Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205246
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416205246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci

žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO 31 318 916, proti žalovanej: Z. H.,
nar. XX.XX.XXXXX, H. D. X, Bratislava, zastúpená Mgr. Ing. Vladislavom Šimkom, nar. 06.08.1956,
Starhradská 12, Bratislava, o zaplatenie 2.967,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2.648,02 eur spolu s úrokom z omeškania 1% ročne od
21.06.2014 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach, každá vo výške 200,- eur vždy
k 25.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku, s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,46%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.06.2016 doručenou súdu 08.06.2016 domáhala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.967,57 Eur spolu s bežným úrokom z úveru k 03.06.2016 vo výške
2.670,08 eur, úrokom z omeškania k 03.06.2016 vo výške 57,70 eur, úrokom z úveru 30,5 % ročne
zo sumy 2.967,57 eur od 04.06.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 1% ročne zo sumy 2.967,57

eur od 04.06.2016, poplatky vo výške 25,- eur a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 21.03.2013 so
žalovanou uzatvoril zmluvu o otp expres úvere č. 0100202213 RSU (ďalej v texte rozsudku len „zmluva
o úvere“), na základe ktorej žalovanej poskytla bezúčelový klasický spotrebiteľský úver 3.000,- eur, pri
ročnej úrokovej sadzbe 30,50 %. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť istinu spolu s úrokmi a poplatkom za
vedenie úverového účtu v 84 mesačných splátkach, každá vo výške 89,29 eur, splatných vždy k 21. dňu
v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 21.04.2013, splatnosť poslednej splátky bola 21.03.2020.
Žalovaná úver nesplácala v súlade so zmluvou o úvere, a preto ju žalobkyňa dňa 24.04.2014 vyzvala

na uhradenie dlžnej časti záväzku, na ktorú výzvu nereagovala. Žalobkyňa následne listom zo dňa
03.06.2014 vyhlásila úver za predčasne splatný a žalovaná bola povinná do 10 dní od doručenia tohto
vyhlásenia uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe podanom prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že zo štatistických
prehľadov NBS o priemerných úrokových mierach vyplýva, že úroková sadzba 30,50 %, za ktorú
poskytla žalobkyňa spotrebiteľský úver je vysoko neštandardná a vyvoláva u žalovanej presvedčenie, že

žalobkyňa konala v rozpore so zákonom, pričom poukázala na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
avizovala žalobkyni svoje problémy s platením splátok už pol roka po podpise zmluvy a žiadala na
zníženie splátok na sumu 50,- eur, avšak táto ju odmietla. Aj napriek tomu, že žalovaná vyslovila
prísľub neskoršieho zvýšenia mesačných platieb až na výšku 200,- eur, žalobkyňu zaujímal len aktuálnya rýchly finančný zisk, jej návrhy zamietla a podala túto žalobu. Zdôraznila, že v čase uzatvárania
zmluvy o úvere bola v jednoznačnej a hlbokej tiesni, v zložitom psychickom a finančnom rozpoložení,
nakoľko jej vtedajší zamestnávateľ nevyplatil vo výplatnom termíne bezdôvodne a protiprávne mzdu

za odpracované mesiace január a február 2013, dôsledkom čoho žalovaná podala dňa 18.03.2013
okamžitú výpoveď z pracovného pomeru, ktorú zamestnávateľ potvrdil dňa 21.03.2013. Žalovaná ostala
niekoľko mesiacov bez finančného príjmu, ale ostali jej pravidelné životné náklady. Keďže žalovaná
nemala vyplatenú mzdu ani za mesiac marec 2013, ani dvojmesačné odstupné, chcela v tejto ťažkej
životnej situácii vo finančnej tiesni a v zložitom psychickom rozpoložení riešiť problém preklenovacím

bezúčelovým spotrebiteľským úverom, ktorý by jej pomohol prekonať kritické obdobie, keďže verila,
že zamestnávateľ svoje záväzky splní. Žalobkyňa mala všetky možnosti ako aj povinnosť zistiť, aký je
skutočný dôvod, že žalovaná je nútená požiadať o spotrebiteľský úver, a to že dôvodom bola hlboká
finančnátieseň,vktorejsaocitlaprenevyplateniemzdy.Bolooprávnenímžalobkyneposkytnúťajtakejto
osobe úver, ale nemal zneužiť jej hlbokú finančnú tieseň a dať jej úžernícku úrokovú mieru 30,50 % p.
a. Navrhla, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že bude povinná vrátiť žalobkyni finančné plnenie, ktoré z

úverovej zmluvy prijala znížené o sumu splátok, ktorú už zaplatila, t. j. 291,98 eur a poplatok 60,- eur,
teda sumu 2.648,02 eur, pričom požiadala o možnosť plniť v splátkach vo výške 200,- eur.

