Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417207042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6417207042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu P. E., narodeného XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného Advokátska kancelária Hagara-Hagarová,
s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 20 Bratislava, IČO: 00 585

441, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 3 881,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 24Csp/69/2017-286 z 28. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 03. 2019 žalobu žalobcu zamietol
(I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhoduje po
právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník osobitným uznesením. (II. výrok)
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

sumy 3 881,39 Eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia v zmysle Poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14. 04. 2015, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla
žalobcu Volkswagen Passat, EČ: X K poistnej udalosti došlo dňa 22. 03. 2016 v čase o 3.30 došlo medzi
obcami Jastrabá a Bartošova Lehôtka a to tak, že vodič poisteného vozidla G. O. dostal šmyk na štrku
v ostrej ľavotočivej zákrute a následne narazil do stromu.
Súd prvej inštancie zistil, že dňa 10. 04. 2015 žalobca ako poistník/poistený podal žalovanému
Návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel produkt č. 571. Pre toto postenie

platili príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné
podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy. V bode II.
Návrhu boli ako zvláštne údaje uvedené Vinkulácia/leasing v prospech VB Leasing SK, spol. s r.o.,
Bratislava. Ako Všeobecné a Osobitné podmienky vzťahujúce sa k zmluve boli v bode III. Návrhu
uvedené: č. 106 všeobecná časť, č. 356 motor. Vozidlá, č. 156 živel a č. 206 krádež. Dátum začiatku
poistenie bol určený na 10. 04. 2015. Základné poistenie sa v zmysle bodu IV. návrhu vzťahovalo na

staršie (ojazdené) motorové vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT, VIN číslo karosérie F vyrobené 03. 01.
2012. Ročné poistné bolo splatné vo výške 391,25 Eur ročne, a to poštovou poukážkou. V bode 9. Bodu
VII. Návrhu poistník/poistený vyhlásil, že bol oboznámený s obsahom poistnej zmluvy, Všeobecnýmipoistnými podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami, ktoré mu boli pred uzatvorením poistnej
zmluvy odovzdané a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.
V zmysle článku II. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku VPP MP 106 žalovaného

(ďalej aj „VPP MP 106“) sa poistenie vzťahuje na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, bližšie určený a
špecifikovaný v poistnej zmluve alebo jej prílohách, ktorý nie je vylúčený v týchto VPP MP 106 alebo v
príslušných OPP. Poistiť je možné veci, ktoré fyzická alebo právnická osoba: a) má vo vlastníctve alebo v
správe, b) oprávnene má u seba, c) užíva na základe písomnej dohody, ak je podľa nej povinná užívanú
vec opraviť, zaobstarať vec novú alebo poskytnúť peňažnú náhradu, ak bude vec poškodená, zničená,

odcudzená alebo stratená, d) prevzala pri poskytovaní služby na základe platnej zmluvy (cudzie veci
prevzaté). V zmysle článku XVII VPP MP 106 Pre účely poistenia podľa týchto poistných podmienok
platí nasledujúci výklad pojmov: 1. Poistník je právnická alebo fyzická osoba, ktorá s KOOPERATIVOU
uzavrela poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné. 2. Poistený je právnická alebo fyzická osoba, na
majetok ktorej sa poistenie vzťahuje. Poistený a poistník môžu byť totožnou osobou. 3. Ak poistený
a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa ustanovenia týchto zmluvných dojednaní týkajúce sa

poistníka (resp. poisteného) aj na poisteného (resp. poistníka).
V zmysle bodu 14. Formulára o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy / návrhu poistnej zmluvy, sa
práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy spravujú sa právnym poriadkom SR,
najmä Občianskym zákonníkom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňové práva
a povinnosti majúce súvislosť s poistnou zmluvou sa spravujú ustanoveniami zákona č. 595/2003

Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobca, uvedený formulár pospisoval ako klient/
poistník,nevyužilmožnosťdoplniťkuvedenémupoistnémuproduktuosobitnépožiadavkymánadrámec
príslušných všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní.
Dňa 20. 04. 2015 žalovaný vydal Poistku číslo X XXX XXX XXX Havarijné poistenie motorových
vozidiel - EuroKasko, ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy podľa návrhu číslo XXXXXXXXXX

zo dňa 14. 04. 2015 s nasledovným obsahom: Poistník: E. P., D. XXX, XXX XX B. RČ/IČO:
8608068689, Začiatok poistenia: 14.04.2015 00:00, Koniec poistenia: Neurčito, Predmet poistenia:
Osobné automobily a dodávky: Volkswagen Passat, Číslo karosérie: F ŠPZ: neudané, Územná platnosť:
Európa, Normohodina: cena obvyklá pre značku v danom regióne, Spoluúčasť: 5,00 %, min. 66,- Eur,
Základné poistenie: Typ poistenia B, cena vozidla: 33 400,- Eur, cena výbavy: 0,- Eur, cena vozidla s

výbavou (poistná suma) 33 400,- Eur. Ďalšie údaje o poistnej zmluve: Poistné: Ročné poistné celkom
391,25 Eur, Lehotné poistné:391,25 Eur, Bonus - zľava na poistnom za bezškodový priebeh vo výške
70%, 912,91 Eur je zakalkulovaná v poistnom za motorové vozidlo. Periodicita platenia: ročne, Druh
platby: poštovou poukážkou, Splatnosť poistného: 14.04. V priebehu poistenia poisťovňa k výročnému
dátumu poistnej zmluvy zníži resp., zvýši poistné podľa škodového priebehu v zmysle zmluvných

dojednaní.
V zmysle tlačiva Uplatnenie škody/nároku na náhradu škody Havarijné poistenie si žalobca, ako poistený
uplatnil voči žalovanému nárok na poistné plnenie v dôsledku škody vzniknutej dňa 22. 03. 2016 o 03:30
hod v Jastrabá, Slovensko. Vodičom poškodeného vozidla Volkswagen Passat, Číslo karosérie: F EVČ:
A vozidlo v leasingu, bez vinkulácie, s poistením finančnej straty GAP bol G. O., r.č. XXXXXXXXXX.

Žalovaný vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy z poistnej zmluvy číslo
XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, zo dňa 10. 08. 2016 oznámil žalobcovi, že na základe jeho oznámenia o
vzniku škody na vozidle VOLKSWAGEN PASSAT, EČV: X ku ktorej podľa jeho oznámenia došlo dňa 22.
03. 2016 v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Na základe uvedeného si žalovaný dal v rámci objektívneho posúdenia

predmetnej škodovej udalosti vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca k priebehu dopravnej
nehody na vozidle R.: X M. vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej
nehody spôsobom, ako to uviedol žalobca v písomnom uplatnení škody. V zmysle predmetného
šetrenia, bola škoda jeho motorovom vozidle uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia.
V zmysle Osvedčenia o evidencii - časť II (technický preukaz) PC XXXXXX vlastníkom motorového

vozidla VOLKSWAGEN PASSAT, evidenčné číslo X je VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31378528,
držiteľom osvedčenia je P. E., nar. XX. XX. XXXX.
V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 22. 03. 2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená na motorovom vozidle VOLKSWAGEN PASSAT, evidenčné číslo X ktoré v tom čase
bolo vo vlastníctve VB LEASING SK, spol. s r.o. a ktorého držiteľom bol žalobca.

V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na stranežalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 791 ods. 2, § 794 ods. 1, § 797 ods. 1, §
806, § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Dňa 10. 04. 2015 žalobca označený ako poistník/poistený podal
žalovanému Návrh poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla
VOLKSWAGEN PASSAT, VIN číslo karosérie F vyrobeného 03. 01. 2012, ktorý žalovaný akceptoval.
Havarijné poistenie motorových spadá do kategórie poistenia majetku. Poistenie majetku je svojou

povahou škodovým poistením, v ktorom sa výška poistného plnenia odvíja od rozsahu škody, ktorá
na poistenom majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Úlohou poistenia je najmä zabezpečiť
prostredníctvom poistného plnenia finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej
poistnejudalosti.Akozvláštnyúdajžalobcauviedol vinkuláciu/leasingvprospechVBLeasingSK,spol.s
r.o., ktorá je vlastníkom uvedeného motorového vozidla. Žalobca bol v Návrhu poistnej zmluvy označený

ako poistník/poistený. Návrh poistnej zmluvy mal podobu formulára vytvoreného žalovaným. Takéto
zmätočné označenie žalobcu spôsobuje, že jeho postavenie v poistnom vzťahu každá zo sporových
strán vykladá odlišne, pričom v žalobcovi vzbudzuje dojem, že v uvedenom poistnom vzťahu vystupuje
ako poistník ako aj ako poistený. Žalovaný pri uzavretí poistnej zmluvy konal v rámci svojho predmetu
podnikania. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo
formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou
zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov poistnej zmluvy
dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou poistnou zmluvou je potrebné považovať za

vzťahspotrebiteľský. Dňa20.04.2015žalovanývydalPoistkučísloXXXXXXXXXXHavarijnépoistenie
motorových vozidiel - EuroKasko, ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy podľa návrhu číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 14. 04. 2015, v zmysle ktorej žalobca v poistnom vzťahu vystupoval v postavení
poistníka. Poistku možno charakterizovať ako jednostranný právny úkon poisťovne, ktorým deklaruje
uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú zmluvu.

