Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/145/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222824
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117222824.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XX, XXX XX O., právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8,
080 01 Prešov, proti žalovanému M.. V. B., M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX Y.,
právne zastúpenému Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov,
o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/43/2017-191 zo dňa
16.08.2019 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude určená
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní bolo preukázané, že hnuteľné
veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, sa nachádzajú u žalovaného. Žalovaný síce v priebehu
konania tvrdil, že časť lešenia odpredal, avšak k tomu nepredložil žiaden dôkaz, a preto mal súd prvej
inštancie za to, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
1.2. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dňa 06.12.2017 bola medzi stranami konania a M.
uzatvorená dohoda o urovnaní. Podľa tejto dohody žalobca prevádza vlastnícke právo k lešeniu HAKKI
v množstve 750 m2 a RINGER v množstve 1 000 m2, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv zo
dňa 03.02.2017 a 04.04.2017, pričom žalovaný vlastnícke právo k týmto lešeniam prijíma. Vlastnícke
právo k lešeniu HAKKI v množstve 750 m2 a RINGER v množstve 1 000 m2 prechádza na žalovaného
uhradením sumy 45.500 Eur bez odovzdania lešenia.
1.3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno, keďže dostatočným spôsobom preukázal vyplatenie sumy 45.500 Eur. K preukázaniu úhrady
45.500 Eur predložil výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého vyplatil žalobcovi dňa 06.12.2017
sumu 45.500 Eur, podľa dohody o urovnaní zo dňa 06.12.2017.
1.4. Poukázal na to, že žalobca v konaní poprel, aby podpis na výdavkovom pokladničnom doklade bol
jeho. V trestnom konaní ČVS: ORP-51/4-VYS-PO-2018 bol pribratý znalec, ktorý potvrdil, že podpisy na
výdavkovom pokladničnom doklade sú pravými podpismi žalovaného a žalobcu.
1.5. Uzavrel, že keďže žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa jeho podpis nachádza na
pokladničnom doklade, podľa ktorého prijal sumu 45.500 Eur, pričom v priebehu celého konania svoj
podpis popieral, súd prvej inštancie už v ďalšom neuveril žalobcovi, že mu suma 45.500 Eur nebola
vyplatená. Podľa čl. III. ods. 2 Dohody o urovnaní uhradením sumy 45.500 Eur, prešlo na žalovaného
vlastnícke právo k lešeniu, ktorého vydania sa žalobca domáha. Keďže žalovaný sa stal vlastníkom
lešenia, nie je splnený jeden z predpokladov úspešnosti žaloby, a to, že lešenie žalovaný neoprávnené
zadržiava.
1.6. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.1.7. Pokiaľ išlo o obranu žalobcu, že suma 45.500 Eur mu mala byť vyplatená na účet, pričom k tomu
predložil aj výpis z účtu, súd poukázal na čl. III. ods. 1 písm. a) Dohody o urovnaní, podľa ktorého mohol
žalovaný uhradiť sumu 45.500 Eur aj v hotovosti.
1.8. Odstúpenie žalobcu od dohody o urovnaní vyhodnotil ako neplané, nakoľko došlo k splneniu
podmienok stanovených v dohode o urovnaní.
1.9. Zároveň zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom štatutára firmy, ktorá mala od
žalovaného odkúpiť lešenie, keďže návrh podal žalobca, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
tvrdenia, že lešenie sa nenachádza u žalovaného, je na žalobcovi, ktorý v tejto časti neuniesol dôkazné
bremeno. Súd zamietol aj návrh na výsluch Y., keďže výsluch sa javí ako nehospodárny a neúčelný.
1.10.Boltohonázoru,žežalovanýpreukázal,žežalobcoviodovzdalfinančnéprostriedky,atopríjmovým
pokladničným dokladom, na ktorom sa nachádza podpis žalobcu a výsluchom svedkyne by nebol tento
dôkaz vyvrátený.
