Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116231971
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116231971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr. Jánom
Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovaným: 1/ S. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. H. XXXX/XXX, J., zastúpenému JUDr. Filip Kubuš, bytom Nitra, Jelenecká 47/D a 2/
A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom
Košice, Žiškova 19, o zaplatenie sumy 1.018,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. februára 2019 č. k. 17C/437/2016-128 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a
vo výroku o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného v 2. rade p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol (výrok I.) a
žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 018,78 eura s 5 % ročným
úrokom z omeškania počnúc dňom 25. 06. 2016 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku na účet žalobcu (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade náhradu
trov konania nepriznal (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, na
ktorých úhradu zaviazal žalovaného v 2. rade (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok V.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 133 ods. 1, § 420 ods. 1 a 2, § 427 ods. 1, § 442
ods. 1, § 443, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 24 ods. 2

písm. b), ods. 3 a ods. 7, § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zák. č. 381/2001 Z. z.“ , „ZoPZP“). Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s evidenciou
motorových vozidiel zistil, že žalovaný v 1. rade je fyzickou osobou a držiteľom motorového vozidla
ELLEBI prepravník automobilov EČV: NR-XXXYJ (ďalej aj „prepravník“), ktorým bola dňa 25. 11. 2015
žalovaným v 2. rade, ako prevádzkovateľom motorového vozidla, spôsobená škoda na motorových
vozidlách HYUNDAI Accent, EČV: ZM - XXX BF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V.

N. (poškodený 1), ďalej na motorovom vozidle OPEL Astra, EČV: NR - XXX ID, ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bola spoločnosť ELEKTRA NITRA s.r.o. (poškodený 2) a na motorovom vozidle
ŠKODA Octavia combi, EČV: ZC - XXX AM, ktorého držiteľom v čase nehody bol V. A. (poškodený
3). Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda v tom čase nebolo povinne zmluvnepoistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. ZoPZP. Na základe tejto skutočnosti
žalobcovi vznikla v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP povinnosť uhradiť poškodeným z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto titulu

žalobca poskytol poškodenému 1 dňa 05. 05. 2016 poistné plnenie vo výške 136,38 eura, poškodenému
2 poskytol poistné plnenie vo výške 816,58 eura a poškodenému 3 poskytol poistné plnenie vo
výške 65,82 eura, čo predstavovalo celkom sumu 1 018,78 eura. Právne argumentoval, že v prípade,
ak si osoba stanovená v § 3 ods. 1 zákona o PZP nesplní svoju povinnosť uzatvoriť na motorové
vozidlo poistnú zmluvu a týmto motorovým vozidlom je spôsobená škoda, má poškodený podľa § 24

ods. 3 zákona o PZP právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči kancelárii, a to za rovnakých
podmienok, za akých by si mohol uplatniť tento nárok proti poisťovateľovi, ak by na predmetné vozidlo
bola poistná zmluva riadne uzatvorená. Teda dôvodil, že poistený má v prípade vzniku poistnej udalosti,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, právo, aby kancelária za takúto osobu bez
poistenia zodpovednosti poškodenému poskytla poistné plnenie, a kancelária má následne právo voči
tejto osobe bez poistenia zodpovednosti na regresnú náhradu, pričom predpokladom vzniku povinnosti

kancelárie plniť poškodenému, ako aj predpokladom následného regresného nároku kancelárie je
preukázanie zodpovednosti osoby bez poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá poškodenému vznikla.
Mal za preukázané, že žaloba žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1 018,78 je dôvodná
len voči žalovanému v 2. rade. Uviedol, že žalovaný 1. rade so žalovaným v 2. rade dňa 25. 11. 2015
uzavrel ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prepravník automobilov, ktorým bola spôsobená

škoda, pričom túto skutočnosť potvrdil v konaní aj žalovaný v 2. rade a bránil sa len tým, že nebol riadne
oboznámený o tom, že prepravník automobilov nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie. Ak by to
bol vedel, predmetné motorové vozidlo by nekúpil. Zvýraznil, že v zmysle ust. § 133 ods. 1 OZ sa pri
hnuteľných veciach vlastníctvo zásadne nadobúda jej prevzatím, uskutočňuje sa spravidla hmotným
odovzdaním a prevzatím prevádzanej veci. Preto mal za preukázané, že v čase vzniku škodovej udalosti

už žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a vlastníkom
predmetného motorového vozidla, práve na základe uzavretej kúpnej zmluvy a riadne vyplatenej kúpnej
ceny už bol žalovaný v 2. rade. Teda za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
lenžalovanýv2.rade,ktorýbolvčasedopravnejnehodyužriadnymdržiteľompredmetnéhomotorového
vozidla, a to práve na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, čo v konaní nebolo ani sporné a potvrdili

to obaja žalovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu voči žalovanému v 1. rade, pre nedostatok
pasívnej legitimácie, v celom rozsahu zamietol. Tvrdenia žalovaného v 2. rade, že keby vedel, že
automobilový prepravník nie je riadne poistený a prepravník by nekúpil, považoval za irelevantné,
nakoľko to, či predmetný automobilový prepravník je riadene poistený si mal zisťovať ako prvotné pri
uzatvorení kúpnej zmluvy a taktiež to mal riešiť skôr, než predmetný automobilový prepravník žalovaný

v 2. rade zapol za svoj osobný automobil Volvo V 40. Žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania
nepreukázal, ani netvrdil, žiadne skutočnosti preukazujúce opak. Vzhľadom na skutočnosť, žalovaný
v 2. rade ako oprávnený držiteľ motorového vozidla, nemal k dátumu nehody a zároveň k dátumu
vzniku škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dospel k záveru, že žalobcovi tak podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP

vznikla povinnosť nahradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavsume1018,78eura.Žalobcasvojeprávovočižalovanému
v 2. rade uplatnil mimosúdne listom zo 24. 05. 2016, a preto mu priznal úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom do 01. 02. 2013 a zaviazal
žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc

dňom 01. 03. 2019 (správne v zmysle výroku napadnutého rozsudku mal byť v odôvodení uvedený
dátum 25. 05. 2016, ktorá chyba v písaní nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia) až do zaplatenia.

3. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dôvodil, že žaloba bola voči žalovanému v 1. rade v celom

rozsahu zamietnutá a náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom plný úspech žalobcu v konaní mu priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 2.
rade. Dodal, že lehotu na plnenie určil v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho

zmeny, zamietnutia žaloby a priznania náhrady trov konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP a rozhodnutie označil za nespravodlivé a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
Zastal názor, že za škodu zodpovedá žalovaný v 1. rade, pretože pri predaji vozidla ho neupozornil naskutočnosť, že predávané vozidlo nie je poistené. Ak by bol mal vedomosť, že vozidlo nie je poistené,
nebol by ho kupoval a rozhodne by ho nepoužil na prevádzku po verejných komunikáciách.

5. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril písomným podaním žalovaný v 1. rade, v ktorom uviedol,
že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že odvolateľ nepoprel svoje vlastnícke
právo, ako ani skutočnosť, že škodu spôsobil. Tvrdil, že žalovaný mal vedomosť o tom, že prepravník nie
je zákonne poistený, pretože po vzniku škodovej udalosti ho žalovaný v 2. rade telefonicky kontaktoval a
uviedol, že škodu uhradí, vediac o tom, že prepravník nebol poistený. Uzavrel, že pri uzatvorení zmluvy

žalovaného v 2. rade upozorňoval na neexistenciu povinného zmluvného poistenia a označil svedkov,
ktorí uvedené vedeli potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že v čase dopravnej
nehodybolžalovanýv2.raderiadnymdržiteľomvozidlaaškoduspôsobil,čovkonaníanispornénebolo,
a preto zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ. Ako prevádzkovateľ motorového
vozidla bol povinný uzatvoriť povinné zmluvné poistenie. Podľa ust. § 24 ods. 2 ZoPZP poskytol plnenie
za škodu spôsobenú odvolateľom, a preto má právo na náhradu vyplatených plnení. V tomto smere

poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských a českých súdov. Uviedol, že aj keby ho žalovaný v 1.
rade neupozornil na neuzavreté povinné zmluvné poistenie, nezakladalo by to u žalovaného v 1. rade
predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

6. Žalobca sa vyjadril i k vyjadreniu žalovaného v 1. rade písomným podaním, v ktorom sa pridržiaval

obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu odvolateľa a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a vo výroku
o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného v 2. rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný v 2. rade konštatuje, že súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje
sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá

zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd

prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté
právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil
odvolateľajvpriebehuprvoinštančnéhokonania,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie potvrdilako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd
ďalej uvádza nasledovné.

12. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného v 2. rade uvedenými v odvolaní a
procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovaného v 2. rade je

postavené predovšetkým na odvolacom dôvode § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logický rozpor v hodnotení dôkazov v prípade
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti). zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Žalovaný v
2. rade uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ku ktorému odvolací súd udáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,

alenesprávnehointerpretovalnadanýprípad.Odvolacísúdmávšakzato,žesúdprvejinštancieprávne
správne vec posúdil, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe
ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo
skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho
rozhodnutia a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd

anisprihliadnutímnauplatnenéodvolacieargumentynenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

13. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy
1 018,78 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2016 do zaplatenia na tom skutkovom

základe, že žalovaný v 1. rade bol držiteľom motorového vozidla ELLEBI prepravník automobilov, EČV:
NR - XXX YJ, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda dňa 25. 11. 2015 na motorovom vozidle
HYUNDAI Accent, EČV: ZM - XXX BF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. N., ďalej
škoda na motorovom vozidle OPEL Astra, EČV: NR - XXX ID, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bola spoločnosť ELEKTRA NITRA s.r.o. a škoda na motorovom vozidle ŠKODA Octavia combi,

EČV: ZC - XXX AM, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. A.. Predmetné vozidlo nebolo k
dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný v 2. rade dňa 25. 11. 2015 zakúpil od žalovaného v 1. rade prepravník a pri preprave na diaľnici
dostal na predmetnom motorovom vozidle defekt a odletel mu plastový blatník, ktorý poškodil motorové
vozidlá, teda spôsobil nehodu ako prevádzkovateľ vozidla. Žalobca spôsobenú škodu uhradil, poskytol

z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 1 018,78 eura. Súd prvej inštancie
preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol (výrok I.)
a žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 018,78 eura spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade sa náhradu trov konania nepriznal

(výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, na ktorých úhradu zaviazal
žalovaného v 2. rade (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím (výrok V.). Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že jeho rozhodnutie
smeruje len proti výrokom zaväzujúcim k povinnosti žalovaného v 2. rade, teda výroky II. a IV. a V.
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nadobudol v ostatných výrokoch (I., III.) pre absenciu

odvolania strán sporu právoplatnosť.

14. Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z,. na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto
uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.15. Podľa § 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

17. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového
vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná

takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie
Slovenskej republiky.

18. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

20. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o
zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na

ich zodpovednosť, vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému
alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej
osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej
zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú
ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420

Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až
§ 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To

však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.
Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto
zodpovednosti bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou

škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakterupri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom
ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú
často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať. Preto je odôvodnená

objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky
prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti
nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti
za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený
pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č.

381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu.
Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší
ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než
vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal
inému motorové vozidlo ostáva prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu

vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.

26. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v § 24 ods. 7 prvá veta zakotvuje, že žalobca (kancelária) má právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila.

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona bola kancelária zriadená ako právnická osoba, ktorá okrem
iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného
garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona bolo
poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých
podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z takýchto

prípadov je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej
udalosti poistené. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle §
3 zák. č. 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu

zodpovedá a za koho plnila.

27. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 018,78 eura s príslušenstvom voči žalovanému v
1. rade ako voči držiteľ motorového vozidla § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanému v 2. rade titulom všeobecnej

úpravypodľa§420ods.1Občianskehozákonníka,pretože akovodičškodovúudalosťzavinil.Súdprvej
inštancie si vo svojom rozhodnutí správne vyriešil otázku kto bol vlastníkom vozidla v čase dopravnej
nehody, čo v konaní sporné ani nebolo.

28. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

29. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade dňa 25. 11. 2015 predal
žalovanému v 2. rade ústnou kúpnou zmluvou prepravník automobilov. Žalovaný v 2. rade dňa 25. 11.

2015 spôsobil s prepravníkom automobilov škodu. V zmysle citovaného ust. § 133 ods. 1 OZ nadobudol
žalovaný v 2. rade vlastníctvo k prepravníku uzavretím ústnej kúpnej zmluvy a jeho faktickým prevzatím,
teda v čase vzniku škodovej udalosti žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom prepravníka, ktorým bola
spôsobená škoda, ale jeho vlastníkom bol žalovaný v 2. rade. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
správne rezultoval, že za škodu spôsobenú prevádzkou prepravníka zodpovedal len žalovaný v 2. rade

podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nad rámec tohto odvolacieho konania
poznamenáva, že súd prvej inštancie, vzhľadom na uvedené skutočnosti, správne zamietol žalobu voči
žalovanému v 1.rade pre nedostatok pasívnej legitimácie.

