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe uzavretej pracovnej zmluvy,
t.zn. bolo jeho povinnosťou podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej

zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§47 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce). Okrem toho súd v zásade môže zasahovať do vnútorných pomerov akciovej spoločnosti len v
zákonom stanovených prípadoch a za splnenia zákonom stanovených podmienok, konkrétne možno sa
domáhať na súde určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti v zmysle
ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka, pričom uvedené ustanovenie určuje okruh oprávnených

osôb a lehote, v ktorej možno takýto návrh podať. V tomto prípade nie je dané oprávnenie súdu na
prieskum rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti súdom. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje
aj k tvrdenému nedostatku rozhodnutia predstavenstva, že predstavenstvo rozhodovalo o priznaní
bonusu aj vo vzťahu k členom predstavenstva, ktorí mali byť z rozhodovania vylúčení na základe
vnútorných predpisov spoločnosti a napriek tomu hlasovali. Okrem toho súd je toho názoru, že toto

tvrdenie je bez právneho významu z hľadisko posudzovania tohto rozhodnutia predstavenstva vo vzťahu
k žalobcovi, ktorý členom predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. nebol, teda kolízia u neho daná
nebola. K tvrdenému rozporu rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu s § 23b ods.2 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách súd má za to, že platí rovnaká argumentácia - je vylúčený prieskum
rozhodnutiapredstavenstvaakciovejspoločnosti súdom. Napokonpokiaľtvrdilžalovaný,žeišloovýkon

práce žalobcu pre iný subjekt odlišný od Sberbank Slovensko, a.s. v rámci programu mimoriadneho
výkonnostného bonusu, súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Žalobcovi bola daná
ponuka v tomto smere zo strany predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s., t.j. od štatutárneho orgánu
spoločnosti - zamestnávateľa, ktorý koná v mene tejto spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, a nie
od žiadnych akcionárov, napokon samotné rozhodnutie o priznaní bonusu vydal ten istý orgán, teda

žalobca nevykonával tieto práce pre iný subjekt ako pre svojho zamestnávateľa. Nie je predmetom
sporu skúmať dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa žalobcu k vykonaniu ponuky takejto práce pre
žalobcu, nepochybne je však daný súvis tejto práce s pracovným zaradením žalobcu, nie je namieste
spochybňovať, že žalobca bol jedným z vedúcich zamestnancov, ktorých význam bol podstatný
v procese obchodnej transakcie bol podstatný, kto iný by mal vypracovať a predložiť podklady k

hospodáreniu spoločnosti, ak nie žalobca z titulu svojej pracovnej pozície.“

24. K námietke žalovaného, že žalobkyňou tvrdené zvýšené pracovné úsilie malo byť v prospech
pôvodného akcionára a nemožno ho stotožňovať s výkonom práce pre žalovaného, súd sa stotožňuje s
odôvodnením obsiahnutým v bodoch 40., 41., 42. rozsudku Okresného súdu Ružomberok v obdobnej

veci 10Cpr/6/2018, v zmysle ktorého „podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
vl. č. 158/B, akciová spoločnosť Sberbank Slovensko bola ku dňu 1.8.2017 vymazaná. Podľa výpisu z
obchodného registra Okresného súdu Žilina vl. č. 148/L , na základe rozhodnutia akcionárov obchodnej
spoločnostiPrimabankaSlovensko,a.s.,zodňa24.5.2017ozlúčeníobchodnejspoločnostiPrimabanka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, ako nástupníckej spoločnosti s

obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321
123, ako zrušovanou spoločnosťou a o prechode imania zrušovanej spoločnosti Sberbank Slovensko,
a.s., na obchodnú spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s.. Obchodná spoločnosť Prima banka
Slovensko, a.s. sa tým stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.. Vprípade zlúčenia zamestnávateľov ide o zánik zamestnávateľského subjektu s právnym nástupníctvom.
Pracovnoprávne vzťahy nekončia, pretože práva a povinnosti prechádzajú z jedného zamestnávateľa
na druhého bez toho, aby sa zmenili pracovné podmienky zamestnanca. Pri zlúčení sa vytvára z

pôvodných zamestnávateľov nový zamestnávateľský subjekt, viď ust.§ 27 Zákonníka práce (Ak zanikne
zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak) a §31 ods.1 Zákonníka práce(k sa
predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z
predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa.) V prípade žalovaného došlo k zlúčeniu

obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31
575 951, ako nástupníckej spoločnosti, s obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., na túto
spoločnosť potom prešli práva a záväzky z pracovnoprávnych vzťahov a to konkrétne aj u žalobcu, ktorý
bol zamestnancom (na základe riadnej pracovnej zmluvy) právneho predchodcu žalovaného. Zánikom
spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. však nedošlo k zániku záväzkov, nakoľko spoločnosť zanikla s
právnym nástupníctvom- žalovaným...“

25. Žalobkyňa bola v pracovnoprávnom vzťahu s právnym predchodcom žalovaného, pre ktorého
plnil vymedzené úlohy, na základe čoho jej právnym predchodcom žalovaného bol priznaný nárok
na mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý nebol vyplatený a tento záväzok prešiel na žalovaného ako
právneho nástupcu spoločnosti Sberbank Slovensko a.s.

26. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku prekážky litispendencie, v zmysle ktorej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 24Cpr/22/2016 a 44Cpr/4/2017 prebieha konanie, v ktorom sa rieši
existencia nároku na mimoriadny výkonnostný bonus, táto je taktiež nedôvodná. Prekážku prv začatého
súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 CSP. Táto prekážka zabraňuje, aby na

súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde
v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde
o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového
základu či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv

z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná
vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a
rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania

musia byť splnené súčasne. V danom prípade nie je splnená podmienka totožnosti sporových strán,
keď v prebiehajúcich konaniach je odlišný subjekt na strane žalobcu, pričom samotnú otázku existencie
právažalobkynenavýkonnostnýbonussisúdvyriešiakootázkuprejudiciálne.Ztohtodôvodupotomsúd
zamietol i návrh žalovaného na prerušenie konania, keď nie sú dané podmienky na prerušenie konania
v zmysle ust. § 162 ods. 1 CSP, súd v rámci prebiehajúceho konania o vyplatenie výkonnostného

bonusu sa najskôr vysporiadal s otázkou existencie samotného nároku (túto otázku riešil ako otázku
predbežnú) a nie je potrebné prerušovať konania do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho
pred Okresným súdom Bratislava III.

27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP a stranám sporu právo

na ich náhradu nepriznal, keď strany mali vo veci úspech čiastočný, žalobkyňa bola úspešná čo do
zaplatenia sumy 9.495 eur s príslušenstvom, predmetom žaloby bol však aj nárok na určenie právo na
mimoriadny výkonnostný bonus, ohľadom ktorého určovacieho petitu žalobkyňa zobrala žalobu späť, a
teda procesne zavinila zastavenie konania, v dôsledku čoho by prislúchala žalovanému náhrada trov
konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.