3. Na výzvu súdu žalobkyňa špecifikovala uplatnenú pohľadávku, keď uviedla, že žalovaná doposiaľ
uhradila sumu 291,98 eur, z ktorej na istinu bola započítaná suma 32,43 eur, na úhradu úroku suma

229,55 eur a na úhradu poplatkov 30 eur. Uplatnený poplatok 25,- eur predstavuje poplatok za
upomienku z 31.08.2013.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia strán sporu,
ktorí zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Zástupca žalovanej zdôraznil, že žalobkyňa bola

informovaná,preakédôvodypotrebuježalovanáúver.Bankavedela,žežalovanájevtiesni,čozneužila.
Úrokové sadzby boli na úrovni 5 - 6% a nižšie. Banka zneužila pomery žalovanej. Navrhované splátky
žiadal priznať k 25.dňu kalendárneho mesiaca, a to od novembra 2017 s poukazom na zdravotný stav
žalovanej.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu,
a to najmä: zmluva o úvere z 21.03.2013 s všeobecnými obchodnými podmienkami, výzva na zaplatenie
z 24.04.2014 s doručenkami, vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 03.06.2014 s doručenkami, štatút
splatenia úveru z 03.06.2016, priebežný výpis z účtu žalovanej, priemerné úrokové miery v roku 2013,
mailová komunikácia z č. l. 87 -90, okamžité skončenie pracovného pomeru z 18.03.2013, oznámenie

žalobkyne 01/2013, žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru a zistil nasledujúci stav:

6. Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 21.03.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobkyňa ako
veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanej bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 3.000,- eur za
pevnú úrokovú sadzbu 30,50 % p. a., pri RPMN 37,95 %, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovo

sumu 7.560,36 eur, a to v 84 pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 89,29 eur zahŕňajúcich
splátku istiny, úroku a poplatok za vedenie úverového účtu). Prvá splátka bola splatná 21.04.2013,
posledná splátka bola splatná 21.03.2020, ktorý dátum bol aj dátumom konečnej splatnosti úveru.

7. Uzavretiu úveru predchádzala žiadosť o poskytnutie úveru z 26.02.2013, v ktorej žalovaná uviedla,

že je zamestnaná, má priemerný mesačný príjem 620,- eur a mesačne platí splátku vo výške 44,- eur
na spotrebný úver, pričom podpisom potvrdila, že v žiadosti sú uvedené úplné a pravdivé informácie
a súčasne sa zaviazala oznámiť OTP Banke Slovensko a.s. prípadné zmeny v údajoch uvedených
v tejto žiadosti v priebehu jej posudzovania. Žalobkyňa preverovala žalovanou uvedené informácie
prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pričom výstupné informácie obsahovali informáciu o tom, že

žalovaná je zamestnaná a u zamestnávateľa má priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace
aspoň 657 eur.

8. Žalovaná na poskytnutý úver uhradila celkovo z čerpanej sumy 3.000,- eur, sumu 291,98 eur, z ktorej
na istinu bola započítaná suma 32,43 eur, na úhradu úroku suma 229,55 eur a na úhradu poplatkov 30

eur. Žalovaná za poskytnutie úveru dňa 21.03.2013 uhradila sumu 60,- eur. Pre neplnenie zmluvných
povinností žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 03.06.2014, pričom žalobkyňa
vyzvala žalovanú k úhrade záväzku vo výške 3.852,62 eur pozostávajúceho z istiny 2.967,57 eur, úrokov859,76 eur, úrokov z omeškania 0,29 eur a poplatkov 25 eur. Úver sa stal mimoriadne splatným dňa
20.06.2014 v súlade s čl. VIII ods. 5 všeobecných obchodných podmienok.

9. Podľa čl. IV bod 1 Zmluvy, dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu š úrokmi a poplatkom
za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach (splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a poplatok za
vedenie úverového účtu).

10. Podľa čl. V bod 1 Zmluvy, dlžník sa zaväzuje banke zaplatiť:

a) jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 60,- eur, slovom šesťdesiat eur, ktorý je dlžník
povinný uhradiť v deň podpisu zmluvy o úvere,
b) poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej
splátky.

11. Podľa čl. V bod 2 písm. a) Zmluvy, dlžník je ďalej povinný zaplatiť banke poplatok za I. upomienku

vo výške 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré
sú splnené v deň odoslania upomienky.

