Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718203734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov 1/ L. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. XXX, XXX XX Y., 2/ C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, XXX XX Y., obaja
žalobcovia právne zastúpení JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom
NámestieSNP70/36,96001Zvolen,IČO:37894692,protižalovanémuZ.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
E. M. X. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenému JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, advokátska
kancelária so sídlom Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, za účasti intervenienta na
strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova

4, 816 23 Bratislava, IČO: 0058544, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, advokátska
kanceláriasosídlomVajnorská55,83104Bratislava,vkonaníozaplatenienáhradyškodyapohrebných
nákladov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/16/2018-161 zo dňa 18.
02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a vo
výroku o náhrade trov konania žalobcov (výrok III.) potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o nároku žalobcov, ktorí sa žalobou podanou dňa 19.
06. 2018 domáhali toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im titulom náhrady škody a pohrebných
nákladov sumu 6.813,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20. 06. 2018 až do

zaplatenia. Žalobcovia následne podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen (ďalej v texte „okresný
súd“) dňa 29. 11. 2018, zobrali žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 3.368,50 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 20. 06. 2018 až do zaplatenia a pred otvorením
pojednávania dňa 18. 02. 2019 zobrali žalobu späť aj v ďalšej časti, a to o zaplatenie istiny vo výške
2.533,15 € spolu s príslušenstvom. Predmetom konania tak zostalo konanie o zaplatenie sumy 911,85
€ s príslušenstvom. Okresný súd o týchto čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol tak, že zastavil
konanie v tejto časti aplikujúc ustanovenie § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

2. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcami okresný súd následne po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru,ževozvyšnejčastižalobažalobcovniejedôvodná.Zvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,že žalobcovia boli rodičmi P. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa XX.
XX. XXXX utrpel smrteľné zranenia. Uvedená dopravná nehoda bola predmetom trestného konania na
Okresnom súde Zvolen, sp. zn. 5T/94/2015 tak, že žalovaný bol rozsudkom zo dňa 05. 12. 2016 uznaný

za vinného z toho, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1 Trestného zákona, keď došlo k vzájomnej zrážke osobného motorového vozidla, ktoré viedol ako
vodič s motocyklom U.. P. M., jazdiaceho na motocykli rýchlosťou XX až XX km/h potom, čo tomuto
nedal prednosť v jazde.

3. Žalobcovia sa ako rodičia poškodeného podanou žalobou pôvodne domáhali nároku na náhradu
vecnej škody, a to konkrétne za poškodenie motocykla zn. F. T. XXXX W.: DT XXXAC (ďalej v
texte „motocykel“) vo výške 3.445,- €, náhrady za znehodnotenie motocyklovej prilby zn. F. vo výške
250,- € a náhrady nákladov na vybudovanie hrobu vo výške 3.118,50 €. Ako už bolo uvedené vyššie,
po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobcovia následne domáhali zaplatenia sumy 911,85 € spolu s
príslušenstvom, čo predstavovalo zvyšok nároku na náhradu vecnej škody za poškodenie motocykla

v rozsahu, v ktorom nebolo žalobcom poskytnuté poistné plnenie intervenientom z titulu zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Intervenient vyčíslil
nárok žalobcov na poistné plnenie z tohto konkrétneho nároku vo výške 5.066,29 €, ktorú sumu
následne krátil z titulu spoluviny poškodeného v rozsahu 50 %. Na základe toho poskytol intervenient
žalobcom poistné plnenie z tohto nároku v rozsahu 2.533,15 €. Nakoľko sa žalobcovia domáhali voči

žalovanému zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, okresný súd dôvodne skúmal, či boli
splnenézodpovednostnépredpokladyvznikuobčiansko-právnejzodpovednosti.Pokiaľideoprotiprávny
úkon žalovaného, teda porušenie právnej povinnosti, okresný súd mal vyššie uvedeným rozsudkom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/94/2015 zodpovednostný predpoklad preukázaný,
keďže žalovaný bol uznaný vinným, bolo rozhodnuté trestným rozsudkom o tom, že bol spáchaný

trestný čin, aj o tom, kto ho spáchal (žalovaný). Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného
dokazovania mal tiež okresný súd preukázané, že bola žalobcom spôsobená vecná škoda, okrem iného
ajnapredmetnommotocykli,čovkonaníaninebolosporné,stým,žeintervenientvrámcisvojhovýpočtu
výšky poistného plnenia ohľadne tohto nároku vychádzal z všeobecnej hodnoty predmetného motocykla
vo výške 5.566,29 € a následne potom, čo bola od tejto čiastky odpočítaná hodnota použiteľných

