Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118013475
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118013475.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. A.Á. ,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 2.septembra 2020 , o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 25.5.2020 sp.zn. 0T/117/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.0T/117/2018zodňa25.5.2020,bolobžalovaný
U. A., nar. XX. U. XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice, K. Č.. XX,

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/117/2018 zo dňa 3. júna 2019, ktorým bol

uznaný vinným za skutok

- U. A. dňa 19.10.2018 v čase o 08.10 hod. v Košiciach na hlavnej ulici v blízkosti Dómu sv. Alžbety pod
vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím B. Š., pričom poodhalil spoza opaska nohavíc zbraň, ktorú následne
vytiahol, pričom ňou na nikoho nemieril, avšak u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,
že svoje vyhrážky aj uskutoční.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2, v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 56
ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.500 (jedentisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovil okresný súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
prokurátor, čo do výroku o treste. Takto podané odvolanie prokurátor odôvodnil tým, že spáchanie
úmyselného trestného činu obžalovaným v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je takou
skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v danom
prípade nespĺňa svoj účel a preto uloženie peňažného trestu sa javí zbytočným a neúčelným.

Zo spisu je zrejmé, že obžalovaný A. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, pričom skutku, za ktorý bol teraz
odsúdenýsadopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia,kdebolrozsudkomOkresnéhosúdu
Košice II sp.zn. 0T/139/2018 z 1.8.2018 odsúdený za prečiny podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), e) Tr.
zák., § 364 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3
rokov do 2.8.2021 a uložením obmedzenia povinnosti zákazu priblíženia sa k poškodenej na vzdialenosť

menšiu ako 5 metrov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.8.2018. Okresný súd pri ukladaní
trestu nezákonne použil ust. § 36 písm. l) Tr. zák. Nie je možné brať do úvahy účelové priznanieobžalovaného na konci posledného pojednávania vykonané len v obave z uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Je zrejmé, že u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti, ktoré majú byť
odzrkadlené vo výške uloženého trestu. Prokurátor sa domnieva, že u obžalovaného neboli splnené

zákonné podmienky na uloženie peňažného trestu, pričom uložený peňažný trest je v zrejmom rozpore
s účelom trestu. Jediným reálnym príjmom obžalovaného je invalidný dôchodok vo výške 142,- Eur.
Obžalovaný teda nemá žiadne reálne možnosti na úhradu uloženého peňažného trestu.

V zmysle ustanovení Trestného zákona, v rámci ktorej je aplikovaná zásada personality má trest

postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Z písomného vyhlásenia M. B. vyplýva, že ona a jej sestra poskytnú obžalovanému finančnú pomoc na
zaplatenie peňažného trestu.

Z uvedeného vyplýva, že uložený peňažný trest nepostihne obžalovaného ale postihne jeho blízke

osoby.

Okresný súd sa uspokojil len s tvrdením v písomnom vyhlásení bez toho, žeby vôbec skúmal, či
tieto osoby majú reálne možnosti na poskytnutie peňažnej sumy vo výške uloženého trestu. Navrhol,
aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok a aby rozhodol sám a uložil obžalovanému primeraný

nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Naposledy v predmetnej trestnej veci rozhodoval krajský súd dňa 3.4.2020 na neverejnom zasadnutí
pod sp.zn. 4To/27/2020. Už predtým dňa 18.9.2019 rozhodoval uznesením pod sp.zn. 8 To/83/2019.

Rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu len vo výroku o treste. V uvedenom
rozhodnutí odvolací súd popísal skutočnosti vyplývajúce z procesného trestného spisu. Zistil vtedy, že k
osobe obžalovaného okresný súd nevykonal náležité dokazovanie. Obžalovaný je invalidný dôchodca
v minulosti liečený na psychiatrii, ktoré skutočnosti mohli mať podiel na spáchaní žalovaného skutku.

Okresný súd po zrušení veci na návrh procesných strán kontradiktórneho konania pribral do konania
znalca z Odboru zdravotníctva a farmácia, Odvetvia psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrína. Znalcovi
okresný súd vymedzil otázky. Zo znaleckého posudku prečítaného na hlavnom pojednávaní je zistiteľné,
že obžalovaný U. A. má 49 rokov, na vyšetrenie k znalcovi sa dostavil v doprovode svojich sestier M. Q.
V.. Obžalovaný sa sporadicky lieči na Psychiatrickej ambulancii MUDr. Ľudmily Burákovej, pracovisko

Rastislavova 43, Košice. Konanie obžalovaného nebolo nijako podmienené duševnou chorobou, alebo
poruchou. Znalec zvýraznil prejavy emočne nestabilných impulzívnych osobnostných (povahových)
rysov pri užití alkoholu.

