Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918010531
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5918010531.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana ŠTEPITU a prísediacich:

Mgr. Simony Jánošovej a Bc. Oľgy Fričovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. C., pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28.10.2019 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný

S. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom T. XXX/XX,
K. E., okres P. P., na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenej dobe od mesiaca marec 2018 do 8.30 h dňa 12.05.2018 vnikol cez otvorenú bránu
na pozemok prislúchajúci k rekreačnej chate č. XX v obci P., okres O., prešiel k uzamknutým vstupným

dverám, v ktorých spodnej časti nezisteným nástrojom vysekal dieru o rozmeroch 40x45 cm, cez ktorú
vošiel do priestorov chaty, kde zo spoločenskej miestnosti odcudzil televízor zn. Technica v hodnote 50
eur, notebook zn. Toshiba v hodnote 250 eur a nezistené množstvo potravín a alkoholických nápojov ku
škode majiteľa chaty I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, okres D.,

t e d a

-neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť

vniknutiu,

-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

-prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

-prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, za

použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k), l) Trestného zákona a § 37 písm. h), m) Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/79/2018
zo dňa 26.02.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/46/2019 zo dňa
03.09.2019 vo výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Súd zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na S. C. dňa 14.12.2018 obžlaobu pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ako aj pre zločin krádže podľa § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom

základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby sp. zn. Pv 265/18/5508-9.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené v dňoch 06.02.2019 a 02.10.2019
opakovane nedostavil. Nedostavil sa ani na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň
28.10.2019, a to napriek tomu, že predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo včas doručené, pričom

bol zároveň upovedomený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (čl.153).

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom:

a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v
neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 o ds. 3 Trestného poriadku

prečítať zápisnicu o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.

O týchto skutočnostiach a povinnostiach bol obžalovaný opakovane poučovaný, ako o tom svedčia
záznamy v trestnom spise (čl. 89, čl. 146 a čl. 153). Už pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na
deň 02.10.2019, bolo z dôvodu požiadavky obžalovaného z dôvodu nezachovania prípravnej lehoty

odročené práve na 28.10.2019. Pojednávania sa však zúčastnila jeho obhajkyňa. Vzhľadom na tom, že
boli splnené podmienky v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku, súd hlavné pojednávanie vykonal
v neprítomnosti obžalovaného.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítal výpoveď

poškodeného I. K. z prípravného konania, ktorého zároveň ako poškodeného do advézneho konania
nepripustil, nakoľko bolo preukázané, že poškodenému obžalovaný škodu uhradil a prečítal tiež
výpoveď svedkyne Kataríny Šurinovej, ako aj znalecké posudky Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ
Slovenskej Ľupči.

Obžalovaný sa v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 27.09.2018 k trestnej činnosti priznal,
svoje konanie oľutoval a vyslovil, že jeho konanie ho mrzí. Uviedol, že od 01.10.2018 nastupuje do
pracovného pomeru ako kuchár-čašník a výdaj stravy, ďalej využil svoje právo a vo veci odmietol
vypovedať.Z prečítanej svedeckej výpovede I. K. zo dňa 12.10.2018, ktorá bola vykonaná kontradiktórnym
spôsobom, nakoľko o termíne tohto výsluchu bol obžalovaný vyrozumený dňa 09.10.2018, vyplynulo,
že poškodený I. K. popísal veci, ktoré mu boli z jeho rekreačnej chaty č.XX v obci P. odcudzené,

pričom podľa vyšetrovateľa bola ustálená škoda, ktorá bola spôsobená na jeho majetku, vo výške
380,- euro. Škodu si uplatnil v spoločnosti Generali poisťovni, a.s., ktorá mu plnila v rozsahu 132,- eur
a uvedená spoločnosť sa pripojila s nárokom na náhradu škody aj do trestného konania. Poisťovňa
Generali potvrdila, že obžalovaný dňa 30.01.2019 uplatnenú škodu vo výške 132,- euro v plnom rozsahu
uhradil.

Z prečítanej svedeckej výpovede T.A. zo dňa 09.10.2018 (obžalovaný bol o termíne výsluchu
vyrozumený dňa 27.09.2018) vyplynuli skutočnosti, za ktorých svedkyňa zistila poškodenie rekreačnej
chaty patriacej poškodenému K., o ktorej skutočnosti poškodeného aj vyrozumela.

Z prečítaných znaleckých posudkoch KEÚPZ Slovenská Ľupča (čl.42-47) o.i.vyplynulo, že v prípade

nájdených biologických stôp, ktoré boli zaistené na mieste činu, bola znaleckým dokazovaním zistená
zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako S. C..