zvyškov v rozsahu 500,- €, bola výška škody ustálená na sumu 5.066,29 €. Aj žalobcovia vychádzali
pri určení výšky škody zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, v dôsledku čoho uplatnili nárok na náhradu škody za
poškodenie motocykla pôvodne vo výške 3.445,- €, keďže v danom znaleckom posudku bola všeobecná
hodnota motocykla stanovená na sumu 3.780,- € a hodnota použiteľných zvyškov 334,75 €. S poukazom

na predmetný trestný rozsudok okresného súdu mal preto aj v tejto veci okresný súd preukázané ďalšie
zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, t. j. objektívnu existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom, keď súd vzťah príčiny a
následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo zo strany žalovaného
k porušeniu jeho právnej povinnosti dať prednosť v jazde motocyklistovi U.. P. M., nedošlo by k ich

vzájomnej zrážke a v dôsledku toho ani k vecnej škode na motocykli, resp. ďalším následkom s tým
súvisiacim. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že pokiaľ ide o posledný
zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej
zodpovednosti za škodu predpokladá. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto okresný súd
preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne základ nároku žalobcu na

náhradu predmetnej škody.

4. Spornou v konaní zostala pre okresný súd výška náhrady vyššie uvedenej škody, keď žalovaný
namietal spoluzavinenie motocyklistu (poškodeného) a žiadal, aby súd prihliadol podľa ust. § 441
Občianskeho zákonníka na zavinenie poškodeného, keďže s poukazom na závery vyplývajúce aj

z predmetného trestného rozsudku okresného súdu bolo zavinenie poškodeného konštatované, v
dôsledku čoho žalovaný by mal znášať škodu len pomerne. Na uvedenú skutočnosť prihliadal aj
intervenient, ktorý poistné plnenie, ktoré poskytol žalobcom, krátil práve z titulu spoluviny poškodeného,
a to v rozsahu 50 %. Okresný súd preto zameral svoje skúmanie na zistenie miery zavinenia
poškodeného v súvislosti so spôsobením škody, a teda, či aj poškodený svojim zavineným konaním

prispel k vzniku škody. Okresný súd vychádzal z rozsudku okresného súdu zo dňa 05. 12. 2016 v
konaní vedenom pod sp. zn. 5T/94/2015, v ktorom s poukazom na vykonané dokazovanie v rámci
tohto trestného konania bolo jednoznačne konštatované, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bol
jednak nesprávny odbočovací manéver obžalovaného (žalovaného), konkrétne v zmysle § 19 ods. 1Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde
protiidúcim motorovým vozidlám..., avšak zároveň bolo preukázané, že ďalšou príčinou dopravnej
nehody bolo aj prekročenie povolenej rýchlosti U.. P. M. (poškodeným), a to konkrétne porušenie § 16

ods. 1 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Zavinenie na dopravnej nehode mali
podľaokresnéhosúduobajamenovaní,takžalovaný,akoajpoškodenýnebohýMgr.P.M.,synžalobcov.

5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že znaleckým dokazovaním
vykonávaným v rámci vyššie uvedeného trestného konania bolo jednoznačne konštatované, že v
okamihu, kedy žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla X. I. začal vykonávať odbočovanie
vľavo, bol motocyklista (poškodený) v dostatočnej vzdialenosti na to, aby nedošlo k vzniku kolíznej
situácie za predpokladu, že by sa poškodený pohyboval správnou technikou jazdy, čiže dovolenou

rýchlosťou60km/h.Akbytotižajmotocyklistavtakomtoprípadevôbecnebrzdil,takbyknárazunedošlo,
pretože odbočujúce vozidlo by stihlo odbočiť popred prichádzajúci motocykel. Okresný súd prihliadal i
na odborné vyjadrenie znalca C.. V., z ktorého vyplynulo, že technická príčina nehody bola taká, ako
bola určená vo vyššie uvedenom predmetnom znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina
č. 38/2014 s tým, že to, čo vyvolalo kolíznu situáciu bolo nedanie prednosti v jazde vodiča X. I., a nie

jeho prípadná nesprávna trajektória jazdy, ktorú by bolo možné vyhodnotiť len ako príčinu, prečo došlo k
nedaniu prednosti v jazde, ale nie ako technickú príčinu nehody, čiže predmetným odborným vyjadrením
neboli spochybnené závery predmetného znaleckého posudku vykonaného v rámci trestného konania.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd zastáva názor, že predmetnú dopravnú nehodu

zapríčinil aj samotný motocyklista, teda poškodený, keď podstatným spôsobom prekročil povolenú
rýchlosť, táto bola prekročená približne o 30 km/h a mala jednoznačne vplyv na rozhodnutie žalovaného
uskutočniť odbočovací manéver, keď bolo veľmi komplikované predvídať, o koľko iný účastník cestnej
premávky, ktorý má prednosť v jazde, prekročí najvyššiu povolenú rýchlosť, a teda kedy je ešte možné
odbočovací manéver uskutočniť. Okresný súd zdôraznil, že na strane motocyklistu nešlo iba o mierne

prekročenie rýchlosti, s ktorou by malo a mohlo byť rátané aj inými účastníkmi cestnej premávky,
ale o podstatné prekročenie rýchlosti, preto určil mieru zavinenia, resp. spoluzavinenia žalovaného a
poškodeného v rovnakom pomere.