1.11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného
uviedol, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, keďže nevykonal dôkazy potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností (napr. či svedkyňa Y. K. disponovala potrebnou sumou, ak áno či
ju aj reálne odovzdala žalovanému atď.). Toto dokazovanie bolo potrebné vykonať o to naliehavejšie, že
popieral a popiera to, že by mu bol žalovaný uhradil čo i len jediný cent zo sumy 45.500 Eur a rovnako
popiera aj to, že podpísal predmetný príjmový doklad, na ktorom podpis bol skúmaný znalcom PhDr. W.
vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, a ktorého závery sú úplne nesprávne.
2.1. Spolu s odvolaním predložil aj odborné vyjadrenie č. 1/2019 Ing. E. V., znalkyne z odboru
Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov. ktorá posúdila znalecký posudok PhDr.
T. W. č. X/XXXX. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že nie je možné vylúčiť možnosť technického
falšovania samoprepisovacích kópií podpisov na VPD, a teda takéto kópie nie sú vhodné na
individualizáciu pisateľa. Za takýchto okolností znalec z odvetvia ručného písma (identifikácia pisateľa)
nemohol vysloviť záver, že sporná samoprepisovacia kópia podpisu na VPD patrí s určitosťou žalobcovi
a žalovanému.
2.2.Považovalzazarážajúce,žeznalecPhDr.T.W.prisvojomskúmanívychádzalzmateriáluvyslovene
nevhodného na individualizáciu a stotožnenie pisateľa a napriek tomu sa týmto nezaoberal a vyvodil tak
nesprávne závery, ktoré môžu mať pre neho fatálne následky.
2.3. Uzavrel, že za daného stavu mu teda neostáva nič iné, iba obrátiť sa na odvolací súd a žiadať aby
po preskúmaní jeho odvolania rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.
2.4. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu považuje za
účelové a neopodstatnené, pričom žalovaný sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v skutkových
okolnostiach prípadu. Žalobca sa podaným návrhom vo veci samej domáhal vydania veci, ktorých
vysporiadanie bolo predmetom Dohody o urovnaní zo dňa 06.12.2017 uzatvorenej medzi žalobcom,
žalovaným a svedkom Q. cieľom ktorej bolo mimosúdne riešenie vzájomných práv a povinností sporných
medzi stranami sporu.
3.1. Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný PhDr. T. W., súdnym znalcom v
odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorý bol vypracovaný v rámci
trestného konania, a teda objektívnosť týchto záverov je podľa názoru žalovaného nespochybniteľná,
keďže znalecký posudok bol spracovaný na pokyn povereného vyšetrovateľa Policajného zboru
Slovenskej republiky v rámci trestného konania, pričom podkladový materiál poskytol žalobca aj
žalovaný na výzvu orgánu činného v trestnom konaní.
3.2. Poukázal na to, že odborné vyjadrenie predložené žalobcom v odvolacom konaní nedosahuje
komplexnosti a podrobnosti znaleckého posudku, pričom predmetné vyjadrenie bolo spracované
Ing. E. V., znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov. Z
uvedenej skutočnosti vyplýva, že spracovateľka odborného vyjadrenia nie je v zmysle svojho odboru
zamerania oprávnená hodnotiť pravosť podpisov pisateľa a jej odbornosť smeruje k preskúmaniu veku
predložených listín, prípadne vyhodnoteniu možnosti falšovania listín.
3.3. Ďalej uviedol, že s ohľadom na výsledok znaleckého dokazovania sa navrhované výsluchy svedkov
javia ako nadbytočné, keďže originály dokumentov, na ktorých realizované podpisy boli predmetom
znaleckého skúmania, obdržal žalovaný až po úhrade finančného vyrovnania - splnenia podmienky
podľa Dohody o urovnaní, a teda nie je nutné preukazovať odkiaľ žalovaný finančné prostriedky získal.3.4. Bol toho názoru, že uhradením finančného vyrovnania došlo k prevodu vlastníckeho práva k
hnuteľnej veci, a teda žalobca nemôže úspešne uplatňovať nárok na vydanie hnuteľnej veci, keďže v
čase podania žaloby už nebol jej vlastníkom.