Právo na poistné plnenie má v zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne poistený, t.j. ten,
na koho na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje. V danom prípade vlastníkom poisteného motorového vozidla bola obchodná spoločnosť VB
LEASING SK, spol. s r.o.. Právo na poistné plnenie predurčuje aktívnu legitimáciu osoby s právom na
poistné plnenie na úspešné uplatnenie nároku v súdnom konaní. V zmysle základného výkladového

pravidla spotrebiteľských zmlúv zakotveného v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o
obsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Podľanázorusúduvšak
ani využitím uvedeného výkladového pravidla nemožno poistnú zmluvu vykladať v rozpore s osobitnými
ustanoveniami o príslušnom zmluvnom type. Označenie žalobcu ako poistník/poistený bez opory v
príslušnýchpoistnýchpodmienkachnezakladáoprávneniažalobcunapoistnéplnenie.Naplatnéurčenie

práva inej osoby než poisteného nie je postačujúce, ak bude táto osoba ustanovená individuálnym
dojednaním poistníka a poisťovne v poistnej zmluve. Právo na poistné plnenie prináleží inej osobe než
poistenému, iba vo vopred určených situáciách predpokladaných príslušnými poistnými podmienkami,
čím sa eliminuje možný špekulatívny charakter výplaty inej osobe než poistenému. V danom prípade
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP MP 106 stanovujú výkladové pravidlo, že

poisteným sa rozumie právnická alebo fyzická osoba, na majetok ktorej sa poistenie vzťahuje. Uvedené
sa zhoduje aj so základným účelom škodového poistenia majetku. Poškodením motorového vozidla
v dôsledku škodovej udalosti dochádza k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, ktorým je
leasingová spoločnosť a nie nájomca vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a
potom sa prejavuje v majetkových pomeroch vlastníka, ktorý je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na

náhradu škody resp. na podanie žaloby o vyplatenie poistného plnenia. Na uvedených záveroch nemení
nič ani skutočnosť, že i v prípade inej poistnej udalosti žalovaný poistné plnenie žalobcovi poskytol.
Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku na vyplatenie poistného plnenia, súd
žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.“O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“) v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v
plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd prvej inštancie uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Uviedol, že žalovaný s ním uzavrel spotrebiteľskú (poistnú) zmluvu. Podľa časti I. poistnej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že poistníkom i poisteným je žalobca. Po uzatvorení poistnej zmluvy vydal

žalovaný (poistiteľ) žalobcovi potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy - poistku, v ktorej bol žalobca
označený ako poistník, pričom na túto skutočnosť v spojení so znením čl. XVII bod 2. Všeobecných
poistných podmienok, t. j. že poisteným z predmetnej poistnej zmluvy má byť leasingová spoločnosť
ako vlastník poisteného motorového vozidla, poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Podľa jeho názoru poistka je len potvrdením o uzatvorenej poistnej zmluve a teda ako
jednostranný právny úkon nie je spôsobilá zmeniť obsah dvojstranného právneho úkonu -
poistnej zmluvy, pričom ani z obsahu poistky nevyplýva, že on nie je poisteným.
Rozhodujúcim je v danom prípade obsah poistnej zmluvy - právneho úkonu strán vyhotoveného na
tlačive s názvom „Návrh poistnej zmluvy“, obsah tohto právneho úkonu je záväzný pre obe zmluvné

strany, pričom z jeho znenia jednoznačne vyplýva označenie žalobcu ako poisteného.
Prijatím návrhu sa z návrhu poistnej zmluvy stala poistná zmluva v zmysle § 43c OZ. Žalobcovi nebol
doručený iný návrh poistnej zmluvy alebo odmietnutie Návrhu poistnej zmluvy a teda Návrh poistnej
zmluvy tak ako bol spísaný zmluvnými stranami predstavuje a obsahuje všetky podmienky a dohodnuté
skutočnosti vymedzujúce daný poistný vzťah.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje, argumentuje a odvodzuje aktívnu
legitimáciu vlastníka poisteného vozidla znením čl. XVII bod 2 VPP, pričom súd prvej inštancie touto
argumentáciou ignoruje znenie ďalších ustanovení VPP,
Občianskeho zákonníka i skutkový stav.
Podľa čl. XVIII bod 5. VPP zmluvné strany si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť v poistnej zmluve