7.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiaposúdeniespoluzavineniažalovanéhoapoškodenéhov

rovnakom pomere, následne okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 911,85 € s príslušenstvom,
ktorý zostal predmetom súdneho konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcov vo zvyšnej
časti zamietol, nakoľko žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu vecnej škody za poškodenie motocykla
vo výške 3.445,- € a zo strany intervenienta už bolo za žalovaného poskytnuté poistné plnenie z tohto
titulu vo výške 2.533,15 €, krátené o 50 % z titulu spoluviny, ktoré v rovnakom rozsahu uznal aj okresný

súd.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v celom rozsahu vzhľadom na

skutočnosť, že podľa nich má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia v
odvolaní potvrdili, že nimi uplatnenou žalobou sa domáhali náhrady za poškodenie motocykla zn. F.
T. XXXX, keď výška škody bola stanovená žalovanou poisťovňou na sumu 5.066,29 € ako rozdiel

medzi všeobecnou hodnotou motocykla a hodnotou použiteľných zvyškov, ktorú hodnotu motocykla
akceptovali a uvedená hodnota motocykla vo výške 5.066,29 € medzi stranami v konaní nebola
sporná. Žalobcovia však výšku tohto nároku neupravili, nerozšírili žalobu v časti týkajúcej sa náhrady
škody za poškodenie motocykla na sumu 5.066,29 €, zohľadňujúc všetky súvislosti nehody, vrátane
úvah nad možným prekročením povolenej rýchlosti zo strany nebohého motocyklistu. Žalobcovia sa

však nestotožňujú s napadnutým rozhodnutím a jeho skutkovou a právnou argumentáciou, pretože
žalobcovia neboli účastníkmi posudzovanej škodovej udalosti a pred nehodou a ani po nehode
sa v súvislosti s posudzovanou udalosťou nedopustili žiadneho protiprávneho konania, ktoré byzakladalo opodstatnenosť tvrdenia o existencii spoluzavinenia na ich strane a opodstatnenosť aplikácie
ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.

10. Následne žalobcovia namietali, že nepriznanie (krátenie) ich nároku na náhradu škody za
poškodenie motocykla v rozsahu 50 % je nenáležité a neprimerané aj za predpokladu, že by sa
určenie výšky tohto nároku odvíjalo od posúdenia miery účasti účastníkov dopravnej nehody na jej
vzniku a príčinách. Zdôraznili, že hlavnou a bezprostrednou príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo
nedanie prednosti v jazde motocyklistovi, teda ich synovi, práve zo strany žalovaného a v tejto súvislosti

poukázali na výpovede svedka L. Y., svedkyne U.. M. Y., ktoré svedectvá potvrdzovali tú skutočnosť, že
motocyklista, teda ich syn po predbiehacom manévri pokračoval bezpečne a normálne v jazde, pričom
v dôsledku rýchlosti sa im nevzďaľoval, naopak oni sa s vozidlom približovali k motocyklistovi.

11. Žalobcovia taktiež v odvolaní poukazovali na okolnosť, že žalovaný v rámci trestného konania
odmietaluznaťsvojuzodpovednosťzavzniknehodyaúmrtiemotocyklistuasnažilsacelúzodpovednosť

preniesť na ich syna. Poukázali i na obrazový záznam z kamerového zariadenia umiestneného na
objekteblízkommiestenehody,naktoromzreteľnevidieťnesprávnutechnikujazdyškodcu-žalovaného,
ktorý odbočovací manéver z hlavnej na vedľajšiu cestu realizoval ešte pred hranicou križovatky a z
hlavnej cesty odbočoval na vedľajšiu šikmo, t. j. režúc zákrutu a vchádzajúc do protismerného jazdného
pruhu jazdy. Aj výhľadové a rozhľadové pomery žalovaného vo vozidle X. I. boli znalcom v trestnom

konaní skúmané a osobitnú výpovednú hodnotu majú detailné pohľady na obrázkoch, na ktorých je
evidentné, že žalovanému ako vodičovi v rozhľade a dohľade nebránila žiadna prekážka, či okolnosť,
ani žiadny účastník cestnej premávky a mal dostatočný prehľad časový a iný priestor na vzhliadnutie
a rozpoznanie motocykla a vyhodnotenie dopravnej situácie v tom zmysle, že ide a približuje sa oproti
nemu po hlavnej ceste pohybujúci sa motocykel s právom prednosti v jazde. Na podporu argumentácie

odvolatelia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/9/2017 a Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/76/2009.