Obžalovaný v prejednávanej trestnej veci bol vo väzbe od 19.10.2018 do 27.12.2018. Vo výkone

trestu odňatia slobody doposiaľ nebol. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne na čl. 394 spisu vyplýva, že
obžalovaný U. je invalidný dôchodca a invalidný dôchodok u neho predstavuje 142 Eur. Z rozhodnutia
ÚPSVaR na čl. 395 spisu vyplýva, že na základe komplexného posudku referátu posudkových činností
ÚPSVaR Košice zo dňa 19.2.2019 bola U. A. stanovená miera funkčnej poruchy 60 %, menovaný sa
považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Bol mu priznaný od 1.1.2019 peňažný

príspevok na osobnú asistenciu vo výške 9.672,24 Eur v ročnom rozsahu.

Okresný súd pochybil , keď znovu rozhodol o vine obžalovaného , lebo rozsudok súdu prvého stupňa
bol zrušený len vo výroku o treste a preto na základe takého pochybenia odvolací súd napadnutý
rozsudok musel zrušiť. Pri právoplatnom rozhodnutí o vine obžalovaného okresný súd bude musieť

znovu rozhodnúť o treste. Z napadnutého rozsudku vyplýva, akými úvahami sa okresný súd riadil pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Prihliadol na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. , a to najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok a tiež na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Obžalovaný je osobou zdravotne ťažko postihnutou , a preto uloženie iného, ako výchovného trestuby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Je nesporné, že obžalovaný sa prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. dopustil v skúšobnej dobe pri podmienečnom odsúdení
voveciOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.0T/139/2018. Súvahamiokresnéhosúdupriuloženípeňažného

trestu obžalovanému v komplexe sa krajský súd vyslovil, že možno sa s tým stotožniť. Ako zo spisu
vyplýva, obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi, so sestrami, ktoré s ním boli
aj na vyšetrení a podľa vyjadrenia obžalovaného rodina mu finančne pomáha. Rozsudok okresného
súdu však postráda v odôvodnení vysporiadanie sa súdu s ustanovením § 57 ods. 1 Tr. zák. Aj v tomto
musí byť rozsudok súdu odôvodnený, rozumný a presvedčivý. Obžalovaný bol v tejto veci vo väzbe, čo

muselo u neho vyvolať ponaučenie, aby v budúcnosti sa trestnej činnosti nedopustil.

Po zrušení veci okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu ako je to uvedené v
zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 25.5.2020 a vyhlásil rozsudok.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul prehľad dôkazov, ktoré okresný súd vykonal, a to:

ObžalovanýU.A.poprelspáchanietrestnéhočinu.Uviedol,žetobolprávepoškodený,ktorýnanehoako
prvý zaútočil a on v obave o svoj život mu len ukázal, že má pri sebe plynovú pištoľ. Nijakým spôsobom
sa mu však nevyhrážal. Obžalovaný pri doplňujúcom výsluchu uviedol, že je invalidným dôchodcom, a
to pre viacej diagnóz, pričom jeho mesačný príjem je 137 Eur a k tomu dostáva asistenciu vo výške

990 Eur.

Svedok poškodený B. Š. a svedkovia T.. N. J., O. W. Q. Ľ. V. vo svojich výpovediach prakticky zhodne
uviedli, že videli ako obžalovaný vytiahol na poškodeného zbraň a zároveň sa mu vyhrážal vulgárnym
spôsobom smrťou.

Svedkovia C. O. Q. L. C. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že boli prítomní v blízkosti
incidentuobžalovanéhospoškodeným,avšaknevšimlisi,abysaobžalovanýpoškodenémuakýmkoľvek
spôsobom vyhrážal. pripustili však, že pracovali s mechanizmami, ktoré vydávali väčší zvuk.

Svedok T. B. vo svojej výpovedi uviedol, že počas incidentu obžalovaného s poškodeným počul nejaké
slovné nadávky z jednej aj z druhej strany, ale nepočul žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného. Vie
však, že obžalovaný mal za pásom nejakú zbraň.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu na čl. 52 je zrejmý popis miesta kde malo dôjsť k spáchaniu

trestného činu.

Súd odmietol vykonať dôkaz osobným výsluchom svedka M. I., a to z dôvodu, že toho sa nepodarilo
zabezpečiť nijakým spôsobom na hlavné pojednávanie, svedok nepreberal opakovane predvolania a
neúspešný bol aj jeho pokus o predvedenie. Skutočnosti, ku ktorým sa tejto svedok mal vyjadriť, však

súd u ž mal za preukázané vykonaním vyššie uvedených dôkazov.