dohodou odchylne od týchto Všeobecných poistných podmienok, ak to výslovne nie je zakázané a pokiaľ
z povahy ustanovení týchto podmienok nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť. (obdobne čl. IV
Osobitných poistných podmienok č. 356)
Z ustanovenia čl. XVIII bod 5. VPP teda vyplýva, že zmluvné strany si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviť v poistnej zmluve dohodou odchylne od týchto VPP, ak to vyslovene nie je zakázané a pokiaľ z

povahy ustanovení týchto podmienok nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť.
Dohoda o osobe poisteného obsiahnutá v poistnej zmluve nie je ani vyslovene zakázaná, ani z povahy
VPP nevyplýva, že sa od nich v tejto veci nie je možné odchýliť. Práve naopak samotné VPP v Čl. 2
bod 2 a 3 predpokladajú, že poisteným môže byť aj osoba, ktorá užíva vec na základe písomnej dohody.
Takouto písomnou dohodou jednoznačne je aj leasingová zmluva, na základe ktorej teda žalobca vozidlo

užíval a mal povinnosť poistenú vec v prípade jej poškodenia opraviť.
Označenie žalobcu ako poisteného resp. dohoda zmluvných strán na tom, že žalobca
je súčasne poistníkom i poisteným (tak ako to vyplýva z textu poistnej zmluvy) má teda jednoznačne
oporu vo VPP a súčasne aj v Občianskom zákonníku (§ 815 ods. 1 OZ), pričom v súvislosti s
výkladom dotknutého ustanovenia OZ opakovane poukazoval - na komentár k Občianskemu zákonníku

autorského kolektívu vydavateľstva Beck publikovaný v elektronickom systéme ASPI, podľa ktorého:
Citované zákonné ustanovenie pripúšťa, aby
ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, dal poistiť nielen svoj majetok, ale aj majetok iného.
Poistenie majetku iného nemá vždy povahu poistenia v prospech tretej osoby (§ 794), pretože poistník
môže dať poistiť aj majetok iného, ktorý je v jeho užívaní. Typický prípad je poistenie majetku, ktorý

má niekto v užívaní na základe tzv. leasingu (napr. automobil). Ak nastane poistná udalosť, plnenie
dostane užívateľ tohto majetku, ktorý uzavrel poistnú zmluvu vo svoj prospech, teda je aj poisteným.
Poistenie majetku iného možno, prirodzene, dohodnúť aj ako zmluvu v prospech vlastníka tohto majetku,
t. j. v prospech tretej osoby (§ 794). Táto možnosť vyplýva z druhej vety odseku 1, podľa ktorej poistnépodmienky určia, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale
tretej osobe. Podľa obsahu poistnej zmluvy treba určiť, či účastníci zmluvy mali na mysli poistenie
cudzieho majetku v prospech užívateľa tohto majetku, alebo v prospech vlastníka majetku, teda v

prospech tretieho (viď. napr. na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, spis. zn. 27Cb/59/2005, zo
dňa 16. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/20/2015, zo dňa
08. 06. 2016).
S uvedenou argumentáciou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadal.

Skutočnosť, že on je poisteným vyplýva, resp. potvrdzuje súčasne aj samotný priebeh poistného vzťahu,
keď z listinného dôkazu predloženého súdu prvej inštancie - oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že
sám žalovaný označoval a de facto i de iure považoval za poisteného žalobcu. Nie je možné stotožniť
sa so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedených záveroch (v odôvodnení rozsudku) nemení nič ani
skutočnosť, že i v prípade inej poistnej udalosti žalovaný poistné plnenie žalobcovi poskytol. Žalovaný
nielen že poskytol žalobcovi poistné plnenie, ale (a to je hlavné) ho vo svojom písomnom oznámení

označil za poisteného, z čoho je zrejmé, že ho za poisteného považoval tak ako to tvrdí aj žalobca v
tomto konaní.
On počas celého trvania poistného vzťahu konal vo vzťahu k poisťovateľovi ako poistený i poistník a
rovnako tak sa žalovaný správal k žalobcovi ako k poistenému, a preto záver o tom, že on nie je poistený
je v rozpore so skutkovým i právnym stavom a súčasne je takýto výklad sporného obsahu poistnej