30.Žalovanýv2.radetvrdil,ženevedeloskutočnosti,žeprepravníkautomobilovnebolpovinnezmluvne

poistený. S touto námietkou žalovaného v 2. rade sa už vysporiadal súd prvej inštancie v bode 34.
odôvodnenia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, no navyše upriamuje pozornosť na to, že
i keď dokazovanie v sporovom konaní po prijatí Civilného sporového poriadku je naďalej ovládané
prejednacouzásadou,napriektomujepotrebnézdôrazniť,žesudcasanestávapasívnymarbitrom,ktorýje pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán, pretože nový civilný
proces sporový sa hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejednacia
zásada sa prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Je predovšetkým povinnosťou

strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak v istej miere môže do procesu
dokazovaniavstúpiťajsúd(napr.§150ods.2,§181ods.2,4apod.),pretožecieľomsporovéhokonania
je zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. I keď
dokazovanievsporovomkonaníjepostavenénaprejednacejzásade,Civilnýsporovýporiadokobsahuje
ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Zásada, že každý musí

preukázať svoje tvrdenie, je v skutkovo a právne zložitých sporoch niekedy ťažko naplniteľná. Aj ústavný
súd vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 35/2012 už konštatoval, že posúdenie dôkazného bremena je súčasťou
zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri II. ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu
a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena.
Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným
predpokladom na správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za unesenie dôkazného bremena a

tým priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne rozloženie dôkazného bremena
spravidla vedie k diametrálne odlišnému výroku rozhodnutia. Za určitých okolností môže byť potom táto
procesná chyba vo svojich účinkoch prejavom svojvôle, t.j. arbitrárnosti zo strany konajúceho súdu, ktorý
napr. neúmerne zaťaží dôkazným bremenom jednu stranu sporu, nesprávne uplatní jej zodpovednosť
za neunesenie dôkazného bremena a následne rozhodne v neprospech tejto strany. Žalovaný v 2. rade

svoje tvrdenie však hodnoverným spôsobom nepreukázal. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaný v 1. rade
tvrdil, že o skutočnosti, že prepravník nie je poistený, žalovaného v 2. rade upovedomil. Vedomosť
o neuhradenom poistení potvrdzuje i skutočnosť, že po spôsobení nehody volal žalovanému v 1.
rade s tým, že spôsobenú škodu uhradí. Navyše žalovaný v 2. rade je vlastníkom iného motorového
vozidla, vodičom s niekoľkoročnou praxou, a preto si musel byť vedomý skutočnosti, že je povinný mať

uzatvorené poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení a to najneskôr v deň prvého použitia vozidla,
resp. prepravníka automobilov. Bolo jeho povinnosťou si ustriehnuť a zabezpečiť uzatvorenie povinného
zmluvného poistenia, ak chcel prepravník automobilov užívať. Preto len ťažko možno uveriť tvrdeniam,
že nevedel o skutočnosti, že prepravník automobilov nie je povinne zmluvne poistený.

31. V nadväznosti na zistený skutkový stav a citované právne závery potom preukázateľne žalovaný
dňa 25. 11. 2015 spôsobil prepravníkom automobilov dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená
škoda a k dátumu nehody a vzniku škodovej udalosti nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode v žalovanej sume, a preto

má proti žalovanému v 2. rade právo na náhradu toho, čo za neho plnil z poistného garančného fondu.
Žalovaný v 2. rade nepreukázal, že škodu nezavinil, čím by sa tejto zodpovednosti zbavil. Zákon č.
381/2001 Z. z. ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového
vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a
zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii

poisťovateľov zodpovedať za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.

32. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi
sumu 1 018,78 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2016. Odvolací súd dodáva, že súd
prvej inštancie správne rozhodol aj o úrokoch z omeškania a rozhodnutie v tejto časti riadne zdôvodnil,

preto odvolací súd naň v celom rozsahu poukazuje.

33. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania v
napadnutom IV. a V. výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému

v 2. rade.

34.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a vo výroku
o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného v 2. rade ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.

1 CSP potvrdil, pričom na závery napadnutého rozsudku vyjadrené v jeho odôvodnení, poukazuje ako
na svoje vlastné.

35. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.36. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, mu priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému v 2. rade. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.