12. Podľa prehľadu NBS o priemerných úrokových mierach pre spotrebiteľské úvery poskytované
domácnostiam na časové obdobie nad 5 rokov, bola priemerná úroková miera v období 1. štvrťrok 2013

10,11 % p.a.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej v texte rozsudku len „ObchZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak

do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (účinného od 01.06.2014), neplatný je právny úkon urobený
fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,

rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej
strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy o

úvere (ďalej v texte rozsudku len „zák. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C 42/15, čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle že:
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti v čl.10
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči;

- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.

15. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

16. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere

na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

17. Bod 4. čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úverebez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia tak Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka ako aj zák. o spotrebiteľských úveroch účinné ku dňu dojednania
zmluvy, nakoľko tento spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa poskytla žalovanej
úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaná uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba -

nepodnikateľ, pričom nebolo preukázané a ani tvrdené, že by úver bol poskytovaný na účely výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Súd pri skúmaní podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere ustanovených v § 9 zistil,
že v zmluve nie je, uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k)
Zákona.

20. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ s pravidla

nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.
zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej

viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala žiaden údaj o tom v akej výške je v každej splátke

úveru zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca dlžník dohodnutý úrok, hoci bolo nesporné, že v
jednotlivých splátkach boli zahrnuté zmluvné úroky, príslušná časť istiny a dokonca aj poplatok za
vedenie účtu, ktorú však v žiadnom prípade nemožno považovať za splátku úveru, nakoľko platením
tohto poplatku nedochádza k započítaniu platby ani na istinu úveru ani na zmluvné úroky. Nebolo teda
zrejmé, v akej konkrétnej sume je splátka úveru započítavaná na dlžnú istinu a na zmluvné úroky.

Uvedené nevyplýva ani z obsahu všeobecných obchodných podmienok, čo nepochybne neumožňuje
spotrebiteľovi bez pochybností dospieť k záveru o rozsahu svojho záväzku. Napokon zo žalobcom
predloženej špecifikácie žalovanej pohľadávky vyplýva, že z celkovej žalovanej uhradenej sumy 291,98
eur, bolo na úhradu istiny použitých len 32,43 eur. Pokiaľ by zmluva o úvere spĺňala obsahovú náležitosť
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, žalovaná by mala k dispozícii zrozumiteľnú

informáciu o splácaní úveru jednotlivými splátkami a na základe týchto informácií by mohla posúdiť
výhodnosť resp. nevýhodnosť ponúkaného úveru s takto nastaveným splátkovým harmonogramom pri
danej úrokovej sadzbe.

22. Účelom právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa

a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad § 9 ods.
2 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška,
počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa
v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže zodpovedať zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových

súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov
od úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa,
ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z
ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú
bude veriteľovi povinný zaplatiť. Na uvedený záver nemá vplyv ani povinnosť o veriteľa poskytnúť na

požiadanie dlžníka amortizačnú tabuľku, nakoľko odhliadnuc od toho, že povinnosť informovať o tomto
práve spotrebiteľa vyplýva z iného zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. l) Zákona), amortizačná
tabuľka sa poskytuje na žiadosť dlžníka, teda nie automaticky pri dojednaní zmluvy a zároveň poskytuje
prehľad o amortizácii úveru v priebehu jeho čerpania; jedná sa napokon o výpis z účtu poskytnutéhoúveru, § 9 ods. 2 písm. k) Zákona stanovuje povinnosti veriteľa už pri podpise zmluvy, ktorý údaj má
byť obsahovou náležitosťou zmluvy.

23. Vo vzťahu k poplatku za vedenie úverového účtu a poplatku za upomienky konajúci súd poukazuje,
že dohoda o povinnosti žalovanej platiť banke poplatky za vedenie úverového účtu a za upomienku
nemôže požívať právu ochranu a ako také ich súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky,
nakoľko že uvedené poplatky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú tieto dojednania absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Obč.

zák. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy.

24. Je vždy potrebné za neprijateľnú považovať zmluvnú podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poplatky za vedenie či správu úverového účtu a upomienky

treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže prestavujú plnenie, ktoré nie sú v záujme
spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť vo vzťahu k
žalovanej ako poškodzujúce. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) výlučne vo vlastnom záujme dodávateľa. Pri úverovom účte ide o účet banky

využívaný výlučne na účely realizovania mesačných anuitných splátok a ďalších peňažných záväzkov
dlžníka zo zmluvy o úvere, ako to vyplýva z čl. V bod 2 zmluvy o úvere. Vedenie úverového účtu vyplýva
z účtovných potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka.