(spotrebiteľskej) zmluvy v neprospech žalobcu - spotrebiteľa.
Ďalšou skutočnosťou (námietkou), s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom
rozhodnutí je existencia dohody o vinkulácii v poistnej zmluve.
Skutočnosť, že žalobca je poisteným, vyplýva aj z dohody o vinkulácii, t. j. dohody poisteného a
poisťovateľa o tom, že v prípade ak dôjde k poistnej udalosti má byť poistné plnenie uhradené tretej

osobe.
Z povahy takejto dohody o vinkulácii vyplýva, že ak by bola poisteným leasingová spoločnosť (teda
osoba v prospech, ktorej bola vinkulácia dohodnutá) tak, by bola existencia takejto dohody o vinkulácii
nezmyselná a zbytočná, keďže leasingová spoločnosť by mala právo na poistné plnenie priamo z
poistnej zmluvy bez ohľadu na akúkoľvek vinkuláciu a súčasne, ak by poisteným bola leasingová

spoločnosť tak by takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola neplatná, keďže on ako poistník by
nemal žiadne oprávnenie disponovať s poistným plnením.
Žalovaný nepredložil žiadnu definíciu vinkulácie obsiahnutú vo všeobecných osobitných poistných
podmienkach príp. zmluvných dojednaniach, a preto v tejto súvislosti pre ilustráciu resp. bližšie
definovanie tohto pojmu (vo vzťahu k tomu, čo je bežné u iných

poisťovateľov) poukázal napr. na poistné podmienky poisťovne Generali, ktorá konkrétne
uvádza pri vinkulácii poistného plnenia, že vinkulácia poistného plnenia znamená, že poistné
plnenie z poistnej zmluvy poisťovateľ vyplatí tretej osobe v prospech ktorej bolo poistné plnenie na
základe žiadosti poisteného vinkulované, ak táto osoba neurčí inak. Len samotná vinkulácia poistného
plnenia nezakladá právo osoby v prospech ktorej bolo poistné plnenie vinkulované domáhať sa

poistného plnenia priamo voči poisťovateľovi.
K obdobnému výkladu pojmu dohoda o vinkulácii dospel napr. aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí
sp. zn. 3Cob/11/2012 zo dňa 05. 12. 2012.
On považuje žalovaného námietku aktívnej legitimácie, ktorej súd prvej inštancie vyhovel, len za
účelovou snahou odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že si žalovaný nesplnil povinnosť poskytnúť plnenie

z uzatvorenej poistnej zmluvy.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože dohoda
zmluvných strán obsiahnutá v poistnej zmluve o tom, že poisteným je žalobca má oporu vo Všeobecných
poistných podmienkach i Občianskom zákonníku a súčasne z konania žalovaného počas trvania

poistného vzťahu jednoznačne vyplýva, že on sa považoval za poisteného a teda jeho námietka
nedostatku aktívnej legitimácie je okrem iného (vyššie uvedeného) aj v rozpore s dobrými mravmi (ak
nie priamo klamlivým konaním v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa).
Súdmusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú

mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.V danom prípade existujú pochybnosti o obsahu poistnej zmluvy, a preto zastáva názor, že v zmysle
citovaných zásad je potrebné vykladať obsah poistnej zmluvy v prospech
spotrebiteľa - neho, t. j. že v danom prípade on je poisteným a je aktívne vecne legitimovaným v danom

súdnom spore.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu
ako vecne správny a zároveň, aby rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Poukázal na listinu označenú ako „Poistka číslo X XXX XXX XXX“ zo dňa 20. 04. 2015 z ktorej je
bezpochyby zrejme, že žalobca bol v danom prípade poistníkom nie poisteným. Poistka je písomným
potvrdením o uzatvorenej poistnej zmluve a zásadne vychádza z obsahu
návrhu poistnej zmluvy, a teda v konečnom dôsledku odráža čo sa pri uzatváraní poistnej zmluvy
dohodlo podľa tohto návrhu. Nejedná sa tak o žiadny jeho jednostranný úkon žalovanej, ktorým by

menil obsah návrhu poistnej zmluvy, ale poistkou sa potvrdzuje existencia poistnej zmluvy a jej základné
obsahové náležitosti.
Z povahy vyššie uvedeného ustanovenia § 815 ods. 1 OZ vyplýva, že žalobca by mal nárok na
poskytnutie poistného plnenia jedine v tom prípade, ak by tak určovali poistné podmienky, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy žalobcu. V konaní však žalobca nepreukázal, že by vzhľadom