12. Žalobcovia v odvolaní taktiež zastávajú názor, že okresný súd okrem nejasne a nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu veci pristúpil k zníženiu ich nároku na náhradu škody arbitrárnym

a nepreskúmateľným spôsobom bez toho, aby bolo zrozumiteľné, z akých dôvodov okresný súd
spoluzavinenie škodcu a poškodeného motocyklu stanovil práve v pomere 50 : 50. Aj v prípade úvah a
skúmania otázky spoluviny poškodenej osoby na vzniku ujmy pri dopravnej nehode musia byť navyše
splnené a preukázané podmienky pre vyvodenie zodpovednosti za vznik škody, pričom už len samotná
výška spoluviny odporuje ustálenej súdnej praxi a judikatúre. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/690/1969.

13. Žalobcovia vzhľadom na vyššie uvedené poukázali na to, že svoj nárok si uplatnili o 30 % nižší,
než im reálne prináležal, ak sa podľa znaleckých výpočtov mohol ich syn pred nehodou motocyklom
pohybovať vyššou, než povolenou rýchlosťou.

14. Na záver žalobcovia namietali i rozhodnutie okresného súdu o nároku na náhradu trov konania,
keď žalobcovia za zákonné a spravodlivé rozhodnutie o trovách v danej veci považujú rozhodnutie,
ktorým by im bola priznaná plná náhrada trov konania s prihliadnutím na povahu a okolnosti sporu,
ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckých dokazovaní, od úvahy súdu a aby bolo

prihliadnuté na osobné a sociálne pomery a situáciu strán sporu, ako aj tragický následok vzniknutej
situácie a podiel a postoje strán na vzniku a priebehu sporu. Navrhli, aby odvolací súd vyhovel v celom
rozsahu odvolaciemu opravnému prostriedku, rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobcovia majú
nárok na náhradu škody vo výške 911,85 € s príslušenstvom a nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie v celom rozsahu.

15. Vyjadrenie žalovaného nebolo podané.

16. Intervenient v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením. Žalobcovia vo svojom odvolaní opakovane uvádzajú,

že považujú krátenie poistného plnenia v rozsahu 50 % vzhľadom na spoluúčasť zosnulého za vznik
škodovej udalosti za neoprávnené, s čím však nesúhlasí. Opakovane poukázal na to, že zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že základnou technickou príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy motocyklistu, konkrétne prekročenie povolenejrýchlosti o 30 km/h a až druhotnou príčinou bolo nedanie prednosti v jazde motocyklistovi zo strany
žalovaného. V znaleckom posudku je taktiež jednoznačne konštatované, že pokiaľ by sa zosnulý (syn
žalobcov) pohyboval maximálnou povolenou rýchlosťou pre daný úsek komunikácie, k nehode by ani

nedošlo. Vzhľadom na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o viac ako 30 km/h práve synom
žalobcov, teda zosnulým považuje intervenient tvrdenia žalobcov o primárnej príčine za nepravdivé,
keďže žalobcovia boli sami oboznámení so znaleckým posudkom a majú vedomosť, že primárnou
príčinou kolíznej situácie bola práve technika jazdy ich syna.

17. Intervenient sa súčasne vo vyjadrení stotožňuje s argumentáciou okresného súdu ohľadom potreby
uplatnenia a aplikácie ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade, a to vzhľadom
na spoluzavinenie poškodeného na vzniku škodovej udalosti. Keďže zosnulý poškodený má zásadný
podiel na vzniku škodovej udalosti, krátenie poistného plnenia voči žalobcom považujú za plne
odôvodnené. Skutočnosť, že žalobcovia v priebehu konania nerozšírili vo svetle predložených dôkazov
svoj nárok, je ich zodpovednosťou a ich procesnou pasivitou, za ktoré konanie intervenient, ani žalovaný

nemôžu znášať následky.

18. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania intervenient v písomnom vyjadrení uviedol, že v
danom prípade nejde o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale o vecnú škodu, preto
argumentácia žalobcov nie je správna. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom

rozsahu.

19. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu intervenienta k odvolaniu žalobcov konštatovali, že
neboli účastníkmi posudzovanej škodovej udalosti a pred nehodou a ani po nehode sa v súvislosti
s posudzovanou udalosťou nedopustili žiadneho protiprávneho konania. Bezprostrednou príčinou

predmetnej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde motocyklistovi, ich synovi, idúcemu po
hlavnej ceste zo strany žalovaného odbočujúcemu z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu vľavo. Opätovne
poukázali na svedecké výpovede manželov L. Y. a U.. M. Y. a obrazové záznamy z kamerového
zariadenia umiestneného na objekte blízkom mieste nehody. Súčasne opätovne poukázali na vyjadrenie
znalca C.. V. č. XX/XXXX a na podporu argumentácie opakovane poukázali na všeobecné rozhodnutia

súdov. Zdôraznili, že základnou a hlavnou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy škodcu - žalovaného a s tým spojené protiprávne konanie, ktoré bolo tak závažného
charakteru a intenzity, že napĺňalo znaky trestného činu. Naďalej majú za to, že ako zákonné a
spravodlivé rozhodnutie o trovách konania v danej veci by bolo rozhodnutie, ktorým by im bola priznaná
plná náhrada trov konania.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov, preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 CSP z dôvodov vymedzených v
odvolaní žalobcov podľa § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.)

a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdil ako vecne správny. Výrok, ktorým bolo konanie
v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.901,65 € s príslušenstvom zastavené (výrok I.) a výrok o nároku
na náhrade trov konania intervenienta (výrok IV.) neboli odvolaním napadnuté, preto zostávajú v zmysle
§ 367 ods. 2, 3 CSP nedotknuté.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, dostatočné, preto sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konkrétne jeho dôvody uvedené v bodoch 15 až 17 a na
zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcov uvádza nasledovné:23. Žalobcovia podali proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie v celom rozsahu, pričom z obsahu
odvolania vyplýva, že napádali skutkovo ako aj právne záver okresného súdu vo vzťahu k výroku, ktorým
bola v prevyšujúcej časti ich žaloba zamietnutá a vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku žalobcov na náhradu

trovkonaniazostranyžalovaného.Vzmysle§124CSPsavšakkaždépodanieposudzujepodľaobsahu,
preto odvolací súd ustálil, že odvolanie žalobcov bolo podané vo vzťahu k výrokom okresného súdu II.
a III., ktorú skutočnosť následne potvrdili i samotní žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 16. 04. 2014,
v zmysle ktorého upresnili, že k zahrnutiu výroku I. napádaného rozsudku do predmetu odvolania došlo
v dôsledku administratívno-pisárskej chyby vzniknutej pri spracovávaní textu odvolania.

24. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovia si uplatňovali v konaní náhradu škody za
poškodenie motocykla, ktorý viedol ich syn v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej
došlo k usmrteniu syna žalobcov, poškodeného ako účastníka dopravnej nehody, ktorá bola predmetom
trestného konania Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 94/2015. Nebolo pochybné a okresný súd z toho
dôvodne i vychádzal, že za vinného bol uznaný práve žalovaný, a to za prečin usmrtenia podľa § 149

ods. 1 Trestného zákona, keď pri uvedenej dopravnej nehode došlo k vzájomnej zrážke osobného
motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný ako vodič s motocyklom, ktoré viedol práve poškodený
nebohý syn žalobcov jazdiaci na motocykli rýchlosťou 86 až 97 km/h po tom, čo mu žalovaný nedal
prednosť v jazde. Sporným nebolo ani to, že v konaní mal okresný súd za preukázané splnenie všetkých
zodpovednostným predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a preto základ

nároku žalobcov na náhradu škody považoval za dôvodný. Spornou otázkou tak v konaní pred okresným
súdom ako aj pred súdom odvolacím zostala výška náhrady škody v dôsledku aplikácie ust. § 441
Občianskeho zákonníka, teda v dôsledku prihliadnutia na spoluzavinenie poškodeného - nebohého syna
žalobcov.

25. Aplikácia ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ktorú žalobcovia spochybňovali v odvolaní, bola
dôvodná. Určenie výšky spoluzavinenia, zníženie náhrady škody sa odvíja od posúdenia miery účasti
účastníkov dopravnej nehody na jej vzniku a príčinách. Škodu, ktorú si uplatňovali žalobcovia v mene
ich nebohého syna ako poškodeného bola spôsobená aj zavinením poškodeného, preto bolo dôvodné,
ak okresný súd nielen aplikoval a i vyhodnotil otázku miery spoluzavinenia poškodeného. Nemožno sa

stotožniť ani s argumentáciou žalobcov o tom, že by krátenie resp. nepriznanie nároku žalobcov na
náhradu škody za poškodenie motocykla v rozsahu 50 % bolo nenáležitým či neprimeraným. Okresný
súd ako aj odvolací súd uznáva, že žalovaný bol uznaný vinným pre prečin usmrtenia, pretože dňa 02.
08. 2013 mimo obce, kde je maximálne povolená rýchlosť jazdy 60 km/h viedol ako vodič bez vplyvu
alkoholuosobnémotorovévozidloX.I.anáslednepriodbočovanívľavonavedľajšiucestnúkomunikáciu