25. Poplatky, ktoré umožňujú žalobkyni (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú

skutočnénákladyzaupomienku,narušujúrovnováhuzmluvnýchstrán.Objektívnetakétopoplatkyajkeď
súupravenévzmluve,avšakideozmluvutypovú,ktorejobsahompokiaľideopoplatkykonkrétnečlánok
V., nebol podľa názoru súdu so žalovanou individuálne dojedaný, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa
čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru. Aj pri aplikácii ust. § 121
ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú inter alia len náklady spojené s jej uplatnením - skutočné

náklady. Ak si ich žalobkyňa uplatňuje v paušálnej náhrade, nezodpovedajú tieto paušálne náhrady
skutočným nákladom. Posielanie upomienok slúži výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na
maximalizáciu zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že dňa 31.8.2013 zaslala žalovanej nejakú upomienku.

26. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva bola uzavretá v tiesni, čo by malo spôsobiť jej neplatnosť v
zmysle § 39a Obč. zák., súd prvotne uvádza, že uvedené ustanovenie nebolo účinné v čase dojednania
zmluvy. V ďalšom sa súd nestotožnil s touto námietkou, nakoľko žalovaná oznámila žalobkyni v
žiadosti o poskytnutie úveru, že je zamestnaná a pokiaľ sa medzičasom jej pomery zmenili, keď sama
podala výpoveď dňa 18.03.2013 (teda pred poskytnutím úveru), bola povinná túto skutočnosť žalobkyni

oznámiť, čo však v konaní preukázané nebolo, pričom samotný nedostatok finančných prostriedkov
neumožňuje súdu prijať záver o stave kvalifikovanej tiesne žalovanej (v zmysle § 39a Obč. zák.) ako
objektívneho stavu, a teda následne nemožno vyvodiť, že žalobkyňa zneužila tieseň žalovanej pri
uzatváraní zmluvy. Rovnako pokiaľ sa jedná o aplikáciu § 49 Obč. zák., touto sa súd bližšie nezaoberal,
nakoľko v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že žalovaná by bola využila zákonnú možnosť pre

odstúpenie od zmluvy, pokiaľ mala za to, že táto bola dojednaná v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok.

27. Nad rámec nutného odôvodnenia, nakoľko súd dospel k záveru o bezúročnosti poskytnutého úveru,
súd uvádza, že za platné dojednanie možno považovať len také dojednanie o zmluvných úrokoch,

ktoré ich výšku stanovuje v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa poskytla žalovanej úver pri úrokovej
sadzbe 30,50 %, pričom podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (1. štvrťrok 2013)
bola priemerná výška úverov poskytovaných bankami domácnostiam s dobou splatnosti nad 5 rokov vo
výške 10,11 %, ktorú zmluvou ustanovená úroková sadzba prevyšuje viac ako trojnásobne. Súd mal pri
tomto dojednaní za to, že takéto prevýšenie je prevýšením podstatným a rozporným s dobrými mravmi.

Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie, čo súd považoval za nepochybne preukázané aj v prípade žalovanej, ktorá v čase poskytnutia
úveru nemala vyplatenú mzdu za obdobie 2 mesiacov, a teda bola bez príjmu zo zamestnania.
Zároveň žalobkyňa je bankou, nie nebankovou spoločnosťou, ktoré pri poskytovaní úverov vstupujúdo rizikovejších vzťahov ako banky, a teda je možno pri týchto akceptovať aj vyššiu mieru úrokových
sadzieb. Pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej situácii, nezaviazala by sa platiť
takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí po celú dobu splatnosti úveru 84 mesiacov - 7 rokov.

28. Nakoľko zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona, súd
poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods.
1 písm. b) Zákona. Žalobkyni na základe uvedeného vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, a preto súd zaviazal žalovanú na úhradu

sumy 2.648,02 eur s príslušenstvom (poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur znížený o úhrady vykonané
žalovanou vo výške 291,98 eur a poplatok za poskytnutie úveru 60,- eur) a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

29. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd ju zaviazal aj k
zaplateniu úrokov z omeškania z priznanej sumy vo výške 1% ročne od 21.06.2014 (deň nasledujúci

po mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. Keďže žalobkyňa si
uplatnila úrok z omeškania v nižšej sadzbe ako mu priznáva zákon, súd, viazaný žalobným návrhom,
zaviazal žalovanú k zaplateniu úrokov z omeškania v sadzbe 1 % p.a.

30. S prihliadnutím postavenie žalovanej, ktorá je na materskej dovolenke s novonarodeným dieťaťom, a

teda nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie celej pohľadávky v celku, súd dospel k záveru,
že existujú dôvody, pre ktoré postupom podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že peňažné plnenie žalovaná
vykoná v splátkach, pričom výšku splátky stanovil na 200,- eur.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C.

s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v konaní
uplatnila sumu 2967,57 eur s príslušenstvom, súd jej priznal sumu 2.648,02 Eur s príslušenstvom.
Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne tak predstavuje 78,46 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.