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal ostatné listinné dôkazy zadovážené v prípravnom
konaní, najmä zápisnicu o ohliadke miesta činu, odborné vyčíslenia - ohodnotenie odcudzených vecí a

nazákladetaktovykonanéhodokazovaniahodnotiacdôkazyzískanézákonnýmspôsobompodľasvojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán, dospel k záveru, že skutok pôvodne obžalobou okresnej prokuratúry kvalifikovaný ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods.

1, 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona sa stal, páchateľom
tohto trestného činu je nepochybne obžalovaný S. C., avšak na zmenu právneho predpisu bolo potrebné
jeho konanie prekvalifikovať, teda posudzovať ho podľa iného právneho ustanovenia, než bolo uvedené
vo obžalobe.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je páchateľa
priaznivejší.

Konanie obžalovaného podľa obžaloby bolo kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný prisvojil cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda
vlámaním. V čase rozhodovania prvostupňového súdu došlo k novelizácii Trestného zákona, pričom
ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona:

kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a čin spácha vlámaním, potrestá
sa odňatím slobody až na dva roky.

V súlade s tak dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní potom súd konanie obžalovaného
kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, ako aj prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Okrem vlastného priznania sa obžalovaného v prípravnom konaní mu bola trestná činnosť v celom
rozsahu preukázaná najmä vykonaným znaleckým dokazovaním, z ktorého jednoznačne vyplynulo,
že biologické stopy, ktoré boli zaistené na mieste činu a ich porovnaním s národnou databázou DNA

vzoriek vykazujú jednoznačnú zhodu s DNA, ktoré patrí obžalovanému C.ovi. Nepriamo je usvedčovaný
z trestnej činnosti výpoveďami svedkov, ktorí popísali rozsah poškodenia rekreačnej chaty, druh a
množstvo odcudzených vecí, ako aj ich hodnotu.

Ztaktovykonanéhodokazovaniasúdpotom moholustálilpriebehskutkovéhodejaarovnakotakvyvodiť

trestnú zodpovednosť obžalovaného za spáchanie žalovaného trestného činu.

Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Z hľadiska subjektívnej
stránky ide u neho o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, motívom trestnejčinnosti bola snaha získať majetkový prospech. Ako na poľahčujúce okolnosti súd u obžalovaného
prihliadol a skutočnosť, že sa k trestnej činnosti priznal, svoje konanie oľutoval a čiastočne nahradil
škodu, ako na priťažujúce okolnosti u obžalovaného prihliadol na skutočnosť, že už v minulosti bol

právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu bolo zrejmé,
že spáchal viacero trestných činov.

Na základe vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného zákona,
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestnom

odňatia slobody, a to trestom bezpodmienečným. Aktuálne má obžalovaný v registri trestov 9 záznamov
prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin,
č.k. 3T/79/2018-104 zo dňa 26.02.2019, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline uznesením
zo dňa 03.09.2019 č.k. 1To/46/2019-137 odvolanie obžalovaného zamietol.

Z uvedeného je zrejmé, že súd odsudzoval obžalovaného za skutok (trestný čin), ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania iného trestného činu.

Pod iným rozhodnutím v konkrétnom prípade treba rozumieť rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp.

zn. 3T/79/2018 zo dňa 20.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2019.

Súd teda obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne
podľa najprísnejšej právnej kvalifikácie pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť, počet priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a na jeho výkon ho zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10
rokoch obžalovaný C. bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Súčasne s výrokom o uložení súhrnného trestu súd obligatórne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Martin, č.k. 3T/79/2018 zo dňa 20.04.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 1To/46/2019 zo dňa 03.09.2019. Súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Ako už súd uviedol vyššie, obžalovaný bol doposiaľ viac krát súdom trestný pre úmyselnú majetkovú
trestnú činnosť, keď spôsob jeho vykonania (modus operandi) je v podstate totožný. Je zrejmé, že

predchádzajúce odsúdenia u obžalovaného neviedli k náprave, a preto iný ako nepodmienečný trest
odňatia slobody u neho neprichádza, aj vzhľadom na uloženie súhrnného trestu, do úvahy.

Pokiaľ sa týka poisťovni Generali, súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko pred
vyhlásením rozhodnutia došlo k úhrade dlžnej sumy, poškodeného súd do konania nepripustil, nakoľko

tento si náhradu škodu uplatnil v inom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech

(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.