nedal prednosť v jazde motocyklistovi U.. P. M. - poškodenému, ktorý jazdil na motocykli rýchlosťou 86
až 97 km/h, keď následne došlo k ich vzájomnej zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel smrteľné zranenie.
Okresný súd pri posúdení okolností priebehu dopravnej nehody vychádzal zo zistených skutočností vo
vyššie uvedenom trestnom spise, s ktorým sa podrobne oboznámil a ktorý bol známy i všetkým stranám
sporu, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 15 (na strane 14) uviedol skutkové a právne

závery, na základe ktorých dospel k tomu, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj zo strany poškodeného motocyklistu syna žalobcov došlo k
porušeniu ust. § 16-u ods. 1 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,

stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Znaleckým
dokazovaním vykonaným v rámci tohto trestného konania bolo jednoznačne konštatované, že v
okamihu, keď žalovaný ako vodič vozidla X. I. začal vykonávať odbočovanie vľavo, bol motocyklista
v dostatočnej vzdialenosti na to, aby nedošlo ku vzniku kolíznej situácie za predpokladu, že by sa

pohyboval správnou technikou jazdy, a to dovolenou rýchlosťou 60 km/h. Jednoznačne bolo ustálené,
že v prípade, ak by poškodený motocyklista aj v takomto prípade vôbec nebrzdil, tak by k nárazu
nedošlo, pretože odbočujúce vozidlo by stihlo odbočiť popred prichádzajúci motocykel. Predmetnú
dopravnú nehodu preto okrem iného zapríčinil aj samotný motocyklista, v dôsledku ktorej došlo ku
vzniku škody, ktorá taktiež v konaní nebola spornou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou

žalobcov, že medzi protiprávnym úkonom poškodeného a spôsobením škody neexistovala príčinná
súvislosť, ak táto bola konštatovaná samotným znaleckým posudkom a aj vyjadrenie znalca C.. V.
potvrdilo, že technická príčina nehody bola taká, ako bola určená v predmetnom znaleckom posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilina s tým, že to, čo vyvolalo kolíznu situáciu, bolo nedanie prednostiv jazde žalovaným, a nie jeho prípadná nesprávna trajektória jazdy, ktorú by bolo možné vyhodnotiť
len ako príčinu, prečo došlo k nedaniu prednosti v jazde, ale nie ako technickú príčinu nehody, čiže
predmetným odborným vyjadrením neboli spochybnené závery predmetného znaleckého posudku

vykonaného v rámci trestného konania, keď znalec s poukazom na to, že sa jedná o otázku právnu,
ponechal nezodpovedané to, či má obžalovaný predpokladať pohybujúce sa motorové vozidlo resp.
motorku vyššou rýchlosťou s tým, že ak takú povinnosť má, tak príčinou dopravnej nehody boli dve
skutočnosti, a to rýchlosť motocyklistu a nedanie prednosti v jazde zo strany obžalovaného a v prípade,
že obžalovaný takúto povinnosť nemá, tak príčinou dopravnej nehody bola len rýchlosť motocyklistu. Aj

vzhľadom na tieto závery okresný súd jednoznačne a správne dospel k tomu, že predmetnú dopravnú
nehodu zapríčinil aj samotný motocyklista, ak podstatným nie zanedbateľným spôsobom prekročil
povolenú rýchlosť, čo malo vplyv na rozhodnutie žalovaného uskutočniť odbočovací manéver, pretože
je komplikované predvídať, o koľko iný účastník cestnej premávky, ktorý má prednosť v jazde, prekročí
najvyššiu povolenú rýchlosť, a teda kedy je ešte možné odbočovací manéver uskutočniť. Nemožno
ponechať bez povšimnutia, že v prípade, ak by poškodený motocyklista sa pohyboval, i keď po hlavnej

ceste a s právom prednostnej jazdy správnou technikou jazdy, i keby vôbec nebrzdil, by k nárazu vôbec
nedošlo.

27. Žalobcovia preto v odvolaní len polemizujú so závermi znaleckého posudku resp. účelovo
zdôrazňujú tie okolnosti dopravnej nehody, ktoré spochybňujú mieru spoluzavinenia poškodeného na

dopravnej nehode. Ak aj žalobcovia v odvolaní poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Prešov,
uvedené rozhodnutie nemožno náležite aplikovať v prejednávanej veci, ak Krajský súd v Prešove
posudzoval nesprávnu reakciu poškodeného, pričom v prejednávanej veci poškodený motocyklista
porušil ustanovenia Zákona o cestnej premávke. Aj pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ide o skutkovo obdobnú vec len všeobecne, pretože v prejednávanej veci bolo