Z rozhodnutia ústredia Sociálne poisťovne na čl. 394 je zrejmé, že obžalovaný je poberateľom
invalidného dôchodku, ktorý mu bol od januára 2020 zvýšený na sumu 142,- Eur mesačne.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čl. 395-397 je zrejmé, že príslušný
úrad obžalovanému s účinnosťou 28.2.2019 priznal peňažný príspevok na osobnú asistenciu vo výške
9672,24 Eur v ročnom rozsahu. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že obžalovanému bola navrhnutá
kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, kde bola stanovená miera
funkčnej poruchy 60%, pričom obžalovaný sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z vyhlásenia M. B. - sestry obžalovaného na čl. 448, vykonanom ako listinný dôkaz na hlavnom
pojednávaní dňa 25. mája 2020, vyplýva, že čestne prehlasuje, že ona a jej sestra V. poskytnú
obžalovanému finančnú pomoc na zaplatenie prípadného peňažného trestu.

K výroku o vine - zostala právoplatná na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.6.2019
sp.zn. 0T/117/2018:

K výroku o treste okresný súd uviedol:Obžalovanému U. A. uložil podľa § 360 ods. 2, v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m) a § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) Eur, teda v dolnej polovici

trestnej sadzby Súd takto uložený trest považuje za dostačujúci na naplnenie účelu trestu, ktorým je v
prípade obžalovaného výchovne pôsobiť na neho, aby v budúcnosti viedol riadny život.

V prípade obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., pretože už bol
v minulosti odsúdený. Obžalovanému poľahčuje okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko na

záver hlavného pojednávania sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval.

Súd zároveň v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní šestnásť
mesiacov, ktorý považuje za adekvátny k výške uloženého peňažného trestu, ako aj k trestnej sadzbe
trestného činu podľa vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd dôsledne postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 4
Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, kde súd konštatuje, že následok
nebol prakticky zistený žiadny, spôsob spáchania trestného činu spočíval len vo verbálnej rovine, ďalej
na zavinenie a pohnútku konania obžalovaného, pričom súd zistil, že obžalovaný konal pod vplyvom

alkoholu po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, čo v žiadnom prípade nemožno považovať
za zvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, čo je zrejmé z
predchádzajúcich odsekov a predovšetkým na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Súd opakovaným výsluchom obžalovaného zistil, že tento je invalidným dôchodcom na základe ťažkého
zdravotnéhopostihnutia,kdejestanovenámierafunkčnejporuchy60%.Uloženieinéhoakovýchovného

trestu, v tomto prípade peňažného trestu, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a vzhľadom na
jeho zdravotný stav by mu mohlo spôsobiť utrpenie, čo by zároveň znamenalo aj neprimeranú morálnu
ujmu pre jeho rodinu.

Pri ukladaní peňažného trestu súd dôsledne prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného

v zmysle § 57 ods. 1 Tr. zákona, ktoré sú zrejmé jednak z predchádzajúceho odseku a naviac sestry
obžalovaného vyhlásením, vykonanom ako listinný dôkaz, prejavili ochotu poskytnúť obžalovanému
finančnú pomoc za účelom zaplatenia peňažného trestu. Takto zistené majetkové pomery obžalovaného
umožňujú bez pochybností vysloviť odôvodnený predpoklad, že obžalovaný bude schopný uložený
peňažný trest zaplatiť.

S úvahami okresného súdu pri uložení peňažného trestu obžalovanému sa krajský súd stotožnil.
Obžalovaný je osobou zdravotne ťažko postihnutou, s funkčnou poruchou 60 %. Starajú sa o neho jeho
sestry, ktoré s ním boli na vyšetrení aj u znalca psychiatra, keďže obžalovaný navštevuje psychiatrickú
ambulanciu. V tejto veci bol obžalovaný vo väzbe, čo určite malo vplyv na to, aby si uvedomil, že trestnej

činnosti sa dopúšťať nemôže.

Priznanie obžalovaného , hoci aj na záver hlavného pojednávania (18.12.2019), podľa prokurátora,
okresný súd nemal hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť, k tomu krajský súd uvádza, že okresný súd
rozhodol zákonne a spravodlivo, keď ustálil vo výroku o treste poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

l) Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.

Vzhľadom na osobu obžalovaného , okolnosti, za akých čin bol spáchaný, zavinenie , pohnútku, krajský
súd rozhodnutie okresného súdu považoval za zákonné. Vychádzal pritom z úvah okresného súdu, s
ktorými sa plne stotožnil a odvoláva sa na ne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.