Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203914
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8415203914.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, (dobrovoľný výmaz od 09.
augusta 2017), proti povinnému: B. L., G.. XX.XX.XXXX, K. P.Č. XXX/XX, XXX XX L., (J.. XX.XX.XXXX),
o vymoženie 1.344,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Kežmarok, č. k. 6Er/286/2015-29 zo dňa 29. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45
869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, a to s obchodnou spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ako oprávneným.

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom povinného Jozefa Lizáka, nar. 06. 03.1972, bytom Revolučná

318/17, 059 07 Lendak, a to s Patrikom Lizákom, nar. 25.02.2005, bytom Revolučná 318/17, 059 07
Lendak, ako s povinným.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením zamietol

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, so sídlom Exekútorského úradu Stropkovská 633/3,
089 01 Svidník, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že oprávnený podal 31. marca 2015 na
Exekútorský úrad JUDr. Michala Brožinu návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v tomto
exekučnom konaní, predmetom ktorého je vymoženie 1.3444,44 eur s príslušenstvom, je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, sp. zn. PV-
C/1011/0391 z 10. mája 2013. Súdny exekútor podaním z 12. mája 2015 označeným ako Žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Právny predchodca oprávneného Poštová banka, a. s., a povinný uzatvorili 09. februára 2009
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Podľa čl. 3, ods. 7 zmluvy, akékoľvek spory,

ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Podľa bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, banka a klient sa dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, v znení: a) pokiaľ bude v

príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatiarozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť
tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

V zmysle bodu 2. všeobecných obchodných podmienok rozhodcovským súdom je rozhodcovský súd
spomenutý vyššie.

3. Súd prvej inštancie dospel na základe týchto skutočností k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník, keďže povinný ako spotrebiteľ sa v porovnaní s právnym predchodcom oprávneného
ako dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň
informovanosti, dôsledkom čoho je akceptácia podmienok vopred pripravených právnym predchodcom
oprávneného bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovský súd
teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, Keďže
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, exekučný súd bol povinný z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom
podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený namietajúc, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
odvolaní tvrdil, že exekučný súd skúmaním iných listín ako pripúšťa Exekučný poriadok v ustanovení
§ 44 ods. 2, prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia. Súčasne exekučný

súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového
stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom
konaní. Zdôraznil, že nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému
skutkovému stavu. Podľa jeho názoru exekučný súd svojím postupom porušil princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodnil len na

základe jeho postavenia. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovuje alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej
aj „CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) v spojení s
§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami,
podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdiť.

6. Odvolací súd lustráciou v Obchodnom registri zistil, že obchodná spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o.,
IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zanikla v dôsledku zlúčenia 09. augusta
2017 a jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47

967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

7. Odvolací súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel 26. apríla 2017 v Bajerove. Na
základe tejto informácie bolo odvolaciemu súdu prostredníctvom dožiadania adresovaného Okresnémusúdu Kežmarok zo 16. marca 2020 doručené uznesenie o dedičstve, č. k. 10D/119/2017-52 zo 06.
novembra 2017. Z tohto uznesenia odvolací súd zistil, že dedičom povinného je jeho pozostalý syn O.
L.C., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXX/XX, XXX XX L..

8. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd v rámci odvolacieho
konania rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného a o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom povinného.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

11. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah právneho
predchodcu oprávneného a povinného ako vzťah spotrebiteľský a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových
zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

12. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. marca 2017, okrem iného povinný skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského

rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t. j. pri zistení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Uvedené,

spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu,
dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

13. Hoci odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, ak je však spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského

súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom

rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

14. Osobitné dojednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má hodnotiť
predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne

vymienilistúzmluvnúklauzulu,lebomáprenehonejakýosobitný,prospešnývýznam.Nietpochýbotom,
že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské
konanie aj reálne využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je
v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi (odkaz v zmluve navšeobecné obchodné podmienky a rozhodcovskú zmluvu tam uvedenú), je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým právny predchodca oprávneného sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

15. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva
faktická nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej

zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše
na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa okrem
iného konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa
kvalifikáciu nekalej podmienky. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov

zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako nutné považovať za
nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby
spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto
zmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS55/2011,IV.ÚS60/2011)
v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť

pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi
ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná.

Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym
úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie
exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby

podanej na všeobecnom súde však vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t. j. definovanie
rozhodcovského rozsudku, sp zn. PV-C/1011/0391 z 10. mája 2013, ako nulitného právneho aktu), nie
sú dotknuté.

17. K námietke oprávneného, že nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k

nanovo vytvorenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v
rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade
postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje
právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými
zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených

listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za
zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 z 24. októbra 2013).

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom
rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).