na znenie poistných podmienok v prípade vzniku poistnej udalosti vzniklo práve jemu právo na poistné
plnenieakopoistníkovi.Rovnakožalovanejniejeznámežiadneustanoveniepoistnýchpodmienok,resp.
poistnej zmluvy, ktoré by priznávalo právo na poistné plnenie poistníkovi (žalobca) namiesto poistenému
(leasingová spoločnosť). Žalobca v priebehu súdneho konania nepreukázal, že by zo všeobecných
poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, resp. iných poistných podmienok pre

nehoakopoistníkavyplývalnároknapoistnéplnenievsúladesustanovením§815ods.1OZaneuniesol
tak dôkazné bremeno týkajúce sa tohto tvrdenia.
Ďalej žalobca vo svojom odvolaní poukazuje aj na ustanovenie čl. XVIII bod 5. Všeobecných podmienok
pre poistenie majetku VPP MP 106 , podľa ktorého si zmluvné strany môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviť v poistnej zmluve dohodou odchylne od týchto Všeobecných poistných podmienok, ak to

výslovne nie je zakázané a pokiaľ z povahy
ustanovení týchto podmienok nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť. V konaní však
žalobca nepreukázal, že by medzi žalobcom a ním došlo k akejkoľvek úprave tak všeobecných
či osobitných poistných podmienok. Na takúto úpravu poistných podmienok by sa vzhľadom na ich
písomnú formu vyžadovala osobitná dohoda, resp. osobitne zmluvne dohodnuté poistné podmienky,

ktoré by takúto ich úpravu reflektovali. K žiadnej dohode či odchýlenej úprave VPP alebo osobitných
poistných podmienok však medzi stranami nedošlo.
Žalobcom uvádzané tvrdenie, že v predmetnom poistno-právnom vzťahu bol označený za poisteného,
resp. že existovala dohoda zmluvných strán na tom, že žalobca je súčasne poistníkom aj poisteným,
ako to má údajne vyplývať z textu poistnej zmluvy, nemá žiadnu oporu vo VPP či ostatných príslušných

poistných podmienkach ani v ustanovenia OZ týkajúcich sa poistnej zmluvy.
V danom prípade bolo ním v konaní jednoznačne preukázané, že príslušné poistné podmienky k
predmetnej poistnej zmluve v danom prípade neurčujú, kedy nevznikne právo na poistné plnenie
poistenému (vlastníkovi motorového vozidla) a neurčujú v akom prípade by právo na poistné plnenie
vzniklo žalobcovi ako poistníkovi. Z uvedeného tak je jednoznačné zrejmé, že žalobca ako poistník

nemal ani nemá právo prijímať ani dožadovať sa nárokovaného poistného plnenia.
Žalobca sa leasingový nájomca mal, resp. má uzatvorenú leasingovú zmluvu na vozidlo zn. Volkswagen
Passat, R.: ZH XXX BT, pričom túto skutočnosť žalobca nepopieral. Ako leasingový nájomca si
bol žalobca určite vedomý toho, že nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ale len jeho
držiteľom z dôvodu leasingového prenájmu OMV.

Z uvedeného dôvodu tak žalobcovi muselo byť pri uzatváraní havarijnej poistnej zmluvy zrejmé,
že v danom prípade ako nájomca motorového vozidla v prípade vzniku poistnej udalosti nebude
oprávnení prijímať na svoj účet akékoľvek poistné plnenie. Žalobca tvrdí, že o tejto skutočnosti nebol
nijakým spôsobom informovaný, pričom však neuvádza žiadne ustanovenie poistnej zmluvy, poistných
podmienok , resp. právneho predpisu, ktorý by takúto povinnosť žalovanej určoval.

Z „Formulára o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy / návrhu poistnej zmluvy“ zo dňa 10. 04.
2015 (ďalej aj „Formulár“) bol žalobca informovaný o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa
uzatvorenia havarijného poistenia motorového vozidla, pričom on osobitne poukazuje na ustanovenie
bodu 14. tohto Formulára, podľa ktorého sa práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnejzmluvyspravujúprávnyporiadkomSR,najmäObčianskymzákonníkomaďalšímivšeobecnezáväznými
právnymi predpismi. To, že žalobca nepozná ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa poistnej
zmluvy nemôže byť ale na jeho ťarchu, pretože „ignorantia juris non excusat“, teda neznalosť zákona

neospravedlňuje.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 797 ods. 1 OZ.
Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, v čom spočíva rozpor jeho procesnej obrany s dobrými mravmi.
V predmetnom konaní žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom účelovo zavádza
súd o obsahu poistnej zmluvy.

Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom
prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je
vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom ani držiteľom (ani nikdy nebol) poškodenej veci,

pričom žalobca nepredložil súdu a ani jemu žiadny dôkaz o opaku.
Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kým existencia procesných podmienok
je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky,
nemožno tvrdiť, že sporne vznikol, ale dôsledkom ich nesplnenia je nemožnosť spor meritórne
rozhodnúť.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.0 6. 2010, sp. zn. 2
Cdo 205/2009.
Preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu je teda jedna zo základných povinnosti
konajúceho súdu, pričom túto skutočnosť súd musí skúmať aj bez návrhu/námietky žalovaného , preto
jeho námietku nemožno vnímať ako účelovú, ale jedná sa o skutočnosť, na ktorú on považoval za

potrebné v priebehu konania poukázať.
Mal za to, že jeho námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bola vznesená dôvodne, pričom
žalobcovi priamy nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu predmetnej poistnej udalosti nikdy
nevznikol.
Dodal, že sa plne stotožnil s rozsudkom súd prvej inštancie, súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal

skutkovým stavom predmetnej veci, vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a
správne ich vyhodnotil, správne a úplne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a rozhodol
vo veci.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom

rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť

v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §
366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Vcivilnomsporovomkonanímusímerozlišovaťprocesnúlegitimáciuavecnúlegitimáciu.Procesnou
legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného
práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v
konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na
strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie

teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia
má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola
nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

11. Poistnázmluvajesvojímcharakteromsynalagmatickýmzáväzkom,čoznamená,ževzájomnépráva

a povinnosti zmluvných strán sú vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá
vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu.

12. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka každá zmluva, ktorú s
poisťovňou uzatvorí spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení poistnej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

14. V prípade vzniku poistnej udalosti má poisťovňa povinnosť poskytnúť poistné plnenie v súlade s
dohodnutým obsahom poistnej zmluvy.

15. V ustanovení § 797 ods. 1 OZ je upravená otázka, kto má v prípade vzniku poistnej udalosti právo

na plnenie poistiteľa. Odpoveď na túto otázku by bola jednoznačná len v prípade, keď ten, kto uzavrel
poistnú zmluvu (poistník), bol súčasne aj poisteným z poistnej zmluvy.

16. Keďžepodľa§794OZpoistnúzmluvumožnouzavrieťajvprospechtretejosoby,bolotrebaosobitne
upraviť aj otázku, kto má v takomto prípade právo na plnenie. Platí zásada, že právo na plnenie má

ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (teda poistený ako osoba odlišná od poistníka). Táto všeobecná zásada platí však len vtedy,
keďObčianskyzákonníkalebopoistnépodmienkyneustanovujúinak.Výnimkyztejtozásadyustanovuje
Občiansky zákonník v § 815 pri poistení majetku a v § 817 pri poistení osôb.

17. Ustanovenie § 815 ods. 1 OZ pripúšťa, aby ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, dal poistiť nielen
svoj majetok, ale aj majetok iného. Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že
v prípade poistnej udalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela,
ale osobe, majetok ktorej bol poistený, pričom pre výplatu poistného plnenia je určujúcim obsah poistnej
zmluvy.

18. V posudzovanej veci žalobca žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške 3881,39 Eur s
príslušenstvom voči žalovanému s odkazom na poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových
vozidiel - produkt č. 571 uzatvorenú medzi stranami dňa 10. 04. 2015, a to voči žalovanému(poisťovateľovi) z titulu vzniku poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle tov. zn. Volkswagen
Passat, EČ: X a to dňa 22. 03. 2016 o 3.30 hod. medzi obcami Jastrabá a Bartošova Lehôtka, v dôsledku
čoho došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla

19. Z obsahu spisu vyplynulo, že poistené motorové vozidlo v čase uzatvorenia poistnej zmluvy
ani v čase vzniku poistnej udalosti nebolo vo vlastníctve žalobcu, ale bolo vo vlastníctve leasingovej
spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom Košická 17180/49, Bratislava-Ružinov, IČO: 31 378
528, pričom žalobca bol držiteľom motorového vozidla (leasingovým nájomcom).