3.5. Bol toho názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a predovšetkým bremeno dôkazu, a preto
je nutné považovať rozsudok súdu prvej inštancie za správny a dostatočne odôvodnený.
3.6. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedol, že odborné vyjadrenie znalkyne
zakladá minimálne dôvodné pochybnosti o správnosti záverov znalca PhDr. W., ktorý konštatoval s
istotou pravosť jeho údajného podpisu a v prípade pána Q. vyhlásil, že ide pravdepodobne o jeho vlastné
podpisy, a to aj napriek tomu, že zo skúmaného materiálu takýto záver vyvodiť nemohol a nemal.
4.1. Navrhol vykonať ako listinný dôkaz v tomto konaní odborné vyjadrenie č. X/XXXX vypracované
znalkyňou T.. E. V., znalcom z odboru Kriminalistiky, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov, a
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov PhDr. T. W., autora znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý
predložil žalovaný a T.. E. V., znalkyne z odboru C., odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov.
Uviedol, že prítomnosť svedkov (znalcov) na pojednávaní žiadal zabezpečiť súdom, nakoľko nevie
zabezpečiť prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní.
4.2. Uzavrel, že zotrváva na svojom stanovisku a tvrdí, že žalovaný mu nikdy dlžnú čiastku vyplývajúci
z dohody o urovnaní zo dňa 06.12.2017 neuhradil a on mu nikdy nepodpísal výdavkový pokladničný
doklad.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalobcom uplatneným
odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), ktorý spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.
Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný
a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä
preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj
prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu,
ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
7. Odvolací súd na základe žiadosti o súčinnosť zistil, že prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov
bola dňa 05.06.2019 na žalovaného v tomto konaní podaná obžaloba Okresnému súdu Prešov pre
pokračujúci zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, kde poškodeným je žalobca v tomto konaní a p. M. Q.,
ktorým žalovaný svojim konaním mal spôsobiť škodu, a to žalobcovi spolu vo výške 35.000 Eur a p.
M. Q. vo výške 14.000 Eur, nakoľko si ponechal lešenie (ktoré je predmetom aj toho sporu) pre vlastnú
potrebu a uvedené nevrátil.
8. Odvolací súd považuje bez ďalšieho za pochybné tvrdenie žalovaného, že žalobcovi odovzdal
peňažné prostriedky v sume 45.500 Eur v obálke okolo pol desiatej až desiatej večer pred jeho bytovkou
a je toho názoru, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade ešte neznamená reálne odovzdanie
peňazí.9. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak nevypočul svedkyňu Mgr. Y. K., či v uvedenom období
disponovala takou značnou sumou a reálne ju aj žalovanému odovzdala.
10. Navyše konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní
zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej
ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho
vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti,
určitosti, jasnosti a v súlade s jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný
postup súdu pri konštituovaní vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone je preto
potrebné považovať za závažnú vadu nenapĺňajúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva
naspravodlivýproces,ktorávkonečnomdôsledkuobjektívnebráni(účinnémuaefektívnemu)uplatneniu
dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov
v občianskom súdnom konaní.
11. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude vypočuť svedkyňu Mgr. Y. K. ohľadom pôvodu peňazí, ktoré
mala údajne odovzdať žalovanému a zistiť, či existuje dôkaz, že k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov aj došlo.
Zároveň s poukazom na odborné vyjadrenie č. 1/2019 znalkyne T.. E. V. predložené žalobcom v
odvolacom konaní a podanú obžalobu proti žalovanému skutkovo týkajúcu sa aj prejednávanej veci súd
prvej inštancie sa oboznámi s touto trestnou vecou pričom preskúma, či jeho doterajšie zistenia nie sú
v príkrom materiálnom rozpore, vykoná navrhované dôkazy za účelom spravodlivého usporiadania veci
v súlade so zásadou Cursus tutela iurium particularium observantiam.
13. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.