vykonané dokazovanie znaleckým posudkom a okresný súd vychádzal z konkrétnych skutkových
okolností, ktoré sú pre posúdenie príčin vzniku dopravnej nehody a jeho priebehu vždy individuálne,
neopakovateľné a nemožno ich paušalizovať pri ustálení miery spoluzavinenia. Podstatným pre
ustálenie výšky spoluzavinenia je práve závislé na tom, akou mierou sa ten-ktorý účastník dopravnej
nehody na jej vzniku podieľal. Ak bol žalovaný uznaný vinným, porušil právne predpisy a nedal prednosť

v jazde podieľal sa na dopravnej nehode v rovnakom rozsahu ako vodič motocykla, ktorý síce jazdiac
po hlavnej ceste prekročil maximálnu povolenú rýchlosť tak podstatným spôsobom, že pokiaľ by
takýmto spôsobom neporušil právne predpisy, k dopravnej nehode by nebolo došlo, aj keby nebrzdil.
Len naokraj je nutné poukázať na to, že žalovaný bol prvým rozsudkom okresného súdu v trestnom
konaní oslobodený práve z dôvodu okolností, za ktorých k dopravnej nehode došlo a až po doplnení

dokazovania bola uznaná jeho vina.

28. Východiskom ust. § 441 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom
konania škodcu, ale i samotného poškodeného. Preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou
prevenčnou povinnosťou v občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený

buď pomerne alebo úplne niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či zdraví. V občianskom súdnom
konaní súd na spoluzavinenie poškodeného prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak v priebehu
súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodeného, ktoré boli jednou z príčin
vznikuškody,nemožnovyvodiťplnúzodpovednosťškodcu.Vrozsahu,vakomsanaškodlivomnásledku
podieľali okolnosti na strane poškodeného, nie je daná zodpovednosť škodcu. Preto stále platí, že

v sporovom konaní súd aj bez námietky škodcu rozhoduje o prípadnej spoluúčasti poškodeného na
vlastnej škode.

29. Vyššie popísaným konaním poškodeného došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré bolo jednou z príčin
vzniku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k jeho usmrteniu. V konaní bolo dostatočne preukázané,

že príčinou predmetnej dopravnej nehody bol nielen nesprávny odbočovací manéver obžalovaného,
teda, že nedal prednosť v jazde poškodenému, ale aj prekročenie povolenej rýchlosti poškodeným, a
to podstatným spôsobom. Vzhľadom na okolnosti nehodového deja, podmienky, na základe ktorých k
vzniku dopravnej nehody došlo tak, ako bolo uvedené vyššie uvedeným dokazovaním, dospel odvolací
súd k tomu, že v priebehu konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodeného,

ktoré boli aj okresným súdom správne posúdené ako jedna z príčin vzniku škody, preto nemožno
vyvodiť plnú zodpovednosť škodcu. Protiprávne konanie poškodeného bolo jednou z príčin škody
vyvolanej osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla, preto poškodený znáša škodu
len pomerne a určenie podielu v rozsahu 50 % pripadajúcich na poškodeného považuje odvolací súdza primerané okolnostiam dopravnej nehody. Uvedené skutkové a právne závery potvrdzujú všetky
ďalšie okresným súdom vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Aj pri výsluchu
znalca doc. Ing. P. M., P.. na hlavnom pojednávaní sa znalec vysporiadal s otázkou spôsobu vykonania

odbočovacieho manévra zo strany žalovaného, čo už v konaní pred súdom prvej inštancie namietali
žalobcovia, odkazujúc pritom na odborné vyjadrenie znalca C.. V., znalecký úkon č. 16/2017. Znalec
na pojednávaní k tejto skutočnosti uviedol, že táto skutočnosť, t. j. že sa vodič zaradil k ľavému okraju
vozovky, pričom ak by na ľavej strane odbočovacej cesty stálo nejaké motorové vozidlo, tak by nemohol
takto odbočovať, pretože tam bolo málo miesta, nezohráva žiadnu úlohu vo vzťahu k príčine nehody

s motocyklistom. Rovnako podľa názoru okresného súdu z predmetného vyššie citovaného odborného
vyjadrenia znalca C.. V. vyplýva, že technická príčina nehody je taká, ako bola ustálená v znaleckom
posudku s tým, že kolíznu situáciu vyvolalo nedanie prednosti v jazde vodičom - žalovaným, a nie jeho
prípadná nesprávna trajektória jazdy, na ktorú okolnosť opakovane žalobcovia v odvolaní poukázali.