20. Osoba, ktorej malo byť v prípade vzniku poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle
poskytnuté plnenie, bola určená v poistnej zmluve jednoznačným spôsobom, a to v bode II. Zvláštne
údaje: Vinkulácia/leasing - áno v prospech VB LEASING SK, spol. s r.o., Bratislava (t.j. vlastníkovi
poisteného motorového vozidla).

21. Odvolací súd konštatuje, že vinkulácia sa v praxi používa najmä v majetkovom poistení a spája
sa hlavne s prípadmi, keď je poistený majetok určitým spôsobom spojený s iným právnym vzťahom
(napr. slúži ako predmet zabezpečenia k poskytnutému úveru, predmet poistenia je zároveň predmetom
leasingu a pod.). Vinkulácia predstavuje úkon, ktorým sa účastník poistenia dobrovoľne obmedzuje v
dispozícii právom na poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť v prípade, ak dôjde k poistnej

udalosti.

22. Na základe leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného, resp. užívateľského vzťahu
leasingového nájomcu, ktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom
predmetuleasinguvšakzostávapocelýčasleasingovéhovzťahuleasingováspoločnosť,ktorejtedaako

vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Ak aj leasingová spoločnosť pri
konkrétnejudalostisúhlasísvyplatenímpoistnéhoplneniavprospechleasingovéhonájomcu,nezakladá
to bez ďalšieho právo leasingového nájomcu na poistné plnenie, a teda ani aktívnu vecnú legitimáciu
v prípadnom súdnom spore s poisťovňou.

23. Vzhľadom na to, že účastníci poistnej zmluvy (žalobca so žalovaným) sa v poistnej zmluve
výslovne dohodli na vinkulácii poistného plnenia v prospech vlastníka motorového vozidla (v prospech
VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava), právo na poistné plnenie z poistnej zmluvy patrí leasingovej
spoločnosti ako vlastníkovi predmetu leasingu, preto žalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie, a
teda ani na jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore s poisťovňou, t.j. so žalovaným.

24. Pokiaľ žalobca aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od tej skutočnosti, že bol označený v poistnej
zmluve ako poistník/poistený, hoci v poistke č. 6584153410 zo dňa 20. 04. 2015 bol žalobca označený
ako poistník, odvolací súd zdôrazňuje, že pre výplatu poistného plnenia sú určujúce poistné podmienky,
pričom z obsahu poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplýva, že nárok

na poistné plnenie vzniká jedine vlastníkovi poistenej veci (VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava) a
nie žalobcovi. Skutočnosť, že na základe poistnej zmluvy žalobcovi žalovaný vyplatil poistné plnenie z
predchádzajúcej poistnej udalosti, resp. sa žalobca mylne domnieval počas trvania poistného vzťahu,
že mu na základe poistnej zmluvy vzniká nárok na poistné plnenie, nemá vplyv na nárok na poskytnutie
poistného plnenia z poistnej zmluvy inej osobe než VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava.

25. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku
VPP MP 106 v čl. XVII ods. 1., 2. určujú výklad pojmov poistník, poistený, a to: ,,Poistník je právnická
alebo fyzická osoba, ktorá s KOOPERATIVOU uzavrela poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné.
Poistený je právnická alebo fyzická osoba, na majetok ktorej sa poistenie vzťahuje. Poistený a poistník

môžu byť totožnou osobou.“ Je nesporné, že poistený a poistník môžu byť totožnou osobou (napr. ak
vlastník veci uzatvorí poistnú zmluvu na vlastný majetok).

26. Zmluvné strany (žalobca a žalovaný) v zmysle čl. XVIII ods. 5. Všeobecných podmienok pre
poistenie majetku VPP MP 106 boli oprávnené vzájomné práva a povinnosti upraviť v poistnej zmluve

dohodou odchylne od Všeobecných poistných podmienok, ak to výslovne nebolo zakázané a pokiaľ z
povahy ustanovení týchto podmienok nevyplývalo, že sa od nich nie je možné odchýliť.27. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu poistnej zmluvy nie je možné vyvodiť, že žalobca so
žalovaným si upravili dohodou vzájomné práva a povinnosti tak, že žalobcovi vzniká v prípade poistnej
udalosti nárok na poistné plnenie voči žalovanému, práve naopak, poistná zmluva určuje, že jedine

vlastníkovi poistenej veci (VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava) vzniká právo na poistné plnenie
z poistnej udalosti.

28. Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože okresný súd

náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V predmetnom prípade bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto
mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

voči žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).