30. Okolnosti namietané žalobcami v odvolaní, že žalovaný odmietal uznať svoju zodpovednosť za vznik

nehody a úmrtie motocyklistu a snažil sa celú zodpovednosť preniesť na motocyklistu, nemajú žiaden
priamyvplyvnaposúdeniemieryspoluzavineniapoškodeného,nakoľkoakovyplývaztrestnéhokonania
vedeného pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5T 94/2015 bol obžalovaný v poradí prvým rozsudkom
okresného súdu zo dňa 11. 12. 2015 oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu bol
kladený, nie je trestným činom, pričom až na základe odvolania okresného prokurátora a poškodeného

rozhodol vo veci odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby v potrebnom rozsahu vec znovu prejednal a rozhodol.
Následne bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom okresného súdu, ktorým súd v trestnej veci obžalovaného
uznal za vinného pre prečin usmrtenia, opätovne boli posúdené okolnosti dopravnej nehody s tým, že
v zmysle znaleckého posudku vyplynulo, že v okamihu, kedy vodič vozidla Škoda I. začal vykonávať

odbočovanie vľavo, bol motocyklista v dostatočnej vzdialenosti na to, aby nedošlo k vzniku kolíznej
situácie za predpokladu, že by sa motocyklista pohyboval správnou technikou jazdy.

31. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne nové rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by neboli posúdené súdom prvej inštancie a ktoré by akýmkoľvek spôsobom

spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. I na strane poškodeného boli splnené a
preukázané všetky štandardné podmienky pre vyvodenie zodpovednosti za vznik škody, a to tak jeho
protiprávne konanie, následok v podobe ujmy ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
poškodeného na jednej strane a jeho ujmou na strane druhej. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou
žalobcov v odvolaní, že v prípade poškodeného nedošlo k vzniku škody, resp. nie je daná príčinná

súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním poškodeného, ak je uvedené tvrdenie v rozpore s
vykonaným dokazovaním.

32. Okresný súd rozhodol vecne správne i pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, ak priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 73,20 % aplikujúc ustanovenie

§ 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. Keďže okresný súd po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti
žalobu zamietol, posudzoval pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalobcov, keďže
ohľadne tej časti konania, v ktorej okresný súd konanie po čiastočnom späťvzatí zastavil, vychádza z
toho, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Nebolo sporné, že k plneniu zo strany intervenienta došlo

až v priebehu konania, čo nenamietal ani žalovaný ani samotný intervenient, v dôsledku čoho okresný
súd správne ustálil, že nárok na náhradu trov konania v tejto časti by prislúchal žalobcom. Naopak v
časti, v ktorej súd žalobu zamietol ( 911, 85 eur s prísl.), v tejto časti bol úspešný žalovaný. Na základe
týchto skutočností správne ustálil, že žalobcovia majú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v
rozsahu 73,20 %, keď vychádzal z toho, že predmetom konania bola istina 6.813,50 € s príslušenstvom,

konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.901,65 € spolu s príslušenstvom a žaloba
bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 911,85 € s príslušenstvom.

33. Argumentácia žalobcov v odvolaní spočívajúca v tom, že im mala byť priznaná plná náhrada trov
konania, nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od znaleckých dokazovaní a od úvahy súdu, nie je správna.

Predmetomkonaniabolanáhradaškody,ktorejvýškavkonanínebolasporná,aksamižalobcoviauznali,
že výška náhrady za poškodenie motocykla určená intervenientom v rámci výpočtu výšky poistného
plnenia predstavovala všeobecnú hodnotu 5.066,29 € (po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov).
Výška nároku na náhradu škody poškodením motocykla preto nezávisela od znaleckého dokazovaniaani od úvahy súdu, pričom ostatné okolnosti, na ktoré žalobcovia v odvolaní poukazovali, a to povaha a
okolnosti sporu resp. tragický následok vzniknutej situácie by mohli byť len dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa, na základe ktorých by výnimočne súd žalovanému a intervenientovi nepriznal náhradu trov

konania v zmysle § 257 CSP. Uvedené ustanovenie § 257 CSP však predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Povaha ako aj okolnosti sporu
resp. tragický následok vzniknutej situácie sú okolnosťami, na ktoré súd prihliada pri rozhodovaní
o náhrade nemajetkovej ujmy, vo vzťahu ku ktorej poskytli žalobcovia argumentáciu v odvolaní. V
prejednávanej veci však išlo o konanie, kde žalobcovia musia znášať následky v prípade, ak sa súd

v celom rozsahu nestotožnil s ich tvrdeniami. Zmätočným je i vyjadrenie žalobcov v odvolaní, že majú
právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, a nie zo sumy žalovanej, ak
bolo dispozičným právom žalobcov ustáliť, v akej výške sa nároku voči žalovanému domáhajú. Keďže
odvolací súd nepovažoval argumenty žalobcov v odvolaní ani vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov konania za dôvodné a spochybňujúce rozhodnutie okresného súdu, i v tomto rozsahu
rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

34. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní žalobcovia neboli úspešní, preto im nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a intervenientovi. Úspešným v odvolacom konaní

bol žalovaný a na jeho strane vystupujúci intervenient, preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovia 1/
a 2/ sú povinní nahradiť žalovaného a intervenientovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením (§ 262 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).